2011-2015, 2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Poľsko, Príroda, Stavby, Vodné nádrže, Zahraničie

Hrad Niedzica nad Czorstynskou vodnou nádržou

skala
Hits: 1739

Hrad Nie­dzi­ca, kto­rý je nazý­va­ný aj Duna­jec, bol cen­trom duna­jec­ké­ho pan­stva. Hor­ný hrad posta­vi­li v prvej štvr­ti­ne 14. sto­ro­čia. Začiat­kom 16. sto­ro­čia bol posta­ve­ný stred­ný hrad a v roku 1601 dol­ný hrad s obran­ný­mi múr­mi. Posta­ve­ný bol na vápen­co­vej ska­le 75 met­rov nad hla­di­nou Dunaj­ca. Hrad bol stá­ro­čia pev­nos­ťou a síd­lom uhor­ským. Iba počas krát­ke­ho obdo­bia sa dostal do poľ­ských rúk. Dnes je hrad jed­ným z naj­za­cho­va­lej­ších v Euró­pe. Dnes sa odzr­kad­ľu­je v Czors­tyn­skej prieh­ra­de (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Vďa­ka Čors­tín­skej vod­nej nádr­ži sú tu výbor­né pod­mien­ky pre vod­nú turis­ti­ku, jach­ting, poži­čia­va­jú sa tu vod­né bicyk­le, loď­ky, člny, gon­do­ly. Pre­má­va­jú tu lode pre turis­tov Bie­la dáma a Har­naš (Infor­mač­ná tabuľa).

Na opač­nom bre­hu sú ruiny hra­du Czors­tyn (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Slo­ven­ský názov pre hrad je Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Čors­tín­sky hrad vzni­kol prav­de­po­dob­ne v 14. sto­ro­čí. V roku 1790 zachvá­til hrad požiar od bles­ku. Od roku sú 1996 sú pozos­tat­ky hra­dy sprí­stup­ne­né náv­štev­ní­kom. Z hor­nej čas­ti je vyhliad­ka na vod­nú nádrž, Nedec­ký hrad, Tat­ry, Pie­ni­ny (Infor­mač­ná tabuľa).

Nie­dzi­ca Cast­le, also kno­wn as Duna­jec Cast­le, ser­ved as the cen­ter of the Duna­jec domain. The Upper Cast­le was cons­truc­ted in the first quar­ter of the 14th cen­tu­ry. In the ear­ly 16th cen­tu­ry, the Midd­le Cast­le was built, fol­lo­wed by the Lower Cast­le with its defen­si­ve walls in 1601. Per­ched on a limes­to­ne rock 75 meters abo­ve the Duna­jec River, the cast­le ser­ved as a stron­ghold and a resi­den­ce for Hun­ga­rian nobi­li­ty for cen­tu­ries. It only brief­ly fell into Polish hands. Today, the cast­le stands as one of the best-​preserved in Euro­pe and is ref­lec­ted in the waters of the Czorsz­tyn Reser­vo­ir (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Thanks to the reser­vo­ir, the­re are excel­lent con­di­ti­ons here for water tou­rism, yach­ting, and the ren­tal of water bicyc­les, boats, cano­es, and gon­do­las. Tou­rist boats such as the Whi­te Lady and Har­naś ope­ra­te here (Infor­ma­ti­on Board).

On the oppo­si­te bank are the ruins of Czorsz­tyn Cast­le (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). The Slo­vak name for the cast­le is Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Czorsz­tyn Cast­le like­ly ori­gi­na­ted in the 14th cen­tu­ry. In 1790, a light­ning stri­ke cau­sed a fire that rava­ged the cast­le. Sin­ce 1996, the cast­le ruins have been open to visi­tors. From the upper part, the­re is a vie­wpo­int over­lo­oking the reser­vo­ir, Nede­ca Cast­le, the Tatras, and the Pie­ni­ny Moun­tains (Infor­ma­ti­on Board).

