2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

Hits: 5658

Folk­lór je z anglic­ké­ho folk lore – ľudo­vé zna­los­ti. Môže byť pova­hy slo­ves­nej, hudob­nej, dra­ma­tic­kej aj taneč­nej. Folk­lór­ne pre­ja­vy sa zača­li vytrá­cať s nástu­pom moder­nej tech­ni­ky. Zápis tex­tu a schop­nosť jeho číta­nia zaprí­či­nil men­ší pries­tor pre ľudo­vú tvor­bu (Wiki​pe​dia​.cz). Štú­di­om folk­ló­ru sa zaobe­rá folk­lo­ris­ti­ka. Na svo­je kro­je, pies­ne, zvy­ky, tan­ce sú jed­not­li­vé oblas­ti, obce pyš­né. Pre­zen­tá­cie folk­lór­nych zvy­kov jed­not­li­vých regi­ó­nov pre­bie­ha­jú na folk­lór­nych fes­ti­va­loch. Napr. vo Východ­nej, Myja­ve, Det­ve (Wiki​pe​dia​.sk). Z ľudo­vej hud­by čer­pa­jú inšpi­rá­ciu aj hudob­ní skla­da­te­lia váž­nej hud­by. V minu­los­ti napr. Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, Béla Bar­tók. Glo­bál­ny vplyv pôvod­ne ľudo­vej hud­by v 20. sto­ro­čí mala hud­ba čer­noš­ských komu­nít v USA. Šlo o pies­ňo­vú for­mu so špe­ci­fic­kou pen­ta­to­nic­kou moda­li­tou, cha­rak­te­ris­tic­ký­mi dva­násť­tak­to­vý­mi akor­dic­ký­mi postup­mi a sys­té­mom otáz­ka – odpo­veď v zbo­ro­vom spe­ve. V 19. sto­ro­čí bola táto for­ma nazva­ná blu­es. Zná­my je z neskor­šej doby vzá­jom­ný vplyv roc­ko­vejfolk­o­vej hud­by (Wiki​pe​dia​.cz). Pomer­ne zná­ma čes­ká hudob­ná sku­pi­na, kto­rá sa radí ku popu­lár­nej hud­be a má v sebe veľa prv­kov ľudo­vej hud­by je Čecho­mor, prí­pad­ne Fle­ret. Na Slo­ven­sku pôso­bí SĽUK – Slo­ven­ský ľudo­vý ume­lec­ký súbor, Lúč­ni­ca. Boha­tú tra­dí­ciu u nás majú folk­lór­ne sláv­nos­ti, napr. Folk­lór­ne sláv­nos­ti pod Poľa­nou, Det­vian­sky medzi­ná­rod­ný fes­ti­val ľudo­vej hud­by, tan­ca a spe­vu, Pod­ro­háčs­ke folk­lór­ne sláv­nos­ti v Zuber­ci, Mar­tin­ské Dožin­ky, Východ­ná (sko​vak​si​te​.com). Veľ­mi zná­mym zosku­pe­ním morav­skej folk­lór­nej sku­pi­ny je Hra­diš­ťan, s impo­zant­ným Jiřím (Jurou) Pav­li­com, kto­rý sa venu­je aj iným žán­rom. Pre mňa je doslo­va médi­om, akých svet veľa nemá. Naj­mä po roku 2000 sa tro­chu chva­la­bo­hu zača­li meniť pri­ori­ty a opäť oži­li tra­dič­né remes­lá, aspoň na rôz­nych jar­mo­koch, fes­ti­va­loch, iných kul­túr­nych a spo­lo­čen­ských podu­ja­tiach. V Nit­re sa koná kaž­do­roč­ne Jar­mok ľudo­vých reme­siel. V Bra­ti­sla­ve, v Kež­mar­ku a v Pieš­ťa­noch sa zalo­ži­la tra­dí­cia fes­ti­va­lov tra­dič­ných reme­siel, snáď aj v iných mes­tách. Mám pocit, že sa začí­na tro­chu viac aj opäť vážiť tra­dič­ná archi­tek­tú­ra v skan­ze­noch, v Pod­bie­li, v Pri­by­li­ne, v Mar­ti­ne.


