Orava, Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Oravské, Fotografie

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

Hits: 4691

Oravská dedina Podbiel poskytuje návštevníkovi malebný pohľad do minulosti. Drevenice, ktoré sa tu nachádzajú, sú “ živé“. Často slúžia ako ubytovanie turistom. Na druhej strane Podbiel je normálna dedina, kde sú murované . Obec vznikla valašskou kolonizáciou, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Názov súvisí s Bielou skalou. Historické názvy obce: Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Časť obce Bobrova rala je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (orava.sk). V Podbieli je údajne najzachovalejší komplex zachovalých drevených stavieb ľudovej architektúry v strednej Európe – 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Na každej drevenici je vyrezaná ružica – znak slnka, najvýznamnejšieho keltského božstva. Obec má cca 1300 obyvateľov. Leží na starej obchodnej ceste, tzv. jantárovej, prípadne soľnej ceste, ktorej siaha ešte pred keltské osídlenie Oravy a smeruje popri rieke cez Malatinský priesmyk na . Za Uhorska bola v Podbieli druhá colná kontrola po Tvrdošíne, pretože sa nedal obísť. Pri Podbieli sa vypínajú skalné bralá. Jedno z nich sa nazýva Biela skala. Bolo starobylým keltským hradiskom. Podľa povestí bolo aj templárskym hradiskom. Severnejšie sa týči druhé bralo s názvom Červená skala. Z nej vidno, že Podbiel leží akoby na poloostrove, ktorý vytvorili Studená a Orava (podbiel.sk).

V obci sa nachádza národná technická pamiatka Františkova Huta. Ľudia hutu nazývajú hámor. Nachádza sa neďaleko od obce. Zachovali sa obvodové múry a centrálna vysoká pec. Každoročne sa v tejto železiarni usporadúva folk-country festival spojený s ukážkou starovekého tavenie železnej rudy (podbiel.sk). Osudy železiarne postavenej v roku 1836 sú zahalené tajomstvom. Objekt je ľuďmi nazývaný hámor. Koncom augusta sa tu pravidelne organizuje hudobný festival spojený s ukážkou tavenie železnej rudy starovekou technológiou. Počiatky hutníctva a baníctva v obci sú zo 17. storočia (Informačná tabuľa).


The Orava village of Podbiel offers visitors a picturesque glimpse into the past. The wooden houses found here are „alive“ and often serve as accommodation for tourists. On the other hand, Podbiel is a normal village where there are brick houses. The village was formed by Valachian colonization, with the first written mention dating back to 1556. The village’s name is related to the White Rock. Historical names of the village include Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. The part of the village called Bobrova rala is a cultural reserve of folk architecture (orava.sk). In Podbiel, there is reportedly the most well-preserved complex of traditional wooden buildings in Central Europe – 64 original cottages, mostly built at the end of the 19th century. Each cottage bears a carved rose – the symbol of the sun, the most significant Celtic deity. The village has around 1300 inhabitants and lies on the old trade route, the so-called amber or salt route, whose history predates Celtic settlements in Orava, running along the Orava River through the Malatinský Pass to Liptov. During the Hungarian period, Podbiel had the second customs control after Tvrdošín, as it could not be bypassed. Near Podbiel, there are prominent rock gates, with one of them named White Rock, believed to be an ancient Celtic fortress and, according to legends, a Templar fortress. Further north, there is another gate called Red Rock, providing a view that makes Podbiel appear as if on a peninsula formed by the Studená and Orava rivers (podbiel.sk).

The village is home to the national technical monument Františkova Huta, commonly known as a „hámor“ (hammer). It is located near the village, and the perimeter walls and a central blast furnace have been preserved. Every year, a folk-country festival is held in this ironworks, featuring a demonstration of ancient iron ore smelting (podbiel.sk). The history of the ironworks, built in 1836, is shrouded in mystery. The facility is commonly referred to as a „hámor.“ At the end of August, a music festival is regularly organized here, combined with a demonstration of iron ore smelting using ancient technology. The origins of metallurgy and mining in the village date back to the 17th century (Information board).


