2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny, Zamagurie

Dunajec

Hits: 2759

Po Dunaj­ci sa dá ísť na plti z rôz­nych miest a na rôz­ne mies­ta. Slo­ven­ské služ­by zväč­ša posky­tu­jú plav­bu z Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra do Les­ni­ce. Ak si správ­ne pamä­tám, sezó­na je od aprí­la do októb­ra. Oko­lo rie­ky je množ­stvo skál, pop­ri nej je turis­tic­ký chod­ník, po kto­rom sa zvyk­nú pre­pla­ve­ní turis­ti vra­cať do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra. Pltia­ri v Les­ni­ci nakla­da­jú plte a prí­slu­šen­stvo do áut a cez Les­ni­cu ho dooko­la dove­zú nas­päť do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra (Peter Kac­lík). Splav na pltiach na poľ­skej stra­ne začí­na v obci Sro­mo­wce Wyźne, kon­čí v Kro­ścien­ko nad Dunaj­cem. Na Slo­ven­skej stra­ne začí­na v Maje­roch, ale­bo v Čer­ve­nom Kláš­to­re, kon­čí v Les­ni­ci. Duna­jec je 274 km dlhá rie­ka, kto­rá na Slo­ven­sku tečie len na 17-​tich kilo­met­roch. Od roku 1920 tvo­rí hra­nič­nú čia­ru slovensko-​poľských hra­níc. Od dáv­nych čias je Duna­jec pova­žo­va­ný za dôle­ži­tú doprav­nú ces­tu (Wiki­pe­dia). Už v 2. sto­ro­čí pred n. l. plt­ní­ci pre­pra­vo­va­li na Dunaj­ci tovar. Jan­tár, žele­zo, dre­vo, anti­mon, suše­né sliv­ky, syr, medo­vi­nu a iné (plte​-duna​jec​.sk). Využí­va­li ju gréc­ki a rím­ski kup­ci, v čase keď tu boli gal­skí Kel­ti. Neskôr ces­tu, kto­rá nesie pome­no­va­nie Soľ­ná ces­ta”, pou­ží­va­li Ger­má­nia a Slo­va­nia (Wiki­pe­dia). Pre­pra­va tova­ru na pltiach zazna­me­na­la pre­pad v roku 1813, vďa­ka veľ­kým povod­niam. V roku 1923 plt­níc­tvo na Dunaj­ci zanik­lo cel­kom. Obno­vi­lo sa v šir­šej mie­re spo­lu s pre­vá­ža­ním ľudí po roku 1950. Až do dneš­ných čias sa zacho­val tra­dič­ný sym­bol plt­ní­kov – plt­níc­ky klo­búk, kto­rý je zdo­be­ný muš­lič­ka­mi (plte​-duna​jec​.sk). Poľ­sko v roku 1997 posta­vi­lo na hor­nom toku vod­nú elek­trá­reň Czorsz­tyn a vyrov­ná­va­ciu nádrž Nie­dzi­ca (Wiki­pe­dia).

Na oko­li­tých zrá­zoch žijú napr. Ticho­do­ma mura­ri, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Lacer­ta vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, vydra Lut­ra lut­ra, rybá­rik Alce­do att­his, hniez­di tu výr skal­ný Bubo bubo a krka­vec Cor­vus corax. Ras­tie tu Astra­ga­lus aus­tra­lis, Phy­te­um orbi­cu­la­te, Aster ser­pen­ti­mon­ta­nus (Infor­mač­ná tabuľa).


