Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Živočíchy, Dolné Považie, Ľudská príroda, Organizmy, Fotografie

Zoofarma Nový Zéland na Modrovej

skala
Hits: 10661

Zoofarma Modrová / Nový Zéland je farma extenzívneho chovu rôznych druhov exotických zvierat z celého sveta, vlastne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich kontinentov. V lese je maorská osada. A v prvom rade si návštevníci môžu pozrieť zvieratá. Je to ojedinelá agroturistická atrakcia, ktorá stojí za návštevu. Nachádza sa v Považskom Inovci, neďaleko od Modrová smerom na Starú Lehotu. Pri ceste sa nachádzajú značky ako Nový Zéland, Pozor klokany. Geograficky jednotlivé časti farmy predstavujú Tasmanovo more, Austráliu, severný a južný ostrov Nového Zélandu, Cookov prieliv. Navyše zvieratá reprezentujú všetky kontinenty sveta, v ktorých sa chovajú hospodárske zvieratá: Romney zastupujú Nový Zéland, klokany Austráliu, búrske capy Afriku, lamy Južnú Ameriku, bizóny Severnú Ameriku, škótsky horský dobytok Európu a ťavy Áziu (zoo-farma.sk). Majiteľ farmy, Dr. Miloš Minár, mal v roku 2009 cez leto angažovaných Maorov z Nového Zélandu, ktorí cez víkendy mali vystúpenia. Okrem toho zabezpečoval pred časom pre návštevníkov lietanie na helikoptére, samozrejme s pilotom :-). Časom pribudol stánok, kde sa dá trochu občerstviť, napr. aj ovčím syrom. Podľa zoofarma.sk je počas víkendov ponúkané tradičné maorské jedlo hangi, ktoré pozostáva z červených zemiakov kumarou, jahňacieho, prípadne iného mäsa a zeleniny. Otvorené je cez víkendy a sviatky od 10-ej do 18-ej, vstupné pre dospelého je 3.5 €. Iné termíny sa dajú dohodnúť (zoo-farma.sk). Ročne navštívi Zoofarmu viac ako 40 000 návštevníkov (údaj v z roku 2010). Maori pred odchodom na Slovensku mali podmienku, chceli aby bol nablízku katolícky kostol. Nábožné spevy počerných zaguľatených protinožcov a temperamentnejšie precítenie viery plnili kostol. Odrazu chodilo aj štyrikrát viac ľudí (Blažej, Štrauch).

Zoofarma Modrová / New Zealand is a farm specializing in extensive breeding of various exotic animals from around the world, representing all continents. In the forest, there is a Maori settlement, and visitors can explore the animals primarily. It is a unique agrotourism attraction well worth a visit. Located in , near the village of Modrová towards Stará Lehotá. Along the road, you’ll find signs like New Zealand, Watch out for kangaroos. Geographically, different parts of the farm represent the Tasman Sea, Australia, the North and South Islands of New Zealand, Cook Strait. Additionally, the animals represent all continents where farm animals are raised: Romney sheep represent New Zealand, kangaroos Australia, Boer goats Africa, llamas South America, bison North America, Scottish Highland cattle Europe, and cattle Asia (-farma.sk). The farm owner, Dr. Miloš Minár, engaged Maori from New Zealand during the summer of 2009, who had performances on weekends. In addition, he used to provide helicopter flights for visitors, of course, with a pilot :-). Over time, a stall was added where visitors can refresh themselves, for example, with sheep cheese. According to zoofarma.sk, traditional Maori food hangi is offered during weekends, consisting of red potatoes, kumara, lamb, or other meat, and vegetables. It is open on weekends and holidays from 10 am to 6 pm, and the entrance fee for adults is €3.5. Other dates can be arranged (zoo-farma.sk). Zoofarma is visited by over 40,000 visitors annually (data from 2010). Before leaving for Slovakia, the Maori had a condition; they wanted a Catholic church nearby. Religious songs of dark-skinned antipodeans and a more passionate expression of faith filled the church. Suddenly, four times more people attended (Blažej, Štrauch).

