2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Pajštún – hrad neďaleko od Bratislavy

skala
Hits: 4755

Pajš­tún je hrad nad obcou Borin­ka vo výš­ke 486 met­rov nad morom. Vedie k nemu via­ce­ro turis­tic­kých ciest, napr. aj z neďa­le­kej Stu­pa­vy. Uhor­ský kráľ Ladi­slav IV. sa dostal do spo­ru s veľ­mož­ským rodom Köse­gi­ov­cov, v kto­rom po boku krá­ľa bojo­val Ruge­rius z Tal­lesb­run­nu. Za vojen­ské záslu­hy zís­kal Ruge­rius majet­ky. Na jed­nom z nich dal posta­viť hrad Pei­lens­te­in (Pelys­tan – Pajš­tún). Pod­ľa hra­du sa do roku 1948 vola­la aj dedi­na Borin­ka Pajš­tún. V polo­vi­ci 18. sto­ro­čia hrad vyho­rel. V júni 1809 napo­le­on­ské voj­sko vyho­di­lo Pajš­tún do povet­ria (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá zmien­ka o hra­de Peros­ty­an je z roku 1349. Pome­no­va­nie pochá­dza z nemec­ké­ho ​“Paul­lens­te­in” – Ska­la Pav­lí­nov. Zrej­me pod­ľa rehoľ­né­ho rádu Pav­lí­nov z neďa­le­kej Marian­ky (cas​trum​.ic​.cz)

V časoch vojen slú­žil Pajš­tún aj ako úto­čis­ko pre mní­chov a pre posvät­né pred­me­ty ako napr. pre vzác­nu soš­ku Pan­ny Márie. Spo­mí­na­ný bol aj ako Stu­pav­ský hrad. V 17. sto­ro­čí Pál­fi­ov­ci hrad pre­sta­vať. Mas­ka­ró­ny na Pajš­tún­skom hra­de sa nápad­ne podo­ba­jú s tými na Boj­nic­kom zám­ku. Zhod­né sú aj kame­nár­ske znač­ky na oboch hra­doch – sved­čia o rov­na­kých sta­veb­ných maj­stroch a čin­nos­ti Pav­la Pál­fy­ho (bolo na borin​ka​.sk).

Ku hra­du pat­rí prí­rod­ná rezer­vá­cia Pod Pajš­tú­nom, kde sa nachá­dza­jú dubovo-​hrabové, buko­vé a lipovo-​javorové les­né spo­lo­čen­stvá, lesostep­né xero­term­né spo­lo­čen­stvá. Počet­né sú tu viac ako 300 roč­né duby. Okrem iné­ho tu môže­me nájsť rásť Lat­hy­rus niger, Melit­tis meli­sop­hyl­lum, Aspe­ru­la odo­ra­ta, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lo­ides, Asp­le­nim tri­cho­ma­nes, Teuc­rium mon­ta­num, T. cha­ma­ed­rys, Parie­ta­ria offi­ci­na­lis. Zo živo­čí­chov: Luca­nus cer­vus, Ceram­byx cer­do, Zame­nis lon­gis­si­mus, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne (Infor­mač­ná tabu­ľa). Rezer­vá­cia o roz­lo­he 148 hek­tá­rov bola vyhlá­se­ná v roku 1984 (stu​pa​va​.sk).

Pajš­tún is a cast­le situ­ated abo­ve the vil­la­ge of Borin­ka at an ele­va­ti­on of 486 meters abo­ve sea level. Seve­ral hiking trails lead to the cast­le, inc­lu­ding one from the near­by Stu­pa­va. Hun­ga­rian King Ladis­laus IV found him­self in a dis­pu­te with the nob­le fami­ly Köse­gi­ov­cov, in which Ruge­rius of Tal­lesb­runn fought along­si­de the king. In recog­ni­ti­on of his mili­ta­ry merits, Ruge­rius acqu­ired pro­per­ties, and on one of them, he built the cast­le Pei­lens­te­in (Pelys­tan – Pajš­tún). Until 1948, the vil­la­ge of Borin­ka was also cal­led Pajš­tún, named after the cast­le. In the mid-​18th cen­tu­ry, the cast­le was des­tro­y­ed by fire. In June 1809, during the Napo­le­onic Wars, Pajš­tún was blo­wn up by the French army (Infor­ma­ti­on Board). The first men­ti­on of the cast­le Peros­ty­an dates back to 1349. The name comes from the Ger­man ​“Paul­lens­te­in” – Rock of Pau­li­nes, like­ly refer­ring to the Pau­li­ne monks from the near­by Marian­ka (cas​trum​.ic​.cz).

