Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Narcisy

skala
Hits: 164

Rod Narcissus (Amaryllidaceae) zahŕňa cibuľnaté geofyty so sezónnym cyklom rastu a dormancie. Narcisy sa vyznačujú korunkou (pakorunkou) – „pohárikom“ alebo „trúbkou“ uprostred kvetu, ktorá ich odlišuje od väčšiny ostatných amarylkovitých. Z hľadiska diverzity je Narcissus najtypickejšie stredomorský rod s centrom druhovej bohatosti na Pyrenejský polostrove. Pôvod niektorých línií je Čína a Japonsko (Gordon R. Hanks), kam sa dostali ešte pred 10. storočím (Wikipedia). Rozšírenie rodu zahŕňa aj severoafrické (Gordon R. Hanks).

Narcisy boli známe už v staroveku. Rod vznikol v období neskorého oligocénu až skorého miocénu na Pyrenejskom polostrove a v priľahlých oblastiach juhozápadnej Európy. Presný pôvod názvu „Narcissus“ nie je známy, často sa však spája s gréckym slovom „narkō“, čo znamená otupiť, znecitlivieť a s mýtom o mladíkovi Narcisovi, ktorý sa zamiloval do vlastného odrazu. Vo Walese sú národným kvetom, v mnohých krajinách symbolizujú boj proti rakovine, v niektorých kultúrach predstavujú šťastie a prosperitu (Wikipedia). Východoázijská kultúrna tradícia interpretuje narcis ako symbol prosperity a šťastia (Downing). 

Taxonomicky je rod Narcissus náročný kvôli prirodzenej hybridizácii, polyploidizácii a paralelnej evolúcii znakov. Veľa druhov má hybridný pôvod (B. J. M. Zonneveld). Rod sa nevyvíjal lineárne, často dochádzalo k častému kríženiu medzi druhmi a aj ku spätnému kríženiu – introgresii. Následkom toho existujú prechodné formy, druhové hranice sú často nejasné (Gordon R. Hanks).

Narcisy sa vyznačujú výraznou sezónnosťou. Po kvitnutí nasleduje rýchle starnutie listov, následne letná podzemná fáza, pričom vo vnútri cibule prebieha intenzívna iniciácia a diferenciácia primordií. Cibuľa je tvorená zásobnými šupinami, na báze nesie adventívne . Rastový systém môže vytvárať aj laterálne odnože, ktoré sú základom vegetatívneho množenia a klastrovania cibúľ. sú typicky prízemné, pásikovité. Kvetonosný stvol je bezlistý, kvetný puk je krytý pošvou, ktorá pred rozkvitnutím zasychá a praská. Opis kvetu: 2 kruhy po 3 okvetných lístkoch, hypanthium – kvetná rúrka, 2 kruhy po 3 tyčinkách, spodný trojplodolistový semenník s množstvom vajíčok v troch lokuloch. Medzi okvetím a tyčinkami je práve korunka, ktorá môže byť od miskovitej po trúbkovitú. Plodom je tobolka, semená sú tmavé a okrúhle, pričom pre prirodzené populácie je významná aj nízka úspešnosť opelenia v chladných jarných podmienkach (Gordon R. Hanks). Narcis sa dá množiť vegetatívne – delením odnoží a generatívne – semenami (Gordon R. Hanks). Na pestovanie v záhrade sú ideálne tieto podmienky: úrodná, priepustná pôda, bez dlhodobého premokrenia, až polotieň (rhs.org.uk), vlhko počas aktívneho rastu, sucho v dormancii (Gordon R. Hanks). Výsadba je najefektívnejšia skoro na   v násoom miernom pásma (rhs.org.uk).

Prirodzené sú trávnaté porasty, kroviny, lesné lemy, riek, skalné štrbiny na nížine aj na horách, ale veľká časť druhov zdieľa geofytickú stratégiu s jarným rastom a letnou „suchou“ fázou, čo je adaptácia na sezónnosť zrážok a teplôt v stredomorskom režime (Gordon R. Hanks). Uprednostňujú úrodnú, dobre priepustnú pôdu a slnko až polotieň, pričom rizikové sú extrémy – premokrenie, veľmi suché stanovištia a hlboký tieň (rhs.org.uk). Narcissus poeticus pochádza z východnej strednej a južnej Európy. Narcissus pseudonarcissus zo západnej Európy, Narcissus tazetta z Kanárskych ostrovov, Stredomoria až Pakistanu, juhovýchodnej Číny až Japonska. Narcissus bulbocodium z juhozápadnom Francúzsku až Pyrenejského polostrova. Narcissus triandrus z Pyrenejského polostrova a severozápadného Francúzska. Narcissus serotinus z Pyrenejského polostrova, Baleárov a západného Maroka, Narcissus nevadensis z južného Španielska. V európskom kontexte sú narcisy ikonou jari a ornamentálnej kultúry (rhs.org.uk). Na území Slovenska sa prirodzene vyskytuje najmä druh Narcissus poeticus, viazaný na vlhké lúčne a podhorské biotopy vo Veľkej Fatre, v Strážovských vrchoch, v Slovenskom krase (Goliašová et all). 

