Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026. Príspevok na konferencii odprezentoval Pavol Faško, ale je dielom aj iných autorov: Gabriely Ivaňákovej, Ladislava Markoviča, Jozefa Rozkošného, Marcela Garaja
Prezentácia Pavla Faška priniesla komplexný pohľad na časové a priestorové zmeny vybraných meteorologických prvkov na Slovensku. Jej sila spočívala v tom, že vývoj slovenskej klímy bol prezentovaný v širšom globálnom kontexte klimatickej zmeny. Autor prepojil dlhodobé časové rady meteorologických meraní, priestorové rozdiely medzi regiónmi, vývoj extrémov a scenáre budúceho vývoja. Výsledkom bola syntéza, ktorá jasne ukázala, že klimatická zmena nie je abstraktný globálny jav, ale merateľný proces s konkrétnymi prejavmi aj na území Slovenska.
Východiskom prezentácie bolo vysvetlenie základného fyzikálneho mechanizmu súčasného otepľovania. Prirodzený skleníkový efekt umožňuje existenciu života na Zemi tým, že udržiava priemernú teplotu planéty približne na úrovni +15 °C. Bez neho by bola priemerná teplota Zeme približne -18 °C. Problémom teda nie je samotná existencia skleníkového efektu, ale jeho zosilnenie v dôsledku rastúcich koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére. Súčasné otepľovanie je preto potrebné chápať ako zmenu energetickej bilancie klimatického systému, ktorú v modernej dobe dominantne ovplyvňuje ľudská činnosť. Klíma Zeme sa menila aj v minulosti, no príčiny týchto zmien boli odlišné. Súviseli so zmenami intenzity slnečného žiarenia, zmenami pohybu a polohy Zeme, pohybom kontinentov, zmenami oceánskeho prúdenia, veľkými vulkanickými erupciami alebo dopadmi veľkých kozmických telies. Zásadný rozdiel oproti súčasnosti spočíva v rýchlosti zmeny. Kým prirodzené klimatické posuny prebiehali spravidla v dlhších časových mierkach, dnešné otepľovanie sa odohráva v horizonte niekoľkých generácií. Práve rýchlosť zmeny predstavuje najväčší problém pre ekosystémy, hospodárstvo, sídla aj adaptačnú schopnosť spoločnosti.
Globálne otepľovanie sa zároveň prejavuje nerovnomerne. Pevniny sa otepľujú rýchlejšie ako oceány, severná pologuľa výraznejšie ako južná a najväčšie zmeny sa prejavujú v Arktíde. Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorý združuje vedecké poznatky o klimatickej zmene na úrovni OSN, sa pevninský povrch otepľuje rýchlejšie než oceán a Arktída sa otepľuje viac ako dvojnásobným tempom v porovnaní s globálnym priemerom. To je dôležité aj pre regionálne analýzy, pretože globálny priemer zakrýva výrazné priestorové rozdiely. Klimatická zmena preto nie je len otázkou jednej priemernej hodnoty teploty, ale predovšetkým otázkou regionálnych dôsledkov, zmien extrémov a narušenia zaužívaných klimatických režimov. Dôležitým dôsledkom rastúcej teploty je aj zmena vodného cyklu. Teplejší vzduch dokáže udržať viac vodnej pary, približne o 7 % na každý stupeň Celzia oteplenia. To neznamená automaticky rovnomerný nárast zrážok, ale skôr väčší potenciál pre intenzívne zrážkové udalosti, búrkové lejaky a extrémy. Klimatický systém sa tak stáva dynamickejším: pribúda situácií, v ktorých sa striedajú suché obdobia s krátkodobými, ale veľmi intenzívnymi zrážkami.