During times of war, Pajš­tún ser­ved as a refu­ge for monks and sac­red objects, such as the pre­ci­ous sta­tue of the Vir­gin Mary. It was also refer­red to as Stu­pa­va Cast­le. In the 17th cen­tu­ry, the Pál­fy fami­ly recons­truc­ted the cast­le. The mas­ca­rons on Pajš­tún Cast­le bear a stri­king resem­blan­ce to tho­se at Boj­ni­ce Cast­le. Sto­ne mar­kers on both cast­les are iden­ti­cal, indi­ca­ting the invol­ve­ment of the same mas­ter buil­ders, notab­ly Pavel Pál­fy (sour­ce: borin​ka​.sk).

The cast­le is sur­roun­ded by the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom, home to oak-​hornbeam, beech, and lime-​maple forest com­mu­ni­ties, as well as forest-​steppe xerot­her­mic com­mu­ni­ties. The area boasts over 300-​year-​old oak tre­es. Flo­ra inc­lu­des spe­cies such as Lat­hy­rus niger, Melit­tis meli­sop­hyl­lum, Aspe­ru­la odo­ra­ta, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lo­ides, Asp­le­nium tri­cho­ma­nes, Teuc­rium mon­ta­num, T. cha­ma­ed­rys, Parie­ta­ria offi­ci­na­lis. Fau­na fea­tu­res Luca­nus cer­vus, Ceram­byx cer­do, Zame­nis lon­gis­si­mus, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne (Infor­ma­ti­on Board). The reser­ve, cove­ring an area of 148 hec­ta­res, was dec­la­red in 1984 (stu​pa​va​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Malé Karpaty, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže, Záhorie

Vodná nádrž Buková

skala
Hits: 3371

Buko­vá je vod­ná nádrž na poto­ku Hrud­ky v Bukov­skej kot­li­ne, neďa­le­ko obce Buko­vá, v stred­nej čas­ti Malých Kar­pát. Veľ­mi blíz­ko je vrch Hav­ra­ni­ca so zrú­ca­ni­nou Ostré­ho Kame­ňa (top​ky​.sk) – kedy­si let­né síd­lo gró­fa Pál­fy­ho (buko​va​.sk). Plo­cha vod­nej nádr­že je 0.28 km2 (revi​ry​.sk). Vod­ná nádrž slú­ži naj­mä na zavla­žo­va­nie oko­li­tých obcí a na rybár­če­nie. V let­nom obdo­bí sa stá­va obľú­be­ným turis­tic­kým cen­trom (top​ky​.sk). Nie­ke­dy je vod­ná nádrž nazý­va­ná aj Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Nad prieh­ra­dou sa vypí­na naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát Záru­by (buko​va​.sk).

Buko­vá is a reser­vo­ir loca­ted on the Hrud­ky stre­am in the Bukov­ská kot­li­na, near the vil­la­ge of Buko­vá in the cen­tral part of the Small Car­pat­hians. Very clo­se to it is the peak Hav­ra­ni­ca with the ruins of Ostrý Kameň (top​ky​.sk) – once the sum­mer resi­den­ce of Count Pál­fy (buko​va​.sk). The sur­fa­ce area of the reser­vo­ir is 0.28 km² (revi​ry​.sk). The water reser­vo­ir pri­ma­ri­ly ser­ves for irri­ga­ting the sur­roun­ding vil­la­ges and fis­hing. During the sum­mer, it beco­mes a popu­lar tou­rist cen­ter (top​ky​.sk). Some­ti­mes the reser­vo­ir is also refer­red to as Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Towe­ring abo­ve the dam is the hig­hest peak of the Small Car­pat­hians, Záru­by (buko​va​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie

Trenčiansky hrad

skala
Hits: 4533

Tren­čian­sky hrad pat­rí ku naj­zná­mej­ším slo­ven­ským hra­dom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, posta­vi­li ho na vápen­co­vom bra­le. Dneš­ný hrad vzni­kol v 11. sto­ro­čí (muze​umtn​.sk). Na mies­te star­šie­ho osíd­le­nia z doby bron­zo­vej, kto­ré obý­va­li Kel­ti, Ger­má­ni a napo­kon Slo­va­nia (tren​cin​.sk). V rokoch 1972 – 1975 boli pri arche­olo­gic­kom výsku­me obja­ve­né zákla­dy pred­ro­mán­skej rotun­dy, čo Tren­čian­sky hrad zara­di­lo medzi naj­star­šie sak­rál­ne objek­ty u nás. Rotun­da má oje­di­ne­lý štvo­r­ap­si­do­vý pôdo­rys, tak­mer totož­ný je v morav­ských Mikul­či­ciach (muze​umtn​.sk). Rotun­da je prá­ve naj­star­šou kamen­nou stav­bou hra­du (tren​cin​.sk). Na mies­te dneš­né­ho hra­du stá­lo v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy hra­dis­ko (muze​umtn​.sk). Nikdy nebol doby­tý pria­mym úto­kom (muze​umtn​.sk).Naj­star­šou stav­bou obyt­né­ho a obran­né­ho cha­rak­te­ru je hlav­ná Matú­šo­va veža – bergf­rid, don­jon, kto­rú posta­vi­li kon­com 11. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Najm­lad­ším palá­com hra­du je Palác Zápoľ­ských zo začiat­ku 16. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Rím­sky nápis je naj­výz­nam­nej­šia epi­gra­fic­ká pamiat­ka v stred­nej Euró­pe na sever od Duna­ja, zacho­va­ná in situ (tren​cin​.sk). 24.8.1335 sa na Tren­čian­skom hra­de stre­tol uhor­ský panov­ník Karol Róbert so synom Ľudo­ví­tom a s poľ­ským krá­ľom Kazi­mí­rom a čes­kým Janom Luxem­bur­ským. V roku 1534 hrad dostal do zálo­hu pala­tín Ale­xius Thur­zo. V roku 1790 požiar zni­čil aj hrad (tren​cin​.sk).

Ku hrad­nej stud­ni lás­ky sa via­že povesť o lás­ke turec­ké­ho šľach­ti­ca Oma­ra ku krás­nej Fati­me, zajat­ky­ni tren­čian­ske­ho hrad­né­ho pána Šte­fa­na Zápoľ­ské­ho (muze​umtn​.sk). Na hra­de sa koná­va­jú aj noč­né pre­hliad­ky, na kto­rých sa tešia veľ­kej pozor­nos­ti vystú­pe­nia Sku­pi­ny his­to­ric­ké­ho šer­mu Wagus (muze​umtn​.sk).

Tren­čín Cast­le is one of the most well-​known Slo­vak cast­les. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, situ­ated on a limes­to­ne rid­ge. The cur­rent cast­le was built in the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). It stands on the site of an older sett­le­ment from the Bron­ze Age, once inha­bi­ted by Celts, Ger­mans, and final­ly Slavs (tren​cin​.sk). During archa­e­olo­gi­cal exca­va­ti­ons from 1972 to 1975, the foun­da­ti­ons of a pre-​Romanesque rotun­da were dis­co­ve­red, pla­cing Tren­čín Cast­le among the oldest sac­ral objects in the coun­try. The rotun­da has a uni­que four-​apse flo­or plan, almost iden­ti­cal to the one in Mikul­či­ce, Mora­via (muze​umtn​.sk). The rotun­da is the oldest sto­ne struc­tu­re on the cast­le grounds (tren​cin​.sk). In the peri­od of Gre­at Mora­via, the­re was a hill­fort on the site of the cur­rent cast­le (muze​umtn​.sk). It was never direct­ly conqu­e­red by a mili­ta­ry assault (muze​umtn​.sk). The oldest resi­den­tial and defen­si­ve struc­tu­re is the main Matt­he­w’s Tower – bergf­ried, don­jon, built at the end of the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). The youn­gest pala­ce of the cast­le is the Zápoľ­ský Pala­ce from the ear­ly 16th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). A Roman insc­rip­ti­on is the most sig­ni­fi­cant epig­rap­hic monu­ment in Cen­tral Euro­pe north of the Danu­be, pre­ser­ved in situ (tren​cin​.sk). On August 24, 1335, Hun­ga­rian ruler Char­les Robert met with his son Lou­is, Polish King Casi­mir, and Czech John of Luxem­bourg at Tren­čín Cast­le. In 1534, the cast­le was pled­ged to pala­ti­ne Ale­xius Thur­zo. A fire in 1790 also dama­ged the cast­le (tren​cin​.sk).