Along the Duna­jec, you can go raf­ting from vari­ous points to vari­ous des­ti­na­ti­ons. Slo­vak ser­vi­ces typi­cal­ly offer a cru­ise from Čer­ve­ný Kláš­tor to Les­ni­ca. If I remem­ber cor­rect­ly, the sea­son is from April to Octo­ber. The­re are many rocks along the river, and a hiking trail runs besi­de it. Usu­al­ly, raf­ting tou­rists return to Čer­ve­ný Kláš­tor via this trail. Rafts­men in Les­ni­ca load the rafts and equ­ip­ment onto cars, and they tran­s­port it all around to Čer­ve­ný Kláš­tor (Peter Kac­lík). Raf­ting on the Polish side starts in the vil­la­ge of Sro­mo­wce Wyżne and ends in Kro­ścien­ko nad Dunaj­cem. On the Slo­vak side, it starts in Maje­re or Čer­ve­ný Kláš­tor and ends in Les­ni­ca. The Duna­jec River, 274 km long, flo­ws only for 17 km in Slo­va­kia. Sin­ce 1920, it has for­med the bor­der bet­we­en Slo­va­kia and Poland. Duna­jec has been con­si­de­red an impor­tant tra­de rou­te sin­ce ancient times (Wiki­pe­dia). Plt­ní­ci (rafts­men) tran­s­por­ted goods on the Duna­jec as ear­ly as the 2nd cen­tu­ry BC. Items such as amber, iron, wood, anti­mo­ny, dried plums, che­e­se, mead, and more were car­ried on the rafts (plte​-duna​jec​.sk). Gre­ek and Roman mer­chants uti­li­zed this rou­te during the time of the Gau­lish Celts. Later, the path, kno­wn as the Salt Rou­te,” was used by Ger­ma­nic and Sla­vic peop­le (Wiki­pe­dia). Raf­ting as a means of tran­s­por­ting goods expe­rien­ced a dec­li­ne in 1813 due to sig­ni­fi­cant flo­ods. In 1923, raf­ting on the Duna­jec cea­sed enti­re­ly but saw a resur­gen­ce after 1950, pri­ma­ri­ly for peop­le tran­s­port. The tra­di­ti­onal sym­bol of rafts­men, the rafts­me­n’s hat ador­ned with seas­hells, has per­sis­ted to this day (plte​-duna​jec​.sk). In 1997, Poland cons­truc­ted the Czorsz­tyn hyd­ro­elect­ric power plant and the Nie­dzi­ca reser­vo­ir on the upper cour­se (Wiki­pe­dia). Vari­ous fau­na, inc­lu­ding Ticho­do­ma mura­ri, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Lacer­ta vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, otter Lut­ra lut­ra, king­fis­her Alce­do att­his, nesting eag­le owl Bubo bubo, and raven Cor­vus corax, inha­bit the sur­roun­ding slo­pes. Flo­ra like Astra­ga­lus aus­tra­lis, Phy­te­uma orbi­cu­la­tum, and Aster ser­pen­ti­mon­ta­nus also thri­ve here (Infor­ma­ti­on board).


Wzdłuż Dunaj­ca można popły­nąć trat­wą z różnych miejsc do różnych miejsc. Sło­wac­kie usłu­gi zwyk­le ofe­ru­ją rejs z Čer­ve­ný Kláš­tor do Les­ni­ca. Jeśli dobr­ze pami­ętam, sezon trwa od kwiet­nia do paździer­ni­ka. Wzdłuż rze­ki jest wie­le skał, a obok niej bieg­nie szlak turys­tycz­ny. Zazwyc­zaj turys­ty upra­wia­jący spływ trat­wą wra­ca­ją do Čer­ve­ný Kláš­tor wzdłuż tego szla­ku. Trat­wiar­ze w Les­ni­ca zała­du­ją trat­wy i spr­zęt do samo­cho­dów, a następ­nie prze­wi­ozą to wszys­tko dooko­ła do Čer­ve­ný Kláš­tor (Peter Kac­lík). Spływ trat­wą po pol­skiej stro­nie roz­poc­zy­na się w miejs­co­wo­ści Sro­mo­wce Wyżne i końc­zy w Kro­ścien­ku nad Dunaj­cem. Po sło­wac­kiej stro­nie zaczy­na się w Maje­rach lub Čer­ve­ný Kláš­tor i końc­zy w Les­ni­ca. Rze­ka Duna­jec, o dłu­go­ści 274 km, pły­nie tyl­ko przez 17 km na Sło­wac­ji. Od 1920 roku sta­no­wi gra­ni­cę między Sło­wac­ją a Pol­ską. Duna­jec uwa­ża­ny jest za ważny szlak hand­lo­wy od sta­ro­żyt­no­ści (Wiki­pe­dia). Plt­ní­ci (trat­wiar­ze) prze­wo­żą towa­ry Dunaj­cem już od II wie­ku p.n.e. Na trat­wach prze­wo­żo­no takie przed­mi­oty jak bursz­tyn, żela­zo, dre­wno, anty­mon, sus­zo­ne śli­wki, ser, miód pit­ny i wie­le innych (plte​-duna​jec​.sk). Grec­cy i rzyms­cy kup­cy kor­zys­ta­li z tej tra­sy w cza­sach galij­skich Cel­tów. Później szla­kiem, zna­nym jako Dro­ga Sol­na,” podąża­li ludzie ger­ma­ńs­cy i Sło­wia­nie (Wiki­pe­dia). Prze­wóz towa­rów trat­wa­mi zano­to­wał spa­dek w 1813 roku z powo­du powa­żnych powo­dzi. W 1923 roku spływ trat­wa­mi na Dunaj­cu całko­wi­cie zako­ńc­zo­no, ale odro­dził się po 1950 roku, głó­wnie dla tran­s­por­tu ludzi. Tra­dy­cyj­ny sym­bol trat­wiar­zy, kape­lusz trat­wiar­ski zdo­bi­ony musz­la­mi, przetr­wał do dzi­siaj (plte​-duna​jec​.sk). W 1997 roku Pol­ska zbu­do­wa­ła elek­tro­wnię wod­ną Czorsz­tyn i zbi­or­nik reten­cyj­ny Nie­dzi­ca na gór­nym odcin­ku (Wiki­pe­dia). Różne gatun­ki fau­ny, w tym Ticho­do­ma mura­ri, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Lacer­ta vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, wyd­ra Lut­ra lut­ra, zimo­ro­dek Alce­do att­his, gniaz­du­jący puchacz Bubo bubo i kruk Cor­vus corax, zamiesz­ku­ją otac­za­jące zboc­za. Wys­tępu­je tu także flo­ra, takie jak Astra­ga­lus aus­tra­lis, Phy­te­uma orbi­cu­la­tum i Aster ser­pen­ti­mon­ta­nus (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