Dlhodobý vývoj priemernej teploty vzduchu na Slovensku vykazuje jednoznačný rastúci trend. V prezentácii boli porovnané klimatologické normály, ktoré dokumentujú výrazný posun najmä po roku 1990. Kým v období 1931 – 1960 sa priemerná teplota pohybovala približne okolo 7,5 °C a v období 1961 – 1990 okolo 7,4 °C, v období 1991 – 2020 už dosiahla približne 8,6 °C. Tento rozdiel znamená reálnu zmenu teplotných pomerov, dĺžky vegetačného obdobia, výskytu horúčav, charakteru zimy aj vodnej bilancie krajiny. Osobitne výrazný je posun v rebríčkoch najteplejších rokov. Väčšina najteplejších rokov patrí do obdobia po roku 2000 a rok 2024 sa na Slovensku zaradil na úplný vrchol historických meraní. Podľa SHMÚ dosiahla priestorová hodnota priemernej ročnej teploty vzduchu na Slovensku v roku 2024 hodnotu 10,8 °C. V Hurbanove bola priemerná ročná teplota 13,4 °C a na bratislavskom letisku 13,5 °C, čo veľmi názorne ukazuje rozsah teplotného posunu v nížinných oblastiach Slovenska.
Prezentácia upozornila aj na to, že klimatické podmienky sa priestorovo posúvajú. V zjednodušenej interpretácii možno povedať, že klimatické charakteristiky sa posúvajú smerom na sever a do vyšších nadmorských výšok. To má významné dôsledky pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, vegetačné stupne, výskyt škodcov, zdravotné riziká aj plánovanie miest. Príklad Hurbanova s hodnotami blížiacimi sa historicky teplejším oblastiam južnej Európy dobre ilustruje, že klimatická zmena sa neprejavuje iba v extrémoch, ale aj v posune „normálnosti“. Z hľadiska ročných období je na Slovensku aj v Bratislave najvýraznejší nárast teploty pozorovaný najmä v letnom období, výrazné zmeny sa však prejavujú aj v zime. Vývoj priemernej teploty vzduchu v Bratislave od roku 1931 ukazuje rastúci trend vo všetkých mesiacoch a ročných obdobiach. Letá sa stávajú teplejšími, obdobia horúčav častejšími a zimy miernejšími, hoci medziročne zostávajú veľmi premenlivé. Táto kombinácia znamená vyššiu tepelnú záťaž pre obyvateľstvo, väčší tlak na mestskú zeleň, vyššiu spotrebu vody a energie a výraznejšie prejavy mestského tepelného ostrova.
Na rozdiel od teploty nevykazujú zrážky taký jednoznačný a lineárny trend. Celkové ročné alebo sezónne úhrny sa v dlhodobom horizonte nemenia tak jednoznačne, mení sa však ich charakter. Ubúda situácií s dlhšie trvajúcimi plošnými zrážkami a narastá význam intenzívnych búrkových lejakov. V praxi to znamená, že krajina môže súčasne čeliť suchu aj prívalovým zrážkam. Voda neprichádza vždy v čase a forme, ktorá by bola vhodná pre pôdu, vegetáciu alebo dopĺňanie zásob podzemnej vody. Vývoj sezónnych súm atmosférických zrážok v Bratislave od roku 1931 ukazuje vysokú medziročnú variabilitu. Trendy sú miernejšie než pri teplote a nemožno ich interpretovať ako dramatický plošný pokles, no v kombinácii s rastúcou teplotou majú veľký význam. Vyššia teplota zvyšuje výpar a evapotranspiráciu, takže aj pri podobných alebo len mierne nižších úhrnoch zrážok sa môže zhoršovať vodná bilancia. Bratislava tak čelí kombinácii rastúcich teplôt, vysokých letných výparov, epizód sucha a prívalových zrážok, ktoré zvyšujú nároky na adaptačné opatrenia v mestskom prostredí.
Veľmi výrazným indikátorom zmeny je vývoj snehovej pokrývky. V nízkych polohách Slovenska sa počet dní so snehovou pokrývkou znižuje, pričom po roku 2013 je pokles obzvlášť zreteľný. V niektorých rokoch bolo na západnom Slovensku zaznamenaných len veľmi málo dní so snehom. Rok 2024 bol aj podľa SHMÚ charakteristický nedostatkom snehovej pokrývky. Na viacerých meteorologických staniciach bol počet dní so snehovou pokrývkou najnižší v histórii meraní. Vo vyšších polohách je situácia zložitejšia, pretože tam ešte môžu zohrávať úlohu aj vyššie zrážkové úhrny a teploty zostávajú časť zimy vhodné pre tvorbu snehu.