Dlhodobé šľachtenie narcisov viedlo k vzniku tisícok odrôd. rodu Narcissus vykazujú výnimočnú rozmanitosť a pohlavnú polymorfiu, najmä vo veľkosti korunky a dĺžke kvetnej rúrky, čo súvisí so skupinami opeľovačov. Rozlišujú sa tri hlavné kvetné typy: daffodil, paperwhite, triandrus. Typ „daffodil“ má krátku, širokú alebo silne lievikovitú rúrku prechádzajúcu do veľkej predĺženej korunky. Typ „paperwhite“ má pomerne dlhú a úzku rúrku a krátku, plytkú, roztvorenú korunku. Typ „triandrus“ kombinuje znaky oboch: dlhú úzku rúrku a dobre vyvinutú zvonkovitú korunku, pričom kvety sú previsnuté (Wikipedia).

V prírode narcisty trpia na nadmerný zber, stratu biotopov (Gordon R. Hanks). Z hľadiska zdravia, cibule narcisov po požití spôsobujú intoxikácie s týmito príznakmi: nauzea, vracanie, hnačky, bolesti brucha (Kohei et all). Známa je aj kontaktná dermatitída, ktorá je spájaná so šťavelanom vápenatým (Kevin P. Lee et all). Narcis je potenciálny zdroja galantamínu pre neurofarmakologické aplikácie (B. J. M. Zonneveld). Napriek toxicite sa narcisy využívali v tradičnej medicíne na liečbu nádorov, na hojenie rán, ako emetikum (vyvolanie vracania). Galantamín sa používa pri liečbe Alzheimerovej choroby, pretože inhibuje acetylcholínesterázu a pôsobí v centrálnom nervovom systéme (Wikipedia).

Druhy v galérii

  • Narcissus `Barrett Browning`,
  • Narcissus `Dutch Master`,
  • Narcissus `Tahiti`
  • Narcissus hybrid
  • Narcissus poeticus

The genus Narcissus (Amaryllidaceae) comprises bulbous geophytes with a seasonal cycle of growth and dormancy. Daffodils are characterized by a corona (paracorolla) – a “cup” or “trumpet” in the center of the flower – which distinguishes them from most other members of the Amaryllidaceae. In terms of diversity, Narcissus is a typically Mediterranean genus, with its center of species richness on the Iberian Peninsula. Some lineages originated in China and Japan (Gordon R. Hanks), where they were introduced before the 10th century (Wikipedia). The distribution of the genus also includes North African lineages (Gordon R. Hanks).

Daffodils have been known since antiquity. The genus originated during the late Oligocene to early Miocene on the Iberian Peninsula and in adjacent regions of southwestern Europe. The exact origin of the name “Narcissus” is unknown; it is often associated with the Greek word narkō, meaning to numb or benumb, and with the myth of the youth Narcissus, who fell in love with his own reflection. In Wales, daffodils are the national flower; in many countries, they symbolize the fight against cancer, while in some cultures they represent happiness and prosperity (Wikipedia). In East Asian cultural traditions, the daffodil is interpreted as a symbol of prosperity and good fortune (Downing).

Taxonomically, the genus Narcissus is complex due to natural hybridization, polyploidization, and parallel evolution of traits. Many species are of hybrid origin (B. J. M. Zonneveld). The genus did not evolve linearly; frequent interspecific crossing and backcrossing (introgression) have occurred. As a result, transitional forms exist and species boundaries are often unclear (Gordon R. Hanks).