Hits: 3594

V Poľ­sku žije na 312 679 km2 tak­mer 39 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska je 9‑tym naj­väč­ším európ­skym štá­tom. Je roz­de­le­ný na 16 voj­vod­stiev. Pome­no­va­nie Poľ­sko sa odvo­dzu­je od náz­vu kme­ňa Poľa­nia, kto­rý žil v čas­ti Poľ­ska. Slo­vo Pola­nie sa dá pre­lo­žiť ako obý­va­jú­ci otvo­re­né polia (Wiki­pe­dia)

Tak­mer celé úze­mie Poľ­ska je nížin­né­ho cha­rak­te­ru, prie­mer­ná nad­mor­ská výš­ka je 173 met­rov nad morom. Hory sú len na juhu – Sude­ty a Kar­pa­ty (aj Vyso­ké Tat­ry). Naj­vyš­ší bod Poľ­ska sú Rysy, 2 499 met­rov nad morom. Na seve­re Poľ­ska je pobre­žie Balt­ské­ho mora. V Poľ­sku je 9 300 jazier, zacho­va­lo sa tu via­ce­ro pra­le­sov, napr. Bia­lo­vež­ský pra­les, poľ­sky Pus­za Bia­lo­wies­ka. V Bia­lo­vež­skom pra­le­se, ako jedi­nom v Euró­pe, žijú vo voľ­nej prí­ro­de zub­ry európ­ske. V Poľ­sku pre­vlá­da stre­do­európ­ska les­ná vege­tá­cia na seve­re a v hor­ských oblas­tiach a step­ná vege­tá­cia na výcho­de kra­ji­ny. Lesy pokrý­va­jú asi 30 % úze­mia. Šte­tín­sky záliv je oblasť ochra­ny vtác­tva, močiar­ne oblas­ti v Pod­la­sii, Mazur­sku, War­mii a Pomo­ran­sku sú chrá­ne­né. Nachá­dza sa tu 23 národ­ných par­kov (Wiki­pe­dia).

Poľ­sko má záze­mie pre turiz­mus vybu­do­va­né na vyso­kej úrov­ni. Má 16 oblas­tí UNESCO. Naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá sú Var­ša­va, Lub­lin, Kra­kov, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Osvien­čím, Zako­pa­ne, Čens­to­cho­vá, Vroc­lav, Poznaň, Hniez­dno, Šte­tín, Gdan­sk. Prí­rod­né oblas­ti: Tat­ry, Pod­ha­lie, Gor­ce, Bes­ky­dy, Svä­tok­ríž­ske hory, Krko­no­še, Bia­lo­vež­ský národ­ný park, Biebr­zan­ský národ­ný park, jaze­ro Sniar­dwy, Šte­tín­sky záliv, pobre­žie Balt­ské­ho mora (Wiki­pe­dia).

Zná­mi poľ­skí hudob­ní skla­da­te­lia: Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, Woj­ciech Kilar. Pre­slá­ve­ná je poľ­ská fil­mo­vá tvor­ba, reži­sé­ri: Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, Krzysz­tof Zanus­si (Wiki­pe­dia). Zná­mi sú aj poľ­skí her­ci. Ja sám poľ­skú fil­mo­vú ško­lu pova­žu­jem za jed­nu z naj­lep­ších a navy­še našej men­ta­li­te blíz­ku. Polia­ci vždy ink­li­no­va­li ku Fran­cúz­sku, čo je vid­no aj v nie­kto­rých fil­mo­vých pro­jek­toch. Z oblas­ti vedy je zná­my Maria Curie Sklo­do­ws­ka. Polia­kom bol pápež Ján Pavol II., vlast­ným menom Karol Wojtyla.