Orawska wioska Podbiel oferuje odwiedzającym malowniczy rzut oka w przeszłość. Drewniane domy tutaj są „żywe“ i często pełnią funkcję noclegową dla turystów. Z drugiej strony Podbiel to normalna wieś, gdzie znajdują się murowane domy. Wieś powstała w wyniku wołoskiej kolonizacji, pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1556. Nazwa wsi związana jest z Bielą Skałą. Historyczne nazwy wsi to Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Część wsi o nazwie Bobrova rala jest zabytkową rezerwatą architektury ludowej (orava.sk). W Podbielu znajduje się rzekomo najbardziej zachowany kompleks tradycyjnych drewnianych budynków w Europie Środkowej – 64 oryginalne chaty, głównie z końca XIX wieku. Na każdej chatce wyryta jest róża – symbol słońca, najważniejszego celtyckiego bóstwa. Wioska liczy około 1300 mieszkańców i leży na starej drodze handlowej, tzw. szlaku bursztynowego lub solnego, którego historia sięga czasów przed celtyckim osadnictwem w Orawie, biegnącej wzdłuż rzeki Orawy przez Przełęcz Malatinską do Liptova. Podczas okresu węgierskiego Podbiel miało drugą kontrolę celno-podatkową po Tvrdošín, ponieważ nie dało się go ominąć. W pobliżu Podbiela znajdują się charakterystyczne bramy skalne, z których jedna nosi nazwę Biela skala, uważana za starożytne celtyckie grodzisko i, zgodnie z legendami, grodzisko templariuszy. Dalej na północ znajduje się kolejna brama o nazwie Czerwona skala, która sprawia, że Podbiel wydaje się być jakby na półwyspie utworzonym przez rzeki Studená i Orawa (podbiel.sk).

W miejscowości znajduje się narodowe zabytkowe Františkova Huta, powszechnie nazywane „hámor“ (kowadło). Znajduje się niedaleko od wsi, a zachowały się mury obwodowe i centralny piec wysokowydzielający. Co roku w tej hucie żelaza odbywa się festiwal muzyki folk-country z pokazem starożytnej obróbki żelaza (podbiel.sk). Historia huty żelaza zbudowanej w 1836 roku jest otoczona tajemnicą. Obiekt jest powszechnie nazywany „hámor“. Pod koniec sierpnia regularnie organizowany jest tutaj festiwal muzyczny z pokazem starożytnej technologii topienia rudy żelaza. Początki hutnictwa i górnictwa w miejscowości sięgają XVII wieku (Tablica informacyjna).


Orava, Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Oravské, Fotografie

Sedliacka Dubová

Hits: 2654

Sedliacka Dubová leží na severe Žilinského kraja, neďaleko od Oravského hradu (sedliackadubova.sk) v nadmorskej výške 530 metrov nad morom (Wikipedia). Dnes v obci žije asi 500 obyvateľov (sedliackadubova.sk) na rozlohe 11.65 km2.(Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1397 (sedliackadubova.sk). V obci sa nachádza veľmi pekný gotický kostol, ktorého vznik sa predpokladá v rokoch 1334 – 1397, najprv pod názvom Dubowa Colonorum (Informačná tabuľa) a Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). Obec sa však postupne presídľovala z lokality Žiar (Hrádok – dubovacolonorum.sk) nižšie do , kostol postupne strácal svoj význam. Funkčne zanikol v roku 1880 vybudovaním nového kostola v obci. Zo starého kostola bola dokonca strhnutá strecha, začal samozrejme pustnúť (dubovacolonorum.sk). Dnes nad obcou sa nachádza zrúcanina tohto kostolíka Svätého Kozmu a Damiána, ktorí sú patrónmi lekárov a farmaceutov. V areáli kostola sa spomína aj škola a fara, ktoré sa však zatiaľ nepodarilo lokalizovať (Informačná tabuľa). Na kopci Hradište sa nachádza zrúcanina kostola z roku 1754 (oravaliptov.sk), Kostolík svätého Kozmu a Damiána (dubovacolonorum.sk). Svätý Kozma a Damián boli bratia lekári, hlásatelia Božieho slova a mučeníci, ktorí sa narodili v Sýrii. Pohanskí kňazi v roku 303 bratov obžalovali a sťali. Neskôr cisár Justinán na ich počesť postaviť baziliku, stali sa patrónmi lekárov, medikov a farmaceutov. V súčastnosti na kostolíku prebiehajú záchranné práce mladých dobrovoľníkov (Informačná tabuľa). Zachovalo sa na týchto miestach praveké sídlisko haltštatskej kultúry z 2. až 3. storočia pred n.l. (dubovacolonorum.sk). 

V 18. storočí tu žilo v 62 domoch 332 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, rybolovom a poľovníctvom. V rokoch 1808 a 1813 povodne takmer celú obec zničili. V roku 1831 obec postihla cholera (sedliackadubova.sk). V rokoch 1880 – 1886 bol v obci vybudovaný nový kostol, barokový oltár v kostolíku demontovali, strhli strechu a dokonala dielo skazy (Informačná tabuľa). Začiatkom 20. storočia sa mnoho obyvateľov vysťahovalo do Kanady (sedliackadubova.sk).