The legend of the Love Well is con­nec­ted to the sto­ry of the love of the Tur­kish nob­le­man Omar for the beau­ti­ful Fati­ma, a cap­ti­ve of Tren­čín Cast­le­’s lord, Step­hen Zápoľ­ský (muze​umtn​.sk). Night tours are held at the cast­le, fea­tu­ring per­for­man­ces by the His­to­ri­cal Fen­cing Group Wagus, which att­ract con­si­de­rab­le atten­ti­on (muze​umtn​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Doprava, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Technika

Oravská lesná železnica

skala
Hits: 3019

Začiat­kom 20. sto­ro­čia sa Orav­ský kom­po­se­so­rát roz­ho­dol rie­šiť dopra­vu dre­va a pre­to vybu­do­vať les­nú želez­ni­cu, kto­rá bude schop­ná pre­ko­nať čle­ni­tý reli­éf. Pro­jekt bol vyho­to­ve­ný v čase 1. sve­to­vej voj­ny. Vďa­ka voj­no­vým zajat­com bola trať z Orav­skej Les­nej do Lok­ce 27.7.1918 spus­te­ná. V roku 1924 bolo schvá­le­né napo­je­nie na Kysuc­kú les­nú želez­ni­cu, aby sa dosiah­lo spo­je­nie na verej­nú želez­nič­nú sieť. 60 km dlhé spo­je­nie Oščad­ni­ca – Lok­ca bolo dokon­če­né 1.12.1926 (orav​ske​mu​ze​um​.sk). V dru­hej polo­vi­ci 60-​tych rokov 20. sto­ro­čia les­ná želez­ni­ca bola v porov­na­ní z náklad­ný­mi auto­mo­bil­mi málo pruž­ná a dra­há. Navy­še doš­lo ku opot­re­bo­va­niu a k nedos­tat­ku náh­rad­ných die­lov pre desať­ro­čia už nevy­rá­ba­né loko­mo­tí­vy. V roku 1969 les­nú želez­ni­cu uzav­re­li. Vyhlá­se­nie Kysuc­ko – orav­skej les­nej želez­ni­ce v úse­ku Chmú­ra – Bes­kyd – Taneč­ník za kul­túr­nu pamiat­ku v roku 1972 zabrá­ni­lo jej lik­vi­dá­cii, kto­rá bola pôvod­ne naplá­no­va­ná. Z pôvod­ných viac ako 110 km bolo pone­cha­ných 8 km. OLŽ na úse­ku Bys­kyd – Taneč­ník. O záchra­nu pamiat­ky sa sta­ra­li pre­dov­šet­kým dob­ro­voľ­ní­ci. V roku 1986 sprá­vu pre­vza­lo Orav­ské múze­um. V roku 1997 povod­ne ťaž­ko poško­di­li trať a naru­ši­la tak výraz­ným spô­so­bom rekon­štrukč­né akti­vi­ty. K obno­ve akti­vít doš­lo v roku 2003. Prá­ce sa zača­li v novem­bri 2005 a trva­li do októb­ra 2007. Vyko­na­lo sa množ­stvo prác, okrem iné­ho sa na sed­le Bes­kyd vybu­do­va­la vyhliad­ko­vá veža. 31.5.2008 bola trať sláv­nost­ne otvo­re­ná po 36 rokoch (orav​ske​mu​ze​um​.sk).

