Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

Hits: 5981

Folk­lór je z anglic­ké­ho folk lore – ľudo­vé zna­los­ti. Môže byť pova­hy slo­ves­nej, hudob­nej, dra­ma­tic­kej aj taneč­nej. Folk­lór­ne pre­ja­vy sa zača­li vytrá­cať s nástu­pom moder­nej tech­ni­ky. Zápis tex­tu a schop­nosť jeho číta­nia zaprí­či­nil men­ší pries­tor pre ľudo­vú tvor­bu (Wiki​pe​dia​.cz). Štú­di­om folk­ló­ru sa zaobe­rá folk­lo­ris­ti­ka. Na svo­je kro­je, pies­ne, zvy­ky, tan­ce sú jed­not­li­vé oblas­ti, obce pyš­né. Pre­zen­tá­cie folk­lór­nych zvy­kov jed­not­li­vých regi­ó­nov pre­bie­ha­jú na folk­lór­nych fes­ti­va­loch. Napr. vo Východ­nej, Myja­ve, Det­ve (Wiki​pe​dia​.sk). Z ľudo­vej hud­by čer­pa­jú inšpi­rá­ciu aj hudob­ní skla­da­te­lia váž­nej hud­by. V minu­los­ti napr. Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, Béla Bar­tók. Glo­bál­ny vplyv pôvod­ne ľudo­vej hud­by v 20. sto­ro­čí mala hud­ba čer­noš­ských komu­nít v USA. Šlo o pies­ňo­vú for­mu so špe­ci­fic­kou pen­ta­to­nic­kou moda­li­tou, cha­rak­te­ris­tic­ký­mi dva­násť­tak­to­vý­mi akor­dic­ký­mi postup­mi a sys­té­mom otáz­ka – odpo­veď v zbo­ro­vom spe­ve. V 19. sto­ro­čí bola táto for­ma nazva­ná blu­es. Zná­my je z neskor­šej doby vzá­jom­ný vplyv roc­ko­vejfolk­o­vej hud­by (Wiki​pe​dia​.cz). Pomer­ne zná­ma čes­ká hudob­ná sku­pi­na, kto­rá sa radí ku popu­lár­nej hud­be a má v sebe veľa prv­kov ľudo­vej hud­by je Čecho­mor, prí­pad­ne Fle­ret. Na Slo­ven­sku pôso­bí SĽUK – Slo­ven­ský ľudo­vý ume­lec­ký súbor, Lúč­ni­ca. Boha­tú tra­dí­ciu u nás majú folk­lór­ne sláv­nos­ti, napr. Folk­lór­ne sláv­nos­ti pod Poľa­nou, Det­vian­sky medzi­ná­rod­ný fes­ti­val ľudo­vej hud­by, tan­ca a spe­vu, Pod­ro­háčs­ke folk­lór­ne sláv­nos­ti v Zuber­ci, Mar­tin­ské Dožin­ky, Východ­ná (sko​vak​si​te​.com). Veľ­mi zná­mym zosku­pe­ním morav­skej folk­lór­nej sku­pi­ny je Hra­diš­ťan, s impo­zant­ným Jiřím (Jurou) Pav­li­com, kto­rý sa venu­je aj iným žán­rom. Pre mňa je doslo­va médi­om, akých svet veľa nemá. Naj­mä po roku 2000 sa tro­chu chva­la­bo­hu zača­li meniť pri­ori­ty a opäť oži­li tra­dič­né remes­lá, aspoň na rôz­nych jar­mo­koch, fes­ti­va­loch, iných kul­túr­nych a spo­lo­čen­ských podu­ja­tiach. V Nit­re sa koná kaž­do­roč­ne Jar­mok ľudo­vých reme­siel. V Bra­ti­sla­ve, v Kež­mar­ku a v Pieš­ťa­noch sa zalo­ži­la tra­dí­cia fes­ti­va­lov tra­dič­ných reme­siel, snáď aj v iných mes­tách. Mám pocit, že sa začí­na tro­chu viac aj opäť vážiť tra­dič­ná archi­tek­tú­ra v skan­ze­noch, v Pod­bie­li, v Pri­by­li­ne, v Mar­ti­ne.


Folk­lór comes from the English term folk lore,” which trans­la­tes to folk kno­wled­ge. It encom­pas­ses ver­bal, musi­cal, dra­ma­tic, and dan­ce tra­di­ti­ons. Folk­lo­ric expres­si­ons began to fade with the advent of modern tech­no­lo­gy. The abi­li­ty to wri­te and read text led to less spa­ce for folk cre­a­ti­on (Wiki​pe​dia​.cz). The stu­dy of folk­lo­re falls under the domain of folk­lo­ris­tics. Dif­fe­rent regi­ons and com­mu­ni­ties take pri­de in the­ir tra­di­ti­onal cos­tu­mes, songs, cus­toms, and dan­ces. Pre­sen­ta­ti­ons of folk tra­di­ti­ons from vari­ous regi­ons often take pla­ce at folk­lo­re fes­ti­vals, such as tho­se in Východ­ná, Myja­va, and Det­va (Wiki​pe​dia​.sk).

Indi­vi­du­al com­po­sers of clas­si­cal music draw ins­pi­ra­ti­on from folk music. In the past, figu­res like Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, and Béla Bar­tók were influ­en­ced by folk music. In the 20th cen­tu­ry, the glo­bal impact of ori­gi­nal­ly folk music was evi­dent in the music of Afri­can Ame­ri­can com­mu­ni­ties in the USA. This form, cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic pen­ta­to­nic moda­li­ty, dis­tinc­ti­ve twelve-​bar chord prog­res­si­ons, and call-​and-​response pat­terns in cho­ral sin­ging, was ter­med blu­es” in the 19th cen­tu­ry. Later on, the­re was a well-​known cross-​influence bet­we­en rock and folk music (Wiki​pe​dia​.cz).

