Fotografie, Krajina, Mestá, České mestá, Príroda, Rastliny, Česko, Organizmy, Južné Čechy

Žirovnice

skala
Hits: 115

Žirovnice sú malé mesto v okrese Pelhřimov v južných Čechách pri riečke Žirovnička. Mesto má približne 3 200 obyvateľov (zirovnice.cz). Názov mesta je pravdepodobne odvodený od staroslovanského slova „žir“, čo znamená „výživný“ alebo „tučný“ – odkazujúc na úrodnú okolitú pôdu, ktorá lákala obyvateľov už od stredoveku. Prvá písomná zmienka o Žirovniciach je z roku 1358 (vysocina.eu). Centrom mesta je zámok, ktorý stojí na mieste starého kamenného hradu (zirovnice.cz). V 17. storočí bol poškodený počas tridsaťročnej a následne upravený rodinou Šternberkovcov, ktorí mu dali renesančný a barokový ráz (zirovnice.cz). V roku 1964 zámok takmer zničil veľký požiar, po ktorom prebehla rozsiahla rekonštrukcia. Dnes v ňom sídli múzeum s expozíciami o histórii regiónu, perletiarstve a výrobe gombíkov (czech-mountains.eu). Zámocký areál zahŕňa aj sýpku – špýchar a bývalý pivovar zo 16. storočia, ktorý fungoval ako pivovar do roku 1865 (outdooractive.sk).

Od 19. storočia sa Žirovnice preslávili ako mesto perleťárstva a výroby perleťových gombíkov. Toto remeslo zaviedol podnikateľ Josef Žampach a postupne sa stalo jedným z hlavných zdrojov obživy miestneho obyvateľstva. Výroba sa rozvíjala takmer do polovice 20. storočia a dnes je stále dôležitou súčasťou miestnej identity a kultúry (vysocina.eu). Žirovnice sú známe aj svojimi kultúrnymi a spoločenskými podujatiami, medzi ktoré napríklad žirovnického jednorožca – historické slávnosti spojené s mestským erbom (zirovnice.cz). Herečka Iva Janžurová je rodáčka zo Žirovníc (Wikipedia).

Žirovnice is a small town in the Pelhřimov District in South Bohemia, situated by the Žirovnička stream. The town has approximately 3,200 inhabitants (zirovnice.cz). The name of the town is probably derived from the Old Slavic word “žir”, meaning “nutritious” or “fat”, referring to the fertile surrounding land that attracted settlers as early as the Middle Ages. The first written mention of Žirovnice dates back to 1358 (vysocina.eu). The centre of the town is a castle built on the site of an old stone fortress (zirovnice.cz). In the 17th century, it was damaged during the Thirty Years‘ War and subsequently rebuilt by the House of Sternberg, who gave it a Renaissance and Baroque character (zirovnice.cz). In 1964, the castle was almost destroyed by a major fire, followed by extensive reconstruction. Today, it houses a museum with exhibitions on regional history, mother-of-pearl craftsmanship and button production (czech-mountains.eu). The castle complex also includes a granary and a former brewery from the 16th century, which operated as a brewery until 1865 (outdooractive.sk).

Since the 19th century, Žirovnice has become famous as a centre of mother-of-pearl craftsmanship and pearl button manufacturing. This craft was introduced by the entrepreneur Josef Žampach and gradually became one of the main sources of livelihood for the local population. Production developed almost until the mid-20th century and remains an important part of local identity and culture today (vysocina.eu). Žirovnice is also known for its cultural and social events, such as the Žirovnice Unicorn Festival – historical celebrations associated with the town’s coat of arms (zirovnice.cz). The actress Iva Janžurová was born in Žirovnice (Wikipedia).

Žirovnice jsou malé město v okrese Pelhřimov v jižních Čechách u potoka Žirovnička. Město má přibližně 3 200 obyvatel (zirovnice.cz). Název města je pravděpodobně odvozen od staroslovanského slova „žir“, což znamená „výživný“ nebo „tučný“, a odkazuje na úrodnou okolní půdu, která přitahovala osadníky již od středověku. První písemná zmínka o Žirovnicích pochází z roku 1358 (vysocina.eu). Centrem města je zámek, který stojí na místě starého kamenného hradu (zirovnice.cz). V 17. století byl poškozen během třicetileté války a následně přestavěn rodem Šternberků, kteří mu vtiskli renesanční a barokní ráz (zirovnice.cz). V roce 1964 byl zámek téměř zničen velkým požárem, po němž následovala rozsáhlá rekonstrukce. Dnes v něm sídlí muzeum s expozicemi o historii regionu, perleťářství a výrobě knoflíků (czech-mountains.eu). Zámecký areál zahrnuje také sýpku (špýchar) a bývalý pivovar ze 16. století, který fungoval jako pivovar do roku 1865 (outdooractive.sk).