V 6. sto­ro­čí obý­va­li úze­mie slo­van­ské kme­ne, kto­ré boli zjed­no­te­né v 10. sto­ro­čí (sme​.sk). Rok 966 je rokom zalo­že­nia Poľ­ska (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Krá­ľov­stvom sa Poľ­sko sta­lo v roku 1025 za Bole­slav I. Chrab­ré­ho. Väč­šiu časť svo­jej his­tó­rie bolo Poľ­sko nezá­vis­lým a mno­ho­ná­rod­nost­ným štá­tom s mno­hý­mi vie­ro­vyz­na­nia­mi. V roku 1798 bolo roz­de­le­né medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Nezá­vis­losť zís­ka­lo až v roku 1918 po 1. sve­to­vej voj­ne (Wiki­pe­dia). V 12. sto­ro­čí sa Poľ­sko roz­pad­lo na men­šie štá­ty, kto­ré boli spus­to­še­né mon­gol­mi v roku 1241. Za vlá­dy Jage­lov­cov uzav­re­lo Poľ­sko spo­je­nec­tvo s Lit­vou – Kre­ws­ká únia. Spo­loč­ne sa sa im poda­ri­lo pora­ziť Rád nemec­kých rytie­rov. V roku 1569 sa Poľ­sko sta­lo súčas­ťou únie s Lit­vou. Do roku 1795. Spo­je­nie s Lit­vou pri­nies­lo radi­kál­ny nárast počtu oby­va­te­ľov Poľ­ska. Kon­com 16. sto­ro­čia dosia­hol pri­bliž­ne 9 mili­ó­nov. Oko­lo roku 1772 dosa­ho­val počet oby­va­te­ľov 1314 mili­ó­nov, pri­čom oko­lo 60 %, neho­vo­ri­la po poľ­sky, ale naj­mä po ukra­jin­sky a bie­lo­rus­ky (Wiki­pe­dia). 

V roku 1918 v Poľ­sku viac ako tre­ti­nu tvo­ri­li men­ši­ny, naj­mä Židia, Ukra­jin­ci, Bie­lo­ru­si a Nemci. Poľ­sko je dnes tak­mer jed­no­ná­rod­nou kra­ji­nou, men­ši­ny netvo­ria viac ako 5%. Polia­ci pat­ria do zápa­do­slo­van­skej jazy­ko­vej sku­pi­ny. 90 % Polia­kov je rím­sko­ka­to­líc­ke­ho vyzna­nia, 7.5 % je bez vyzna­nia. Z veľ­kej 3 mili­ó­no­vej židov­skej men­ši­ny po 2. sve­to­vej voj­ne zosta­lo menej ako 10 000 prí­sluš­ní­kov. 17. sto­ro­čí vypuk­lo kozác­ke povs­ta­nie vede­né Boh­da­nom Chmel­nic­kým, ako násle­dok polo­ni­zá­cie východ­ných oblas­tí a vied­li k odcu­dze­niu Rusí­nov Poľ­sku – pri­pá­ja­niu tých­to úze­mí k Rus­ku (dnes oblas­ti Ukra­ji­ny). Poľ­sko vied­lo voj­ny pro­ti Rádu nemec­kých rytie­rov, Prus­ku, Švéd­sku, Krym­ské­mu cha­ná­tu, Tur­kom až do roku 1699. Cen­trál­na vlá­da slab­la a Poľ­sko sa stá­lo závis­lé od Rus­ka. 3. mája 1791 Polia­ci schvá­li­li ako prví v Euró­pe písa­nú ústa­vu, avšak reform­ný pro­ces zasta­vi­lo dele­nie kra­ji­ny medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Počas napo­le­on­ských vojen bolo Poľ­sko obno­ve­né pod náz­vom Var­šav­ské voj­vod­stvo (Wiki­pe­dia).

Po poráž­ke Napo­le­ona v roku 1815 vznik­lo Poľ­ské krá­ľov­stvo, na jeho čele však stál rus­ký cár. Rus­ký cár bol z čela toh­to útva­ru zosa­de­ný v roku 1831, avšak ten poľ­ský par­la­ment roz­pus­til a Poľ­sko sa sta­lo súčas­ťou Rus­ka ako Pri­vis­lin­skij Kraj. Dokon­ca po roku 1863 sa sta­la ruš­ti­na úrad­nou rečou a poľš­ti­na bola zaká­za­ná. K obno­ve­niu Poľ­ska doš­lo až po 1. sve­to­vej voj­ne, 11. novem­bra 1918. V rokoch 191819 vybo­jo­va­lo úze­mie východ­nej Halí­če s Ukra­ji­nou. V rokoch 191921 bolo Poľ­sko napad­nu­té Rus­kom, ale svo­ju nezá­vis­losť Poľ­sko obhá­ji­lo. V roku 1920 sa súčas­ťou Poľ­ska sta­li aj Tešín­sko, a čas­ti Spi­šaOra­vy. 1. sep­tem­bra Poľ­sko napad­li Nemci, čím sa zača­la 2. sve­to­vá voj­na. Po voj­ne si Rus­ko pone­cha­lo východ­nú časť Poľ­ska obý­va­nú hlav­ne Bie­lo­rus­mi a Ukra­jin­ca­mi (Wiki­pe­dia).


In Poland, near­ly 39 mil­li­on inha­bi­tants live wit­hin an area of 312,679 km². The Repub­lic of Poland is the 9th lar­gest Euro­pe­an coun­try and is divi­ded into 16 voivo­des­hips. The name Poland is deri­ved from the Pola­nie tri­be, who inha­bi­ted a part of the coun­try. The word Pola­nie” can be trans­la­ted as peop­le living in open fields (Wiki­pe­dia).