In the Czech Repub­lic, the rela­ti­ve­ly well-​known musi­cal group blen­ding popu­lar music with ele­ments of folk music inc­lu­des Čecho­mor and Fle­ret. In Slo­va­kia, the­re are pro­mi­nent folk artis­tic ensem­bles like SĽUK (Slo­vak Folk Art Ensem­ble) and Lúč­ni­ca. Folk­lo­re fes­ti­vals, such as Folk­lo­re Fes­ti­vals under Poľa­na, the Det­va Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Folk Music, Dan­ce, and Song, Pod­ro­háč Folk­lo­re Fes­ti­vals in Zube­rec, Mar­tin­ské Dožin­ky, and Východ­ná, con­tri­bu­te to the rich tra­di­ti­on (sko​vak​si​te​.com).

A notab­le Mora­vian folk group is Hra­diš­ťan, led by the impres­si­ve Jiří (Jura) Pav­li­ca, who also explo­res other gen­res. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Espe­cial­ly after 2000, thank­ful­ly, pri­ori­ties have star­ted to shift, and tra­di­ti­onal crafts have expe­rien­ced a revi­val, at least at vari­ous fairs, fes­ti­vals, and other cul­tu­ral and social events. In Nit­ra, the Fes­ti­val of Folk Crafts takes pla­ce annu­al­ly. In Bra­ti­sla­va, Kež­ma­rok, and Pieš­ťa­ny, a tra­di­ti­on of fes­ti­vals celeb­ra­ting tra­di­ti­onal crafts has been estab­lis­hed, and hope­ful­ly, in other cities as well. I feel that tra­di­ti­onal archi­tec­tu­re is begin­ning to be valu­ed more again, espe­cial­ly in open-​air muse­ums like Pod­biel, Pri­by­li­na, and Martin.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Lomnický štít

Hits: 3617

Lom­nic­ký štít je vyhľa­dá­va­nou loka­li­tou turis­tov. Je dru­hým naj­vyš­ším vrcho­lom na Slo­ven­sku s výš­kou 2634 met­rov nad morom. Cho­dí sa sem naj­mä z Tatrans­kej Lom­ni­ce lanov­kou, resp. pria­my výhľad naň je zo Sta­rej Les­nej. Pod samot­ným vrcho­lom je asi naj­zná­mej­šie tatrans­ké ple­so – Skal­na­té ple­so.

V minu­los­ti bol Lom­nic­ký štít nazý­va­ný aj Dedo (wiki​pe​dia​.sk). Polia­ci ho nazý­va­li Kráľ Tatier. Nie je jas­né, kto zdo­lal Lom­nic­ký štít ako prvý. Pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov to bol kež­mar­ský uči­teľ Dávid Fröh­lich v roku 1615 – avšak je mož­né, že zdo­lal vte­dy Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Prvý, jas­ne dolo­že­ný výstup sa via­že ku Jaku­bo­vi Fáb­ry­mu, kto­rý tu hľa­dal zla­to, z Mede­ných lávok medzi rok­mi 17601790 (Bohuš, 1996). Nad­mor­skú výš­ku určil a na Lom­nic­ký štít vystú­pil v roku 1793 anglic­ký ces­to­va­teľ Robert Town­son s obdi­vu­hod­nou pres­nos­ťou na 2644 met­rov nad morom (Sma­ta­na, 1973). Prvý zim­ný výstup zazna­me­na­li The­odor WundtJakub Hor­vay v roku 1891 (wiki​pe​dia​.sk). Na vrcho­le vybu­do­va­ná šty­ri met­re dlhá a meter širo­ká vysu­nu­tá vyhliad­ko­vá tera­sa pre turis­tov. Jej kon­štruk­cia je pri­pev­ne­ná o ska­lu che­mic­ký­mi kot­via­ci­mi lepid­la­mi (navrchol​.sk). Vo vrcho­lo­vej budo­ve je pra­co­vis­ko Tatrans­kej lano­vej drá­hy, kde v nepretr­ži­tej služ­be sú vždy dva­ja pra­cov­ní­ci. Nachá­dza sa tu pozo­ro­va­cia sta­ni­ca SHMÚ, v služ­be je vždy jeden mete­oro­lóg. Odde­le­nie koz­mic­kej fyzi­ky Ústa­vu expe­ri­men­tál­nej fyzi­ky SAV Koši­ce tu má neut­ró­no­vý moni­tor, kto­ré­ho úlo­hou je dete­ko­vať a zazna­me­ná­vať neut­ró­ny vzni­ka­jú­ce inte­rak­ci­ou koz­mic­ké­ho žia­re­nia s čas­ti­ca­mi v hor­ných vrstvách atmo­sfé­ry. Okrem nich sa tu ešte nachá­dza pra­co­vis­ko Astro­no­mic­ké­ho ústa­vu SAV Sta­rá Les­ná, odde­le­nia fyzi­ky sln­ka, kto­ré tu má koro­no­graf. Tre­ba mys­lieť na to, že hore je níz­ky tlak vzdu­chu, menej kys­lí­ka a v budo­ve je čas­to veľ­mi níz­ka rela­tív­na vlh­kosť vzdu­chu, bež­ne aj menej ako 10 %. Obja­vu­jú sa aj nie cel­kom bež­né pre­ja­vy búrok – srša­nie, Eliá­šo­ve ohne, sil­ný sta­tic­ký náboj vo vzdu­chu. Sig­nál slo­ven­ských mobil­ných ope­rá­to­rov je sla­bý (hiking​.sk). Naj­vyš­šia zazna­me­na­ná tep­lo­ta na vrcho­le je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrá­žok tu spad­ne pri­bliž­ne 1900 mm, maxi­mál­na sne­ho­vá pokrýv­ka tu dosiah­la 25.3.2009 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Až do roku 1955 bola visu­tá lanov­ka na Lom­nic­ký štít svo­ji­mi tech­nic­ký­mi para­met­ra­mi sve­to­vým rekor­dé­rom. Medzi osob­ný­mi lanov­ka­mi bola rekord­ná aj dĺž­kou 5428 met­rov. Pôvod­ne malo byť lano zave­se­né medzi Skal­na­tým ple­som a Lom­nic­kým ští­tom bez akej­koľ­vek pod­pe­ry. Na jed­nom mies­te šúcha­lo o ska­lu, pre­to jed­nu pod­pe­ru bolo nut­né posta­viť. Aj to sa zme­ni­lo, po rekon­štruk­cii v roku 1989 sa lanov­ka zaobí­de bez nej (Ján Laci­ka).