Klimatická zmena sa prejavuje aj vo fenológii, teda v časovaní životných prejavov rastlín a živočíchov. Jar prichádza skôr, vegetačné obdobie sa predlžuje a jesenné fázy sa posúvajú. V niektorých rokoch sa nástup jari posúva o dva až tri týždne, zatiaľ čo teplé jesene predlžujú aktívne obdobie vegetácie. Na druhej strane letné suchá môžu spôsobiť predčasné žltnutie a opadávanie listov. Zdanlivo priaznivé predĺženie vegetačnej sezóny sa tak môže meniť na stresový faktor, ak je sprevádzané nedostatkom vody, horúčavami a extrémnymi výkyvmi počasia.
Scenáre budúceho vývoja ukazujú, že Slovensko bude v 21. storočí pokračovať v otepľovaní. V optimistickejších scenároch môže ísť do konca storočia približne o ďalší nárast o 1 až 2 °C, v pesimistických scenároch až o 5 až 6 °C. Takýto rozdiel medzi scenármi je mimoriadne dôležitý, pretože ukazuje, že budúci vývoj nie je pevne daný. Závisí od globálneho vývoja emisií, ale aj od schopnosti spoločnosti prispôsobiť sa nevyhnutným zmenám. V každom prípade možno očakávať dlhšie, teplejšie a suchšie letá, miernejšie a daždivejšie zimy, kratšiu jar a jeseň a častejší výskyt extrémnych prejavov počasia. Z pohľadu miest a krajiny sú najdôležitejšie práve extrémy. Priemerná teplota je síce základný klimatický indikátor, ale najväčšie škody často spôsobujú vlny horúčav, suchá, prívalové zrážky, povodne, víchrice alebo krupobitie. Prezentácia upozornila na očakávaný nárast frekvencie horúčav, silného vetra, krupobitia a prívalových zrážok. Tieto javy majú priamy dopad na zdravie obyvateľov, poľnohospodárstvo, lesy, dopravnú a technickú infraštruktúru, energetiku aj fungovanie miest.
Z GIS pohľadu je prezentácia mimoriadne dôležitá tým, že klimatickú zmenu ukazuje ako priestorovo diferencovaný proces. Nestačí hovoriť o priemernej hodnote pre celé Slovensko. Rozhodujúce je, kde sa zmena prejavuje najvýraznejšie, ktoré regióny sú najzraniteľnejšie, ako sa mení snehová pokrývka v nížinách a horách, kde rastie riziko sucha, kde sa zvyšuje tepelná záťaž a kde sa koncentrujú extrémne zrážkové udalosti. Práve priestorové analýzy umožňujú prepojiť klimatologické poznatky s územným plánovaním, vodným hospodárstvom, manažmentom zelene, dopravou, zdravotníctvom a krízovým riadením.
Príspevok Pavla Faška ukázal, že klimatická zmena na Slovensku už je merateľnou realitou. Najdôležitejším zistením nie je iba samotný nárast teploty, ale aj zmena charakteru klímy. Rast teplotných extrémov, premena zrážkového režimu, ústup snehu v nízkych polohách, posun fenologických fáz a rastúca nestabilita podmienok, na ktoré bola krajina aj spoločnosť dlhodobo zvyknutá. Z pohľadu praxe z toho vyplýva jednoznačný záver. Klimatické údaje nemožno chápať iba ako opis minulosti, musia sa stať základom pre aktívnu adaptáciu. Mestá, regióny aj štát potrebujú tieto dáta premietať do plánovania verejného priestoru, vodného režimu, zelenej a modrej infraštruktúry, ochrany zdravia, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a krízového manažmentu. Prezentácia tak nebola len klimatologickým prehľadom, ale aj silným argumentom, že rozhodovanie o území musí byť čoraz viac založené na dátach, scenároch a priestorovom pochopení klimatických rizík.