Almost the enti­re ter­ri­to­ry of Poland is of lowland cha­rac­ter, with an ave­ra­ge ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. Moun­tains are only found in the south, name­ly the Sude­tes and Car­pat­hians (inc­lu­ding the High Tatras). The hig­hest point in Poland is Rysy, stan­ding at 2,499 meters abo­ve sea level. The nort­hern part of Poland bor­ders the Bal­tic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, pre­ser­ving seve­ral pri­me­val forests, such as the Bia­ło­wie­ża Forest (Puszc­za Bia­ło­wies­ka), whe­re Euro­pe­an bison live fre­e­ly in the­ir natu­ral habi­tat. Poland exhi­bits Cen­tral Euro­pe­an forest vege­ta­ti­on in the north and moun­tai­nous regi­ons, whi­le step­pe vege­ta­ti­on pre­vails in the eas­tern part of the coun­try. Forests cover app­ro­xi­ma­te­ly 30% of the ter­ri­to­ry. The Szc­ze­cin Lago­on is a bird pro­tec­ti­on area, and mars­hy regi­ons in Pod­la­sie, Masu­ria, War­mia, and Pome­ra­nia are also pro­tec­ted. Poland is home to 23 nati­onal parks (Wiki­pe­dia).

Poland has well-​developed tou­rism infras­truc­tu­re, inc­lu­ding 16 UNESCO-​listed sites. The most visi­ted cities inc­lu­de War­saw, Lub­lin, Kra­kow, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Ausch­witz, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin, and Gda­ńsk. Notab­le natu­ral are­as inc­lu­de the Tat­ra Moun­tains, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­kids, Świ­ętokr­zys­kie Moun­tains, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wie­ża Nati­onal Park, Biebr­za Nati­onal Park, Lake Śniar­dwy, Szc­ze­cin Lago­on, and the Bal­tic Sea coast (Wiki­pe­dia).

Reno­wned Polish com­po­sers inc­lu­de Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, and Woj­ciech Kilar. Polish cine­ma­tog­rap­hy is celeb­ra­ted, with direc­tors like Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, and Krzysz­tof Zanus­si. Famous Polish actors con­tri­bu­te to the coun­try­’s vib­rant film indus­try. Per­so­nal­ly, I con­si­der the Polish film scho­ol to be one of the best, clo­se­ly alig­ned with our men­ta­li­ty. Poles have alwa­ys inc­li­ned towards Fran­ce, which is evi­dent in some film pro­jects. In the field of scien­ce, Maria Curie Skło­do­ws­ka is well-​known. Pope John Paul II, born Karol Woj­ty­ła, was also of Polish descent.

In the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry, which was uni­fied in the 10th cen­tu­ry (sme​.sk). The year 966 marks the foun­da­ti­on of Poland (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Poland beca­me a king­dom in 1025 under Bole­sław I the Bra­ve. Throug­hout much of its his­to­ry, Poland was an inde­pen­dent and multi-​ethnic sta­te with diver­se reli­gi­ous beliefs. In 1795, it was divi­ded among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. Inde­pen­den­ce was regai­ned only in 1918 after World War I (Wiki­pe­dia). In the 12th cen­tu­ry, Poland frag­men­ted into smal­ler sta­tes, devas­ta­ted by the Mon­gols in 1241. Under the rule of the Jagiel­lon dynas­ty, Poland for­med an allian­ce with Lit­hu­ania — the Uni­on of Kre­wo. Toget­her, they defe­a­ted the Teuto­nic Order. In 1569, Poland beca­me part of the Polish – Lit­hu­anian Com­mon­we­alth until 1795. The uni­on with Lit­hu­ania led to a radi­cal inc­re­a­se in Polan­d’s popu­la­ti­on, rea­ching around 9 mil­li­on by the late 16th cen­tu­ry. Around 1772, the popu­la­ti­on rea­ched 13 – 14 mil­li­on, with about 60% not spe­a­king Polish but main­ly Ukrai­nian and Bela­ru­sian (Wiki­pe­dia).

In 1918, over a third of Polan­d’s popu­la­ti­on com­pri­sed mino­ri­ties, espe­cial­ly Jews, Ukrai­nians, Bela­ru­sians, and Ger­mans. Today, Poland is almost a mono-​ethnic coun­try, with mino­ri­ties making up less than 5%. Poles belo­ng to the West Sla­vic lan­gu­age group. 90% of Poles are Roman Cat­ho­lic, whi­le 7.5% are wit­hout reli­gi­ous affi­lia­ti­on. Of the once 3 million-​strong Jewish mino­ri­ty befo­re World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th cen­tu­ry, a Cos­sack upri­sing led by Boh­dan Khmel­nyt­sky erup­ted due to the Polo­ni­za­ti­on of eas­tern regi­ons, resul­ting in the alie­na­ti­on of Rut­he­nians to Rus­sia (now are­as of Ukrai­ne). Poland fought wars against the Teuto­nic Order, Prus­sia, Swe­den, the Cri­me­an Kha­na­te, and the Otto­mans until 1699. The cen­tral govern­ment wea­ke­ned, and Poland beca­me depen­dent on Rus­sia. On May 3, 1791, Poles app­ro­ved Euro­pe­’s first writ­ten cons­ti­tu­ti­on, but the reform pro­cess was hal­ted by the par­ti­ti­oning of the coun­try among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. During the Napo­le­onic Wars, Poland was res­to­red as the Duchy of War­saw in 1807 but was ruled by the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the

offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 111918.