Zamek Nie­dzi­ca, zna­ny także jako Zamek Duna­jec, pełnił fun­kc­ję cen­trum obsza­ru Duna­jec. Gór­ny Zamek został zbu­do­wa­ny w pier­ws­zej ćwiart­ce XIV wie­ku. Na poc­ząt­ku XVI wie­ku wznie­si­ono Środ­ko­wy Zamek, a w 1601 roku Dol­ny Zamek z mura­mi obron­ny­mi. Usy­tu­owa­ny na wapien­nej ska­le 75 met­rów nad pozi­omem rze­ki Duna­jec, zamek był przez wie­ki waro­wnią i sie­dzi­bą węgier­skiej szlach­ty. Tyl­ko przez krót­ki okres zna­la­zł się w rękach pol­skich. Dziś zamek jest jed­nym z naj­le­piej zacho­wa­nych w Euro­pie i odzwier­cied­la się w wodach Zbi­or­ni­ka Czorsz­ty­ńs­kie­go (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Dzi­ęki zbi­or­ni­ko­wi są tu dosko­na­łe warun­ki do turys­ty­ki wod­nej, żeg­larst­wa oraz wypo­życ­za­nia rowe­rów wod­nych, łodzi, kaja­ków i gon­do­li. Dzia­ła­ją tu również stat­ki turys­tycz­ne, takie jak Bia­ła Dama i Har­naś (Tab­li­ca informacyjna).

Po prze­ci­wnej stro­nie brze­gu znaj­du­ją się ruiny Zamku Czorsz­tyn (spiss​kas​ta​ra​ves​.sk). Sło­wac­ka nazwa zamku to Nede­ca (kra​ji​nou​.sk). Zamek Czorsz­tyn pows­tał pra­wdo­po­dob­nie w XIV wie­ku. W 1790 roku uder­ze­nie pioru­na spo­wo­do­wa­ło pożar, któ­ry stra­wił zamek. Od 1996 roku ruiny zamku są otwar­te dla zwie­dza­jących. Z gór­nej części jest punkt wido­ko­wy na zbi­or­nik, zamek Nede­ca, Tat­ry i Góry Pie­ni­ńs­kie (Tab­li­ca informacyjna).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Malé Karpaty, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže, Záhorie

Vodná nádrž Buková

skala
Hits: 3360

Buko­vá je vod­ná nádrž na poto­ku Hrud­ky v Bukov­skej kot­li­ne, neďa­le­ko obce Buko­vá, v stred­nej čas­ti Malých Kar­pát. Veľ­mi blíz­ko je vrch Hav­ra­ni­ca so zrú­ca­ni­nou Ostré­ho Kame­ňa (top​ky​.sk) – kedy­si let­né síd­lo gró­fa Pál­fy­ho (buko​va​.sk). Plo­cha vod­nej nádr­že je 0.28 km2 (revi​ry​.sk). Vod­ná nádrž slú­ži naj­mä na zavla­žo­va­nie oko­li­tých obcí a na rybár­če­nie. V let­nom obdo­bí sa stá­va obľú­be­ným turis­tic­kým cen­trom (top​ky​.sk). Nie­ke­dy je vod­ná nádrž nazý­va­ná aj Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Nad prieh­ra­dou sa vypí­na naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát Záru­by (buko​va​.sk).

Buko­vá is a reser­vo­ir loca­ted on the Hrud­ky stre­am in the Bukov­ská kot­li­na, near the vil­la­ge of Buko­vá in the cen­tral part of the Small Car­pat­hians. Very clo­se to it is the peak Hav­ra­ni­ca with the ruins of Ostrý Kameň (top​ky​.sk) – once the sum­mer resi­den­ce of Count Pál­fy (buko​va​.sk). The sur­fa­ce area of the reser­vo­ir is 0.28 km² (revi​ry​.sk). The water reser­vo­ir pri­ma­ri­ly ser­ves for irri­ga­ting the sur­roun­ding vil­la­ges and fis­hing. During the sum­mer, it beco­mes a popu­lar tou­rist cen­ter (top​ky​.sk). Some­ti­mes the reser­vo­ir is also refer­red to as Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Towe­ring abo­ve the dam is the hig­hest peak of the Small Car­pat­hians, Záru­by (buko​va​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Česko, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Vodné nádrže, Zahraničie

