Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Reportáže zo Slovenska, Umenie, Fotografie

Foto Slovakia

Hits: 3382

Foto Slovakia je výstava a podujatie pre fotografov a nadšencov , profesionálov aj amatérov. Na jednom mieste sa stretávajú výrobcovia fototechniky, odborníci a fanúšikovia fotografie. Podujatie ponúka výstavu fotoaparátov, objektívov a príslušenstva, a diskusie so známymi fotografmi, workshopy a otvorený fotoateliér, praktické ukážky techník a fotografovania, možnosť vyskúšať si techniku (citylife.sk).

Foto Slovakia 2011 prebehla 21.-22.10.2011 v rovnakých priestoroch ako predtým. Veľmi som sa tešil na toto podujatie a úspešne som ho absolvoval. Prezentácie sa mi páčili, zdalo sa mi, že ich obsadenie bolo trochu viac regionálne. Aj tovar, ktorý bol ponúkaný sa mi zdal skromnejší. Každopádne teším sa opäť na ďalší ročník. Opäť bol prítomný Vrabko, užil som si Aleša Fremuta, Strobist Karola Srnca a Petra Praženku, Nepál Zuzany Minarovičovej.

Foto Slovakia 2010 sa uskutočnila v Dome kultúry Ružinov v Bratislave 22.-23.10.2010. Program bol bohatý, od stánkov s fototematikou, cez prednášky a prezentácie. Ja sám som navštívil viacero. Pamätám si veľmi dobre a rád si spomeniem na Martina Vrabka, ktorý nám hovoril o možnostiach svietenia a fotografovania modeliek. Poučná bola pre mňa aj prednáška o autorských právach v súvislosti s fotografiami. Niektoré prednášky boli venované skôr pre remeselnú zručnosť s fotografovaním, iné boli skôr cestovateľské, poznávacie. V strede, hlavnej haly bol priestor na fotografovanie modeliek, ktoré sa menili. Účasť bola veľmi vysoká, priestory DK Ružinov boli miestami pre takéto podujatie malé.


Foto Slovakia is an exhibition and event for photographers and photography enthusiasts, both professionals and amateurs. In one place, manufacturers of photographic equipment, experts, and fans of photography come together. The event offers an exhibition of cameras, lenses, and accessories, lectures and discussions with well-known photographers, workshops and an open photo studio, practical demonstrations of techniques and photography, and the opportunity to try out equipment (citylife.sk).

Foto Slovakia 2011 took place on October 21–22, 2011, in the same venue as before. I was very much looking forward to this event and attended it successfully. I enjoyed the presentations; it seemed to me that their lineup was somewhat more regionally oriented. The range of products on offer also appeared more modest. In any case, I am already looking forward to the next edition. Martin Vrabko was present again; I enjoyed Aleš Fremut, Strobist Karol Srnec, Peter Praženka, and Zuzana Minarovičová’s presentation about Nepal.

Foto Slovakia 2010 was held at the Ružinov House of Culture in on October 22–23, 2010. The program was rich, ranging from photography-related booths to lectures and presentations, several of which I attended personally. I remember very well—and fondly—Martin Vrabko, who spoke about lighting options and photographing models. A lecture on copyright issues related to photography was also very instructive for me. Some lectures focused more on technical craftsmanship in photography, while others were more travel- and exploration-oriented. In the center of the main hall, there was a space for photographing models, who rotated regularly. Attendance was very high, and at times the premises of the Ružinov House of Culture were too small for an event of this scale.



Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Park Foto Piešťany

Hits: 8256

Park Foto 2013 – tento rok nám navarili guľáš priamo v parku hostia


Park Photo 2013 – this year, guests cooked goulash for us right in the park.