At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, the Ora­va Com­po­se­so­rat deci­ded to add­ress the tran­s­por­ta­ti­on of wood by buil­ding a forest rai­lway capab­le of over­co­ming the rug­ged ter­rain. The pro­ject was pre­pa­red during World War I. Thanks to pri­so­ners of war, the track from Orav­ska Les­na to Lok­ca was inau­gu­ra­ted on July 27, 1918. In 1924, the con­nec­ti­on to the Kysuc­ka Forest Rai­lway was app­ro­ved to achie­ve a link to the pub­lic rai­lway network. The 60 km con­nec­ti­on from Osad­ni­ca to Lok­ca was com­ple­ted on Decem­ber 1, 1926 (orav​ske​mu​ze​um​.sk). In the second half of the 1960s, com­pa­red to hea­vy trucks, the forest rai­lway was infle­xib­le and expen­si­ve. More­over, the­re was wear and a lack of spa­re parts for loco­mo­ti­ves that had not been manu­fac­tu­red for deca­des. In 1969, the forest rai­lway was clo­sed. The dec­la­ra­ti­on of the Kysucko-​Orava forest rai­lway sec­ti­on Chmu­ra – Bes­kyd – Taneč­ník as a cul­tu­ral monu­ment in 1972 pre­ven­ted its liqu­ida­ti­on, which was ori­gi­nal­ly plan­ned. Out of the ori­gi­nal over 110 km, only 8 km remai­ned – OLŽ in the Bes­kyd – Taneč­ník sec­ti­on. Volun­te­ers, pri­ma­ri­ly, took care of pre­ser­ving the monu­ment. In 1986, the Ora­va Muse­um took over the mana­ge­ment. In 1997, flo­ods seve­re­ly dama­ged the track, sig­ni­fi­can­tly dis­rup­ting recons­truc­ti­on acti­vi­ties. The res­to­ra­ti­on took pla­ce in 2003. The work star­ted in Novem­ber 2005 and las­ted until Octo­ber 2007. Nume­rous tasks were per­for­med, inc­lu­ding the cons­truc­ti­on of an obser­va­ti­on tower on the Bes­kyd sadd­le. On May 31, 2008, the track was cere­mo­nial­ly reope­ned after 36 years (orav​ske​mu​ze​um​.sk).

Na poc­ząt­ku XX wie­ku Kom­po­se­so­rat Ora­va posta­no­wił zająć się tran­s­por­tem dre­wna, budu­jąc leśną kolej zdol­ną poko­ny­wać uroz­mai­co­ny kra­job­raz. Pro­jekt został opra­co­wa­ny podc­zas I woj­ny świa­to­wej. Dzi­ęki jeńcom wojen­nym tor z Orav­skej Les­nej do Lok­cy został odda­ny do użyt­ku 27 lip­ca 1918 roku. W 1924 roku zatwier­dzo­no połąc­ze­nie z Kysuc­ką Kole­ją Leśną, aby uzys­kać dostęp do pub­licz­nej sie­ci kole­jo­wej. 60-​kilometrowe połąc­ze­nie z Oščad­ni­ca do Lok­cy zosta­ło uko­ńc­zo­ne 1 grud­nia 1926 roku (orav​ske​mu​ze​um​.sk). W dru­giej poło­wie lat 60. XX wie­ku leśna kolej była mało elas­tycz­na i kosz­to­wna w poró­wna­niu z cięża­ró­wka­mi. Ponad­to doszło do zuży­cia i bra­ku części zamien­nych dla loko­mo­tyw, któ­rych nie pro­du­ko­wa­no od dzie­si­ęci­ole­ci. W 1969 roku kolej leśna zosta­ła zamkni­ęta. Dekla­rac­ja uzna­nia odcin­ka Kysucko-​Oravskej kolei leśnej Chmú­ra – Bes­kyd – Taneč­ník za pomnik kul­tu­ry w 1972 roku zapo­bie­gła jego lik­wi­dac­ji, któ­ra pier­wot­nie była pla­no­wa­na. Z pier­wot­nych ponad 110 km pozos­ta­ło tyl­ko 8 km – OLŽ na odcin­ku Bes­kyd – Taneč­ník. O zacho­wa­nie zabyt­ku troszc­zy­li się prze­de wszys­tkim ochot­ni­cy. W 1986 roku zarządza­nie prze­jęło Muze­um Ora­va. W 1997 roku powo­dzie powa­żnie usz­ko­dzi­ły tor, znacz­nie zakłó­ca­jąc dzia­ła­nia rekons­truk­cyj­ne. Pra­ce reno­wa­cyj­ne roz­poc­zęły się w 2003 roku. Pra­ce roz­poc­zęły się w lis­to­pa­dzie 2005 roku i trwa­ły do paździer­ni­ka 2007 roku. Wyko­na­no wie­le prac, w tym zbu­do­wa­no taras wido­ko­wy na siod­le Bes­kyd. 31 maja 2008 roku tor został uroc­zy­ście pono­wnie otwar­ty po 36 latach (orav​ske​mu​ze​um​.sk).