Daffodils exhibit pronounced seasonality. After flowering, rapid senescence of leaves follows, succeeded by a summer subterranean phase during which intensive initiation and differentiation of primordia occur within the bulb. The bulb is composed of storage scales and bears adventitious roots at its base. The growth system may produce lateral offsets, forming the basis of vegetative propagation and bulb clustering. Leaves are typically basal and strap-shaped. The flowering stem is leafless, and the flower bud is enclosed in a spathe that dries and splits before blooming. Flower structure: two whorls of three tepals, a hypanthium (floral tube), two whorls of three stamens, and an inferior tricarpellate ovary with numerous ovules in three locules. Between the perianth and stamens lies the corona, which may range from cup-shaped to trumpet-shaped. The fruit is a capsule; seeds are dark and rounded. In natural populations, pollination success is often low under cold spring conditions (Gordon R. Hanks). Daffodils can be propagated vegetatively by division of offsets and generatively by seeds (Gordon R. Hanks). For garden cultivation, ideal conditions include fertile, well-drained soil without prolonged waterlogging, and full sun to partial shade (rhs.org.uk), with moisture during active growth and dryness during dormancy (Gordon R. Hanks). Planting is most effective in early autumn in temperate regions (rhs.org.uk).

Natural habitats include grasslands, shrublands, forest margins, riverbanks, and rock crevices from lowlands to mountains. Many species share a geophytic strategy with spring growth and a summer “dry” phase, representing adaptation to seasonal precipitation and temperature regimes of the Mediterranean climate (Gordon R. Hanks). They prefer fertile, well-drained soils and sunny to semi-shaded sites, while extremes such as waterlogging, very dry habitats, and deep shade are unfavorable (rhs.org.uk). Narcissus poeticus originates from eastern central and southern Europe; Narcissus pseudonarcissus from western Europe; Narcissus tazetta from the Canary Islands, the Mediterranean to Pakistan, and southeastern China to Japan; Narcissus bulbocodium from southwestern France to the Iberian Peninsula; Narcissus triandrus from the Iberian Peninsula and northwestern France; Narcissus serotinus from the Iberian Peninsula, the Balearic Islands, and western Morocco; and Narcissus nevadensis from southern Spain. In the European context, daffodils are an icon of spring and ornamental culture (rhs.org.uk). In Slovakia, the species Narcissus poeticus occurs naturally, associated with moist meadow and submontane habitats in the Veľká Fatra, Strážovské vrchy, and the Slovak Karst (Goliašová et al.).

Long-term breeding of daffodils has resulted in thousands of cultivars. Flowers of the genus Narcissus exhibit remarkable diversity and sexual polymorphism, particularly in the size of the corona and the length of the floral tube, which are related to pollinator groups. Three main flower types are distinguished: daffodil, paperwhite, and triandrus. The “daffodil” type has a short, broad or strongly funnel-shaped tube transitioning into a large elongated corona. The “paperwhite” type has a relatively long, narrow tube and a short, shallow, spreading corona. The “triandrus” type combines features of both: a long narrow tube and a well-developed bell-shaped corona, with nodding flowers (Wikipedia).

In nature, daffodils are threatened by overharvesting and habitat loss (Gordon R. Hanks). From a health perspective, ingestion of daffodil bulbs causes intoxication with symptoms including nausea, vomiting, diarrhea, and abdominal pain (Kohei et al.). Contact dermatitis is also known and is associated with calcium oxalate (Kevin P. Lee et al.). Narcissus is a potential source of galantamine for neuropharmacological applications (B. J. M. Zonneveld). Despite their toxicity, daffodils have been used in traditional medicine for treating tumors, wound healing, and as an emetic. Galantamine is used in the treatment of Alzheimer’s disease because it inhibits acetylcholinesterase and acts on the central nervous system (Wikipedia).

Všetky

 

 

, , , , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Ľudská príroda, Fotografie