Park Foto 2011


Park Foto 2009 – najpríjemnejšie stretnutie amatérskych fotografov na Slovensku

V tretiu septembrovú sobotu sa konal už 4. ročník fotografií v plenéri, ktorú organizuje Piešťanský fotoklub v mestskom parku. Park Foto bolo minulý rok ocenené primátorom mesta Kultúrny počin roku 2008, ako významná a už tradičná akcia, ktorá úspešne zviditeľňuje Piešťany. Vystavovalo 68 autorov, na ktorých bolo zvedavých približne 1500 návštevníkov, ktorí hodnotili pripnutím štipca. V kategórii do 18 rokov zvíťazili dve mladé dámy: Anna Kopponová a Simona Hanková z Piešťan. Medzi dospelými bolo takéto poradie: 1. Roman Tibenský z Piešťan, 2. Daniel Bašo z Galanty, 3. Milan Maronek z Trnavy. Tento rok Piešťanský fotoklub zaviedol okrem tradičného hodnotenia jednotlivých fotografií štipcami aj hodnotenie porotou, ktorú tvorili členovia Asociácie profesionálnych fotografov SR. Peter Bagi ocenil Annu Kopponovú z Piešťan, Ivan Čaniga Magdu Vrábelovu z Galanty, Vrabko Máriusa Sordela z Nových Zámkov a Anna Struhárová Romana Bučka z Piešťan. Všetci traja spoločne ocenili za fotografiu „Kolotoč“ Noru Lukačovičovú z Piešťan. Park Foto sa dočkal úspešného pokračovania, všetko sa dialo v príjemnej atmosfére, prialo tentokrát aj počasie. Vyhodnotenie prebehlo v peknom a dôstojnom prostredí neďalekého Kursalonu, po ktorom nasledovalo posedenie. To, že do chrumkava upečené prasiatko na záver putovalo do úst vystavovateľov, bolo vynikajúcou bodkou za skvelou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pripravil oveľa lepšie ako rok predtým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Prišlo nás autorov dva krát toľko, čo je pozitívum. Park Foto bolo pre mňa krajšie aj preto, že už som tu mal známych iných autorov. Večná škoda, že v tom istom termíne prebiehal v Bratislave Fotomaratón. Pripravil som si dve série fotografií. Získal som dojem, že krajinky sa veľmi páčili vlastne všetkým. Séria rýb bola pre mnohých neprijateľná, iným sa páčila. Zrejme zavážilo, že na mnohých pôsobili asi studeno, predpokladám že aj predstava čohosi z mnohých odradila. Bol to môj pokus, ktorý nebudem zrejme opakovať. Zo svojimi fotografiami som však bol spokojný. Z vystavených fotografií sa mi veľmi páčil od Richarda Heska a vôbec najviac a suverénne, fotografie Rasťa Čambala. Je to trochu zvláštne, pretože do 19.9.2009 sa mi tvorba Rasťa Čambala skôr nepáčila. Našiel som si v nej len zopár fotografií, ktoré sa mi páčili. Treba samozrejme priznať, že som videl dovtedy možno 20 – 30 snímkov.

Jeden veľmi negatívny podnet ale mám. Kopec ľudí prechádzalo okolo fotografií ledabolo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, ktorí si proste na to nevyhradili . Čo mi však udieralo do očí bolo, že málo ľudí si čítalo názvy fotografií, a už vôbec neboli na tieto názvy adekvátne reakcie. Mrzí ma veľmi, že už skoro ani sa nevedia poriadne prejaviť. Zaregistroval som asi štyri adekvátne reakcie na prečítaný názov snímku. Samozrejme nestál som celý čas pri svojich fotkách. Medzi nimi bola aj negatívna reakcia. Teší ma určite viac negatívna reakcia ako žiadna reakcia. Narážam predovšetkým na názvy rýb, pretože je to predsa iná abstrakcia ako pri krajinkách – veď posúďte sami podľa fotiek dole. Veľa som o tom premýšľal. Všimol som si, že návštevníci, ktorí prichádzali z kvetinového sprievodu – inej akcie, sa prejavovali oveľa viac. Asi ich rozprúdil , možno spev, alegorické vozy, kvetiny, mažoretky.