Folk­lór comes from the English term folk lore,” which trans­la­tes to folk kno­wled­ge. It encom­pas­ses ver­bal, musi­cal, dra­ma­tic, and dan­ce tra­di­ti­ons. Folk­lo­ric expres­si­ons began to fade with the advent of modern tech­no­lo­gy. The abi­li­ty to wri­te and read text led to less spa­ce for folk cre­a­ti­on (Wiki​pe​dia​.cz). The stu­dy of folk­lo­re falls under the domain of folk­lo­ris­tics. Dif­fe­rent regi­ons and com­mu­ni­ties take pri­de in the­ir tra­di­ti­onal cos­tu­mes, songs, cus­toms, and dan­ces. Pre­sen­ta­ti­ons of folk tra­di­ti­ons from vari­ous regi­ons often take pla­ce at folk­lo­re fes­ti­vals, such as tho­se in Východ­ná, Myja­va, and Det­va (Wiki​pe​dia​.sk).

Indi­vi­du­al com­po­sers of clas­si­cal music draw ins­pi­ra­ti­on from folk music. In the past, figu­res like Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, and Béla Bar­tók were influ­en­ced by folk music. In the 20th cen­tu­ry, the glo­bal impact of ori­gi­nal­ly folk music was evi­dent in the music of Afri­can Ame­ri­can com­mu­ni­ties in the USA. This form, cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic pen­ta­to­nic moda­li­ty, dis­tinc­ti­ve twelve-​bar chord prog­res­si­ons, and call-​and-​response pat­terns in cho­ral sin­ging, was ter­med blu­es” in the 19th cen­tu­ry. Later on, the­re was a well-​known cross-​influence bet­we­en rock and folk music (Wiki​pe​dia​.cz).

In the Czech Repub­lic, the rela­ti­ve­ly well-​known musi­cal group blen­ding popu­lar music with ele­ments of folk music inc­lu­des Čecho­mor and Fle­ret. In Slo­va­kia, the­re are pro­mi­nent folk artis­tic ensem­bles like SĽUK (Slo­vak Folk Art Ensem­ble) and Lúč­ni­ca. Folk­lo­re fes­ti­vals, such as Folk­lo­re Fes­ti­vals under Poľa­na, the Det­va Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Folk Music, Dan­ce, and Song, Pod­ro­háč Folk­lo­re Fes­ti­vals in Zube­rec, Mar­tin­ské Dožin­ky, and Východ­ná, con­tri­bu­te to the rich tra­di­ti­on (sko​vak​si​te​.com).

A notab­le Mora­vian folk group is Hra­diš­ťan, led by the impres­si­ve Jiří (Jura) Pav­li­ca, who also explo­res other gen­res. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Espe­cial­ly after 2000, thank­ful­ly, pri­ori­ties have star­ted to shift, and tra­di­ti­onal crafts have expe­rien­ced a revi­val, at least at vari­ous fairs, fes­ti­vals, and other cul­tu­ral and social events. In Nit­ra, the Fes­ti­val of Folk Crafts takes pla­ce annu­al­ly. In Bra­ti­sla­va, Kež­ma­rok, and Pieš­ťa­ny, a tra­di­ti­on of fes­ti­vals celeb­ra­ting tra­di­ti­onal crafts has been estab­lis­hed, and hope­ful­ly, in other cities as well. I feel that tra­di­ti­onal archi­tec­tu­re is begin­ning to be valu­ed more again, espe­cial­ly in open-​air muse­ums like Pod­biel, Pri­by­li­na, and Martin.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Organizmy, Príroda, Živočíchy, Zoologické záhrady