Lom­nic­ký Peak is a sought-​after des­ti­na­ti­on for tou­rists, being the second-​highest peak in Slo­va­kia at an ele­va­ti­on of 2,634 meters abo­ve sea level. Visi­tors often reach it by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca, and it offers a direct view from Sta­ra Les­na. Just below the sum­mit lies one of the most famous Tat­ra moun­tain lakes, Skal­na­té pleso.

In the past, Lom­nic­ký Peak was also refer­red to as Dedo (Grand­fat­her) (wiki​pe​dia​.sk). Poles cal­led it the King of the Tatras. The first ascent is unc­le­ar, with some sour­ces att­ri­bu­ting it to the Kež­ma­rok tea­cher Dávid Fröh­lich in 1615. Howe­ver, it is possib­le that he ascen­ded Kež­mar­ský štít at that time (hiking​.sk). The first docu­men­ted ascent is asso­cia­ted with Jakub Fáb­ry, who was sear­ching for gold in the Mede­né láv­ky regi­on bet­we­en 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). The alti­tu­de was deter­mi­ned and the ascent was made by the English tra­ve­ler Robert Town­son in 1793 with remar­kab­le pre­ci­si­on, mea­su­ring 2,644 meters abo­ve sea level (Sma­ta­na, 1973). The first win­ter ascent was recor­ded by The­odor Wundt and Jakub Hor­vay in 1891 (wiki​pe​dia​.sk). At the sum­mit, a four-​meter-​long and one-​meter-​wide can­ti­le­ve­red vie­wing ter­ra­ce has been built for tou­rists. Its cons­truc­ti­on is secu­red to the rock with che­mi­cal anchor adhe­si­ves (navrchol​.sk). The sum­mit buil­ding hou­ses the workp­la­ce of the Tatrans­ká lano­vá drá­ha (Tat­ra Cab­le­way), con­ti­nu­ous­ly staf­fed by two emplo­y­ees. The SHMÚ (Slo­vak Hyd­ro­me­te­oro­lo­gi­cal Ins­ti­tu­te) obser­va­ti­on sta­ti­on is pre­sent, with one mete­oro­lo­gist on duty. The Ins­ti­tu­te of Expe­ri­men­tal Phy­sics of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Koši­ce has a neut­ron moni­tor that detects and records neut­rons gene­ra­ted by the inte­rac­ti­on of cos­mic radia­ti­on with par­tic­les in the upper lay­ers of the atmo­sp­he­re. Addi­ti­onal­ly, the­re is a workp­la­ce for the Astro­no­mi­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Sta­rá Les­ná, spe­cia­li­zing in solar phy­sics, equ­ip­ped with a coro­nag­raph. It’s impor­tant to note that at the sum­mit, the­re is low air pre­ssu­re, less oxy­gen, and the buil­ding often has very low rela­ti­ve air humi­di­ty, com­mon­ly less than 10%. Unu­su­al mete­oro­lo­gi­cal phe­no­me­na, such as St. Elmo­’s fire, sta­tic elect­ri­ci­ty, and hor­nets, can occur. The sig­nal from Slo­vak mobi­le ope­ra­tors is weak (hiking​.sk). The hig­hest recor­ded tem­pe­ra­tu­re at the sum­mit is from July 30, 2005, rea­ching 18.3 °C, with app­ro­xi­ma­te­ly 1900 mm of pre­ci­pi­ta­ti­on fal­ling, and the maxi­mum snow cover recor­ded on March 25, 2009, was 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Until 1955, the Lom­nic­ký štít cab­le car held world records for its tech­ni­cal para­me­ters, being the lon­gest among per­so­nal cab­le cars at 5428 meters. Ori­gi­nal­ly, the cab­le was to be sus­pen­ded bet­we­en Skal­na­té ple­so and Lom­nic­ký štít wit­hout any sup­port. Howe­ver, due to fric­ti­on against the rock at one point, one sup­port had to be built. This chan­ged after recons­truc­ti­on in 1989, and the cab­le car now ope­ra­tes wit­hout it (Ján Lacika).


Szc­zyt Lom­nic­ký jest poszu­ki­wa­nym miejs­cem przez turys­tów, będąc dru­gim naj­wy­żs­zym szc­zy­tem na Sło­wac­ji, o wyso­ko­ści 2634 met­rów nad pozi­omem mor­za. Najc­zęściej odwie­dza­ny jest za pomo­cą kolej­ki lino­wej z Tatrans­kiej Lom­ni­cy, ofe­ru­jącej bez­po­śred­ni widok ze Sta­rej Les­nej. Tuż poni­żej szc­zy­tu znaj­du­je się jed­no z naj­bar­dziej zna­nych tatr­za­ńs­kich jezi­or, Skal­na­té pleso.

W przes­zło­ści Lom­nic­ký był również nazy­wa­ny Dedo (Dzia­dek) (wiki​pe​dia​.sk). Pola­cy nazy­wa­li go Kró­lem Tatr. Pier­ws­ze wejście jest nie­jas­ne, a nie­któ­re źró­dła przy­pi­su­ją go nauc­zy­cie­lo­wi z Kež­ma­rok, Dávi­do­wi Fröh­li­cho­wi, w 1615 roku. Jed­nak możli­we jest, że wte­dy zdo­był Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Pier­ws­ze udo­ku­men­to­wa­ne wejście zwi­ąza­ne jest z Jaku­bem Fáb­rym, któ­ry poszu­ki­wał zło­ta w rejo­nie Mede­né láv­ky między 17601790 rokiem (Bohuš, 1996). Wyso­ko­ść zosta­ła okre­ślo­na, a wejście zosta­ło doko­na­ne przez bry­tyj­skie­go pod­ró­żni­ka Rober­ta Town­so­na w 1793 roku z nie­zwy­kłą pre­cyz­ją, mier­zącą 2644 met­ry nad pozi­omem mor­za (Sma­ta­na, 1973). Pier­ws­ze zimo­we wejście odno­to­wa­li The­odor Wundt i Jakub Hor­vay w 1891 roku (wiki​pe​dia​.sk). Na szc­zy­cie wybu­do­wa­no czte­ro­met­ro­wy i met­ro­wy wysu­ni­ęty taras wido­ko­wy dla turys­tów. Jego kons­trukc­ja jest zamo­co­wa­na do ska­ły za pomo­cą che­micz­nych kot­wi­ących klej