W Pols­ce miesz­ka pra­wie 39 mili­onów miesz­ka­ńców na obszar­ze 312 679 km². Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska jest dzie­wi­ątym co do wiel­ko­ści państ­wem euro­pej­skim i podzie­lo­na jest na 16 woje­wó­dztw. Nazwa Pol­ska wywo­dzi się od nazwy ple­mie­nia Polan, któ­re zamiesz­ki­wa­ło część obsza­ru Pol­ski. Sło­wo Pola­nie” można prze­tłu­mac­zyć jako ludzie zamiesz­ku­jący otwar­te pola (Wiki­pe­dia).

Pra­wie całe tery­to­rium Pol­ski ma cha­rak­ter nizin­ne­go kra­job­ra­zu, śred­nia wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 173 met­ry. Góry znaj­du­ją się tyl­ko na połud­niu – Sude­ty i Kar­pa­ty (w tym Tat­ry). Naj­wy­żs­zym punk­tem Pol­ski są Rysy, wznos­zące się na wyso­ko­ść 2499 met­rów nad pozi­omem mor­za. Północ­na część Pol­ski gra­nic­zy z Mor­zem Bałtyc­kim. Pol­ska może poszc­zy­cić się 9300 jezi­ora­mi, zacho­wa­ło się tu kil­ka pier­wot­nych lasów, takich jak Puszc­za Bia­ło­wies­ka, gdzie euro­pej­skie żub­ry żyją w natu­ral­nym śro­do­wis­ku. Pol­ska cha­rak­te­ry­zu­je się środ­ko­wo­euro­pej­ską roślin­no­ścią leśną na półno­cy i w obsza­rach gór­skich oraz roślin­no­ścią ste­po­wą na wscho­dzie kra­ju. Lasy zaj­mu­ją oko­ło 30% powierzch­ni. Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka jest obsza­rem ochro­ny pta­ków, a obsza­ry bagien­ne na Pod­la­siu, Mazu­rach, War­mii i Pomor­zu są chro­ni­one. Pol­ska ma 23 par­ki naro­do­we (Wiki­pe­dia).

Pol­ska posia­da rozwi­ni­ętą infras­truk­tu­rę turys­tycz­ną, w tym 16 obiek­tów wpi­sa­nych na lis­tę UNESCO. Najc­zęściej odwie­dza­ne mias­ta to Wars­za­wa, Lub­lin, Kra­ków, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Oświ­ęcim, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin i Gda­ńsk. Zna­ne obsza­ry przy­rod­nic­ze to Tat­ry, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­ki­dy, Góry Świ­ętokr­zys­kie, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wies­ki Park Naro­do­wy, Biebr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, jezi­oro Śniar­dwy, Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka i wybr­ze­że Bałty­ku (Wiki­pe­dia).

Zna­ni pols­cy kom­po­zy­tor­zy to Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner i Woj­ciech Kilar. Pol­ska kine­ma­to­gra­fia jest ceni­ona, a wśród reży­se­rów znaj­du­ją się tacy twór­cy jak Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki i Krzysz­tof Zanus­si. Zna­ni pols­cy aktor­zy przyc­zy­nia­ją się do kwit­nącej bra­nży fil­mo­wej w kra­ju. Oso­bi­ście uwa­żam pol­ską szko­łę fil­mo­wą za jed­ną z naj­leps­zych, ści­śle zwi­ąza­nych z naszą men­tal­no­ścią. Pola­cy zaws­ze mie­li ink­li­nac­je ku Franc­ji, co widać także w nie­któ­rych pro­jek­tach fil­mo­wych. W dzie­dzi­nie nauki zna­na jest Maria Curie-​Skłodowska. Pola­kiem był papież Jan Paweł II, a jego pra­wdzi­we imię to Karol Wojtyła.