Od 19. století se Žirovnice proslavily jako město perleťářství a výroby perleťových knoflíků. Toto řemeslo zavedl podnikatel Josef Žampach a postupně se stalo jedním z hlavních zdrojů obživy místního obyvatelstva. Výroba se rozvíjela téměř do poloviny 20. století a dodnes je důležitou součástí místní identity a kultury (vysocina.eu). Žirovnice jsou známé také svými kulturními a společenskými akcemi, například Slavnostmi žirovnického jednorožce – historickými slavnostmi spojenými s městským erbem (zirovnice.cz). Herečka Iva Janžurová je rodačka ze Žirovnic (Wikipedia).

Žirovnice

Žirovnická výstava ľalií

Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Príroda, Hrady, Ľudská príroda, Poľsko, Umenie, Vodné nádrže, Stavby, Fotografie

Hrad Niedzica nad Czorstynskou vodnou nádržou

skala
Hits: 2676

Hrad Niedzica, ktorý je nazývaný aj Dunajec, bol centrom dunajeckého panstva. Horný hrad postavili v prvej štvrtine 14. storočia. Začiatkom 16. storočia bol postavený stredný hrad a v roku 1601 dolný hrad s obrannými múrmi. Postavený bol na vápencovej skale 75 metrov nad hladinou Dunajca. Hrad bol stáročia pevnosťou a sídlom uhorským. Iba počas krátkeho obdobia sa dostal do poľských rúk. Dnes je hrad jedným z najzachovalejších v Európe. Dnes sa odzrkadľuje v Czorstynskej priehrade (spisskastaraves.sk). Vďaka Čorstínskej vodnej nádrži sú tu výborné podmienky pre vodnú turistiku, jachting, požičiavajú sa tu vodné bicykle, loďky, člny, gondoly. Premávajú tu pre turistov Biela dáma a Harnaš (Informačná tabuľa).

Na opačnom brehu sú ruiny hradu Czorstyn (spisskastaraves.sk). Slovenský názov pre hrad je Nedeca (krajinou.sk). Čorstínsky hrad vznikol pravdepodobne v 14. storočí. V roku 1790 zachvátil hrad požiar od blesku. Od roku sú 1996 sú pozostatky sprístupnené návštevníkom. Z hornej časti je vyhliadka na vodnú nádrž, Nedecký hrad, , (Informačná tabuľa).

Niedzica Castle, also known as Dunajec Castle, served as the center of the Dunajec domain. The Upper Castle was constructed in the first quarter of the 14th century. In the early 16th century, the Middle Castle was built, followed by the Lower Castle with its defensive walls in 1601. Perched on a limestone rock 75 meters above the Dunajec River, the castle served as a stronghold and a residence for Hungarian nobility for centuries. It only briefly fell into Polish hands. Today, the castle stands as one of the best-preserved in Europe and is reflected in the waters of the Czorsztyn Reservoir (spisskastaraves.sk). Thanks to the reservoir, there are excellent conditions here for water tourism, yachting, and the rental of water bicycles, boats, canoes, and gondolas. Tourist boats such as the White Lady and Harnaś operate here (Information Board).

On the opposite bank are the ruins of Czorsztyn Castle (spisskastaraves.sk). The Slovak name for the castle is Nedeca (krajinou.sk). Czorsztyn Castle likely originated in the 14th century. In 1790, a lightning strike caused a fire that ravaged the castle. Since 1996, the castle ruins have been open to visitors. From the upper part, there is a viewpoint overlooking the reservoir, Nedeca Castle, the Tatras, and the Pieniny Mountains (Information Board).

Zamek Niedzica, znany także jako Zamek Dunajec, pełnił funkcję centrum obszaru Dunajec. Górny Zamek został zbudowany w pierwszej ćwiartce XIV wieku. Na początku XVI wieku wzniesiono Środkowy Zamek, a w 1601 roku Dolny Zamek z murami obronnymi. Usytuowany na wapiennej skale 75 metrów nad poziomem rzeki Dunajec, zamek był przez wieki warownią i siedzibą węgierskiej szlachty. Tylko przez krótki okres znalazł się w rękach polskich. Dziś zamek jest jednym z najlepiej zachowanych w Europie i odzwierciedla się w wodach Zbiornika Czorsztyńskiego (spisskastaraves.sk). Dzięki zbiornikowi są tu doskonałe warunki do turystyki wodnej, żeglarstwa oraz wypożyczania rowerów wodnych, łodzi, kajaków i gondoli. Działają tu również statki turystyczne, takie jak Biała Dama i Harnaś (Tablica informacyjna).