Park Photo 2009 – the most enjoyable meeting of amateur photographers in Slovakia.

On the third Saturday of September, the 4th edition of the open-air photo exhibition took place, organized by the Piešťany Photo Club in the municipal park. Park Photo was awarded the Cultural Act of the Year 2008 by the mayor of Piešťany, recognizing it as a significant and traditional event that successfully highlights the city. The exhibition featured 68 authors, attracting approximately 1500 visitors who evaluated the photos by attaching clothespins. In the under 18 category, two young ladies, Anna Kopponová and Simona Hanková from Piešťany, emerged victorious. Among adults, the rankings were as follows: 1. Roman Tibenský from Piešťany, 2. Daniel Bašo from Galanta, 3. Milan Maronek from Trnava. This year, the Piešťany Photo Club introduced, in addition to the traditional evaluation using clothespins, jury evaluation composed of members of the Association of Professional Photographers of the Slovak Republic. Peter Bagi awarded Anna Kopponová from Piešťany, Ivan Čaniga awarded Magda Vrábelová from Galanta, Martin Vrabko awarded Márius Sordel from Nové , and Anna Struhárová awarded Roman Buček from Piešťany. All three together awarded Nora Lukačovičová from Piešťany for the photograph „Merry-Go-Round.“ Park Photo saw a successful continuation, everything happened in a pleasant atmosphere, and the weather was favorable. The evaluation took place in the beautiful and dignified setting of the nearby Kursalon, followed by socializing. The fact that a crispy-roasted piglet was enjoyed by the exhibitors at the end was an excellent conclusion to a great Saturday.

In 2009, I prepared for Park Photo much better than the previous year. It was also because I knew what to expect. Twice as many authors came as positive. Park Photo was more beautiful for me also because I already knew other authors here. It’s a pity that the Photo Marathon took place in at the same time. I prepared two series of photos. I got the impression that landscapes were liked by almost everyone. The series of fish was unacceptable for many but liked by others. Probably the fact that many found them somewhat cold, I assume that the idea of something from the water discouraged many. It was my attempt, which I probably won’t repeat. However, I was satisfied with my photos. Among the exhibited photos, I really liked Beckov by Richard Hesko, and by far the most, the photos by Rasťo Čambal. It’s a bit strange because until September 19, 2009, I didn’t really like Rasťo Čambal’s work. I found only a few photos that I liked. Of course, it must be admitted that I had probably seen only 20-30 pictures until then.

However, I have one very negative aspect. A lot of people walked past the photos carelessly. I believe that many of them simply didn’t take the time for it. What struck me, however, was that few people read the names of the photos, and the reactions to these names were not adequate at all. I’m very sorry that almost even children can’t express themselves properly. I registered about four adequate reactions to the read name of the shot. Of course, I wasn’t standing by my photos all the time. Among them was also a negative reaction. I am definitely more pleased with a negative reaction than no reaction at all. I am referring primarily to the names of the fish because it is a different abstraction than with landscapes – judge for yourself according to the photos below. I thought a lot about it. I noticed that visitors who came from the flower parade – another event, expressed themselves much more. Perhaps they were stirred up by dance, perhaps singing, allegorical floats, flowers, majorettes.


Rok 2008

20.9.2008 sa v príjemnom prostredí pod pagaštanmi mestského parku uskutočnila už po tretí rok výstava Park Foto. Organizátor ho nazval Park Foto Piešťany 2008, festival  kreatívnej fotografie – výstava fotografií v plenéri. Počasie pravdepodobne „objednal“ a veľmi dobre zaplatil niekto tajomný, ale určite mocný, pretože pršalo asi všade na celom Slovensku, ale v parku v Piešťanoch nie. V tento chladný sobotný deň padli na mňa len tri kvapky. Objektívne treba uznať, že miestami trošku mrholilo, ale keďže sme nad sebou mali veľké pagaštany konské a iné takmer v zápoji, tak naše fotky aj my sme zostali suchí. Organizátor myslel aj na naše nižšie pudy, pripravil čaj aj rum. Miešanie bolo dovolené v akomkoľvek pomere :-). Rum bol len jeden, aj to len litrový ;-). Ak náhodou závidíte, tak nie je veľmi čo, pretože vzduchu, vlhkosť a rýchlosť vetra priam nútili trochu rozšíriť cievy. 20.9 bol aj dátumom slávnostného ukončenia kúpeľnej sezóny. Cez mesto šiel sprievod, kvetinové korzo, načančané boli alegorické vozy. Zhruba okolo 15:30 okolo nás prešli uzimené mažoretky v krátky sukničkách, ktoré mali skôr utekať, ako len pomaly chodiť :-(.