Sedliacka Dubová is located in the northern part of the Žilina Region, near Orava Castle (sedliackadubova.sk), at an elevation of 530 meters above sea level (Wikipedia). The village is currently inhabited by approximately 500 residents (sedliackadubova.sk) within an area of 11.65 km2 (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1397 (sedliackadubova.sk). In the village, there is a beautiful Gothic church, assumed to have been built between 1334 and 1397, initially under the name Dubowa Colonorum (Information board) and Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). However, the village gradually relocated from the Žiar locality (Hrádok – dubovacolonorum.sk) down to the Orava River valley, and the church gradually lost its significance. It functionally ceased in 1880 with the construction of a new church in the village. The old church’s roof was even dismantled, and it naturally began to decay (dubovacolonorum.sk). Today, the ruins of this church dedicated to Saints Cosmas and Damian, patrons of doctors and pharmacists, stand above the village. The church’s premises also mention a school and rectory, but their exact location has not yet been identified (Information board). On the Hradište hill, there are ruins of a church from 1754 (oravaliptov.sk), the Church of Saints Cosmas and Damian (dubovacolonorum.sk). Saints Cosmas and Damian were physician brothers, preachers of the divine word, and martyrs born in Syria. In 303, pagan priests accused and beheaded the brothers. Later, Emperor Justinian built a basilica in their honor, and they became patrons of doctors, medics, and pharmacists. Currently, restoration work is underway on the small church, led by young volunteers (Information board). Prehistoric settlements of the Hallstatt culture from the 2nd to the 3rd century BCE have been preserved in these places (dubovacolonorum.sk).


Sedliacka Dubová leży na północy kraju żylińskiego, niedaleko zamku Orawskiego (sedliackadubova.sk), na wysokości 530 metrów nad poziomem morza (Wikipedia). Obec zamieszkuje obecnie około 500 mieszkańców (sedliackadubova.sk) na powierzchni 11,65 km2 (Wikipedia). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1397 (sedliackadubova.sk). We wsi znajduje się piękny gotycki kościół, którego budowę przypuszcza się w latach 1334-1397, pierwotnie pod nazwą Dubowa Colonorum (Tablica informacyjna) i Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). Jednakże wieś stopniowo przenosiła się z lokalizacji Žiar (Hrádok – dubovacolonorum.sk) w dół doliny rzeki Orawy, a kościół stopniowo tracił swoje znaczenie. Funkcjonalnie zakończył swoje istnienie w 1880 roku, wraz z wybudowaniem nowego kościoła we wsi. Z dachu starego kościoła zdjęto nawet dach, a on naturalnie zaczął podupadać (dubovacolonorum.sk). Obecnie, ponad wsią, znajdują się ruiny tego kościółka poświęconego św. Kosmasowi i Damianowi, patronom lekarzy i farmaceutów. W miejscu kościoła wymienia się także szkołę i plebanię, jednak ich dokładne położenie nie zostało jeszcze zidentyfikowane (Tablica informacyjna). Na wzgórzu Hradište znajdują się ruiny kościoła z roku 1754 (oravaliptov.sk), Kościół Świętych Kosmasa i Damiana (dubovacolonorum.sk). Święci Kosmas i Damian byli braćmi lekarzami, głosicielami Słowa Bożego i męczennikami urodzonymi w Syrii. W 303 roku kapłani pogańscy oskarżyli i ścięli braci. Później cesarz Justynian wybudował im ku czci bazylikę, stając się patronami lekarzy, medyków i farmaceutów. Obecnie trwają prace restauracyjne przy małym kościele, prowadzone przez młodych ochotników (Tablica informacyjna). Osiedla prehistoryczne kultury halsztackiej z II-III w. p.n.e. zachowały się w tych miejscach (dubovacolonorum.sk).


Liptov, Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Liptovské Matiašovce

Hits: 3063

Obec Liptovské Matiašovce leží v údolí medzi Chočskými vrchmi a Západnými Tatrami v nadmorskej výške 623 metrov nad morom. Je vstupnou obcou do Suchej . V dolnej časti tejto doliny sa nachádza jaskyňa Dúpnica. Názov pochádza z druhej polovice 14. storočia, kedy sa spomína Matej Liptovský ako dedič obce (obecliptovskematiasovce.sk). Rímskokatolícky kostol svätého Ladislava dal postaviť Ladislav Matiašovský v roku 1697 (Informačná tabuľa), ktorý bol biskup v Nitre, uhorský kancelár a kráľovský poradca (obecliptovskematiasovce.sk).


The village of Liptovské Matiašovce is situated in the valley between the Choč Mountains and the Western Tatras at an elevation of 623 meters above sea level. It serves as the gateway to Suchá Dolina. In the lower part of this valley, you can find the Dúpnica Cave. The name of the village dates back to the second half of the 14th century when Matej Liptovský is mentioned as the heir of the village (obecliptovskematiasovce.sk). The Roman Catholic Church of Saint Ladislaus was built by Ladislav Matiašovský in 1697 (Information board), who was a bishop in , Hungarian chancellor, and royal advisor (obecliptovskematiasovce.sk).