Vodná nádrž Nová Bystrica

skala
Hits: 984

Vodné dielo Nová Bystrica je pamätníkom obyvateľstvu zatopených obcí Harvelka a Riečnica. Bolo postavené v rokoch 1983-1989. Vodná nádrž je v najhlbšom mieste hlboká 52 metrov, zatopená plocha je približne 181,4 hektára a obsahuje okolo 34 miliónov metrov kubických (starabystrica.sk). Dedinou Harvelka viedla pôvodná cesta spájajúca Kysuce s Oravou. V roku 1962 došlo v riečnickej osade Leskové k masívnemu zosuvu pôdy, zosunulo sa cca milión m3 pôdy (Informačná tabuľa). Vodné dielo je situované v Bystrickej doline, patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Západnú časť tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy. Východnú časť tvoria Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy (kysuce.sk) Hlavným účelom je zabezpečenie stáleho odberu vody pre úpravňu vody, na zásobovanie pitnou vodou. Zníženie povodňovej vlny, sanitárny prietok, hydroenergetický potenciál pre elektrárne. Priemerný ročný úhrn zrážok je 932 mm. Objekty vodného diela sú predovšetkým zemná priehrada, injekčná chodba, nádrž a združený funkčný objekt (novabystrica.sk). Niekoľko objektov zo zatopených obcí bolo prevezených do Múzea kysuckej vo Vychylovke (starabystrica.sk). V priestore zatopených obcí sa natočilo niekoľko filmov, napr. Pole neorané, Povstalecká a Sedím na konári a je mi dobre (starabystrica.sk). Okolo priehrady je vybudovaná cykloturistická trasa (mojekysuce.sk).

The Nová Bystrica reservoir serves as a memorial to the inhabitants of the flooded villages of Harvelka and Riečnica. It was constructed between 1983 and 1989. The reservoir reaches a depth of 52 meters at its deepest point, covers approximately 181.4 hectares, and holds around 34 million cubic meters of water (starabystrica.sk). The original road connecting the Kysuce and regions passed through the village of Harvelka. In 1962, a massive landslide occurred in the Leskové settlement near Riečnica, displacing approximately one million cubic meters of soil (Information Board). The reservoir is located in the Bystrica valley within the Kysuce Protected Landscape Area. To the west lie the Javorníky Mountains, Turzovská vrchovina, and Moravian-Silesian Beskids; to the east, the Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, and Oravské Beskydy (kysuce.sk). Its primary purpose is to ensure a steady water supply for water treatment plants and drinking water distribution, mitigate flood waves, maintain sanitary flows, and harness hydroelectric power potential. The average annual precipitation is 932 mm. The reservoir complex includes an earth-fill dam, an injection tunnel, a reservoir, and a combined functional structure (novabystrica.sk). Several structures from the flooded villages were moved to the Museum of Kysuce Village in Vychylovka (starabystrica.sk). The area of the flooded villages served as a filming location for several movies, including Pole neorané, Povstalecká história, and Sedím na konári a je mi dobre (starabystrica.sk). A cycling route has been built around the reservoir (mojekysuce.sk).

Zbiornik wodny Nová Bystrica stanowi pomnik ku pamięci mieszkańców zatopionych wsi Harvelka i Riečnica. Został wybudowany w latach 1983–1989. W najgłębszym miejscu osiąga 52 metry głębokości, a powierzchnia zalewu wynosi około 181,4 hektara, mieszcząc około 34 milionów metrów sześciennych wody (starabystrica.sk). Przez wieś Harvelka prowadziła pierwotna droga łącząca region Kysuce z Orawą. W 1962 roku w osadzie Leskové koło Riečnicy doszło do ogromnego osunięcia ziemi o objętości około miliona metrów sześciennych (Tablica informacyjna). Zbiornik znajduje się w dolinie Bystrzycy, w obszarze Chronionego Krajobrazu Kysuce. Zachodnią część otaczają Jaworniki, Wyżyna Turzovska oraz Beskidy Morawsko-Śląskie, a wschodnią Beskidy Kysuckie, Wyżyna Kysucka oraz Beskidy Orawskie (kysuce.sk). Głównym celem zbiornika jest zapewnienie stałego poboru wody dla stacji uzdatniania i zaopatrzenia w wodę pitną, redukcja fali powodziowej, przepływ sanitarny oraz wykorzystanie potencjału hydroenergetycznego. Średnie roczne opady wynoszą 932 mm. Obiekty zbiornika obejmują przede wszystkim zaporę ziemną, chodnik iniekcyjny, zbiornik oraz zintegrowany obiekt funkcjonalny (novabystrica.sk). Kilka obiektów z zatopionych wsi przeniesiono do Muzeum Wsi Kysuckiej w Vychylovce (starabystrica.sk). Na terenie zatopionych miejscowości nakręcono kilka filmów, m.in. Pole neorané, Povstalecká história oraz Sedím na konári a je mi dobre (starabystrica.sk). Wokół zbiornika poprowadzono trasę rowerową (mojekysuce.sk).