Po przeciwnej stronie brzegu znajdują się ruiny Zamku Czorsztyn (spisskastaraves.sk). Słowacka nazwa zamku to Nedeca (krajinou.sk). Zamek Czorsztyn powstał prawdopodobnie w XIV wieku. W 1790 roku uderzenie pioruna spowodowało pożar, który strawił zamek. Od 1996 roku ruiny zamku są otwarte dla zwiedzających. Z górnej części jest punkt widokowy na zbiornik, zamek Nedeca, Tatry i Góry Pienińskie (Tablica informacyjna).

Krajina, Slovensko, Príroda, Malé Karpaty, Ľudská príroda, Záhorie, Vodné nádrže, Fotografie

Vodná nádrž Buková

skala
Hits: 4036

Buková je vodná nádrž na potoku Hrudky v Bukovskej kotline, neďaleko Buková, v strednej časti Malých Karpát. Veľmi blízko je vrch Havranica so zrúcaninou Ostrého Kameňa (topky.sk) – kedysi letné sídlo grófa Pálfyho (bukova.sk). Plocha vodnej je 0.28 km2 (reviry.sk). Vodná nádrž slúži najmä na zavlažovanie okolitých obcí a na rybárčenie. V letnom období sa stáva obľúbeným turistickým centrom (topky.sk). Niekedy je vodná nádrž nazývaná aj Hrudky (slovakianguide.com). Nad priehradou sa vypína najvyšší vrch Malých Karpát Záruby (bukova.sk).

Buková is a reservoir located on the Hrudky stream in the Bukovská kotlina, near the village of Buková in the central part of the Small Carpathians. Very close to it is the peak Havranica with the ruins of Ostrý Kameň (topky.sk) – once the summer residence of Count Pálfy (bukova.sk). The surface area of the reservoir is 0.28 km2 (reviry.sk). The water reservoir primarily serves for irrigating the surrounding villages and fishing. During the summer, it becomes a popular tourist center (topky.sk). Sometimes the reservoir is also referred to as Hrudky (slovakianguide.com). Towering above the dam is the highest peak of the Small Carpathians, Záruby (bukova.sk).

Krajina, Zahraničie, Príroda, Ľudská príroda, Vodné nádrže, Česko, Fotografie

Žermanická priehrada

skala
Hits: 2812

Žermanická priehrada bola vybudovaná na rieke Lučina v rokoch 1951 – 1958 pre zásobovanie ostravského priemyslu vodou. Hrádza je 314 metrov dlhá a 38 metrov vysoká. Vodná plocha zaberá 248 ha, objem priehrady je viac ako 25 miliónov m3 . V dôsledku boli zatopené Horní a Dolní Soběsovice. Priehrada slúži aj výrobe elektrickej energie. Je vyhľadávaným rekreačným miestom (wikipedia.cz) a vykonáva sa tu aj rybné hospodárenie. Priehrada je stavaná a 500 ročnú vodu (Balaj).

Žermanická priehrada predstavuje významnú vodnú stavbu, ktorú postavili v 70-tych rokoch 20. storočia. Slúži na reguláciu vodných tokov, dodáva pitnú vodu. Avšak slúži aj pre rekreačné účely, vodné športy, plavby na člnoch, windsurfing, rybolov. Okolitá poskytuje priestor pre množstvo druhov rastlín a živočíchov.

The Žermanická Dam was built on the Lučina River between 1951 and 1958 to supply water to the Ostrava industry. The dam is 314 meters long and 38 meters high. The water area covers 248 hectares, and the reservoir’s volume is more than 25 million cubic meters of water. As a result of the construction, the villages of Horní and Dolní Soběsovice were submerged. The dam also serves for the production of electrical energy. It is a popular recreational area (wikipedia.cz), and fish farming is also carried out there. The dam is built to withstand a 500-year flood (Balaj).

Žermanická Dam stands as a significant water structure constructed in the 1970s. Its primary purpose is the regulation of water flows and the supply of drinking water. However, it also serves recreational purposes, including water sports, boating, windsurfing, and fishing. The surrounding landscape provides habitat for a variety of plant and animal species.