ów (navrchol​.sk). Budy­nek na szc­zy­cie mie­ści sie­dzi­bę Tatrans­kiej lano­vej drá­hy (Tatr­za­ńs­ka kolej lino­wa), zaws­ze obsa­dzo­ną przez dwóch pra­co­wni­ków. Stac­ja obser­wa­cyj­na SHMÚ (Sło­wac­kie­go Ins­ty­tu­tu Hyd­ro­me­te­oro­lo­gicz­ne­go) jest obec­na, zaws­ze z jed­nym mete­oro­lo­giem na dyżur­ze. Ins­ty­tut Fizy­ki Doświadc­zal­nej Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Kos­zy­cach posia­da moni­tor neut­ro­nów, któ­ry wyk­ry­wa i rejes­tru­je neut­ro­ny gene­ro­wa­ne przez oddzia­ły­wa­nie pro­mie­ni­owa­nia kos­micz­ne­go z cząs­t­ka­mi w gór­nych warst­wach atmo­s­fe­ry. Dodat­ko­wo, znaj­du­je się tu pra­co­wnia Astro­no­micz­ne­go Ins­ty­tu­tu Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Sta­rá Les­ná, spec­ja­li­zu­jąca się w fizy­ce sło­necz­nej, wypo­sa­żo­na w koro­no­graf. War­to zau­wa­żyć, że na szc­zy­cie wys­tępu­je nis­kie ciśnie­nie atmo­s­fe­rycz­ne, mniejs­za ilo­ść tle­nu, a w budyn­ku częs­to bar­dzo nis­ka wil­got­no­ść wzg­lęd­na powietr­za, zwyk­le poni­żej 10%. Mogą wys­tępo­wać nie­ty­po­we zja­wis­ka mete­oro­lo­gicz­ne, takie jak ognie św. Elma, elek­trycz­no­ść sta­tycz­na i szers­ze­nie. Syg­nał od sło­wac­kich ope­ra­to­rów komór­ko­wych jest sła­by (hiking​.sk). Naj­wy­żs­za zare­jes­tro­wa­na tem­pe­ra­tu­ra na szc­zy­cie pocho­dzi z 30 lip­ca 2005 roku, wynos­ząca 18,3 °C, opa­dy wynos­zą oko­ło 1900 mm, a mak­sy­mal­na pokry­wa śnie­żna zosta­ła zano­to­wa­na 25 mar­ca 2009 roku i wyno­si­ła 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Do 1955 roku kolej lino­wa na Lom­nic­ký štít utr­zy­my­wa­ła rekor­dy świa­ta pod wzg­lędem para­met­rów tech­nicz­nych, będąc naj­dłu­żs­zą wśród kole­jek lino­wych oso­bis­tych o dłu­go­ści 5428 met­rów. Poc­ząt­ko­wo lina mia­ła być zawies­zo­na między Skal­na­tým ple­so a Lom­nic­kým štít bez żad­ne­go wspar­cia. Jed­nak z powo­du tar­cia o ska­łę w jed­nym miejs­cu koniecz­na była jed­na pod­po­ra. To jed­nak ule­gło zmia­nie po rekons­trukc­ji w 1989 roku, i kolej lino­wa obe­cnie dzia­ła bez niej (Ján Lacika).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Fotografické, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské

Park Foto Piešťany

Hits: 7876

Park Foto 2013ten­to rok nám nava­ri­li guľáš pria­mo v par­ku hostia


Park Pho­to 2013 – this year, guests cooked gou­lash for us right in the park.


Park Foto 2011


Park Foto 2009 – najp­rí­jem­nej­šie stret­nu­tie ama­tér­skych foto­gra­fov na Slovensku