Na výstave fotografií sa zúčastnilo 38 tvorcov. Napriek nepríjemnému počasiu si fotografie prezrelo možno 700-900 ľudí. Pre mňa samotného malo veľký význam, že som sa prezentoval doma (mimochodom po prvý krát) pred ľuďmi, ako aj pred fotografmi. Na ľudí moje fotky spravili podľa slov, ktoré som mal možnosť počuť, dojem. Vzhľadom na to, že na viacerých snímkach som mal Piešťany, tak veľa ľudí skúmalo, čo je to na fotografiách. Niektoré zábery som fotil na miestach, na ktoré sa bežne človek bez snahy nedostane, takže pôsobili trochu exoticky. Bolo pre mňa zvláštne zistiť, že ľuďom často chýba geometrická a priestorová predstavivosť. Iný je pohľad na územie z lietadla, na mape a iný je pohľad človeka a trošku iný je pohľad fotografa. Asi to bude znieť trochu čudne, ale návštevníkov prekvapovalo to, čo poznajú. Uhol pohľadu bol pre nich nepoznaný, pravdaže nie pre všetkých.

Tešilo ma aj iné hodnotenie, ktoré sa párkrát opakovalo a síce že moje fotografie „boli ako živé„. Pre spresnenie – fotografie, ktoré som mal na tejto výstave nepovažujem za úžasné a motívy na nich už vôbec nepovažujem za nejaké umelecky veľmi hodnotné alebo originálne. Jednu jedinú fotku z nich považujem za fotkovatejšiu :-) a tej som napokon dal aj svoje štipce. Hodnotenie prebiehalo pomocou štipcov – orazených kolkov na bielizeň. Najprv hodnotili návštevníci podujatia, potom hodnotili samotní vystavujúci pomocou kolkov, ktoré sami inkasovali. Nebudem ďakovať za prejavenú priazeň, veď nejde o čosi za odmenu, ani o prácu naviac, ale poviem, že ma tá priazeň teší a budem sa aj naďalej snažiť fotiť lepšie a lepšie. Ďakujem ale organizátorom za možnosť sa prezentovať a stráviť príjemne a užitočne čas.

Po skončení výstavy nám Dušan Beláň (dufi) predstavil photobox.sk a fotografie zo , ktorú spáchal na začiatku júla práve photobox.sk. Fotografie boli až do 19.9 na Pribinovej 115 vďaka vtedajšiemu EVEREST FOTO, neskôr boli v Piešťanoch v Kursalone. Potom nasledovalo vyhlásenie víťazov v príjemnom prostredí plnom fotiek. Po vyhodnotení som sa ja viac spoznal s vystavujúcimi, najmä s členmi fotoklubu z Piešťan. Pripili sme si na Dušanove zdravie (vraj sme nemuseli – zrejme je ako repa ;-) ) a potom sme sa pustili do pečeného prasiatka. Rozprávalo sa ešte dlho, ja sám som pobudol asi do 20:30, čiže snáď dve hodiny. Prebrali sme mierne aj organizátorské a ľudské problémy a keďže sa sám podieľam na akvaristickom „hnutí“ v podobnej polohe, tak sme skonštatovali, že je to rovnaké a sranda to určite nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstavnom priestore, tak som postretal kopu známych a reč bola samozrejme aj o fotografiách. Predovšetkým na konci mi pomáhal kamarát Leo, ktorý sa neskôr ocitol aj na vyhodnotení. Videl atmosféru, ktorá tam vládla a sám sa vyjadril prekvapene. Nečakal, že tento sychravý deň napokon vypáli tak pekne.


