2011, 2012, Časová línia, Hory, Krajina, Slovenská, Tatry

Lomnický štít

skala
Hits: 1503

Lomnický štít je vyhľadávanou lokalitou turistov. Je druhým najvyšším vrcholom na Slovensku s výškou 2634 metrov nad morom. Chodí sa sem najmä z Tatranskej Lomnice lanovkou, resp. priamy výhľad naň je zo Starej Lesnej. Pod samotným vrcholom je asi najznámejšie tatranské pleso – Skalnaté pleso.

V minulosti bol Lomnický štít nazývaný aj Dedo (wikipedia.sk). Poliaci ho nazývali Kráľ Tatier. Nie je jasné, kto zdolal Lomnický štít ako prvý. Podľa niektorých zdrojov to bol kežmarský učiteľ Dávid Fr˜öhlich v roku 1615 – avšak je možné, že zdolal vtedy Kežmarský štít (hiking.sk). Prvý, jasne doložený výstup sa viaže ku Jakubovi Fábrymu, ktorý tu hľadal zlato, z Medených lávok medzi rokmi 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). Nadmorskú výšku určil a na Lomnický štít vystúpil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson s obdivuhodnou presnosťou na 2644 metrov nad morom (Smatana, 1973). Prvý zimný výstup zaznamenali Theodor Wundt a Jakub Horvay v roku 1891 (wikipedia.sk). Na vrchole vybudovaná štyri metre dlhá a meter široká vysunutá vyhliadková terasa pre turistov. Jej konštrukcia je pripevnená o skalu chemickými kotviacimi lepidlami (navrchol.sk). Vo vrcholovej budove je pracovisko Tatranskej lanovej dráhy, kde v nepretržitej službe sú vždy dvaja pracovníci. Nachádza sa tu pozorovacia stanica SHMÚ, v službe je vždy jeden meteorológ. Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice tu má neutrónový monitor, ktorého úlohou je detekovať a zaznamenávať neutróny vznikajúce interakciou kozmického žiarenia s časticami v horných vrstvách atmosféry. Okrem nich sa tu ešte nachádza pracovisko Astronomického ústavu SAV Stará Lesná, oddelenia fyziky slnka, ktoré tu má koronograf. Treba myslieť na to, že hore je nízky tlak vzduchu, menej kyslíka a v budove je často veľmi nízka relatívna vlhkosť vzduchu, bežne aj menej ako 10 %. Objavujú sa aj nie celkom bežné prejavy búrok – sršanie, Eliášove ohne, silný statický náboj vo vzduchu. Signál slovenských mobilných operátorov je slabý (hiking.sk). Najvyššia zaznamenaná teplota na vrchole je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrážok tu spadne približne 1900 mm, maximálna snehová pokrývka tu dosiahla 25.3.2009 410 cm (wikipedia.sk). Až do roku 1955 bola visutá lanovka na Lomnický štít svojimi technickými parametrami svetovým rekordérom. Medzi osobnými lanovkami bola rekordná aj dĺžkou 5428 metrov. Pôvodne malo byť lano zavesené medzi Skalnatým plesom a Lomnickým štítom bez akejkoľvek podpery. Na jednom mieste šúchalo o skalu, preto jednu podperu bolo nutné postaviť. Aj to sa zmenilo, po rekonštrukcii v roku 1989 sa lanovka zaobíde bez nej (Ján Lacika).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2008, 2009, 2009, 2013, 2013, Časová línia, Fotografické, Piešťanské, Reportáže, Slovenské