Zoofarma Modrová / Te Whenua Kararehe o Modrová / Aotearoa he whenua whakaruruhau mo ngā momo kararehe whakararuruhau i te ao whanui, i runga i te whakaaro ki ngā whenua katoa. Kei roto i te ngahere he kāinga Māori. Ā, ka whakakitehia e te manuhiri nga kararehe i te mōhiohio tuatahi. He whakararuruhau whai mana tēnei, he whakawhiwhi whaihua ki te haere. Kei te whakararuruhau i Považský Inovec, kei te tata atu i te taone o Modrová ki te ara ki Starú Lehotu. I te ara, ka kitea he tohu pēnei i a Aotearoa, Kati ki a koe, ka kitea he otinga. Kei te whakaatu ake ngā wāhi o roto o te whakararuruhau i te Moana o Te Tasman, Ahitereiria, te Moutere Matua me te Moutere Tonga o Aotearoa, te Nuku o Cook. Ahakoa ētahi atu, ko nga kararehe ka whakararuruhau i nga motu katoa o te ao, e whakararuruhia ana nga kararehe whakararuruhau: he hipi Romney mo Aotearoa, he kākāriki mo Ahitereiria, he kape Poraka mo Ahirika, he rāma mo Amerika Tonga, he pipi ma Amerika-ki-te-raki, he kararehe ma i Āwherika, he Kaukarararahu no Eorapa, me ngā kaukararahu no Āhia (zoo-farma.sk). Ko Dr. Miloš Minár te kaiwhakahaere o te whakararuruhau, i muri i te raumati o te tau 2009, ka whakamanahia a Māori mai i Aotearoa, e whakamahia ana i nga raumati ki te whakaputa i nga whakaaturanga i nga whakatūmatakataka. Ahakoa tenei, kua whakararuhia tenei whakatipuranga i te wa o mua, ka whakawhitiwhiti i te kainga, a, ko te ka whakapau kaha, ko te kitea i nga whakawehi kaha, kua whiwhi i te waka whakararuruhau. I runga i te whakaaro a zoofarma.sk, ka whakaratohia i te waikapu i nga raumati te kai tino Māori, e whakapau kaha ana i te kumara whero, te kūmara, te kau o Aotearoa, te kape Poraka, te tīrae rā me te hua whakatūwhera. He whakatuwhera i nga rā o te raumati me nga rā whakatūwhera i te wa o te rā, ka utua te utu ki te tangata nui, he 3.5 €. Ka whakamahia nga rā e whakararuhia ana (zoo-farma.sk). Kei te whakararuruhau a Zoofarmu ki te iwi kaore i te rima tekau mano nga manuhiri ia tau (momo mōhiohio i te tau 2010). I mua i te haerenga ki Aotearoa, ko te whiwhi a nga Maori he inoi, he hiahia ki te whiwhi whare karakia Katorika ki te tata atu. Ko nga waiata whakapau i te wehi a nga rangatira, me te whakapau kaha ake i te whakapono i whakakī i te whare karakia. I te tuatahi, ka whai wahi ano nga tangata (Blažej, Štrauch).

:

TOP

Všetky

, , , ,

Ľudia, Fotografie

Folklór – kultúrne dedičstvo

skala
Hits: 6221

je z anglického folk lore – ľudové znalosti. Môže byť povahy slovesnej, hudobnej, dramatickej aj tanečnej. Folklórne prejavy sa začali vytrácať s nástupom modernej techniky. Zápis textu a schopnosť jeho čítania zapríčinil menší priestor pre ľudovú tvorbu (Wikipedia.cz). Štúdiom folklóru sa zaoberá folkloristika. Na svoje kroje, piesne, zvyky, tance sú jednotlivé oblasti, pyšné. Prezentácie folklórnych zvykov jednotlivých regiónov prebiehajú na folklórnych festivaloch. Napr. vo Východnej, Myjave, Detve (Wikipedia.sk). Z ľudovej hudby čerpajú inšpiráciu aj hudobní skladatelia vážnej hudby. V minulosti napr. Edvard Hagerup Grieg, Antonín Dvořák, Franz Liszt, Béla Bartók. Globálny vplyv pôvodne ľudovej hudby v 20. storočí mala černošských komunít v . Šlo o piesňovú formu so špecifickou pentatonickou modalitou, charakteristickými dvanásťtaktovými akordickými postupmi a systémom otázka – odpoveď v zborovom speve. V 19. storočí bola táto forma nazvaná blues. Známy je z neskoršej doby vzájomný vplyv rockovej a folkovej hudby (Wikipedia.cz). Pomerne známa česká hudobná skupina, ktorá sa radí ku populárnej hudbe a má v sebe veľa prvkov ľudovej hudby je Čechomor, prípadne Fleret. Na Slovensku pôsobí SĽUK – Slovenský ľudový umelecký súbor, Lúčnica. Bohatú tradíciu u nás majú folklórne , napr. Folklórne slávnosti pod Poľanou, Detviansky medzinárodný festival ľudovej hudby, tanca a spevu, Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci, Martinské Dožinky, Východná (skovaksite.com). Veľmi známym zoskupením moravskej folklórnej je Hradišťan, s impozantným Jiřím (Jurou) Pavlicom, ktorý sa venuje aj iným žánrom. Pre mňa je doslova médiom, akých svet veľa nemá. Najmä po roku 2000 sa trochu chvalabohu začali meniť priority a opäť ožili tradičné , aspoň na rôznych jarmokoch, festivaloch, iných kultúrnych a spoločenských podujatiach. V Nitre sa koná každoročne Jarmok ľudových remesiel. V Bratislave, v Kežmarku a v Piešťanoch sa založila tradícia festivalov tradičných remesiel, snáď aj v iných mestách. Mám pocit, že sa začína trochu viac aj opäť vážiť tradičná v skanzenoch, v Podbieli, v Pribyline, v Martine.

Folklór comes from the English term „folk lore,“ which translates to folk knowledge. It encompasses verbal, musical, dramatic, and dance traditions. Folkloric expressions began to fade with the advent of modern technology. The ability to write and read text led to less space for folk creation (Wikipedia.cz). The study of folklore falls under the domain of folkloristics. Different regions and communities take pride in their traditional costumes, songs, customs, and dances. Presentations of folk traditions from various regions often take place at folklore festivals, such as those in Východná, , and Detva (Wikipedia.sk).

Individual composers of classical music draw inspiration from folk music. In the past, figures like Edvard Hagerup Grieg, Antonín Dvořák, Franz Liszt, and Béla Bartók were influenced by folk music. In the 20th century, the global impact of originally folk music was evident in the music of African American communities in the USA. This form, characterized by a specific pentatonic modality, distinctive twelve-bar chord progressions, and call-and-response patterns in choral singing, was termed „blues“ in the 19th century. Later on, there was a well-known cross-influence between rock and folk music (Wikipedia.cz).

In the Czech Republic, the relatively well-known musical group blending popular music with elements of folk music includes Čechomor and Fleret. In Slovakia, there are prominent folk artistic ensembles like SĽUK (Slovak Folk Art Ensemble) and Lúčnica. Folklore festivals, such as Folklore Festivals under Poľana, the Detva International Festival of Folk Music, Dance, and Song, Podroháč Folklore Festivals in Zuberec, Martinské Dožinky, and Východná, contribute to the rich tradition (skovaksite.com).