Aquarium of the Pacific

Hits: 2766

Aqu­arium of the Paci­fic je verej­né akvá­ri­um nachá­dza­jú­ce sa v Long Beach v Kali­for­nii, USA. Je jed­ným z naj­väč­ších akvá­rií v Spo­je­ných štá­toch a zame­ria­va sa na oblasť Tiché­ho oce­ánu. Akvá­ri­um otvo­ri­lo svo­je brá­ny verej­nos­ti 20. júna 1998. Akvá­ri­um dis­po­nu­je rôz­ny­mi expo­zí­cia­mi, kto­ré pre­zen­tu­jú mor­ský život z Tiché­ho oce­ánu. K nim pat­rí Sout­hern California/​Baja Gal­le­ry, Nort­hern Paci­fic Gal­le­ry, Tro­pi­cal Paci­fic Gal­le­ry a Shark Lago­on. Náv­štev­ní­ci môžu pre­skú­mať rôz­ne mor­ské bio­to­py, vrá­ta­ne kora­lo­vých úte­sov. Expo­zí­cie ponú­ka­jú rôz­ne inte­rak­tív­ne expo­ná­ty a doty­ko­vé bazé­ny. Tie­to inte­rak­tív­ne prv­ky sú čas­to vzde­lá­va­cie­ho cha­rak­te­ru a sú zau­jí­ma­vé pre deti aj dospe­lých. Aqu­arium of the Paci­fic je obľú­be­ným mies­tom pre rodi­ny, štu­den­tov a všet­kých, kto­rí majú záu­jem o mor­ský život. Zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v pro­pa­gá­cii ochra­ny oce­ánov a envi­ron­men­tál­ne­ho povedomia.

Zaria­de­nie hos­tí rôz­ne pred­sta­ve­nia a pre­zen­tá­cie, vrá­ta­ne kŕme­ní zvie­rat, vzde­lá­va­cích pred­ná­šok a demon­štrá­cií. Tie­to akti­vi­ty posky­tu­jú ďal­šie infor­má­cie o sprá­va­ní a bio­ló­gii mor­ské­ho živo­ta. Aqu­arium of the Paci­fic sa aktív­ne zapá­ja do ini­cia­tív v oblas­ti ochra­ny mor­ské­ho pro­stre­dia. Sna­ží sa zvý­šiť pove­do­mie o envi­ron­men­tál­nych prob­lé­moch ovplyv­ňu­jú­cich oce­ány a pro­pa­gu­je udrža­teľ­né prak­ti­ky na ochra­nu mor­ských eko­sys­té­mov. Orga­ni­zu­je špe­ciál­ne uda­los­ti, vzde­lá­va­cie prog­ra­my a works­ho­py počas celé­ho roka. Zame­ria­va sa na pries­kum oce­ánu a výskum. Čas­to spo­lu­pra­cu­je so ved­ca­mi a výskum­ník­mi s cie­ľom pris­pieť k poro­zu­me­niu mor­ským pro­stre­diam a druhom.

Repor­táž z verej­né­ho Aqu­arium of The Paci­fic v Los Ange­les.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Neživé, Reportáže, Slovenské, Umenie

Foto Slovakia

Hits: 2528

Foto Slo­va­kia 2011 pre­beh­la 21. – 22.10.2011 v rov­na­kých pries­to­roch ako pred­tým. Veľ­mi som sa tešil na toto podu­ja­tie a úspeš­ne som ho absol­vo­val. Pre­zen­tá­cie sa mi páči­li, zda­lo sa mi, že ich obsa­de­nie bolo tro­chu viac regi­onál­ne. Aj tovar, kto­rý bol ponú­ka­ný sa mi zdal skrom­nej­ší. Kaž­do­pád­ne teším sa opäť na ďal­ší roč­ník. Opäť bol prí­tom­ný Mar­tin Vrab­ko, užil som si Ale­ša Fre­mu­ta, Stro­bist Karo­la Srn­ca a Pet­ra Pra­žen­ku, Nepál Zuza­ny Minarovičovej.