Park Foto Piešťany

skala
Hits: 5538

Park Foto 2013 – tento rok nám navarili guľáš priamo v parku hostia

Park Foto 2011

Park Foto 2009 – najpríjemnejšie stretnutie amatérskych fotografov na Slovensku

V tretiu septembrovú sobotu sa konal už 4. ročník výstavy fotografií v plenéri, ktorú organizuje Piešťanský fotoklub v mestskom parku. Park Foto bolo minulý rok ocenené primátorom mesta Piešťany – Kultúrny počin roku 2008, ako významná a už tradičná akcia, ktorá úspešne zviditeľňuje Piešťany. Vystavovalo 68 autorov, na ktorých bolo zvedavých približne 1500 návštevníkov, ktorí hodnotili fotografie pripnutím štipca. V kategórii do 18 rokov zvíťazili dve mladé dámy: Anna Kopponová a Simona Hanková z Piešťan. Medzi dospelými bolo takéto poradie: 1. Roman Tibenský z Piešťan, 2. Daniel Bašo z Galanty, 3. Milan Maronek z Trnavy. Tento rok Piešťanský fotoklub zaviedol okrem tradičného hodnotenia jednotlivých fotografií štipcami aj hodnotenie porotou, ktorú tvorili členovia Asociácie profesionálnych fotografov SR. Peter Bagi ocenil Annu Kopponovú z Piešťan, Ivan Čaniga Magdu Vrábelovu z Galanty, Martin Vrabko Máriusa Sordela z Nových Zámkov a Anna Struhárová Romana Bučka z Piešťan. Všetci traja spoločne ocenili za fotografiu „Kolotoč“ Noru Lukačovičovú z Piešťan. Park Foto sa dočkal úspešného pokračovania, všetko sa dialo v príjemnej atmosfére, prialo tentokrát aj počasie. Vyhodnotenie prebehlo v peknom a dôstojnom prostredí neďalekého Kursalonu, po ktorom nasledovalo posedenie. To, že do chrumkava upečené prasiatko na záver putovalo do úst vystavovateľov, bolo vynikajúcou bodkou za skvelou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pripravil oveľa lepšie ako rok predtým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Prišlo nás autorov dva krát toľko, čo je pozitívum. Park Foto bolo pre mňa krajšie aj preto, že už som tu mal známych iných autorov. Večná škoda, že v tom istom termíne prebiehal v Bratislave Fotomaratón. Pripravil som si dve série fotografií. Získal som dojem, že krajinky sa veľmi páčili vlastne všetkým. Séria rýb bola pre mnohých neprijateľná, iným sa páčila. Zrejme zavážilo, že na mnohých pôsobili asi studeno, predpokladám že aj predstava čohosi z vody mnohých odradila. Bol to môj pokus, ktorý nebudem zrejme opakovať. Zo svojimi fotografiami som však bol spokojný. Z vystavených fotografií sa mi veľmi páčil Beckov od Richarda Heska a vôbec najviac a suverénne, fotografie Rasťa Čambala. Je to trochu zvláštne, pretože do 19.9.2009 sa mi tvorba Rasťa Čambala skôr nepáčila. Našiel som si v nej len zopár fotografií, ktoré sa mi páčili. Treba samozrejme priznať, že som videl dovtedy možno 20 – 30 snímkov.

Jeden veľmi negatívny podnet ale mám. Kopec ľudí prechádzalo okolo fotografií ledabolo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, ktorí si proste na to nevyhradili čas. Čo mi však udieralo do očí bolo, že málo ľudí si čítalo názvy fotografií, a už vôbec neboli na tieto názvy adekvátne reakcie. Mrzí ma veľmi, že už skoro ani deti sa nevedia poriadne prejaviť. Zaregistroval som asi štyri adekvátne reakcie na prečítaný názov snímku. Samozrejme nestál som celý čas pri svojich fotkách. Medzi nimi bola aj negatívna reakcia. Teší ma určite viac negatívna reakcia ako žiadna reakcia. Narážam predovšetkým na názvy rýb, pretože je to predsa iná abstrakcia ako pri krajinkách – veď posúďte sami podľa fotiek dole. Veľa som o tom premýšľal. Všimol som si, že návštevníci, ktorí prichádzali z kvetinového sprievodu – inej akcie, sa prejavovali oveľa viac. Asi ich rozprúdil tanec, možno spev, alegorické vozy, kvetiny, mažoretky.