- Prezentácia, ktorá odznela na konferencii GIS Slovakia 2026
- faktyoklime.sk
- Mapa zmeny klímy
- Mapa zmeny teploty medzi rokmi 1961 – 2019 a medzi rokmi 1850 – 2019
- Svetová teplotná anomália za 22 000 rokov
- Lenssen N. J. L., Schmidt G. A., Hansen J. E., Menne M. J., Persin A., Ruedy R., Zyss D.: Improvements in the GISTEMP Uncertainty Model
- GISTEMP Team, 2019: GISS Surface Temperature Analysis (GISTEMP). NASA Goddard Institute for Space Studies
Pavol Faško’s contribution provided a comprehensive overview of the temporal and spatial changes in selected meteorological elements in Slovakia. Its strength lay in presenting the development of Slovakia’s climate within the broader global context of climate change. The author linked long-term time series of meteorological measurements, spatial differences between regions, the development of extremes and scenarios of future change. The result was a synthesis clearly demonstrating that climate change is not an abstract global phenomenon, but a measurable process with specific manifestations also within the territory of Slovakia. The presentation began by explaining the fundamental physical mechanism behind current warming. The natural greenhouse effect makes life on Earth possible by maintaining the planet’s average temperature at approximately +15 °C. Without it, the average temperature of the Earth would be approximately −18 °C. The problem is therefore not the greenhouse effect itself, but its intensification as a result of increasing concentrations of greenhouse gases in the atmosphere. Current warming should therefore be understood as a change in the energy balance of the climate system, which in the modern era is predominantly influenced by human activity.
The Earth’s climate also changed in the past, but the causes of those changes were different. They were associated with changes in the intensity of solar radiation, changes in the Earth’s movement and position, continental drift, changes in ocean circulation, major volcanic eruptions or impacts of large cosmic bodies. The fundamental difference compared with the present lies in the rate of change. While natural climatic shifts generally occurred over much longer timescales, today’s warming is taking place within the span of only a few generations. It is precisely this rate of change that poses the greatest challenge to ecosystems, economies, settlements and society’s capacity to adapt. Global warming is also occurring unevenly. Land areas are warming faster than the oceans, the Northern Hemisphere more strongly than the Southern Hemisphere, and the greatest changes are occurring in the Arctic. According to the Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC), which brings together scientific knowledge on climate change at the United Nations level, the land surface is warming faster than the ocean and the Arctic is warming at more than twice the rate of the global average.
This is also important for regional analyses, because the global average conceals substantial spatial differences. Climate change is therefore not merely a matter of a single average temperature value, but above all a question of regional impacts, changes in extremes and disruption of established climate regimes. An important consequence of increasing temperatures is also a change in the water cycle. Warmer air can hold more water vapour, approximately 7% more for every degree Celsius of warming. This does not automatically mean a uniform increase in precipitation, but rather greater potential for intense precipitation events, convective downpours and extremes. The climate system is thus becoming more dynamic, with an increasing number of situations in which dry periods alternate with short but very intense precipitation events. The long-term development of mean air temperature in Slovakia shows a clear upward trend. The presentation compared climatological normals documenting a substantial shift, particularly after 1990. While the mean temperature was approximately 7.5 °C in the 1931–1960 period and around 7.4 °C in 1961–1990, it reached approximately 8.6 °C in 1991–2020. This difference represents a real change in temperature conditions, the length of the growing season, the occurrence of heatwaves, the character of winters and the water balance of the landscape.
The shift in the ranking of the warmest years is particularly striking. Most of the warmest years have occurred since 2000, and 2024 ranked as the warmest year in Slovakia’s historical measurement record. According to the Slovak Hydrometeorological Institute, the spatially averaged annual air temperature in Slovakia reached 10.8 °C in 2024. In Hurbanovo, the mean annual temperature was 13.4 °C, while at Bratislava Airport it reached 13.5 °C, clearly illustrating the extent of the temperature shift in Slovakia’s lowland regions. The presentation also highlighted that climatic conditions are shifting spatially. In simplified terms, climatic characteristics can be said to be moving northwards and towards higher elevations. This has significant implications for agriculture and forestry, vegetation zones, the occurrence of pests, health risks and urban planning. The example of Hurbanovo, with values approaching those historically typical of warmer regions of southern Europe, illustrates well that climate change is manifested not only through extremes but also through a shift in what is considered “normal.”
In terms of seasons, the most pronounced increase in temperature in Slovakia and Bratislava is observed mainly during summer, although substantial changes are also evident in winter. The development of mean air temperature in Bratislava since 1931 shows an increasing trend in all months and seasons. Summers are becoming warmer, periods of extreme heat more frequent and winters milder, although considerable year-to-year variability remains. This combination results in greater heat stress for the population, increased pressure on urban greenery, higher consumption of water and energy, and more pronounced manifestations of the urban heat island effect. Unlike temperature, precipitation does not show such a clear and linear trend. Total annual or seasonal precipitation amounts have not changed as unequivocally over the long term, but their character is changing. Situations involving prolonged widespread precipitation are becoming less frequent, while the importance of intense convective rainfall is increasing. In practice, this means that the landscape may simultaneously face drought and torrential rainfall. Water does not always arrive at a time or in a form suitable for soils, vegetation or groundwater recharge.