Liptov, Krajina, Slovensko, Príroda, Vodopády, Biotopy, Fotografie

Lúčanský vodopád

Hits: 2292

V obci Lúčky, v ktorej sa Lúčanský vodopád nachádza, sú .

V strede Lúčky (obeclucky.sk), na úpätí Veľkého Choča (Otakar Brandos), sa nachádza 13 metrov vysoký kaskádový vodopád Lúčanky, padajúci z okraja travertínovej terasy (obeclucky.sk). Je najprístupnejším slovenský vodopádom. Pod vodopádom je menšie jazierko. Najmohutnejší je na , keď sa topí v horách topí a po väčších dažďoch (Ján Urda). Je to prírodný unikát, podobné sú väčšinou situované vysoko v horách, ďaleko od ľudských obydlí. Vodopád vďaka teplým prameňom nikdy nezamŕza. Je od roku 1974 národnou prírodnou pamiatkou. Boli tu nájdené vzácne paleontologické a archeologické nálezy (obeclucky.sk).


In the village of Lúčky, where the Lúčanský waterfall is located, there are thermal baths.

In the center of Lúčky village (obeclucky.sk), at the foothills of Veľký Choč (Otakar Brandos), stands the 13-meter-high cascading waterfall Lúčanky, cascading from the edge of a travertine terrace (obeclucky.sk). It is the most accessible waterfall in Slovakia. Below the waterfall, there is a small pond. The waterfall is most powerful in spring when the snow melts in the mountains and after heavy rains (Ján Urda). It is a natural rarity, as similar waterfalls are usually situated high in the mountains, far from human settlements. Thanks to warm springs, the waterfall never freezes. Since 1974, it has been a national natural monument. Rare paleontological and archaeological finds have been discovered in the vicinity (obeclucky.sk).


Gemer, Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Jazerá, Vodné nádrže, Biotopy, Fotografie, Gemerské obce

Dedinky, vodné nádrže Palcmanská a Dobšinská Maša

Hits: 3724

Dedinky sú obcou na Hornom Gemeri (dedinky.eu), v údoli Hnilec, pod južnými svahmi planiny Geravy. Na území Národného parku Slovenský raj (Zdroj: neznámy). V obci žije asi 300 obyvateľov v nadmorskej výške 795 metrov nad morom. Vznikla v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce (dedinky.eu). Imrichovce boli banskou osadou zo 14. storočia, jej názov je odvodený od zemepána Imricha Csákyho. Štefanovce boli rovnako banskou osadou zo 14. – 15 storočia (dedinky.eu). V roku 1960 bola k obci pripojená aj Dobšinská Maša. Charakter sformovala vodná nádrž Palcmanská Maša, postavená v 50-tych rokoch 20. storočia (dedinky.eu). Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž v Slovenskom raji. Jej účelom je akumulovanie pre vodnú elektráreňv Dobšinej, vyrovnanie prietok rieky Hnilec a pre rekreačné účely. Jej objem môže dosiahnuť viac ako 11 miliónov m3 vody. Zatopená plocha má rozlohu 86.5 hektárov (wikipedia.sk). Palcmanská Maša patrí k najchladnejším nádržiam u nás. Obec ponúka turistom možnosti ubytovania a aktívneho pohybu v prírode (wordpress.com).


Dedinky is a village located in Upper (dedinky.eu), in the valley of the Hnilec River, beneath the southern slopes of the Geravy Plateau. Situated within the territory of the Slovak Paradise National Park (Source: unknown), the village is home to approximately 300 residents at an elevation of 795 meters above sea level. It was established in 1933 through the merger of the mining settlements of Štefanovce and Imrichovce (dedinky.eu). Imrichovce was a mining settlement dating back to the 14th century, named after the landowner Imrich Csáky. Štefanovce similarly served as a mining settlement in the 14th to 15th centuries (dedinky.eu). In 1960, Dobšinská Maša was also annexed to the village. The character of the village was significantly shaped by the Palcmanská Maša reservoir, constructed in the 1950s (dedinky.eu). Palcmanská Maša is the largest reservoir in the Slovak Paradise. Its purpose includes water accumulation for the Dobšiná hydroelectric power plant, regulation of the Hnilec River flow, and recreational use. The reservoir’s capacity can reach over 11 million m3 of water, covering an area of 86.5 hectares (wikipedia.sk). Palcmanská Maša is among the coldest reservoirs in the country. The village offers accommodation options and opportunities for outdoor activities to tourists (wordpress.com).