W VI wie­ku tery­to­rium zamiesz­ki­wa­ły sło­wia­ńs­kie ple­mi­ona, któ­re zjed­noc­zy­ły się w X wie­ku (sme​.sk). Rok 966 to rok zało­że­nia Pol­ski (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Pol­ska sta­ła się kró­lest­wem w 1025 roku za pano­wa­nia Bole­sła­wa Chrob­re­go. Przez więks­zo­ść swo­jej his­to­rii Pol­ska była nie­pod­le­głym i wie­lo­na­ro­do­wym państ­wem o wie­lu wyz­na­niach reli­gij­nych. W 1795 roku zosta­ła podzie­lo­na między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Nie­pod­le­gło­ść odzys­ka­ła dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej (Wiki­pe­dia). W XII wie­ku Pol­ska roz­pa­dła się na mniejs­ze państ­wa, któ­re zosta­ły zniszc­zo­ne przez Mon­go­łów w 1241 roku. Pod pano­wa­niem Jagiel­lo­nów Pol­ska nawi­ąza­ła sojusz z Lit­wą – Unię w Kre­wie. Razem uda­ło im się poko­nać zakon krzy­żac­ki. W 1569 roku Pol­ska sta­ła się częścią Polsko-​Litewskiej Wiel­kiej Unii do 1795 roku. Zwi­ązek z Lit­wą przy­ni­ó­sł rady­kal­ny wzrost licz­by lud­no­ści Pol­ski. Koniec XVI wie­ku osi­ąg­nął oko­ło 9 mili­onów. Oko­ło roku 1772 licz­ba lud­no­ści wyni­osła 13 – 14 mili­onów, z cze­go oko­ło 60% nie mówi­ło po pol­sku, głó­wnie po ukrai­ńs­ku i bia­ło­rus­ku (Wiki­pe­dia).

W 1918 roku ponad jed­ną trze­cią popu­lac­ji Pol­ski sta­no­wi­li przed­sta­wi­cie­le mniejs­zo­ści, głó­wnie Żydzi, Ukrai­ńcy, Bia­ło­ru­si­ni i Niem­cy. Obe­cnie Pol­ska jest nie­mal mono­et­nicz­nym kra­jem, mniejs­zo­ści nie sta­no­wią więcej niż 5%. Pola­cy nale­żą do zachod­ni­osło­wia­ńs­kiej gru­py języ­ko­wej. 90% Pola­ków to kato­li­cy, 7,5% jest bez wyz­na­nia. Z nieg­dyś 3‑milionowej żydo­ws­kiej mniejs­zo­ści przed II woj­ną świa­to­wą pozos­ta­ło mniej niż 10 000 osób. W XVII wie­ku wybu­chło pows­ta­nie kozac­kie pod wodzą Boh­da­na Chmiel­nic­kie­go jako wynik polo­ni­zac­ji wschod­nich obsza­rów i dopro­wa­dzi­ło do oder­wa­nia Rusi­nów od Pol­ski – dołąc­ze­nia tych obsza­rów do Ros­ji (dzi­siejs­ze obszary

Ukrai­ny). Pol­ska pro­wa­dzi­ła woj­ny prze­ci­wko Zako­no­wi Krzy­żac­kie­mu, Pru­som, Szwec­ji, Cha­na­to­wi Krym­skie­mu, Tur­kom aż do 1699 roku. Cen­tral­na wła­dza osła­bła, a Pol­ska sta­ła się zale­żna od Ros­ji. 3 maja 1791 roku Pola­cy zatwier­dzi­li jako pier­wsi w Euro­pie pisa­ną kons­ty­tuc­ję, jed­nak pro­ces reform zatr­zy­ma­ło podział kra­ju między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Podc­zas wojen napo­le­ońs­kich Pol­ska zosta­ła przy­wró­co­na pod nazwą Ksi­ęst­wo Wars­za­ws­kie w 1807 roku, ale była rządzo­na przez rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra:

  • Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Var­ša­va, 1999: Wyda­wnict­wo Nauko­we PWN SA, ISBN 8301128445., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Zamagurie

Stráňany

Hits: 2000

Strá­ňa­ny sa nachá­dza­jú medzi Sta­rou Ľubov­ňou a Čer­ve­ným Kláš­to­rom. Ležia na sty­ku Orav­skej Magu­ry a Ľubov­nian­skej vrcho­vi­ny v nad­mor­skej výš­ke 650 met­rov nad morom (stra​na​ny​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1343 ako Poly­vark. Neskôr bola zná­ma ako Foľ­vark (stra​na​ny​.sk). V 14. sto­ro­čí bola maje­rom pan­stva Nie­dzi­ca. V 16. sto­ro­čí bola obec po valaš­skom prá­ve dosíd­le­ná (pie​ni​ny​.sk). V roku 1787 tu v 68 domoch žilo 500 oby­va­te­ľov, zaobe­ra­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom, prá­cou v lesoch a dro­tár­stvom (stra​na​ny​.sk). Na plo­che 11.61 km2 tu žije dnes 191 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).