Žermanická přehrada byla vybudována na řece Lučina v letech 1951–1958 pro zásobování ostravského průmyslu vodou. Hráz je 314 metrů dlouhá a 38 metrů vysoká. Vodní plocha zabírá 248 ha, objem přehrady je více než 25 milionů m³ vody. V důsledku stavby byly zatopeny obce Horní a Dolní Soběšovice. Přehrada slouží také k výrobě elektrické energie. Je vyhledávaným rekreačním místem (wikipedia.cz) a provozuje se zde i rybářské hospodaření. Přehrada je stavěná na 500letou vodu (Balaj).

Žermanická přehrada představuje významnou vodní stavbu, kterou postavili v 70. letech 20. století. Slouží k regulaci vodních toků, dodává pitnou vodu. Avšak slouží také pro rekreační účely, vodní sporty, plavby na člunech, windsurfing a rybolov. Okolní krajina poskytuje prostor pro množství druhů rostlin a živočichů.

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie, Taliansko, Talianske mestá

Benátky – mesto ležiace na vode

skala
Hits: 6339

Benátky sa nachádzajú na severovýchodnom pobreží Talianska, v oblasti známej ako Benátska lagúna. Mesto sa skladá z 118 ostrovov spojených sériou kanálov a mostov. Hlavnými dopravnými cestami v Benátkach sú kanály, ktoré nahrádzajú klasické a . Najznámejší kanál je Canal Grande, ktorý prechádza cez celé mesto. Rovnako známe sú aj , vrátane slávneho Rialtovho mosta. Benátky sú známe svojou architektúrou. Slávne sú napríklad Bazilika svätého Marka, Palazzo Ducale (Dóženský palác) a Campanile di San Marco – Zvonica svätého Marka. Gondoly, tradičné benátske sú symbolom mesta. Turisti si často užívajú romantickú plavbu kanálmi s gondolierom. Okrem toho sú k dispozícii aj verejné vodné autobusy, tzv. vaporetty, ktoré slúžia ako dopravný prostriedok pre miestnych a návštevníkov. Benátky sú domovom prestížneho umenia a architektúry na svetovom stupni, vrátane slávneho Benátskeho bienále, ktoré je jedným z najstarších a najvýznamnejších svetových umeleckých podujatí. Benátky majú svoju vlastnú flotilu lodi, vrátane tzv. vaporetto, vodných taxíkov a iných malých plavidiel, ktoré slúžia na dopravu a prepravu tovaru. Benátky čelia problému stúpajúcej hladiny mora (aqua alta), čo znamená, že niektoré časti mesta môžu byť občas zaplavené. Je to problém aj v súvislosti s klimatickou zmenou. Benátky majú nezameniteľný charakter, romantickú atmosféru, ktorá každoročne pritiahne milióny turistov.

Mesto Benátky založili v roku 452 Ilýrski Venéti (Gosurfing.sk). V 5. storočí sa na neobývané ostrovy uchýlili obyvatelia okolitých pevninských miest pred nájazdmi barbarov – Hunov. Predovšetkým aquilejskí Rimania. V roku 829 boli do Benátok slávnostne privezené relikvie evanjelistu sv. Marka, ktoré boli ulúpené v Alexandrii. V roku 1866 sú Benátky pripojené ku Talianskemu kráľovstvu. (Wikipedia). Benátky sú severotalianskym hlavným mestom regiónu Benátky – Veneto, vybudovaným na 118 plochých lagúnových ostrovoch tiahnucich sa pozdĺž Jadranského mora, ktoré navzájom oddeľujú úzke kanály, prepojené vyše 400 mostmi. Najstarší a asi najznámejší z nich je Ponte di Rialto, ktorý stojí od konca 16. storočia na 12 000 drevených koloch. Je dlhý 48 a široký 22 metrov (Gosurfing.sk). Zaujímaví spojení s Benátkami: cestovateľ Marco Polo (1254 – 1324), renesančný maliar Titian (cca 1488 až 1490 – 1576), hudobník Claudio Monteverdi (1567 – 1643), divadelník Carlo Goldoni, Giacomo Casanova (1725 – 1798) (Wikipedia).

Venice is located on the northeast coast of Italy in an area known as the Venetian Lagoon. The city is composed of 118 islands connected by a series of canals and bridges. The primary thoroughfares in Venice are the canals, which replace traditional roads and streets. The most famous canal is the Grand Canal, which traverses the entire city. Equally renowned are the bridges, including the iconic Rialto Bridge.

Venice is celebrated for its architecture, with notable landmarks such as St. Mark’s Basilica, the Doge’s Palace (Palazzo Ducale), and the Campanile di San Marco (St. Mark’s Campanile). Gondolas, traditional Venetian boats, serve as a symbol of the city. Tourists often enjoy romantic canal rides with gondoliers. Additionally, public water buses, known as vaporettos, serve as a means of transportation for both locals and visitors.