V tre­tiu sep­tem­bro­vú sobo­tu sa konal už 4. roč­ník výsta­vy foto­gra­fií v ple­né­ri, kto­rú orga­ni­zu­je Pieš­ťan­ský foto­k­lub v mest­skom par­ku. Park Foto bolo minu­lý rok oce­ne­né pri­má­to­rom mes­ta Pieš­ťa­ny – Kul­túr­ny počin roku 2008, ako význam­ná a už tra­dič­ná akcia, kto­rá úspeš­ne zvi­di­teľ­ňu­je Pieš­ťa­ny. Vysta­vo­va­lo 68 auto­rov, na kto­rých bolo zve­da­vých pri­bliž­ne 1500 náv­štev­ní­kov, kto­rí hod­no­ti­li foto­gra­fie pri­pnu­tím štip­ca. V kate­gó­rii do 18 rokov zví­ťa­zi­li dve mla­dé dámy: Anna Kop­po­no­vá a Simo­na Han­ko­vá z Pieš­ťan. Medzi dospe­lý­mi bolo také­to pora­die: 1. Roman Tiben­ský z Pieš­ťan, 2. Daniel Bašo z Galan­ty, 3. Milan Maro­nek z Trna­vy. Ten­to rok Pieš­ťan­ský foto­k­lub zavie­dol okrem tra­dič­né­ho hod­no­te­nia jed­not­li­vých foto­gra­fií štip­ca­mi aj hod­no­te­nie poro­tou, kto­rú tvo­ri­li čle­no­via Aso­ciá­cie pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov SR. Peter Bagi oce­nil Annu Kop­po­no­vú z Pieš­ťan, Ivan Čani­ga Mag­du Vrá­be­lo­vu z Galan­ty, Mar­tin Vrab­ko Máriu­sa Sor­de­la z Nových Zám­kov a Anna Stru­há­ro­vá Roma­na Buč­ka z Pieš­ťan. Všet­ci tra­ja spo­loč­ne oce­ni­li za foto­gra­fiu Kolo­toč” Noru Luka­čo­vi­čo­vú z Pieš­ťan. Park Foto sa doč­kal úspeš­né­ho pokra­čo­va­nia, všet­ko sa dia­lo v prí­jem­nej atmo­sfé­re, pria­lo ten­to­krát aj poča­sie. Vyhod­no­te­nie pre­beh­lo v pek­nom a dôs­toj­nom pro­stre­dí neďa­le­ké­ho Kur­sa­lo­nu, po kto­rom nasle­do­va­lo pose­de­nie. To, že do chrum­ka­va upe­če­né pra­siat­ko na záver puto­va­lo do úst vysta­vo­va­te­ľov, bolo vyni­ka­jú­cou bod­kou za skve­lou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pri­pra­vil ove­ľa lep­šie ako rok pred­tým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Priš­lo nás auto­rov dva krát toľ­ko, čo je pozi­tí­vum. Park Foto bolo pre mňa kraj­šie aj pre­to, že už som tu mal zná­mych iných auto­rov. Več­ná ško­da, že v tom istom ter­mí­ne pre­bie­hal v Bra­ti­sla­ve Foto­ma­ra­tón. Pri­pra­vil som si dve série foto­gra­fií. Zís­kal som dojem, že kra­jin­ky sa veľ­mi páči­li vlast­ne všet­kým. Séria rýb bola pre mno­hých nepri­ja­teľ­ná, iným sa páči­la. Zrej­me zavá­ži­lo, že na mno­hých pôso­bi­li asi stu­de­no, pred­po­kla­dám že aj pred­sta­va čoho­si z vody mno­hých odra­di­la. Bol to môj pokus, kto­rý nebu­dem zrej­me opa­ko­vať. Zo svo­ji­mi foto­gra­fia­mi som však bol spo­koj­ný. Z vysta­ve­ných foto­gra­fií sa mi veľ­mi páčil Bec­kov od Richar­da Hes­ka a vôbec naj­viac a suve­rén­ne, foto­gra­fie Ras­ťa Čam­ba­la. Je to tro­chu zvlášt­ne, pre­to­že do 19.9.2009 sa mi tvor­ba Ras­ťa Čam­ba­la skôr nepá­či­la. Našiel som si v nej len zopár foto­gra­fií, kto­ré sa mi páči­li. Tre­ba samoz­rej­me pri­znať, že som videl dovte­dy mož­no 2030 snímkov.

Jeden veľ­mi nega­tív­ny pod­net ale mám. Kopec ľudí pre­chá­dza­lo oko­lo foto­gra­fií leda­bo­lo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, kto­rí si pros­te na to nevyh­ra­di­li čas. Čo mi však udie­ra­lo do očí bolo, že málo ľudí si číta­lo náz­vy foto­gra­fií, a už vôbec nebo­li na tie­to náz­vy adek­vát­ne reak­cie. Mrzí ma veľ­mi, že už sko­ro ani deti sa neve­dia poriad­ne pre­ja­viť. Zare­gis­tro­val som asi šty­ri adek­vát­ne reak­cie na pre­čí­ta­ný názov sním­ku. Samoz­rej­me nestál som celý čas pri svo­jich fot­kách. Medzi nimi bola aj nega­tív­na reak­cia. Teší ma urči­te viac nega­tív­na reak­cia ako žiad­na reak­cia. Nará­žam pre­dov­šet­kým na náz­vy rýb, pre­to­že je to pred­sa iná abs­trak­cia ako pri kra­jin­kách – veď posúď­te sami pod­ľa fotiek dole. Veľa som o tom pre­mýš­ľal. Vši­mol som si, že náv­štev­ní­ci, kto­rí pri­chá­dza­li z kve­ti­no­vé­ho sprie­vo­du – inej akcie, sa pre­ja­vo­va­li ove­ľa viac. Asi ich rozp­rú­dil tanec, mož­no spev, ale­go­ric­ké vozy, kve­ti­ny, mažoretky.


Park Pho­to 2009 – the most enjo­y­ab­le mee­ting of ama­te­ur pho­tog­rap­hers in Slovakia.

On the third Satur­day of Sep­tem­ber, the 4th edi­ti­on of the open-​air pho­to exhi­bi­ti­on took pla­ce, orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­to Club in the muni­ci­pal park. Park Pho­to was awar­ded the Cul­tu­ral Act of the Year 2008 by the may­or of Pieš­ťa­ny, recog­ni­zing it as a sig­ni­fi­cant and tra­di­ti­onal event that suc­cess­ful­ly high­lights the city. The exhi­bi­ti­on fea­tu­red 68 aut­hors, att­rac­ting app­ro­xi­ma­te­ly 1500 visi­tors who eva­lu­ated the pho­tos by atta­ching clot­hes­pins. In the under 18 cate­go­ry, two young ladies, Anna Kop­po­no­vá and Simo­na Han­ko­vá from Pieš­ťa­ny, emer­ged vic­to­ri­ous. Among adults, the ran­kings were as fol­lo­ws: 1. Roman Tiben­ský from Pieš­ťa­ny, 2. Daniel Bašo from Galan­ta, 3. Milan Maro­nek from Trna­va. This year, the Pieš­ťa­ny Pho­to Club intro­du­ced, in addi­ti­on to the tra­di­ti­onal eva­lu­ati­on using clot­hes­pins, jury eva­lu­ati­on com­po­sed of mem­bers of the Asso­cia­ti­on of Pro­fes­si­onal Pho­tog­rap­hers of the Slo­vak Repub­lic. Peter Bagi awar­ded Anna Kop­po­no­vá from Pieš­ťa­ny, Ivan Čani­ga awar­ded Mag­da Vrá­be­lo­vá from Galan­ta, Mar­tin Vrab­ko awar­ded Márius Sor­del from Nové Zám­ky, and Anna Stru­há­ro­vá awar­ded Roman Buček from Pieš­ťa­ny. All three toget­her awar­ded Nora Luka­čo­vi­čo­vá from Pieš­ťa­ny for the pho­tog­raph Merry-​Go-​Round.” Park Pho­to saw a suc­cess­ful con­ti­nu­ati­on, eve­ryt­hing hap­pe­ned in a ple­a­sant atmo­sp­he­re, and the weat­her was favo­rab­le. The eva­lu­ati­on took pla­ce in the beau­ti­ful and dig­ni­fied set­ting of the near­by Kur­sa­lon, fol­lo­wed by socia­li­zing. The fact that a crispy-​roasted pig­let was enjo­y­ed by the exhi­bi­tors at the end was an excel­lent conc­lu­si­on to a gre­at Saturday.