Year 2008

On September 20, 2008, in the pleasant surroundings under the chestnuts of the municipal park, the third edition of the Park Photo exhibition took place. The event organizer named it Park Photo Piešťany 2008, a festival of creative photography – an open-air photo exhibition. Someone mysterious, but certainly powerful, probably „ordered“ the weather, and someone paid for it very well because it was raining almost everywhere in Slovakia, but not in the park in Piešťany. On this chilly Saturday, only three drops fell on me. Objectively, it must be acknowledged that it drizzled a bit in some places, but since we had large horse chestnut and other trees almost as an umbrella above us, our photos and we remained dry. The organizer also thought of our lower instincts, prepared tea and rum. Mixing was allowed in any ratio :-). There was only one liter of rum, though ;-). If you happen to envy, there’s not much to envy because the air temperature, humidity, and wind speed almost forced us to expand our veins a bit. September 20 also marked the ceremonial end of the bathing season. A procession, a floral parade, allegorical floats, passed through the city. Around 3:30 pm, frozen majorettes in short skirts passed by us, who seemed to be running rather than walking :-(.

38 creators participated in the photo exhibition. Despite the unpleasant weather, maybe 700-900 people viewed the photos. It was significant for me personally that I presented myself at home (by the way, for the first time) in front of people as well as photographers. According to the words I heard, my photos made an impression on people. Since I had Piešťany in several shots, many people examined what was in the photos. I took some shots in places that a person wouldn’t normally reach without effort, so they looked a bit exotic. It was strange for me to find out that people often lack geometric and spatial imagination. The view of the area from an airplane, on a map, is different from a person’s view, and a photographer’s view is a bit different. It might sound a bit strange, but visitors were surprised by what they knew. The angle of view was unknown to them, of course, not to everyone.

I was also pleased with another assessment that repeated a few times, namely that my photos „were like alive.“ To clarify, I do not consider the photos I had at this exhibition as amazing, and the motifs on them are not considered artistically very valuable or original at all. I consider one single photo from them as more photographable :-) and I finally gave my clothespins to it. The evaluation took place using clothespins – pegs attached to clotheslines. First, visitors to the event evaluated, then the exhibitors themselves evaluated using clothespins they collected. I won’t thank for the favor shown because it’s not about something for a reward or extra work, but I’ll say that I’m happy about the favor, and I’ll continue to try to take better and better photos. But I thank the organizers for the opportunity to present myself and spend time pleasantly and usefully.

After the exhibition, Dušan Beláň (dufi) introduced us to photobox.sk and the photos from the competition he had committed in early July on photobox.sk itself. The photos were on Pribinova 115 thanks to the then EVEREST FOTO until September 19, later in Piešťany at Kursalon. Then the announcement of the winners followed in a pleasant environment full of photos. After the evaluation, I got to know the exhibitors more, especially the members of the photo club from Piešťany. We toasted to Dušan’s health (apparently, we didn’t have to – presumably, he’s as fit as a fiddle ;-) ), and then we tackled the roasted piglet. We talked for a long time, I myself stayed until about 8:30 pm, so perhaps two hours. We also discussed organizational and human problems mildly, and since I myself am involved in the aquarium „movement“ in a similar position, we noted that it’s the same, and it’s certainly not fun.

During the whole day, as I was in the exhibition space, I met a lot of acquaintances, and the conversation was, of course, about photographs. Especially at the end, my friend Leo helped me, who later found himself at the evaluation as well. He saw the atmosphere that prevailed there and expressed himself surprised. He didn’t expect that this chilly day would turn out so nicely in the end.