The city is a hub of prestigious art and architecture on the global stage, hosting events like the renowned Venice Biennale, one of the oldest and most significant international art exhibitions. Venice maintains its own fleet of boats, including vaporettos, water taxis, and other small vessels used for transportation and cargo.

Venice faces the challenge of rising sea levels (aqua alta), leading to occasional flooding in certain parts of the city. This issue is exacerbated by climate change. Despite these challenges, Venice remains an unparalleled destination, offering a distinctive character and a romantic atmosphere that attracts millions of tourists annually.

The city of Venice was founded in 452 by Illyrian Veneti (Gosurfing.sk). In the 5th century, inhabitants of surrounding mainland cities sought refuge on uninhabited islands from the invasions of barbarians, particularly the Aquileian Romans fleeing the Huns. In 829, the relics of the Evangelist Saint Mark, stolen in Alexandria, were ceremoniously brought to Venice. In 1866, Venice was annexed to the Kingdom of Italy (Wikipedia). Venice is the northern Italian capital of the Veneto region, built on 118 flat lagoon islands along the Adriatic Sea. These islands are separated by narrow canals and connected by over 400 bridges. The oldest and perhaps most famous of them is the Rialto Bridge, which has stood since the late 16th century on 12,000 wooden piles. It is 48 meters long and 22 meters wide (Gosurfing.sk). Notable figures associated with Venice include the explorer Marco Polo (1254 – 1324), Renaissance painter Titian (circa 1488 to 1490 – 1576), musician Claudio Monteverdi (1567 – 1643), playwright Carlo Goldoni, and Giacomo Casanova (1725 – 1798) (Wikipedia).

Venezia si trovano sulla costa nord-orientale dell’Italia, nella zona conosciuta come Laguna di Venezia. La città è composta da 118 isole collegate da una serie di canali e ponti. Le principali vie di trasporto a Venezia sono i canali, che sostituiscono le strade e le vie tradizionali. Il canale più famoso è il Canal Grande, che attraversa l’intera città. Anche i ponti, compreso il famoso Ponte di Rialto, sono ben noti.

Venezia è famosa per la sua architettura. Tra i suoi monumenti più celebri ci sono la Basilica di San Marco, il Palazzo Ducale e il Campanile di San Marco. Le gondole, tradizionali imbarcazioni veneziane, sono il simbolo della città. I turisti spesso godono di romantiche passeggiate sui canali con il gondoliere. Inoltre, sono disponibili i vaporetti, i trasporti pubblici via acqua, che servono sia i residenti che i visitatori.

Venezia è di un’arte e architettura prestigiosa a livello mondiale, inclusa la famosa Biennale di Venezia, uno degli eventi artistici più antichi e importanti al mondo. Venezia possiede una propria flotta di imbarcazioni, tra cui i vaporetti, i taxi acquatici e altre piccole imbarcazioni utilizzate per il trasporto e la movimentazione di merci. La città affronta il problema dell’innalzamento del livello del mare (acqua alta), il che significa che alcune parti della città possono essere occasionalmente inondate. Questo è un problema legato al cambiamento climatico. Venezia ha un carattere unico e un’atmosfera romantica che attira milioni di turisti ogni anno.

La città di Venezia fu fondata nel 452 dai Veneti Illirici (Gosurfing.sk). Nel V secolo, gli abitanti delle città circostanti sulla terraferma cercarono rifugio su isole disabitate dalle invasioni dei barbari, in particolare dai Romani aquileiesi in fuga dagli Unni. Nel 829 le reliquie dell’evangelista San Marco, rubate ad Alessandria, furono portate solennemente a Venezia. Nel 1866 Venezia fu annessa al Regno d’Italia (Wikipedia). Venezia è la capitale italiana del Veneto, situata nel nord, costruita su 118 isole piatte nella laguna lungo il Mar Adriatico. Queste isole sono separate da stretti canali e collegate da oltre 400 ponti. Il più antico e forse più famoso di essi è il Ponte di Rialto, che si erge dal tardo XVI secolo su 12.000 pali di legno. Ha una lunghezza di 48 metri e una larghezza di 22 metri (Gosurfing.sk). Personaggi notevoli associati a Venezia includono l’esploratore Marco Polo (1254 – 1324), il pittore rinascimentale Tiziano (circa 1488 – 1490 – 1576), il musicista Claudio Monteverdi (1567 – 1643), il drammaturgo Carlo Goldoni e Giacomo Casanova (1725 – 1798) (Wikipedia).

TOP

Všetky