Žermanická priehrada

skala
Hits: 2357

Žer­ma­nic­ká prieh­ra­da bola vybu­do­va­ná na rie­ke Luči­na v rokoch 1951 – 1958 pre záso­bo­va­nie ostrav­ské­ho prie­mys­lu vodou. Hrá­dza je 314 met­rov dlhá a 38 met­rov vyso­ká. Vod­ná plo­cha zabe­rá 248 ha, objem prieh­ra­dy je viac ako 25 mili­ó­nov m3 vody. V dôsled­ku stav­by boli zato­pe­né obce Hor­ní a Dol­ní Soběso­vi­ce. Prieh­ra­da slú­ži aj výro­be elek­tric­kej ener­gie. Je vyhľa­dá­va­ným rekre­ač­ným mies­tom (wiki​pe​dia​.cz) a vyko­ná­va sa tu aj ryb­né hos­po­dá­re­nie. Prieh­ra­da je sta­va­ná a 500 roč­nú vodu (Balaj).

Žer­ma­nic­ká prieh­ra­da pred­sta­vu­je význam­nú vod­nú stav­bu, kto­rú posta­vi­li v 70-​tych rokoch 20. sto­ro­čia. Slú­ži na regu­lá­ciu vod­ných tokov, dodá­va pit­nú vodu. Avšak slú­ži aj pre rekre­ač­né úče­ly, vod­né špor­ty, plav­by na člnoch, wind­sur­fing, rybo­lov. Oko­li­tá kra­ji­na posky­tu­je pries­tor pre množ­stvo dru­hov rast­lín a živočíchov.

The Žer­ma­nic­ká Dam was built on the Luči­na River bet­we­en 1951 and 1958 to supp­ly water to the Ostra­va indus­try. The dam is 314 meters long and 38 meters high. The water area covers 248 hec­ta­res, and the reser­vo­ir’s volu­me is more than 25 mil­li­on cubic meters of water. As a result of the cons­truc­ti­on, the vil­la­ges of Hor­ní and Dol­ní Soběso­vi­ce were sub­mer­ged. The dam also ser­ves for the pro­duc­ti­on of elect­ri­cal ener­gy. It is a popu­lar rec­re­a­ti­onal area (wiki​pe​dia​.cz), and fish far­ming is also car­ried out the­re. The dam is built to withs­tand a 500-​year flo­od (Balaj).

Žer­ma­nic­ká Dam stands as a sig­ni­fi­cant water struc­tu­re cons­truc­ted in the 1970s. Its pri­ma­ry pur­po­se is the regu­la­ti­on of water flo­ws and the supp­ly of drin­king water. Howe­ver, it also ser­ves rec­re­a­ti­onal pur­po­ses, inc­lu­ding water sports, boating, wind­sur­fing, and fis­hing. The sur­roun­ding lands­ca­pe pro­vi­des habi­tat for a varie­ty of plant and ani­mal species.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny

Benátky – mesto ležiace na vode

skala
Hits: 5405

Benát­ky sa nachá­dza­jú na seve­ro­vý­chod­nom pobre­ží Talian­ska, v oblas­ti zná­mej ako Benát­ska lagú­na. Mes­to sa skla­dá z 118 ostro­vov spo­je­ných séri­ou kaná­lov a mos­tov. Hlav­ný­mi doprav­ný­mi ces­ta­mi v Benát­kach sú kaná­ly, kto­ré nahrá­dza­jú kla­sic­ké ces­ty a uli­ce. Naj­zná­mej­ší kanál je Canal Gran­de, kto­rý pre­chá­dza cez celé mes­to. Rov­na­ko zná­me sú aj mos­ty, vrá­ta­ne sláv­ne­ho Rial­tov­ho mos­ta. Benát­ky sú zná­me svo­jou archi­tek­tú­rou. Sláv­ne sú naprí­klad Bazi­li­ka svä­té­ho Mar­ka, Palaz­zo Duca­le (Dóžen­ský palác) a Cam­pa­ni­le di San Mar­co – Zvo­ni­ca svä­té­ho Mar­ka. Gon­do­ly, tra­dič­né benát­ske lode sú sym­bo­lom mes­ta. Turis­ti si čas­to uží­va­jú roman­tic­kú plav­bu kanál­mi s gon­do­lie­rom. Okrem toho sú k dis­po­zí­cii aj verej­né vod­né auto­bu­sy, tzv. vapo­ret­ty, kto­ré slú­žia ako doprav­ný pros­trie­dok pre miest­nych a náv­štev­ní­kov. Benát­ky sú domo­vom pre­stíž­ne­ho ume­nia a archi­tek­tú­ry na sve­to­vom stup­ni, vrá­ta­ne sláv­ne­ho Benát­ske­ho bie­ná­le, kto­ré je jed­ným z naj­star­ších a naj­výz­nam­nej­ších sve­to­vých ume­lec­kých podu­ja­tí. Benát­ky majú svo­ju vlast­nú flo­ti­lu lodi, vrá­ta­ne tzv. vapo­ret­to, vod­ných taxí­kov a iných malých pla­vi­diel, kto­ré slú­žia na dopra­vu a pre­pra­vu tova­ru. Benát­ky čelia prob­lé­mu stú­pa­jú­cej hla­di­ny mora (aqua alta), čo zna­me­ná, že nie­kto­ré čas­ti mes­ta môžu byť občas zapla­ve­né. Je to prob­lém aj v súvis­los­ti s kli­ma­tic­kou zme­nou. Benát­ky majú neza­me­ni­teľ­ný cha­rak­ter, roman­tic­kú atmo­sfé­ru, kto­rá kaž­do­roč­ne pri­tiah­ne mili­ó­ny turistov.

Mes­to Benát­ky zalo­ži­li v roku 452 Ilýr­ski Vené­ti (Gosur​fing​.sk). V 5. sto­ro­čí sa na neobý­va­né ostro­vy uchý­li­li oby­va­te­lia oko­li­tých pev­nin­ských miest pred nájazd­mi bar­ba­rov – Hunov. Pre­dov­šet­kým aqu­ilej­skí Rima­nia. V roku 829 boli do Bená­tok sláv­nost­ne pri­ve­ze­né relik­vie evan­je­lis­tu sv. Mar­ka, kto­ré boli ulú­pe­né v Ale­xan­drii. V roku 1866 sú Benát­ky pri­po­je­né ku Talian­ske­mu krá­ľov­stvu. (Wiki­pe­dia). Benát­ky sú seve­ro­ta­lian­skym hlav­ným mes­tom regi­ó­nu Benát­ky – Vene­to, vybu­do­va­ným na 118 plo­chých lagú­no­vých ostro­voch tiah­nu­cich sa pozdĺž Jad­ran­ské­ho mora, kto­ré navzá­jom odde­ľu­jú úzke kaná­ly, pre­po­je­né vyše 400 mos­tmi. Naj­star­ší a asi naj­zná­mej­ší z nich je Pon­te di Rial­to, kto­rý sto­jí od kon­ca 16. sto­ro­čia na 12 000 dre­ve­ných koloch. Je dlhý 48 a širo­ký 22 met­rov (Gosur​fing​.sk). Zau­jí­ma­ví ľudia spo­je­ní s Benát­ka­mi: ces­to­va­teľ Mar­co Polo (1254 – 1324), rene­sanč­ný maliar Titian (cca 1488 až 1490 – 1576), hudob­ník Clau­dio Mon­te­ver­di (1567 – 1643), diva­del­ník Car­lo Gol­do­ni, Gia­co­mo Casa­no­va (1725 – 1798) (Wiki­pe­dia).

Veni­ce is loca­ted on the nort­he­ast coast of Ita­ly in an area kno­wn as the Vene­tian Lago­on. The city is com­po­sed of 118 islands con­nec­ted by a series of canals and brid­ges. The pri­ma­ry tho­rough­fa­res in Veni­ce are the canals, which repla­ce tra­di­ti­onal roads and stre­ets. The most famous canal is the Grand Canal, which tra­ver­ses the enti­re city. Equ­al­ly reno­wned are the brid­ges, inc­lu­ding the ico­nic Rial­to Bridge.