Rok 2008

20.9.2008 sa v príjemnom prostredí pod pagaštanmi mestského parku uskutočnila už po tretí rok výstava Park Foto. Organizátor podujatia ho nazval Park Foto Piešťany 2008, festival  kreatívnej fotografie – výstava fotografií v plenéri. Počasie pravdepodobne „objednal“ a veľmi dobre zaplatil niekto tajomný, ale určite mocný, pretože pršalo asi všade na celom Slovensku, ale v parku v Piešťanoch nie. V tento chladný sobotný deň padli na mňa len tri kvapky. Objektívne treba uznať, že miestami trošku mrholilo, ale keďže sme nad sebou mali veľké pagaštany konské a iné stromy takmer v zápoji, tak naše fotky aj my sme zostali suchí. Organizátor myslel aj na naše nižšie pudy, pripravil čaj aj rum. Miešanie bolo dovolené v akomkoľvek pomere :-). Rum bol len jeden, aj to len litrový ;-). Ak náhodou závidíte, tak nie je veľmi čo, pretože teplota vzduchu, vlhkosť a rýchlosť vetra priam nútili trochu rozšíriť cievy. 20.9 bol aj dátumom slávnostného ukončenia kúpeľnej sezóny. Cez mesto šiel sprievod, kvetinové korzo, načančané boli alegorické vozy. Zhruba okolo 15:30 okolo nás prešli uzimené mažoretky v krátky sukničkách, ktoré mali skôr utekať, ako len pomaly chodiť :-(.

Na výstave fotografií sa zúčastnilo 38 tvorcov. Napriek nepríjemnému počasiu si fotografie prezrelo možno 700-900 ľudí. Pre mňa samotného malo veľký význam, že som sa prezentoval doma (mimochodom po prvý krát) pred ľuďmi, ako aj pred fotografmi. Na ľudí moje fotky spravili podľa slov, ktoré som mal možnosť počuť, dojem. Vzhľadom na to, že na viacerých snímkach som mal Piešťany, tak veľa ľudí skúmalo, čo je to na fotografiách. Niektoré zábery som fotil na miestach, na ktoré sa bežne človek bez snahy nedostane, takže pôsobili trochu exoticky. Bolo pre mňa zvláštne zistiť, že ľuďom často chýba geometrická a priestorová predstavivosť. Iný je pohľad na územie z lietadla, na mape a iný je pohľad človeka a trošku iný je pohľad fotografa. Asi to bude znieť trochu čudne, ale návštevníkov prekvapovalo to, čo poznajú. Uhol pohľadu bol pre nich nepoznaný, pravdaže nie pre všetkých.

Tešilo ma aj iné hodnotenie, ktoré sa párkrát opakovalo a síce že moje fotografie „boli ako živé„. Pre spresnenie – fotografie, ktoré som mal na tejto výstave nepovažujem za úžasné a motívy na nich už vôbec nepovažujem za nejaké umelecky veľmi hodnotné alebo originálne. Jednu jedinú fotku z nich považujem za fotkovatejšiu 🙂 a tej som napokon dal aj svoje štipce. Hodnotenie prebiehalo pomocou štipcov – orazených kolkov na bielizeň. Najprv hodnotili návštevníci podujatia, potom hodnotili samotní vystavujúci pomocou kolkov, ktoré sami inkasovali. Nebudem ďakovať za prejavenú priazeň, veď nejde o čosi za odmenu, ani o prácu naviac, ale poviem, že ma tá priazeň teší a budem sa aj naďalej snažiť fotiť lepšie a lepšie. Ďakujem ale organizátorom za možnosť sa prezentovať a stráviť príjemne a užitočne čas.

Po skončení výstavy nám Dušan Beláň (dufi) predstavil photobox.sk a fotografie zo súťaže, ktorú spáchal na začiatku júla práve photobox.sk. Fotografie boli až do 19.9 na Pribinovej 115 vďaka vtedajšiemu EVEREST FOTO, neskôr boli v Piešťanoch v Kursalone. Potom nasledovalo vyhlásenie víťazov v príjemnom prostredí plnom fotiek. Po vyhodnotení som sa ja viac spoznal s vystavujúcimi, najmä s členmi fotoklubu z Piešťan. Pripili sme si na Dušanove zdravie (vraj sme nemuseli – zrejme je ako repa 😉 ) a potom sme sa pustili do pečeného prasiatka. Rozprávalo sa ešte dlho, ja sám som pobudol asi do 20:30, čiže snáď dve hodiny. Prebrali sme mierne aj organizátorské a ľudské problémy a keďže sa sám podieľam na akvaristickom „hnutí“ v podobnej polohe, tak sme skonštatovali, že je to rovnaké a sranda to určite nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstavnom priestore, tak som postretal kopu známych a reč bola samozrejme aj o fotografiách. Predovšetkým na konci mi pomáhal kamarát Leo, ktorý sa neskôr ocitol aj na vyhodnotení. Videl atmosféru, ktorá tam vládla a sám sa vyjadril prekvapene. Nečakal, že tento sychravý deň napokon vypáli tak pekne.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