Nezaradené

Fotografické odkazy

Hits: 4788

Nezaradené

Moje priority

Hits: 11639

Zdravie je veľmi chúlostivá vec. Často sa ľudom želá v prvom rade zdravie, a potom šťastie. Asi preto, že zdravie sa ťažko „získava“ a rýchlo a ľahko stráca. Ja s tým nesúhlasím. Sú , ktorí sú zdraví ako buk, ale šťastní nie sú. Iní majú podlomené zdravie, ale cítia sa šťastní. Známy je vtip, že tí na Titanicu boli všetci zdraví, ale nemali šťastie. Vo svojom živote som snáď iba raz počul, že si ktosi dovolil postaviť šťastie pred zdravie. Bol to kňaz. Veľmi mi imponuje, keď sa človek prejavuje. Žiadna sivá myška. Keď je na ňom vidieť, či sa raduje, či súhlasí, či je smutný, namrzený atď. Najlepšie keď to vidím cez jeho oči. Exupéry tvrdil, že len vedia čo hľadajú, vraj majú šťastie. Musím sa priznať, že mám zjavné gnozeologické sklony. Poznanie je pre mňa radosť, učenie sa stalo pocitom.


Health is a very delicate matter. People are often wished health first and then happiness. Perhaps because health is hard to ‚achieve‘ and is quickly and easily lost. I disagree with that. There are people who are as healthy as an oak, but they are not happy. Others have compromised health, but feel happy. There’s a joke that everyone on the Titanic was healthy, but they weren’t lucky. In my life, I’ve heard maybe only once that someone dared to prioritize happiness over health. It was a priest. I’m very impressed when a person expresses themselves. No gray mouse. When you can see if they’re rejoicing, agreeing, sad, upset, etc. Best when I see it through their eyes. Exupéry claimed that only children know what they’re looking for; they have happiness, supposedly. I must admit that I have apparent gnoseological tendencies. Knowledge is joy for me; learning has become a feeling.


Šport je úžasná vec. Naše pri športových aktivitách je podobné ako kedysi prejavoval človek predátor v dobe, kedy človek lovil. Vzrušenie pri športe je veľmi podobné vzrušeniu, ktoré pravdepodobne pociťovali predchodcovia Homo sapiens z obdobia pred naším letopočtom. Je to pudová záležitosť. Pri športe pociťujem jednoduchú radosť z pohybu, vyplavujú sa endrorfíny, nadobúdam dobrý pocit. Už mnoho ľudí zmenil k lepšiemu. Aj mňa naučil byť náročný na druhých, a na seba. Ja sám som kedysi aktívnejšie lyžoval a hral basketbal. Ak by som sa mal dnes začínať, rozhodoval by som sa kvôli zdraviu medzi cyklistikou a plávaním. Plávania je snáď najvšestrannejší šport a cyklistika je výborná na vytrvalosť a tréning výrazne podporuje srdce. Sám dnes už športujem menej, občas pestujem cyklistiku, plávanie, korčuľovanie a posilňovanie.


Sports is an amazing thing. Our behavior during sports activities is similar to how humans used to behave as predators in the time when humans hunted. The excitement in sports is very similar to the excitement that our Homo sapiens ancestors probably felt in the period before our era. It’s an instinctual matter. In sports, I feel the simple joy of movement, endorphins are released, and I get a good feeling. Sports have changed many people for the better, including myself. It taught me to be demanding of others and myself. I used to be more active in skiing and playing basketball. If I were to start today, I would choose between cycling and swimming for the sake of health. Swimming is perhaps the most versatile sport, and cycling is excellent for endurance, significantly supporting heart training. Today, I engage in sports less frequently, occasionally practicing cycling, swimming, ice skating, and strength training.