Veni­ce is celeb­ra­ted for its archi­tec­tu­re, with notab­le land­marks such as St. Mar­k’s Basi­li­ca, the Doge­’s Pala­ce (Palaz­zo Duca­le), and the Cam­pa­ni­le di San Mar­co (St. Mar­k’s Cam­pa­ni­le). Gon­do­las, tra­di­ti­onal Vene­tian boats, ser­ve as a sym­bol of the city. Tou­rists often enjoy roman­tic canal rides with gon­do­liers. Addi­ti­onal­ly, pub­lic water buses, kno­wn as vapo­ret­tos, ser­ve as a means of tran­s­por­ta­ti­on for both locals and visitors.

The city is a hub of pre­sti­gi­ous art and archi­tec­tu­re on the glo­bal sta­ge, hos­ting events like the reno­wned Veni­ce Bien­na­le, one of the oldest and most sig­ni­fi­cant inter­na­ti­onal art exhi­bi­ti­ons. Veni­ce main­tains its own fle­et of boats, inc­lu­ding vapo­ret­tos, water taxis, and other small ves­sels used for tran­s­por­ta­ti­on and cargo.

Veni­ce faces the chal­len­ge of rising sea levels (aqua alta), lea­ding to occa­si­onal flo­oding in cer­tain parts of the city. This issue is exa­cer­ba­ted by cli­ma­te chan­ge. Des­pi­te the­se chal­len­ges, Veni­ce remains an unpa­ral­le­led des­ti­na­ti­on, offe­ring a dis­tinc­ti­ve cha­rac­ter and a roman­tic atmo­sp­he­re that att­racts mil­li­ons of tou­rists annually.

The city of Veni­ce was foun­ded in 452 by Illy­rian Vene­ti (Gosur​fing​.sk). In the 5th cen­tu­ry, inha­bi­tants of sur­roun­ding main­land cities sought refu­ge on unin­ha­bi­ted islands from the inva­si­ons of bar­ba­rians, par­ti­cu­lar­ly the Aqu­ile­ian Romans fle­e­ing the Huns. In 829, the relics of the Evan­ge­list Saint Mark, sto­len in Ale­xan­dria, were cere­mo­ni­ous­ly brought to Veni­ce. In 1866, Veni­ce was anne­xed to the King­dom of Ita­ly (Wiki­pe­dia). Veni­ce is the nort­hern Ita­lian capi­tal of the Vene­to regi­on, built on 118 flat lago­on islands along the Adria­tic Sea. The­se islands are sepa­ra­ted by nar­row canals and con­nec­ted by over 400 brid­ges. The oldest and per­haps most famous of them is the Rial­to Brid­ge, which has sto­od sin­ce the late 16th cen­tu­ry on 12,000 wooden piles. It is 48 meters long and 22 meters wide (Gosur​fing​.sk). Notab­le figu­res asso­cia­ted with Veni­ce inc­lu­de the explo­rer Mar­co Polo (1254 – 1324), Renais­san­ce pain­ter Titian (cir­ca 1488 to 1490 – 1576), musi­cian Clau­dio Mon­te­ver­di (1567 – 1643), pla­y­wright Car­lo Gol­do­ni, and Gia­co­mo Casa­no­va (1725 – 1798) (Wiki­pe­dia).

Vene­zia si tro­va­no sul­la cos­ta nord-​orientale del­l’I­ta­lia, nel­la zona conos­ciu­ta come Lagu­na di Vene­zia. La cit­tà è com­pos­ta da 118 iso­le col­le­ga­te da una serie di cana­li e pon­ti. Le prin­ci­pa­li vie di tra­spor­to a Vene­zia sono i cana­li, che sos­ti­tu­is­co­no le stra­de e le vie tra­di­zi­ona­li. Il cana­le più famo­so è il Canal Gran­de, che att­ra­ver­sa l’in­te­ra cit­tà. Anche i pon­ti, com­pre­so il famo­so Pon­te di Rial­to, sono ben noti.