1991, Časová línia, Francúzsko, Krajina, Zahraničie

Francúzsko – krajina šesťuholníková

skala
Hits: 10238

Francúzsko leží v západnej Európe. Zo západu ho obmýva Atlantický oceán a z juhovýchodu Stredozemné more. Od Španielska ho delia Pyreneje. Od roku 1768 Korzika patrí ku Francúzsku. Väčšina krajiny má rovinatý ráz (destinacie.sk). Meno France pochádza z latinského Francia, čo znamená „krajina Frankov“ (Jean Carpentier et al.). Je možné, že slovo Frank je odvodené od protogermánskeho slova „frankon“, čo znamená oštep, kopija, ktorá sa vrhala ako sekera – Francisca (Tarassuk et al.), druhá hypotéza hovorí o tom, že v pravekej nemčíne „frank“ znamená voľný (Wikipedia ENG). Vzhľadom k svojmu tvaru je občas opisovaná ako I`Hexagon. Najstaršie známky ľudského života sú z doby pred 1.8 miliónmi rokov. Z doby spred 18 000 rokov pred n. l. pochádza jedna z mnohých zdobených mladopaleolitických jaskýň Lascaux (Jean Carpentier et al.).

Vo Francúzsku žije asi 66 miliónov obyvateľov. Je treťou najväčšou krajinou Európy (Wikipedia ENG). Susedí s Atlantickým oceánom na západe, Severným morom na severe a so Stredozemným morom na juhu. Medzi Francúzskom a Veľkou Britániou je známy kanál La Manche. Pobrežná línia má 5500 km. Národnou hymnou je Marseillaise (francuzsko.sk), ktorá je známa aj u nás. Hlavným mottom Francúzskej republiky je sloboda, rovnosť, bratstvo (francuzsko.sk).

Najstarším mestom je Marseille. Jeho história sa začala písať 600 rokov pred naším letopočtom, kedy bola založená keltskými Galmi kolónia Massalia (Cambridge ancient history). Okolo roku 125 pred n.l. bola dobytá južná Galia dobytá Rimanmi, ktorý nazývali tento región Roman Province, z čoho vznikol názov Provence (Life Magazine, 13.07.1953, p. 76, Google Books). Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú starovekej keltskej Galii. Galia bola podrobená Rimanmi v 1. storočí pred n.l. V 4. storočí sem začali prenikať germánski Frankovia. V roku 843 sa Franská ríša rozpadla na Východofranskú (dnešné Nemecko), Západofranskú ríšu (dnešné Francúzsko) a Lotrinsko. Známa je Francúzska revolúcia z roku 1789, zo začiatku 19. storočia pôsobenie Napoleona Bonaparteho. V roku 1958 stál na čele Francúzska Charles de Gaulle (Wikipedia). Niektorí panovníci: knieža Salických Frankov Merovech v 5. storočí, Chlodovik, Dagobert I. v 7. storočí, Pipin Krátky v 8. storočí kráľ Francúzska, Karol I. Veľký, Karolman II. v 9. storočí, Ľudovít XIV. – Kráľ Slnko (wikipedia.sk).