  • Krásne krásky: Ali Larter, Angelina Jolie, Gwyneth Palthrow, Charlize Theron, Sandra Bullock, Winona Ryder
  • Sympatické krásky: Catherine Bell, Jarmila Hargašová, Julia Roberts, Juliette Binoche, Winona Ryder
  • Zmyselné krásky: Anna Paquin, Dominique Swain, Halle Berry, Jana Štefánková
  • Skvelé herečky: Julia Roberts, Juliette Binoche, Meryl Strepp, Anna Paquin, Winona Ryder, Catherine Bell, Audruey Hepburn, Catherine Hepburn, Jodie Foster, Sharon Stone, Nicole Kidman, Sandra Bullock, Jiřina Bohdalová, Jiřina Jirásková, Emília Vašáryová, Petra Polnišová
  • Skvelí herci: Robert De Niro, Robert Redford, Al Pacino, Paul Newmann, Keneth Branagh, Michael Douglas, Kirk Douglas, Clint Eastwood, Jiřé Korn, Johny Depp, Vladimír Dlouhý, Lukáš Latinák, Juraj Kemka, Richard Stanke, Morgan Freeman
  • Skvelé filmy: Henrich IV., Smrtiaci Bumerang, Amadeus, Meno ruže, Jakubov rebrík, Čata, JFK. Trilógia: Modrá, Biela, Červená, Dvojitý život Veroniky, Nekonečný príbeh, Mladé pušky, Vykúpenie z väznice Shawshank
  • Skvelí režiséri: Keneth Branagh, Oliver Stone, Steven Spielberg, Luis, Bunuel, Joel Schumacher, Clint Eastwood, Juraj Jakubisko, Robert Redford
  • Skvelí muzikanti: Herbie Hancock, Chick Corea, Al Di Meola, Paco de Lucia, Seal, Andrej Šeban, Marián Čekovský, Peter Breiner
  • Skvelí : Jan Saudek, Andrej Bán, Vrabko, Štefan Čambal, Katarína Mocáková, Joe Klamar
  • Skvelí moderátori: Martin Pyco Rausch, Adela Banášová, Leoš Mareš

Beautiful Beauties: Ali Larter, Angelina Jolie, Gwyneth Paltrow, Charlize Theron, Sandra Bullock, Winona Ryder Sympathetic Beauties: Catherine Bell, Jarmila Hargašová, Julia Roberts, Juliette Binoche, Winona Ryder Sensual Beauties: Anna Paquin, Dominique Swain, Halle Berry, Jana Štefánková Great Actresses: Julia Roberts, Juliette Binoche, Meryl Streep, Anna Paquin, Winona Ryder, Catherine Bell, Audrey Hepburn, Catherine Hepburn, Jodie Foster, Sharon Stone, Nicole Kidman, Sandra Bullock, Jiřina Bohdalová, Jiřina Jirásková, Emília Vašáryová, Petra Polnišová Great Actors: Robert De Niro, Robert Redford, Al Pacino, Paul Newman, Kenneth Branagh, Michael Douglas, Kirk Douglas, Clint Eastwood, Jiří Korn, Johnny Depp, Vladimír Dlouhý, Lukáš Latinák, Juraj Kemka, Richard Stanke, Morgan Freeman Great Films: Henry IV, Deadly Boomerang, Amadeus, The Name of the Rose, Jacob’s Ladder, A Squad, JFK. Trilogy: Blue, White, Red, The Double Life of Veronika, The NeverEnding Story, Young Guns, The Shawshank Redemption Great Directors: Kenneth Branagh, Oliver Stone, Steven Spielberg, Luis Bunuel, Joel Schumacher, Clint Eastwood, Juraj Jakubisko, Robert Redford Great Musicians: Herbie Hancock, Chick Corea, Al Di Meola, Paco de Lucia, Seal, Andrej Šeban, Marián Čekovský, Peter Breiner Great Photographers: Jan Saudek, Andrej Bán, Martin Vrabko, Štefan Čambal, Katarína Mocáková, Joe Klamar Great Hosts: Martin Pyco Rausch, Adela Banášová, Leoš Mareš