In 2009, I pre­pa­red for Park Pho­to much bet­ter than the pre­vi­ous year. It was also becau­se I knew what to expect. Twi­ce as many aut­hors came as posi­ti­ve. Park Pho­to was more beau­ti­ful for me also becau­se I alre­a­dy knew other aut­hors here. It’s a pity that the Pho­to Marat­hon took pla­ce in Bra­ti­sla­va at the same time. I pre­pa­red two series of pho­tos. I got the impres­si­on that lands­ca­pes were liked by almost eve­ry­o­ne. The series of fish was unac­cep­tab­le for many but liked by others. Pro­bab­ly the fact that many found them some­what cold, I assu­me that the idea of somet­hing from the water dis­cou­ra­ged many. It was my attempt, which I pro­bab­ly won’t repe­at. Howe­ver, I was satis­fied with my pho­tos. Among the exhi­bi­ted pho­tos, I real­ly liked Bec­kov by Richard Hes­ko, and by far the most, the pho­tos by Ras­ťo Čam­bal. It’s a bit stran­ge becau­se until Sep­tem­ber 19, 2009, I did­n’t real­ly like Ras­ťo Čam­ba­l’s work. I found only a few pho­tos that I liked. Of cour­se, it must be admit­ted that I had pro­bab­ly seen only 20 – 30 pic­tu­res until then.

Howe­ver, I have one very nega­ti­ve aspect. A lot of peop­le wal­ked past the pho­tos care­less­ly. I belie­ve that many of them sim­ply did­n’t take the time for it. What struck me, howe­ver, was that few peop­le read the names of the pho­tos, and the reac­ti­ons to the­se names were not ade­qu­ate at all. I’m very sor­ry that almost even chil­dren can’t express them­sel­ves pro­per­ly. I regis­te­red about four ade­qu­ate reac­ti­ons to the read name of the shot. Of cour­se, I was­n’t stan­ding by my pho­tos all the time. Among them was also a nega­ti­ve reac­ti­on. I am defi­ni­te­ly more ple­a­sed with a nega­ti­ve reac­ti­on than no reac­ti­on at all. I am refer­ring pri­ma­ri­ly to the names of the fish becau­se it is a dif­fe­rent abs­trac­ti­on than with lands­ca­pes – jud­ge for your­self accor­ding to the pho­tos below. I thought a lot about it. I noti­ced that visi­tors who came from the flo­wer para­de – anot­her event, expres­sed them­sel­ves much more. Per­haps they were stir­red up by dan­ce, per­haps sin­ging, alle­go­ri­cal flo­ats, flo­wers, majorettes.


Rok 2008

20.9.2008 sa v prí­jem­nom pro­stre­dí pod pagaš­tan­mi mest­ské­ho par­ku usku­toč­ni­la už po tre­tí rok výsta­va Park Foto. Orga­ni­zá­tor podu­ja­tia ho nazval Park Foto Pieš­ťa­ny 2008, fes­ti­val kre­a­tív­nej foto­gra­fie – výsta­va foto­gra­fií v ple­né­ri. Poča­sie prav­de­po­dob­ne objed­nal” a veľ­mi dob­re zapla­til nie­kto tajom­ný, ale urči­te moc­ný, pre­to­že prša­lo asi vša­de na celom Slo­ven­sku, ale v par­ku v Pieš­ťa­noch nie. V ten­to chlad­ný sobot­ný deň pad­li na mňa len tri kvap­ky. Objek­tív­ne tre­ba uznať, že mies­ta­mi troš­ku mrho­li­lo, ale keď­že sme nad sebou mali veľ­ké pagaš­ta­ny kon­ské a iné stro­my tak­mer v zápo­ji, tak naše fot­ky aj my sme zosta­li suchí. Orga­ni­zá­tor mys­lel aj na naše niž­šie pudy, pri­pra­vil čaj aj rum. Mie­ša­nie bolo dovo­le­né v akom­koľ­vek pome­re :-). Rum bol len jeden, aj to len lit­ro­vý ;-). Ak náho­dou závi­dí­te, tak nie je veľ­mi čo, pre­to­že tep­lo­ta vzdu­chu, vlh­kosť a rých­losť vet­ra priam núti­li tro­chu roz­ší­riť cie­vy. 20.9 bol aj dátu­mom sláv­nost­né­ho ukon­če­nia kúpeľ­nej sezó­ny. Cez mes­to šiel sprie­vod, kve­ti­no­vé kor­zo, načan­ča­né boli ale­go­ric­ké vozy. Zhru­ba oko­lo 15:30 oko­lo nás pre­šli uzi­me­né mažo­ret­ky v krát­ky suk­nič­kách, kto­ré mali skôr ute­kať, ako len poma­ly chodiť :-(.