Hlavným mestom je Paríž. Najviac uznávaným národným sviatkom je Dobytie Bastily, ktoré sa slávi 14. júla. Medzi najznámejších Francúzov patrí Johanka z Arku, vedec Louis Pasteur, spisovateľ Emile Zola, staviteľ Gustave Eiffel, šansonierka Edit Piaf, maliari Claude Monet, Auguste Renoir, herci Alain Delon, Jean Reno. Každoročne v júli sa konajú najslávnejšie cyklistické preteky Tour de France. Francúzsko oplýva významnými prístavmi v Le Havre, Nantes, Bordeaux, Cherbourg, Brest, Calais, La Rochelle, Toulon, Nice, Cannes a najväčší francúzsky prístav v Marseille (netway.cz). Veľké francúzske automobilky: Renault, Peugeot, Citroën (wikipedia.sk).

V krajine je štvrtý najväčší počet kultúrnych pamiatok svetového dedičstva UNESCO, takmer 40. Známi sú maliari Édouard Manet, Edgar Degas, Claude Monet, Auguste Renoir, Paul Cézanne, Paul Gauguin, Henri Matisse. Pôsobili tu Pablo Picasso, Vincent van Gogh, Marc Chagall, Amedeo Modigliani, Wassily Kandinsky. Francúzsko je zakladajúcim členom Organizácie spojených národov – OSN, kde je jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady (Wikipedia ENG). Nachádzajú sa tu tieto hory: Alpy, Pyreneje, Francúzske stredohorie, Švajčiarska Jura, Vogézy, Armorický masív, Ardeny (Wikipedia).

Najvyššia hora Mont Blanc v západnej Európe (4810 m n.m.) je práve vo francúzskych Alpách (ljlysek.cz). Okrem Álp sa do výšky čnejú Pyreneje, pohoria Jura, Ardeny, Francúzske Stredohorie a Vogézy. Najvýznamnejšie rieky sú Loire, Garonne, Seina a Rýn. Rastie tu až 136 druhov stromov (francuzsko.sk). Francúzsko je známe svojou kuchyňou a vínom. Žabie stehienka, slimáky, mušle, syry patria k tejto hrdej krajine. Francúzsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré vytvorili ministerstvo životného prostredia (Protection of the Environment). Je najčastejšou turistickou destináciou. Známi spisovatelia: Denis Diderot, Charles Baudelaire, Paul Verlaine, Victor Hugo, Alexandre Dumas, Jules Verne, Émile Zola, Honoré de Balzac, Guy de Maupassant, Albert Camus, Jean-Paul Sartre, Antione de Saint Exupéry, Stendahl. Filozofovia: Rene Descartes, Jean-Jacques Rousseau, Voltaire, Auguste Comte. Veľmi známy je mikrobiológ Louis Pasteur, matematik a fyzik Henri Poincaré, fyzici Henri Becquerel, Pierre Curie, Marie Curie, Paul Langevin, virológ Luc Montagnier. Hudobní skladatelia: Hector Berlioz, Georges Bizet, Charles Gounod, Jacques Offenbach, Julesa Masseneta, Camille Saint-Saëns, Maurice Ravel, Claude Debussy (Wikipedia EN). Medzi ďalšie známe osobnosti patrí bezbochyby Pierre de Coubertin, Jacques-Yves Cousteau, Brigitte Bardot (wikipedia.org). Medzi „súčasnejších predstaviteľov“ hudby patrí: Edit Piaf, Charles Aznavour, Serge Gainsbourg, Mireille Mathieu, Jean-Michel Jarre, David Guetta. Bratia Auguste a Louis Lumiérovci vytvorili kino v roku 1895. Cannes hostí každoročne známy filmový festival. Francúzsko ako celok až do nedávnej doby bolo kultúrnym centrom celého sveta (Wikipedia EN).

Regióny a ich hlavné mestá: Alsasko –  Štrassburg, Akvitánsko – Bordeaux, Auvergne – Clermont-Ferrand, Bretónsko – Rennes, Burgundsko – Dijon, Centre – Orléans, Champagne-Ardenne – Chalon-en-Champagne, Korzika – Ajaccio, France-Comté – Besancon, Ile-de-France – Paris, Languedoc-Roussillon – Montpellier, Limuzínsko – Limoges, Lotrinsko – Metz, Dolná Normandia – Caen, Midi-Pyrénées – Toulouse, Nord-Pas-de-Calais – Lille, Pays de la Loire – Nantees, Pikardia – Amiens, Poitou-Charentes – Poitiers, Provence-Aples-Côte d`Azur – Marseille, Rhône-Alpes – Lyon, Horná Normandia – Rouen (Wikipedia EN). Francúzska kuchyňa je široko známa na celom svete. Vyrába sa tu viac ako 400 druhov syra, množstvo vín. Napríklad šampanské, Bordeaux, Bourgogne, Beaujolais. Známi športovci: Michel Platini, Just Fontaine, Thierry Henry (Wikipedia EN).