Iné les­né železnice

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Interiéry, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Klepáč – mlyn v Bratislave

skala
Hits: 7693

Kle­páč je reno­vo­va­ný sta­rý mlyn, pri kto­rom je obyt­ná budo­va, v kto­rej sa kona­jú rôz­ne akti­vi­ty pre­dov­šet­kým pre deti. Nachá­dza sa na Želez­nej Stu­dien­ke a ja som bol z neho veľ­mi milo prek­va­pe­ný. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že Kle­páč je VIII. mlyn z devia­tich na Vydri­ci. Pred­po­kla­dá sa, že mlyn exis­to­val kon­com 16. sto­ro­čia. Meno Kle­páč si objekt zís­kal vďa­ka Joze­fo­vi Raba­no­vi, kto­rý v 30. rokoch 20. sto­ro­čia budo­vu sta­ré­ho mly­na pre­sta­val na reštau­rá­ciu s býva­ním pod tým­to náz­vom. Mlyn stál pôvod­ne medzi dvo­ma rame­na­mi poto­ka Vydri­ca (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa). 

Hlav­ným cie­ľom využi­tia Kle­pá­ča je vdých­nuť tomu­to mies­tu nový život, pod­po­riť sme­ro­va­nie mla­dej gene­rá­cie k uni­ver­zál­nym hod­no­tám člo­ve­ka a prí­ro­dy a oži­viť časť spo­loč­nej his­tó­rie. Má slú­žiť naj­mä deťom a mlá­de­ži pre vzde­lá­va­cie a výchov­né prog­ra­my, voľ­no­ča­so­vé akti­vi­ty, tvo­ri­vé diel­ne, poby­ty v prí­ro­de a ďal­šie záuj­mo­vé čin­nos­ti (kle​pac​.sk). Vo Vydric­kej doli­ne vzni­ka­li vod­né mly­ny od 13. sto­ro­čia. Kon­com 14. sto­ro­čia pri Vydric­kom poto­ku bolo 9 obil­ných mly­nov. V 15. sto­ro­čí sa pre túto doli­nu ujal tiež názov Mlyn­ská doli­na. Mly­ny boli v pre­vádz­ke do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia. Meno 8. mly­na je odvo­de­né od nemec­ké­ho Kle­pe­is (kle​pac​.sk), čo ozna­čo­va­lo poze­mok, kto­rý tvo­ri­la lep­ka­vá stu­de­ná zemi­na (wiki­pe­dia). Mlyn od roku 1932 pre­vádz­ko­val Jozef Raban ako let­ný hotel s reštau­rá­ci­ou. V 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia začal devas­to­vať (Brna).

Kle­páč is a reno­va­ted old mill with a resi­den­tial buil­ding near­by, whe­re vari­ous acti­vi­ties, espe­cial­ly for chil­dren, take pla­ce. It is loca­ted in Želez­ná Stu­dien­ka, and I was ple­a­san­tly sur­pri­sed by it. From the infor­ma­ti­on board, I lear­ned that Kle­páč is the eighth mill of nine on the Vydri­ca stre­am. It is pre­su­med that the mill exis­ted at the end of the 16th cen­tu­ry. The name Kle­páč was acqu­ired by the buil­ding thanks to Jozef Raban, who, in the 1930s, con­ver­ted the struc­tu­re of the old mill into a res­tau­rant with living spa­ce under this name. Ori­gi­nal­ly, the mill sto­od bet­we­en two bran­ches of the Vydri­ca stre­am (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board).

The main goal of using Kle­páč is to bre­at­he new life into this pla­ce, pro­mo­te the direc­ti­on of the youn­ger gene­ra­ti­on towards uni­ver­sal human and natu­re valu­es, and revi­ve a part of sha­red his­to­ry. It is inten­ded pri­ma­ri­ly for chil­dren and youth for edu­ca­ti­onal and upb­rin­ging prog­rams, lei­su­re acti­vi­ties, cre­a­ti­ve works­hops, natu­re sta­ys, and other inte­rest acti­vi­ties (kle​pac​.sk). Water mills in the Vydri­ca Val­ley have been emer­ging sin­ce the 13th cen­tu­ry. At the end of the 14th cen­tu­ry, the­re were 9 grain mills along the Vydri­ca stre­am. In the 15th cen­tu­ry, the val­ley was also named Mlyn­ská doli­na (Mill Val­ley). The mills ope­ra­ted until the mid-​19th cen­tu­ry. The name of the 8th mill is deri­ved from the Ger­man word ​“Kle­pe­is” (kle​pac​.sk), which refer­red to a plot of land con­sis­ting of stic­ky cold soil (wiki­pe­dia). Jozef Raban ope­ra­ted the mill as a sum­mer hotel with a res­tau­rant from 1932. In the 1960s, it began to dete­ri­ora­te (Brna).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post