A notable Moravian folk group is Hradišťan, led by the impressive Jiří (Jura) Pavlica, who also explores other genres. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Especially after 2000, thankfully, priorities have started to shift, and traditional crafts have experienced a revival, at least at various fairs, festivals, and other cultural and social events. In , the Festival of Folk Crafts takes place annually. In , Kežmarok, and , a tradition of festivals celebrating traditional crafts has been established, and hopefully, in other cities as well. I feel that traditional architecture is beginning to be valued more again, especially in open-air museums like Podbiel, Pribylina, and .

, , ,

Krajina, Slovensko, Tatry, Fotografie

Šoldov – stredoveká obec obrov

skala
Hits: 1419

Šoldov je zaniknutá stredoveká osada z 13. storočia v katastrálnom území  Štrba (Wikipedia). V nadmorskej výške 910 metrov nad morom, vo východnom cípe Liptovskej kotliny, asi 2 km severozápadne od obce, 500 metrov severne od starej hradskej Štrba – Važec. 200 metrov odtiaľ na sever je diaľnica. Areál je obkolesený opevňovacími dvojitými valmi a priekopami. Lokalita bola známa oddávna, upozorňoval na ňu jeho miestne pomenovanie „Za pustým kostolom“. Koncom 19. storočia pravdepodobne ešte existovali zvyšky nadzákladových murív cirkevnej  (Informačná tabuľa).

Z obdobia rokov okolo roku 960 sa zachovali správy o misijnej stanici v obci Šoldov. Zničená bola mongolmi v roku 1241. Našli sa tu kostry ľudí vysokých okolo 200 cm, čo bolo v tom čase veľmi zriedkavé (Wikipedia). Tradícia hovorí, že Šoldovania boli statní, veľkí a vysokí , takmer obri (sme.sk). V literatúre sa uvádza koncom 19. storočia ako zaniknuté opátstvo Choltské. V tomto období pravdepodobne existovali ešte zvyšky nadzákladových murív cirkevnej stavby. Skúmal sa kostol s pravouhlým prebytériom, vežou a cintorínom. Niektorí historici tu situovali zatiaľ nedoložené benediktínske opátstvo. Archeologický výskum tu objavil množstvo zaujímavých nálezov, napr. kamenný románsky kríž, vysoký 87 cm, datovaný do doby roku 1000. Georadar v roku 2013 identifikoval okrem iného rozsiahlu dedinu (Informačná tabuľa).

Šoldov is an abandoned medieval settlement from the 13th century, located within the cadastral territory of the village of Štrba (Wikipedia). It lies at an altitude of 910 meters above sea level, in the eastern corner of the Basin, approximately 2 km northwest of the village, 500 meters north of the old highway between Štrba and Važec. About 200 meters further north is the highway. The area is surrounded by double defensive embankments and ditches. The site has been known for a long time, as indicated by its local name „Behind the Abandoned Church.“ By the late 19th century, remnants of the above-ground walls of the church building probably still existed (Information board).

From the period around 960, reports about a missionary station in the village of Šoldov have been preserved. It was destroyed by the Mongols in 1241. Human skeletons measuring around 200 cm tall were found here, which was very rare at that time (Wikipedia). Tradition has it that the people of Šoldov were sturdy, large, and tall, almost giants (sme.sk). In literature, it is mentioned at the end of the 19th century as the extinct abbey of Cholt, during which period remnants of the superstructure walls of the church building likely still existed. The church with a rectangular presbytery, a tower, and a cemetery was examined. Some historians placed an undocumented Benedictine abbey here. Archaeological research has discovered a variety of interesting finds here, such as a stone Romanesque cross, 87 cm tall, dating back to around the year 1000. Ground-penetrating radar in 2013 identified, among other things, an extensive village (Information Board).

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Poluvsie

skala
Hits: 1776

Poluvsie je mestská časť Rajeckých Teplíc, nachádza sa 3 km od centra mesta. Leží na sútoku Rajčianky a Poluvsianskeho a Stránskeho potoka v nadmorskej výške 425 metrov nad morom. Nachádza sa tu Poluvsianska skalná ihla, Slnečné a národná prírodná rezervácia Kozol. Poluvsianska skalná ihla je za prírodnú pamiatku vyhlásená od roku 1965. Je dominantným skalným útvarom, ktorý sa pôsobením eróznej činnosti oddelil od materskej skaly. Vysoká je asi 15 metrov (Informačná tabuľa).