Vene­zia è famo­sa per la sua archi­tet­tu­ra. Tra i suoi monu­men­ti più celeb­ri ci sono la Basi­li­ca di San Mar­co, il Palaz­zo Duca­le e il Cam­pa­ni­le di San Mar­co. Le gon­do­le, tra­di­zi­ona­li imbar­ca­zi­oni vene­zia­ne, sono il sim­bo­lo del­la cit­tà. I turis­ti spes­so godo­no di roman­ti­che pas­seg­gia­te sui cana­li con il gon­do­lie­re. Inol­tre, sono dis­po­ni­bi­li i vapo­ret­ti, i tra­spor­ti pubb­li­ci via acqua, che ser­vo­no sia i resi­den­ti che i visitatori.

Vene­zia è pat­ria di un’ar­te e archi­tet­tu­ra pre­sti­gi­osa a livel­lo mon­dia­le, inc­lu­sa la famo­sa Bien­na­le di Vene­zia, uno degli even­ti artis­ti­ci più anti­chi e impor­tan­ti al mon­do. Vene­zia possie­de una prop­ria flot­ta di imbar­ca­zi­oni, tra cui i vapo­ret­ti, i taxi acqu­ati­ci e altre pic­co­le imbar­ca­zi­oni uti­liz­za­te per il tra­spor­to e la movi­men­ta­zi­one di mer­ci. La cit­tà aff­ron­ta il prob­le­ma del­l’in­nal­za­men­to del livel­lo del mare (acqua alta), il che sig­ni­fi­ca che alcu­ne par­ti del­la cit­tà posso­no esse­re occa­si­onal­men­te inon­da­te. Ques­to è un prob­le­ma lega­to al cam­bia­men­to cli­ma­ti­co. Vene­zia ha un carat­te­re uni­co e un’at­mos­fe­ra roman­ti­ca che atti­ra mili­oni di turis­ti ogni anno.

La cit­tà di Vene­zia fu fon­da­ta nel 452 dai Vene­ti Illi­ri­ci (Gosur​fing​.sk). Nel V seco­lo, gli abi­tan­ti del­le cit­tà cir­cos­tan­ti sul­la ter­ra­fer­ma cer­ca­ro­no rifu­gio su iso­le disa­bi­ta­te dal­le inva­si­oni dei bar­ba­ri, in par­ti­co­la­re dai Roma­ni aqu­ile­ie­si in fuga dag­li Unni. Nel 829 le reli­qu­ie del­l’e­van­ge­lis­ta San Mar­co, ruba­te ad Ales­san­dria, furo­no por­ta­te solen­ne­men­te a Vene­zia. Nel 1866 Vene­zia fu annes­sa al Regno d’I­ta­lia (Wiki­pe­dia). Vene­zia è la capi­ta­le ita­lia­na del Vene­to, situ­ata nel nord, cos­tru­ita su 118 iso­le piat­te nel­la lagu­na lun­go il Mar Adria­ti­co. Ques­te iso­le sono sepa­ra­te da stret­ti cana­li e col­le­ga­te da oltre 400 pon­ti. Il più anti­co e for­se più famo­so di essi è il Pon­te di Rial­to, che si erge dal tar­do XVI seco­lo su 12.000 pali di leg­no. Ha una lun­ghez­za di 48 met­ri e una larg­hez­za di 22 met­ri (Gosur​fing​.sk). Per­so­nag­gi note­vo­li asso­cia­ti a Vene­zia inc­lu­do­no l’esp­lo­ra­to­re Mar­co Polo (1254 – 1324), il pit­to­re rinas­ci­men­ta­le Tizia­no (cir­ca 1488 – 1490 – 1576), il musi­cis­ta Clau­dio Mon­te­ver­di (1567 – 1643), il dram­ma­tur­go Car­lo Gol­do­ni e Gia­co­mo Casa­no­va (1725 – 1798) (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post