Foto Slo­va­kia 2011 took pla­ce on Octo­ber 21 – 22, 2011, in the same venue as befo­re. I was looking for­ward to this event and suc­cess­ful­ly atten­ded it. I liked the pre­sen­ta­ti­ons; it see­med to me that the­ir line­up was a bit more regi­onal. The pro­ducts offe­red also appe­a­red to be more modest. Nonet­he­less, I’m looking for­ward to the next edi­ti­on. Mar­tin Vrab­ko was pre­sent again, and I enjo­y­ed the con­tri­bu­ti­ons of Aleš Fre­mut, Stro­bist Karol Srnec, and Petr Pra­žen­ka, as well as the pre­sen­ta­ti­on on Nepal by Zuza­na Minarovičová.


Odka­zy:


Foto Slo­va­kia 2010 sa usku­toč­ni­la v Dome kul­tú­ry Ruži­nov v Bra­ti­sla­ve 22. – 23.10.2010. Prog­ram bol boha­tý, od stán­kov s foto­te­ma­ti­kou, cez pred­náš­kypre­zen­tá­cie. Ja sám som nav­ští­vil via­ce­ro. Pamä­tám si veľ­mi dob­re a rád si spo­me­niem na Mar­ti­na Vrab­ka, kto­rý nám hovo­ril o mož­nos­tiach svie­te­nia a foto­gra­fo­va­nia mode­liek. Pouč­ná bola pre mňa aj pred­náš­ka o autor­ských prá­vach v súvis­los­ti s foto­gra­fia­mi. Nie­kto­ré pred­náš­ky boli veno­va­né skôr pre reme­sel­nú zruč­nosť s foto­gra­fo­va­ním, iné boli skôr ces­to­va­teľ­ské, pozná­va­cie. V stre­de, hlav­nej haly bol pries­tor na foto­gra­fo­va­nie mode­liek, kto­ré sa meni­li. Účasť bola veľ­mi vyso­ká, pries­to­ry DK Ruži­nov boli mies­ta­mi pre také­to podu­ja­tie malé.


Foto Slo­va­kia 2010 took pla­ce at the Ruži­nov Hou­se of Cul­tu­re in Bra­ti­sla­va on Octo­ber 22 – 23, 2010. The prog­ram was diver­se, fea­tu­ring booths with photography-​related the­mes, as well as lec­tu­res and pre­sen­ta­ti­ons. I per­so­nal­ly atten­ded seve­ral of them. I vivid­ly remem­ber and fond­ly recall Mar­tin Vrab­ko, who spo­ke to us about ligh­ting possi­bi­li­ties and pho­tog­rap­hing models. A lec­tu­re on copy­right in rela­ti­on to pho­tog­raphs was also infor­ma­ti­ve for me. Some pre­sen­ta­ti­ons focu­sed more on the craft of pho­tog­rap­hy, whi­le others were more travel-​oriented and explo­ra­to­ry. In the cen­ter of the main hall, the­re was a spa­ce for pho­tog­rap­hing models, who chan­ged peri­odi­cal­ly. The atten­dan­ce was very high, and at times, the spa­ces at the Ruži­nov Hou­se of Cul­tu­re see­med small for such an event.


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2010, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže, Slovenské

Fotomaratón Bratislava

Hits: 6284

Foto­ma­ra­tó­ny pri­ťa­hu­jú ama­tér­skych aj pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov. Účast­ní­ci majú obme­dze­ný časo­vý rámec, počas kto­ré­ho musia zachy­tiť rôz­ne témy pomo­cou pro­ce­su foto­gra­fo­va­nia. Účast­ní­ci sa stre­tá­va­jú na urče­nom mies­te pred akci­ou, kde im na mies­te poskyt­nú infor­má­cie o pra­vid­lách, témach. Také­to akcie sú skve­lým spô­so­bom ako poskyt­núť výzvu pre foto­gra­fov a záro­veň poskyt­núť prí­le­ži­tosť pre­zen­to­vať ich die­la verej­nos­ti. Myš­lien­ka foto­ma­ra­tó­nov sa uja­la v mno­hých mes­tách. Ide vlast­ne o to, aby sa ľudia pre­ja­vi­li, aby roz­ví­ja­li svo­ju tvo­ri­vosť, aby robi­li nie­čo pek­né, uži­toč­né. Mne sa tá myš­lien­ka páči, naj­mä kvô­li aspek­tu fan­tá­zie.