Na výsta­ve foto­gra­fií sa zúčast­ni­lo 38 tvor­cov. Napriek neprí­jem­né­mu poča­siu si foto­gra­fie pre­zre­lo mož­no 700 – 900 ľudí. Pre mňa samot­né­ho malo veľ­ký význam, že som sa pre­zen­to­val doma (mimo­cho­dom po prvý krát) pred ľuď­mi, ako aj pred foto­graf­mi. Na ľudí moje fot­ky spra­vi­li pod­ľa slov, kto­ré som mal mož­nosť počuť, dojem. Vzhľa­dom na to, že na via­ce­rých sním­kach som mal Pieš­ťa­ny, tak veľa ľudí skú­ma­lo, čo je to na foto­gra­fiách. Nie­kto­ré zábe­ry som fotil na mies­tach, na kto­ré sa bež­ne člo­vek bez sna­hy nedos­ta­ne, tak­že pôso­bi­li tro­chu exo­tic­ky. Bolo pre mňa zvlášt­ne zis­tiť, že ľuďom čas­to chý­ba geomet­ric­ká a pries­to­ro­vá pred­sta­vi­vosť. Iný je pohľad na úze­mie z lie­tad­la, na mape a iný je pohľad člo­ve­ka a troš­ku iný je pohľad foto­gra­fa. Asi to bude znieť tro­chu čud­ne, ale náv­štev­ní­kov prek­va­po­va­lo to, čo pozna­jú. Uhol pohľa­du bol pre nich nepoz­na­ný, prav­da­že nie pre všetkých.

Teši­lo ma aj iné hod­no­te­nie, kto­ré sa pár­krát opa­ko­va­lo a síce že moje foto­gra­fie boli ako živé”. Pre spres­ne­nie – foto­gra­fie, kto­ré som mal na tej­to výsta­ve nepo­va­žu­jem za úžas­né a motí­vy na nich už vôbec nepo­va­žu­jem za neja­ké ume­lec­ky veľ­mi hod­not­né ale­bo ori­gi­nál­ne. Jed­nu jedi­nú fot­ku z nich pova­žu­jem za fot­ko­va­tej­šiu 🙂 a tej som napo­kon dal aj svo­je štip­ce. Hod­no­te­nie pre­bie­ha­lo pomo­cou štip­cov – ora­ze­ných kol­kov na bie­li­zeň. Najprv hod­no­ti­li náv­štev­ní­ci podu­ja­tia, potom hod­no­ti­li samot­ní vysta­vu­jú­ci pomo­cou kol­kov, kto­ré sami inka­so­va­li. Nebu­dem ďako­vať za pre­ja­ve­nú pria­zeň, veď nej­de o čosi za odme­nu, ani o prá­cu naviac, ale poviem, že ma tá pria­zeň teší a budem sa aj naďa­lej sna­žiť fotiť lep­šie a lep­šie. Ďaku­jem ale orga­ni­zá­to­rom za mož­nosť sa pre­zen­to­vať a strá­viť prí­jem­ne a uži­toč­ne čas.

Po skon­če­ní výsta­vy nám Dušan Beláň (dufi) pred­sta­vil pho​to​box​.sk a foto­gra­fie zo súťa­že, kto­rú spá­chal na začiat­ku júla prá­ve pho​to​box​.sk. Foto­gra­fie boli až do 19.9 na Pri­bi­no­vej 115 vďa­ka vte­daj­šie­mu EVEREST FOTO, neskôr boli v Pieš­ťa­nochKur­sa­lo­ne. Potom nasle­do­va­lo vyhlá­se­nie víťa­zov v prí­jem­nom pro­stre­dí plnom fotiek. Po vyhod­no­te­ní som sa ja viac spoz­nal s vysta­vu­jú­ci­mi, naj­mä s člen­mi foto­k­lu­bu z Pieš­ťan. Pri­pi­li sme si na Duša­no­ve zdra­vie (vraj sme nemu­se­li – zrej­me je ako repa 😉 ) a potom sme sa pus­ti­li do peče­né­ho pra­siat­ka. Roz­prá­va­lo sa ešte dlho, ja sám som pobu­dol asi do 20:30, čiže snáď dve hodi­ny. Pre­bra­li sme mier­ne aj orga­ni­zá­tor­ské a ľud­ské prob­lé­my a keď­že sa sám podie­ľam na akva­ris­tic­kom hnu­tí” v podob­nej polo­he, tak sme skon­šta­to­va­li, že je to rov­na­ké a sran­da to urči­te nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstav­nom pries­to­re, tak som postre­tal kopu zná­mych a reč bola samoz­rej­me aj o foto­gra­fiách. Pre­dov­šet­kým na kon­ci mi pomá­hal kama­rát Leo, kto­rý sa neskôr oci­tol aj na vyhod­no­te­ní. Videl atmo­sfé­ru, kto­rá tam vlád­la a sám sa vyjad­ril prek­va­pe­ne. Neča­kal, že ten­to sych­ra­vý deň napo­kon vypá­li tak pekne.


Year 2008

On Sep­tem­ber 20, 2008, in the ple­a­sant sur­roun­dings under the chest­nuts of the muni­ci­pal park, the third edi­ti­on of the Park Pho­to exhi­bi­ti­on took pla­ce. The event orga­ni­zer named it Park Pho­to Pieš­ťa­ny 2008, a fes­ti­val of cre­a­ti­ve pho­tog­rap­hy – an open-​air pho­to exhi­bi­ti­on. Some­one mys­te­ri­ous, but cer­tain­ly power­ful, pro­bab­ly orde­red” the weat­her, and some­one paid for it very well becau­se it was rai­ning almost eve­ry­whe­re in Slo­va­kia, but not in the park in Pieš­ťa­ny. On this chil­ly Satur­day, only three drops fell on me. Objec­ti­ve­ly, it must be ack­no­wled­ged that it drizz­led a bit in some pla­ces, but sin­ce we had lar­ge hor­se chest­nut and other tre­es almost as an umbrel­la abo­ve us, our pho­tos and we remai­ned dry. The orga­ni­zer also thought of our lower ins­tincts, pre­pa­red tea and rum. Mixing was allo­wed in any ratio :-). The­re was only one liter of rum, though ;-). If you hap­pen to envy, the­re­’s not much to envy becau­se the air tem­pe­ra­tu­re, humi­di­ty, and wind spe­ed almost for­ced us to expand our veins a bit. Sep­tem­ber 20 also mar­ked the cere­mo­nial end of the bat­hing sea­son. A pro­ces­si­on, a flo­ral para­de, alle­go­ri­cal flo­ats, pas­sed through the city. Around 3:30 pm, fro­zen majo­ret­tes in short skirts pas­sed by us, who see­med to be run­ning rat­her than walking :-(.