Nemám rád, keď ľudia vravia, že nemali šťastie. Po zápase niekedy fanúšik jedného z mužstiev začne tvrdiť, že „oni“ vyhrali, pretože mali šťastie. Že brankár mal napríklad šťastie, pretože to bola tyčka. Omyl – ten strelec bol proste slabší – netrafil do . Keď brankár chytí ťažkú strelu, nie je to v jeho šťastí, ale v jeho schopnostiach a v schopnostiach útočiaceho hráča brankára prekonať. Za slabosť považujem, keď sa ktosi začne vyhovárať na šťastie. Šťastie je v tom, ako sa cítime, nedá sa ho mať ako peniaze, ako nejakú hmotnú vec, je to stav. Nemám rád lotérie. Hry, kde sa podľa môjho názoru využíva ľudská hlúposť, trochu chamtivosť. Možno namietať, že niekto vyhrá, ale povedzte mi koľko percent? Vyrátajte si pravdepodobnosť? Slová o tom, že múdrosť má svoje hranice, a že blbosť je nekonečná, je možno trochu prehnaný, ale majú čosi do seba. Veľmi zle sa komunikuje, keď je niekto hlúpy. Aby som to rozdelil, ako sa vraví, niekedy by som skôr koňa naučil hrať na klavír, ako sa dohodol s hlúpym. Skúste hlúpemu vysvetliť, že je hlúpy. Ani múdreho nie je ľahké presvedčiť o tom, že je múdry. Veľmi často sa borím aj s neinformovanosťou. O čo ľahšie by sa komunikovalo, pracovalo, keby sme boli správne informovaný. Základom je informácia, ostatné je technológia.


I dislike it when people say they were unlucky. After a match, sometimes a fan of one of the teams starts claiming that „they“ won because they were lucky. That the goalkeeper, for example, was lucky because it hit the post. Mistake – that shooter was just weaker – he didn’t hit the goal. When a goalkeeper catches a hard shot, it’s not luck but his skills and the ability of the attacking player to overcome the goalkeeper. I consider it a weakness when someone starts blaming luck. Happiness is in how we feel; it cannot be possessed like money or some material thing; it is a state. I don’t like lotteries. Games where, in my opinion, human foolishness is exploited, a bit of greed. You can argue that someone wins, but tell me how many percent? Calculate the probability? The words about wisdom having its limits and stupidity being infinite may be a bit exaggerated, but they have something to them. Communicating with someone foolish is very difficult. To split hairs, as they say, sometimes I would rather teach a horse to play the piano than make a deal with a fool. Try explaining to a fool that they are foolish. It’s not easy to convince a wise person that they are wise either. I often struggle with ignorance as well. How much easier communication and work would be if we were well-informed. Information is the basis; everything else is technology.


Neznášam telefonické ponuky. Vytrvale a rýchle ich odmietam. A tým rýchlejšie, čím počujem v telefóne hlas „čítajúceho robota“. Človek na druhej strane linky vtedy buď je slabý, alebo lenivý. Moja odpoveď na ponuky je: „Ďakujem, dopočutia“. Hlboko sa mi bridia superlatívy, predovšetkým v televíznych správach. Keď počujem slová ako brutálne, najväčší apod., tak som si skoro istý, že príspevku nemám veriť. Obsluha čašníkov v našich reštauráciách je často zlá. Vôbec, poskytovanie služieb je na Slovensku jeden veľký prúser. Som zvedavý, kedy konečne z toho „vyrastieme.“ Nemám rád nerozhodnosť, najmä vo veciach pracovných.


I hate telemarketing calls. I persistently and quickly reject them. The faster, the moment I hear the voice of a „reading robot“ on the phone. The person on the other end of the line is either weak or lazy. My response to such offers is: „Thank you, goodbye.“ Superlatives, especially in television news, deeply bother me. When I hear words like brutal, the biggest, etc., I’m almost certain I shouldn’t trust the report. The service in our restaurants is often bad. In general, service provision in Slovakia is a big mess. I’m curious when we will finally „grow out of“ that. I don’t like indecision, especially in work matters.