Strá­ňa­ny is loca­ted bet­we­en Sta­rá Ľubov­ňa and Čer­ve­ný Kláš­tor. They are situ­ated at the inter­sec­ti­on of the Ora­va Magu­ra and Ľubov­nian High­lands at an ele­va­ti­on of 650 meters abo­ve sea level (stra​na​ny​.sk). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1343 as Poly­vark. Later, it was kno­wn as Foľ­vark (stra​na​ny​.sk). In the 14th cen­tu­ry, it ser­ved as the mea­dow for the Nie­dzi­ca esta­te. In the 16th cen­tu­ry, the vil­la­ge was resett­led under Wal­la­chian law (pie​ni​ny​.sk). In 1787, 500 resi­dents lived in 68 hou­ses, enga­ging in agri­cul­tu­re, fores­try, and wire­wor­king (stra​na​ny​.sk). Today, the vil­la­ge has 191 inha­bi­tants living on an area of 11.61 km² (Wiki­pe­dia).


Strá­ňa­ny znaj­du­ją się między Sta­rą Ľubov­ną a Čer­ve­ným Kláš­to­rom. Leżą na skr­zy­żo­wa­niu Orav­skej Magu­ry i Ľubov­nian­skej vrcho­vi­ny na wyso­ko­ści 650 met­rów nad pozi­omem mor­za (stra​na​ny​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1343 jako Poly­vark. Później zna­ne było jako Foľ­vark (stra​na​ny​.sk). W XIV wie­ku słu­ży­ła jako łąka dla mająt­ku Nie­dzi­ca. W XVI wie­ku wieś zosta­ła pono­wnie zalud­ni­ona zgod­nie z pra­wem wołos­kim (pie​ni​ny​.sk). W 1787 roku miesz­ka­ło tu 500 miesz­ka­ńców w 68 domach, zaj­mu­jących się rol­nict­wem, pra­cą leśną i dru­ciarst­wem (stra​na​ny​.sk). Obe­cnie wios­ka lic­zy 191 miesz­ka­ńców, zamiesz­ku­jących obszar o powierzch­ni 11,61 km² (Wiki­pe­dia).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Poľsko, Zahraničie

Trybsz

Hits: 1576

Trybsz sa nachá­dza v oblas­ti Pod­ha­le. Tat­ry, kto­ré sa nachá­dza­jú, čo by kame­ňom doho­dil, tvo­ria impo­zant­nú kuli­su. V zim­ných mesia­coch sa z Trybs­zu stá­va lyžiar­ske a sno­wbo­ar­do­vé centrum.

Trybsz je spiš­ská dedi­na, nachá­dza­jú­ca sa v juž­nej čas­ti Poľ­ska, pri hra­ni­ci zo Slo­ven­skom. Slo­ven­ský názov pre obec je Tribš, maďar­sky Újte­re­bes, Tribs, nemec­ky Tre­ibs. Pôvod­ne bola tak­mer výluč­ne osíd­le­ná slo­ven­ským etni­kom, bola súčas­ťou Uhor­ska. Anek­to­va­ná bola v roku 1945 Poľ­skom (Wiki­pe­dia). Spo­mí­na sa od 16. sto­ro­čia, pat­ril maji­te­ľom hra­du Duna­jec – dnes Nie­dzi­ca. Žije tu 833 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia PL).


Trybsz is loca­ted in the Pod­ha­le regi­on. The Tat­ra Moun­tains, situ­ated just a sto­ne­’s throw away, cre­a­te an impres­si­ve backd­rop. During the win­ter months, Trybsz trans­forms into a ski­ing and sno­wbo­ar­ding center.

Trybsz is a Spiš vil­la­ge loca­ted in the sout­hern part of Poland, near the bor­der with Slo­va­kia. The Slo­vak name for the vil­la­ge is Tribš, in Hun­ga­rian, it is Újte­re­bes or Tribs, and in Ger­man, it’s Tre­ibs. Ori­gi­nal­ly, it was almost exc­lu­si­ve­ly sett­led by the Slo­vak eth­nic group and was part of Hun­ga­ry. It was anne­xed by Poland in 1945 (Wiki­pe­dia). It has been men­ti­oned sin­ce the 16th cen­tu­ry and belo­n­ged to the owners of Duna­jec Cast­le, which is kno­wn as Nie­dzi­ca today. The vil­la­ge is home to 833 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia PL).


Trybsz to sło­wac­ka wieś spiš­ska poło­żo­na w połud­ni­owej części Pol­ski, przy gra­ni­cy ze Sło­wac­ją. Sło­wac­ka nazwa wsi to Tribš, węgier­ska to Újte­re­bes lub Tribs, a nie­miec­ka to Tre­ibs. Poc­ząt­ko­wo była ona nie­mal wyłącz­nie zamiesz­ka­na przez gru­pę etnicz­ną Sło­wa­ków i była częścią Węgier. W 1945 roku zosta­ła anek­to­wa­na przez Pol­skę (Wiki­pe­dia). Jest wspo­mi­na­na od XVI wie­ku i nale­ża­ła do wła­ści­cie­li Zamku Duna­jec, obe­cnie zna­ne­go jako Nie­dzi­ca. W wios­ce miesz­ka 833 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia PL).


Use Facebook to Comment on this Post