2007, 2009, 2011, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Jazerá, Krajina, Príroda, TOP

Jazerá a vodné nádrže

Hits: 1619

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2010, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Stavby, TOP

Hrady a zámky

Hits: 2076

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Poľsko, Vodné nádrže, Zahraničie

Hrad Niedzica nad Czorstynskou vodnou nádržou

Hits: 591

Hrad Niedzica, ktorý je nazývaný aj Dunajec, bol centrom dunajeckého panstva. Horný hrad postavili v prvej štvrtine 14. storočia. Začiatkom 16. storočia bol postavený stredný hrad a v roku 1601 dolný hrad s obrannými múrmi. Postavený bol na vápencovej skale 75 metrov nad hladinou Dunajca. Hrad bol stáročia pevnosťou a sídlom uhorským. Iba počas krátkeho obdobia sa dostal do poľských rúk. Dnes je hrad jedným z najzachovalejších v Európe. Dnes sa odzrkadľuje v Czorstynskej priehrade. Na opačnom brehu sú ruiny hradu Czorstyn (spisskastaraves.sk). Slovenský názov pre hrad je Nedeca (krajinou.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2014, Časová línia, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Zamagurie

Dunajec

Hits: 1529

Po Dunajci sa dá ísť na plti z rôznych miest a na rôzne miesta. Slovenské služby zväčša poskytujú plavbu z Červeného Kláštora do Lesnice. Ak si správne pamätám, sezóna je od apríla do októbra. Okolo rieky je množstvo skál, popri nej je turistický chodník, po ktorom sa zvyknú preplavení turisti vracať do Červeného Kláštora. Pltiari v Lesnici nakladajú plte a príslušenstvo do áut a cez Lesnicu ho dookola dovezú naspäť do Červeného Kláštora (Peter Kaclík). Splav na pltiach na poľskej strane začína v obci Sromowce Wyźne, končí v Krościenko nad Dunajcem. Na Slovenskej strane začína v Majeroch, alebo v Červenom Kláštore, končí v Lesnici. Dunajec je 274 km dlhá rieka, ktorá na Slovensku tečie len na 17-tich kilometroch. Od roku 1920 tvorí hraničnú čiaru slovensko-poľských hraníc. Od dávnych čias je Dunajec považovaný za dôležitú dopravnú cestu (Wikipedia). Už v 2. storočí pred n. l. pltníci prepravovali na Dunajci tovar. Jantár, železo, drevo, antimon, sušené slivky, syr, medovinu a iné (plte-dunajec.sk). Využívali ju grécki a rímski kupci, v čase keď tu boli galskí Kelti. Neskôr cestu, ktorá nesie pomenovanie „Soľná cesta“, používali Germánia a Slovania (Wikipedia). Preprava tovaru na pltiach zaznamenala prepad v roku 1813, vďaka veľkým povodniam. V roku 1923 pltníctvo na Dunajci zaniklo celkom. Obnovilo sa v širšej miere spolu s prevážaním ľudí po roku 1950. Až do dnešných čias sa zachoval tradičný symbol pltníkov – pltnícky klobúk, ktorý je zdobený mušličkami (plte-dunajec.sk). Poľsko v roku 1997 postavilo na hornom toku vodnú elektráreň Czorsztyn a vyrovnávaciu nádrž Niedzica (Wikipedia).

Na okolitých zrázoch žijú napr. Tichodoma murari, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, vydra Lutra lutra, rybárik Alcedo atthis, hniezdi tu výr skalný Bubo bubo a krkavec Corvus corax. Rastie tu Astragalus australis, Phyteum orbiculate, Aster serpentimontanus (Informačná tabuľa).

Odkazy

 

Use Facebook to Comment on this Post