Niektoré zaujímavé miesta: Paríž – Eiffelovka, Louvre, Champ-Elysées, Centre Pompidou, Versailles; zámok Chambord, Chenonceaux, Villandry, Remeš (Reims), Carcassone, zátoka Mont St. Michel, Auvergne (destinacie.sk), mesto založené rimanmi Aix en Provence, Avignon, Carnac, Fontaineblau, alpské centrum Grenoble, mariánske pútnické miesto Lourdes, Marseille, Monaco, Nice, Orléans, Reims, Saint Tropez. Francúzi sú veľmi zdvorilí, cenia si nevtieravú, nedbalú eleganciu. Typická je spontánna mimika a gestikulácia, emocionálne prejavy a komunikatívnosť (cedok.cz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, 2009, 2012, Časová línia, Dokumenty, Ľudia, O umení, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

skala
Hits: 4235

Folklóre je z anglického folk lore – ľudové znalosti. Môže byť povahy slovesnej, hudobnej, dramatickej aj tanečnej. Folklórne prejavy sa začali vytrácať s nástupom modernej techniky. Zápis textu a schopnosť jeho čítania zapríčinil menší priestor pre ľudovú tvorbu (Wikipedia.cz). Štúdiom folklóru sa zaoberá folkloristika. Na svoje kroje, piesne, zvyky, tance sú jednotlivé oblasti, obce pyšné. Prezentácie folklórnych zvykov jednotlivých regiónov prebiehajú na folklórnych festivaloch. Napr. vo Východnej, Myjave, Detve (Wikipedia.sk). Z ľudovej hudby čerpajú inšpiráciu aj hudobní skladatelia vážnej hudby. V minulosti napr. Edvard Hagerup Grieg, Antonín Dvořák, Franz Liszt, Béla Bartók. Globálny vplyv pôvodne ľudovej hudby v 20. storočí mala hudba černošských komunít v USA. Šlo o piesňovú formu so špecifickou pentatonickou modalitou, charakteristickými dvanásťtaktovými akordickými postupmi a systémom otázka – odpoveď v zborovom speve. V 19. storočí bola táto forma nazvaná blues. Známy je z neskoršej doby vzájomný vplyv rockovej a folkovej hudby (Wikipedia.cz). Pomerne známa česká hudobná skupina, ktorá sa radí ku populárnej hudbe a má v sebe veľa prvkov ľudovej hudby je Čechomor, prípadne Fleret. Na Slovensku pôsobí SĽUK – Slovenský ľudový umelecký súbor, Lúčnica. Bohatú tradíciu u nás majú folklórne slávnosti, napr. Folklórne slávnosti pod Poľanou, Detviansky medzinárodný festival ľudovej hudby, tanca a spevu, Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci, Martinské Dožinky, Východná (skovaksite.com). Veľmi známym zoskupením moravskej folklórnej skupiny je Hradišťan, s impozantným Jiřím (Jurou) Pavlicom, ktorý sa venuje aj iným žánrom. Pre mňa je doslova médiom, akých svet veľa nemá. Najmä po roku 2000 sa trochu chvalabohu začali meniť priority a opäť ožili tradičné remeslá, aspoň na rôznych jarmokoch, festivaloch, iných kultúrnych a spoločenských podujatiach. V Nitre sa koná každoročne Jarmok ľudových remesiel. V Bratislave, v Kežmarku a v Piešťanoch sa založila tradícia festivalov tradičných remesiel, snáď aj v iných mestách. Mám pocit, že sa začína trochu viac aj opäť vážiť tradičná architektúra v skanzenoch, v Podbieli, v Pribyline, v Martine.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post