Pho­to­ma­rat­hons att­ract both ama­te­ur and pro­fes­si­onal pho­tog­rap­hers. Par­ti­ci­pants are given a limi­ted time fra­me during which they must cap­tu­re vari­ous the­mes through the pro­cess of pho­tog­rap­hy. Par­ti­ci­pants typi­cal­ly gat­her at a desig­na­ted loca­ti­on befo­re the event, whe­re they rece­i­ve infor­ma­ti­on about the rules and the­mes on the spot. Such events are a gre­at way to pro­vi­de a chal­len­ge for pho­tog­rap­hers and, at the same time, an oppor­tu­ni­ty to sho­wca­se the­ir work to the pub­lic. The con­cept of pho­to­ma­rat­hons has taken hold in many cities. Essen­tial­ly, it is about peop­le expres­sing them­sel­ves, deve­lo­ping the­ir cre­a­ti­vi­ty, and cre­a­ting somet­hing beau­ti­ful and use­ful. I app­re­cia­te this idea, espe­cial­ly becau­se of the ima­gi­na­ti­ve aspect it involves.


Rok 2011 /​Year 2011

  • Nul­tý štiav­nic­ký fotomaratón
  • Štiav­nic­ký foto­ma­ra­tón – videoreportáž
  • Hlo­hov­ský Foto­ma­ra­tón – 12 tém, 6 hodín a TY

Rok 2010 /​Year 2010

18. sep­tem­bra som sa zúčast­nil Bra­ti­slav­ské­ho Foto­ma­ra­tó­nu. Témy boli tie­to: Prvý plán, Zaos­tri, Krik, V zrkad­le, Cudzi­nec, Na horú­cej sto­pe, Imu­ni­ta, Tan­co­va­la, V špa­ge­tách, Voy­eur, Nestí­ham, Košice.


On Sep­tem­ber 18th, I par­ti­ci­pa­ted in the Bra­ti­sla­va Pho­to Marat­hon. The the­mes were as fol­lo­ws: First Plan, Focus, Scre­am, In the Mir­ror, Stran­ger, On a Hot Trail, Immu­ni­ty, Dan­cing, In Spag­het­ti, Voy­eur, Run­ning Late, Košice.


Rok 2009 /​Year 2009

29.8.2009 som mal v úmys­le zúčast­niť sa Foto­ma­ra­tó­nu v Pieš­ťa­noch. Naplá­no­val som si kvô­li tomu ces­tu z Bra­ti­sla­vy do Pieš­ťan. Bohu­žiaľ orga­ni­zá­tor podu­ja­tia pre­su­nul podu­ja­tie o týž­deň neskôr bez pred­chá­dza­jú­ce­ho upo­ve­do­me­nia. Pre neus­tá­ly dážď. Mys­lím, že nemu­sím zdô­raz­niť, že ma to naštvalo :-).

19.9.2009 sa usku­toč­nil Foto­ma­ra­tón v Bra­ti­sla­ve. V rov­na­kom ter­mí­ne ako Park Foto v Pieš­ťa­noch. Ja som dal pred­nosť akcii v Piešťanoch.


Dated August 29, 2009, I had the inten­ti­on of par­ti­ci­pa­ting in the Pho­to Marat­hon in Pieš­ťa­ny. I plan­ned a trip from Bra­ti­sla­va to Pieš­ťa­ny for this pur­po­se. Unfor­tu­na­te­ly, the event orga­ni­zer post­po­ned the event by a week wit­hout pri­or noti­ce due to cons­tant rain. Need­less to say, it fru­stra­ted me :-).

On Sep­tem­ber 19, 2009, the Pho­to Marat­hon took pla­ce in Bra­ti­sla­va. Coin­ci­den­tal­ly, it was the same date as Park Foto in Pieš­ťa­ny. I cho­se to pri­ori­ti­ze the event in Piešťany.