Na ploche 6.94 km2 v Poluvsí žije 590 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Poluvsí je z roku 1483 (poluvsie.estranky.sk). Územie Poluvsia je spomínané pri kolonizácii Rajeckej panstvom Lietavského hradu okolo 14. storočia (Wikipedia). Názov „Polwsy“ zrejme znamená, že obec bola okolo roku 1688 rozdelená na dve časti. Iné historické názvy: Palosnya, Palošňa, nemecké pomenovanie je Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). V katastri sa nachádza 15 metrov vysoký chránený prírodný výtvor – Poluvsianska skalná ihla. Od Slnečných skál ho oddelili erózne procesy (Wikipedia). Je prírodnou pamiatkou, je tvorená dolomitom (enviroportal.sk). Známym rodákov z Poluvsia je Jozef Gabčík (Wikipedia).

Poluvsie is a district of Rajecké Teplice, located 3 km from the city center. It lies at the confluence of the Rajčianka and Poluvsiansky and Stránsky streams at an altitude of 425 meters above sea level. The area is home to the Poluvsianska Rock Needle, Sun Rocks, and the Kozol National Nature Reserve. The Poluvsianska Rock Needle has been declared a natural monument since 1965. It is a dominant rock formation that has separated from the parent rock due to erosion. It stands approximately 15 meters tall (Information board).

In the 6.94 km2 area of Poluvsie, there are 590 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of Poluvsie dates back to 1483 (poluvsie.estranky.sk). The territory of Poluvsie is mentioned in the colonization of the Rajecká Valley by the Lietava Castle estate around the 14th century (Wikipedia). The name „Polwsy“ likely indicates that the village was divided into two parts around 1688. Other historical names include Palosnya, Palošňa, and the German name Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). Within the village’s territory is a 15-meter-high protected natural formation called the Poluvsianska Rock Needle. It has been separated from the Sun Rocks by erosive processes (Wikipedia). It is a natural monument formed of dolomite (enviroportal.sk). One notable native of Poluvsie is Jozef Gabčík (Wikipedia).

 

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Čičmany – obec ľudovej architektúry

skala
Hits: 2876

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa Rajčianka. Vznik je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 , v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e-obce.sk). 

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km2 tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch – Vrchovany“. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové , zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky. Súčasná podoba Čičmian je výsledkom výstavby po roku 1921. Požiarom 8.10.1921 bola zničená značná časť obce. Ostala zachovaná len malá časť severne od kostola. Výstavba zhorenej časti bola ukončená v roku 1928. Celkovo sa postavilo 66 domov a 29 hospodárskych budov. Dnes je rezervácia zahŕňa 115 zrubových domov, 36 z nich je evidovaných ako národné kultúrne (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e-obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km2, with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means „settlement in the mountains – Vrchovany.“ Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

The folk architecture of Čičmany has attracted public interest since the late 19th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of a Čičmany two-story house at the Czechoslovak Ethnographic Exhibition in Prague in 1895. The decorations on the exterior walls were particularly captivating. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark base of the house walls. By the 19th century, the painting style had evolved to decorate areas around windows, doors, lower beams, and structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a revival of traditional exterior ornamental decoration after several fires and subsequent reconstructions. The decorations were enriched with new elements inspired by Čičmany embroidery. The current appearance of Čičmany is a result of reconstruction after 1921. A significant part of the village was destroyed by a fire on October 8, 1921. Only a small area north of the church remained intact. The reconstruction of the burned section was completed in 1928. In total, 66 houses and 29 farm buildings were built. Today, the reservation includes 115 log houses, 36 of which are registered as national cultural monuments (information board).