38 cre­a­tors par­ti­ci­pa­ted in the pho­to exhi­bi­ti­on. Des­pi­te the unp­le­a­sant weat­her, may­be 700 – 900 peop­le vie­wed the pho­tos. It was sig­ni­fi­cant for me per­so­nal­ly that I pre­sen­ted myself at home (by the way, for the first time) in front of peop­le as well as pho­tog­rap­hers. Accor­ding to the words I heard, my pho­tos made an impres­si­on on peop­le. Sin­ce I had Pieš­ťa­ny in seve­ral shots, many peop­le exa­mi­ned what was in the pho­tos. I took some shots in pla­ces that a per­son would­n’t nor­mal­ly reach wit­hout effort, so they looked a bit exo­tic. It was stran­ge for me to find out that peop­le often lack geomet­ric and spa­tial ima­gi­na­ti­on. The view of the area from an airp­la­ne, on a map, is dif­fe­rent from a per­so­n’s view, and a pho­tog­rap­he­r’s view is a bit dif­fe­rent. It might sound a bit stran­ge, but visi­tors were sur­pri­sed by what they knew. The angle of view was unkno­wn to them, of cour­se, not to everyone.

I was also ple­a­sed with anot­her assess­ment that repe­a­ted a few times, name­ly that my pho­tos were like ali­ve.” To cla­ri­fy, I do not con­si­der the pho­tos I had at this exhi­bi­ti­on as ama­zing, and the motifs on them are not con­si­de­red artis­ti­cal­ly very valu­ab­le or ori­gi­nal at all. I con­si­der one sin­gle pho­to from them as more pho­tog­rap­hab­le 🙂 and I final­ly gave my clot­hes­pins to it. The eva­lu­ati­on took pla­ce using clot­hes­pins – pegs atta­ched to clot­hes­li­nes. First, visi­tors to the event eva­lu­ated, then the exhi­bi­tors them­sel­ves eva­lu­ated using clot­hes­pins they col­lec­ted. I won’t thank for the favor sho­wn becau­se it’s not about somet­hing for a reward or extra work, but I’ll say that I’m hap­py about the favor, and I’ll con­ti­nue to try to take bet­ter and bet­ter pho­tos. But I thank the orga­ni­zers for the oppor­tu­ni­ty to pre­sent myself and spend time ple­a­san­tly and usefully.

After the exhi­bi­ti­on, Dušan Beláň (dufi) intro­du­ced us to pho​to​box​.sk and the pho­tos from the com­pe­ti­ti­on he had com­mit­ted in ear­ly July on pho​to​box​.sk itself. The pho­tos were on Pri­bi­no­va 115 thanks to the then EVEREST FOTO until Sep­tem­ber 19, later in Pieš­ťa­ny at Kur­sa­lon. Then the announ­ce­ment of the win­ners fol­lo­wed in a ple­a­sant envi­ron­ment full of pho­tos. After the eva­lu­ati­on, I got to know the exhi­bi­tors more, espe­cial­ly the mem­bers of the pho­to club from Pieš­ťa­ny. We toas­ted to Duša­n’s health (appa­ren­tly, we did­n’t have to – pre­su­mab­ly, he’s as fit as a fidd­le 😉 ), and then we tack­led the roas­ted pig­let. We tal­ked for a long time, I myself sta­y­ed until about 8:30 pm, so per­haps two hours. We also dis­cus­sed orga­ni­za­ti­onal and human prob­lems mild­ly, and sin­ce I myself am invol­ved in the aqu­arium move­ment” in a simi­lar posi­ti­on, we noted that it’s the same, and it’s cer­tain­ly not fun.

During the who­le day, as I was in the exhi­bi­ti­on spa­ce, I met a lot of acqu­ain­tan­ces, and the con­ver­sa­ti­on was, of cour­se, about pho­tog­raphs. Espe­cial­ly at the end, my friend Leo hel­ped me, who later found him­self at the eva­lu­ati­on as well. He saw the atmo­sp­he­re that pre­vai­led the­re and expres­sed him­self sur­pri­sed. He did­n’t expect that this chil­ly day would turn out so nice­ly in the end.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Hudba, Talenty

American Idol – Superstar v USA

Hits: 7769

Rea­li­ta (zdroj Wiki a ďalšie)

Rok 1.2.3.
2002Kel­ly ClarksonJus­tin GuariniNikki McKib­bin
2003Ruben Stud­dardClay AikenKim­ber­ley Locke
2004Fan­ta­sia BarrinoDia­na DeGarmoJas­mi­ne Trias
2005Car­rie UnderwoodBo BiceVon­zell Solomon
2006Tay­lor HicksKat­ha­ri­ne McPheeElli­ott Yamin
2007Jor­din SparksBla­ke LewisMelin­da Doolittle
2008David CookDavid Archu­le­taSyes­ha Mercado
2009Kris AllenAdam Lam­bertDan­ny Gokey
2010Lee DeWy­zeCrys­tal BowersoxCasey James
2011Scot­ty McCreeryLau­ren AlainaHaley Rein­hart
2012Phil­lip PhillipsJes­si­ca SanchezJos­hua Ledet
2013Can­di­ce GloverKree Har­ri­sonAngie Mil­ler
2014Caleb John­son

Jena Ire­ne

Alex Pre­ston
2015Nick Fra­dia­ni

Clark Beck­ham

Jax
2016Trent Har­mon

La‘Porsha Renae

Dal­ton Rapattoni
2018Mad­die Poppe

Caleb Lee Hutchinson

Gab­by Berrett
2019Lai­ne Hardy

Ale­jan­dro Aranda

Madi­son VanDenburg
2020Just Sam

Artt­hus Gunn

Dil­lon James, Fran­cis­co Mar­tin, Jon­ny West
2021Cha­y­ce Beckham

Wil­lie Spence

Gra­ce Kinstler
2022Noah Thom­pson

Hun­ter Girl

Leah Mar­le­ne
2023Iam Ton­gi

Megan Daniel­le

Colin Stough

Rok 2004

Zau­ja­la Fan­ta­sia Bar­ri­no, Jen­ni­fer Hud­son, Dia­na Degar­mo, Geor­ge Huff

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post