The development of seasonal atmospheric precipitation totals in Bratislava since 1931 shows high interannual variability. Trends are less pronounced than those observed for temperature and cannot be interpreted as a dramatic overall decline. However, when combined with rising temperatures, they become highly significant. Higher temperatures increase evaporation and evapotranspiration, meaning that even with similar or only slightly lower precipitation totals, the water balance may deteriorate. Bratislava therefore faces a combination of increasing temperatures, high summer evaporation, episodes of drought and torrential rainfall, all of which increase the need for adaptation measures in the urban environment. A particularly clear indicator of change is the development of snow cover. In the lowlands of Slovakia, the number of days with snow cover is declining, with the decrease becoming particularly evident after 2013. In some years, only a very small number of days with snow were recorded in western Slovakia. According to the Slovak Hydrometeorological Institute, 2024 was also characterised by a lack of snow cover. At several meteorological stations, the number of days with snow cover was the lowest in the history of observations. At higher elevations, the situation is more complex because higher precipitation totals may still play a role and temperatures remain suitable for snow formation during part of the winter.
Climate change is also evident in phenology, meaning the timing of recurring life-cycle events in plants and animals. Spring arrives earlier, the growing season is becoming longer and autumn phases are shifting. In some years, the onset of spring may occur two to three weeks earlier, while warm autumns extend the period of active vegetation. On the other hand, summer droughts can cause premature yellowing and leaf fall. An apparently beneficial extension of the growing season can therefore become a stress factor when accompanied by water shortages, heat and extreme weather fluctuations.
Scenarios of future development indicate that Slovakia will continue to warm during the 21st century. Under more optimistic scenarios, the increase by the end of the century could amount to approximately another 1 to 2 °C, while under pessimistic scenarios it could reach as much as 5 to 6 °C. The difference between these scenarios is extremely important because it demonstrates that future development is not predetermined. It depends on global emission trends, as well as on society’s ability to adapt to unavoidable changes. In any case, we can expect longer, warmer and drier summers, milder and wetter winters, shorter springs and autumns, and a more frequent occurrence of extreme weather events. From the perspective of cities and landscapes, extremes are particularly important. Mean temperature is a fundamental climate indicator, but the greatest damage is often caused by heatwaves, droughts, torrential rainfall, floods, windstorms or hailstorms. The presentation highlighted an expected increase in the frequency of heatwaves, strong winds, hail and torrential precipitation. These phenomena have direct impacts on human health, agriculture, forests, transport and technical infrastructure, energy systems and the functioning of cities.
From a GIS perspective, the presentation is particularly important because it presents climate change as a spatially differentiated process. It is not sufficient to discuss a single average value for the whole of Slovakia. What matters is where the changes are most pronounced, which regions are most vulnerable, how snow cover is changing in lowland and mountainous areas, where drought risk is increasing, where heat stress is intensifying and where extreme precipitation events are becoming concentrated. Spatial analyses make it possible to connect climatological knowledge with spatial planning, water management, green-space management, transport, healthcare and emergency management. Pavol Faško’s contribution demonstrated that climate change in Slovakia is already a measurable reality. The most important finding is not merely the increase in temperature itself, but also the changing character of the climate: the increase in temperature extremes, transformation of precipitation regimes, decline of snow in lowland areas, shifts in phenological phases and the growing instability of conditions to which both the landscape and society have long been accustomed.
From a practical perspective, this leads to a clear conclusion. Climate data cannot be regarded merely as a description of the past; they must become a foundation for active adaptation. Cities, regions and the state need to integrate these data into the planning of public spaces, water regimes, green and blue infrastructure, health protection, agriculture, forestry and emergency management. The presentation was therefore not only a climatological overview, but also a strong argument that spatial decision-making must increasingly be based on data, scenarios and a spatial understanding of climate risks.