Rok 2008 /​Year 2008 

27.9.2008 som sa zúčast­nil opäť Foto­ma­ra­tó­nu v Bra­ti­sla­ve. Ten­to­krát som už lep­šie vedel, do čoho idem, tak som sa lep­šie pri­pra­vil. Spra­vil som aj zopár zábe­rov pred akci­ou. Akcia sa mi páči­la, mys­lím že témy boli vybra­té skve­le. Pred­po­kla­dám, že ich vymys­lel jeden člo­vek. Témy boli tie­to: Kto som, Cez okno, Kam ide­me, Po mos­te, Tep­lo, tep­lej­šie, Roz­die­ly lás­ke pri­sta­nú, Odvrá­te­ná tvár, Zho­ra, Čo je to, Na hra­ne, Zaj­tra letím, Dovidenia.


On Sep­tem­ber 27, 2008, I par­ti­ci­pa­ted again in the Pho­to Marat­hon in Bra­ti­sla­va. This time, I alre­a­dy knew bet­ter what I was get­ting into, so I pre­pa­red bet­ter. I even took some shots befo­re the event. I enjo­y­ed the event; I think the the­mes were cho­sen excel­len­tly. I assu­me that one per­son came up with them. The the­mes were as fol­lo­ws: Who am I, Through the win­dow, Whe­re are we going, Across the brid­ge, Warm, war­mer, Dif­fe­ren­ces land in love, Tur­ned away face, From abo­ve, What is it, On the edge, Tomor­row I’m fly­ing, Goodbye.


Rok 2007 /​Year 2007

Dňa 22.9.2007 som sa zúčast­nil súťa­že Foto­ma­ra­tón Bra­ti­sla­va 2007”. Pra­vid­lá boli také­to: for­mát JPG, bez úprav v počí­ta­či, jed­na na jed­nu tému, v pora­dí od 1 do 12 + foto­gra­fia regis­trač­né­ho čís­la za 6 hodín. Foto­gra­fie tu zve­rej­ne­né, sú upra­ve­né opro­ti odo­vzda­ným. Témy boli tie­to: Sobo­ta, My ľudia, Ver­sus, Voľ­né mies­ta, Sta­ré múry, sta­ré prí­be­hy, Keď ju milu­ješ, nie je čo rie­šiť, Uká­žem ti nie­čo, Tu som rád, Štruk­tú­ra, Pot, Spo­maľ, Reštart.


On Sep­tem­ber 22, 2007, I par­ti­ci­pa­ted in the Pho­to­ma­rat­hon Bra­ti­sla­va 2007” com­pe­ti­ti­on. The rules were as fol­lo­ws: JPEG for­mat, no com­pu­ter edits, one pho­to per the­me, in order from 1 to 12, plus a regi­stra­ti­on num­ber pho­to wit­hin 6 hours. The pub­lis­hed pho­tos have been edi­ted com­pa­red to the sub­mit­ted ones. The the­mes were as fol­lo­ws: Satur­day, Us Peop­le, Ver­sus, Open Spa­ces, Old Walls, Old Sto­ries, When you love her, the­re­’s not­hing to sol­ve, I’ll show you somet­hing, I’m glad here, Struc­tu­re, Swe­at, Slow down, Restart.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Neživé, Umenie

Maľby

Hits: 5093

Člo­vek má hlad po este­ti­ke, po nie­čom, čo sa vry­je do našej duše a zane­chá nezma­za­teľ­nú sto­pu. Maľ­ba je jeden z naj­star­ších spô­so­bov ako sa člo­vek vyjad­ru­je, ako obja­vu­je krá­su a ako komu­ni­ku­je. Nie je to len spo­je­nie farieb, ale je to meta­fo­ra vnú­tor­né­ho sve­ta. Prvé prav­de­po­dob­ne boli jas­kyn­né maľ­by, kto­ré roz­prá­va­jú pra­dáv­ne prí­be­hy. Maj­strov­ské die­la rene­sanč­ných maj­strov, expre­si­onis­tov sú mos­tom medzi rea­li­tou a ima­gi­ná­ci­ou. Far­by majú svo­je jazy­ky, slo­vá nepot­re­bu­jú. Tvo­ria neví­da­né emó­cie, otvá­ra­jú okná do našej mys­le. Maľo­va­nie nie je len o výsled­ku, ale aj o pro­ce­se tvor­by. Šte­tec je perom a far­by sú pís­me­na­mi, plát­no je strán­kou prí­be­hu. Ten­to kre­a­tív­ny svet je pre umel­ca mies­tom slo­bo­dy a pre­zen­tá­cie svo­jej identity.

Maľ­ba aj zrkad­lom doby. Leonar­do da Vin­ci, Vin­cent van Gogh, Pab­lo Picas­so, Miche­lan­ge­lo Meri­si da Cara­vag­gio sa nezma­za­teľ­ne zapí­sa­li do dejín ume­nia, pre­siah­li hra­ni­ce svo­jej epo­chy a dot­kli sa srd­ca v kaž­dej dobe. V súčas­nos­ti, tak ako aj v minu­los­ti, dochá­dza ku zme­nám tech­no­ló­gií, pri­chá­dza na svet digi­tál­na maľ­ba, stre­et art. Pri­ná­ša to nové dimen­zie, nové mož­nos­ti. Ume­nie sa neus­tá­le vyví­ja, je živé až živo­číš­ne a pomer­ne dyna­mic­ké. Maľ­ba je vizu­ál­nym zážit­kom, a ak sa empa­tia pre­ne­sie, tak aj pono­re­ním do ľud­skej duše. Je to mno­ho­krát jazyk, kto­rý roz­um nechá­pe, ale srd­cu je to blíz­ke. Maľ­ba je svet plný fan­tá­zie, váš­ní a snov. Je výzvou pred­sta­vi­vos­ti, pozý­va nás aby sme obja­vi­li krá­su, je pri­po­mien­kou že ume­nie má byť súčas­ťou našej pri­ro­dze­nos­ti.


Human hun­ger for aest­he­tics, for somet­hing that will etch into our souls and lea­ve an inde­lib­le mark. Pain­ting is one of the oldest ways in which humans express them­sel­ves, dis­co­ver beau­ty, and com­mu­ni­ca­te. It is not just the blen­ding of colors; it is a metap­hor for the inner world. Like­ly, the first were cave pain­tings that tell ancient sto­ries. Mas­ter­pie­ces of Renais­san­ce and expres­si­onist artists ser­ve as a brid­ge bet­we­en rea­li­ty and ima­gi­na­ti­on. Colors have the­ir lan­gu­ages; they don’t need words. They cre­a­te unse­en emo­ti­ons, ope­ning win­do­ws into our minds. Pain­ting is not just about the result but also about the pro­cess of cre­a­ti­on. The brush is a pen, and colors are let­ters; the can­vas is a page of the sto­ry. This cre­a­ti­ve world is a pla­ce of fre­e­dom and a pre­sen­ta­ti­on of the artis­t’s identity.

Pain­ting is also a mir­ror of its time. Leonar­do da Vin­ci, Vin­cent van Gogh, Pab­lo Picas­so, Miche­lan­ge­lo Meri­si da Cara­vag­gio inde­lib­ly insc­ri­bed them­sel­ves in the his­to­ry of art, trans­cen­ding the boun­da­ries of the­ir epochs and tou­ching hearts in eve­ry era. Cur­ren­tly, as in the past, tech­no­lo­gi­cal chan­ges are occur­ring, giving birth to digi­tal pain­ting and stre­et art. It brings new dimen­si­ons, new possi­bi­li­ties. Art is cons­tan­tly evol­ving, ali­ve and quite dyna­mic. Pain­ting is a visu­al expe­rien­ce, and if empat­hy is trans­fer­red, it is also a dive into the human soul. It is often a lan­gu­age that the mind may not com­pre­hend, but it is clo­se to the heart. Pain­ting is a world full of fan­ta­sy, pas­si­on, and dre­ams. It chal­len­ges ima­gi­na­ti­on, invi­ting us to dis­co­ver beau­ty, ser­ving as a remin­der that art should be a part of our nature.


Use Facebook to Comment on this Post