Krajina, Zahraničie, Česko, Fotografie

Děčínská Fudžijama Růžovský vrch

skala
Hits: 594

Růžovský vrch sa čnie do výšky 619 metrov nad morom. Je najvyšším vrcholom v národnom parku České Švajčiarsko. Nachádza sa 7 km od Českej Kamenice. Vrcholové časti čadičového vrcholu sú vyhlásené za prírodnú rezerváciu Růžák. V stredoveku stála na vrchole kaplnka Panny Márie – zničená bola v roku 1326 (kudyznudy.cz). Pravdepodobne ho zničilo zemetrasenie (czippe.hier-im-netz.de). Za napoleónskych vojen bola na vrchu postavená pozorovateľňa. Stála tu aj vyhliadková veža, ale v roku 1938 bola odstránená (kudyznudy.cz). Rozhľadňa a aj hostinec, ktorý tú kedysi boli, sa tešili veľkému záujmu turistov, najmä z Nemecka, preto vznikla aj „Bierweg“ – Pivná cesta. V rokoch 1924 – 1946 bol na severnom úpätí lom, ktorý fungoval čiastočne až do roku 1974. Zničil nenávratne miestny prírodný úkaz, ľadovú jamu, kde zostávala až do leta . Z puklín tu presakoval na povrch veľmi studený vzduch (Wikipedia).

Názov vrchu je zrejme odvodený ako keltského slova „ros“, ktoré znamená mohutný. Je pravdepodobné, že slúžil ako pohanské obradné miesto a púťové miesto. Germánske kmene Markomanov a Hermandurov údajne uctievali vrch ako Ásgard – sídlo bohov. K vrchu a okolí sa tiež viaže pranostika: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben“, čo sa dá preložiť ako: „Ak Rúžak nosí klobúk, na dážď sa môžeš spoľahnúť (Wikipedia). Vďaka svojej mohutnosti dostal prezývku Děčínská Fudžijama (kudyznudy.cz). Svoje zohráva prevýšenie 300 metrov oproti okolitému terénu (Wikipedia). Ľudovo sa mu hovorí Růžák. Má rovnako ako ázijský vulkán vulkanický pôvod. Horu tvorí čadič, ktorý prenikol na povrch cez pieskovec (Wikipedia). Kužel Růžovského vrchu predstavuje typickú ukážku denundačného reliktu severočeského treťohorného vulkanizmu. Miestami sa tu prejavuje typická šesťboká stĺpcovitá odlučnosť. Pôvodne ho obklopovali kriedové pieskovce, ktoré podľahli erózii. Na niektorých miestach vrchu sa pieskovce dochovali v najvyšších nadmorských výškach (cittadella.cz).

Růžovský vrch je kopec bez výhľadu, ale je tu zachovaný pôvodný les s bohatým bylinným podrastom. Svahy pokrývajú prirodzené , miestami pralesového charakteru. Pri severnom úpätí sa nachádzajú ľadové diery, v ktorých sa veľakrát až do leta udržuje a firn. Južná časť je pokrytá sutinami (kudyznudy.cz). Růžovský vrch je súčasťou chránených území: „Vtáčia oblasť Labské pískovce“, európsky významnej lokality České Švajčiarsko zo sústavy NATURA 2000 a Chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd (CHOPAV) Severočeská křída. Z geomorfologického hľadiska je vrch súčasťou Dečínskej vrchoviny. Na úpätí sa nachádza niekoľko miest s prieduchmi nielen studeného, ale aj teplého vzduchu z podzemia. Takzvané ventaroly sa nachádzajú na južnom svahu (Wikipedia).

Medzi mnohými rastlinami, ktoré sa vyskytujú na Ružovskom vrchu, je veľké množstvo vzácnych druhov. Modré pečeňovníky žiaria na vrchole a svahoch, nachádza sa tu aj lykovec, snežienka, blen a mnohé ďalšie druhy. Ružovský vrch je tak obľúbený medzi zberateľmi bylín, botanikmi a ochrancami prírody. Bazaltová pôda v tieni bukov poskytuje priaznivé podmienky pre rozmanitú flóru (czippe.hier-im-netz.de). Z iných rastlín sa tu vyskytuje napr. Vincetoxicum hirundinaria, Ribes alpinum (Wikipedia). Bohaté je aj vtáčie spevavé osadenstvo a divoká zver všetkého druhu. Tok tetrova na Ružovskom vrchu je zážitkom, na ktorý sa nezabúda (czippe.hier-im-netz.de). Z fauny je tu zastúpený napr.: Salamandra salamandra, Triturus alpestris, Lacerta vivipara, Aegolius funereus (Wikipedia).

Růžovský vrch rises to an altitude of 619 meters above sea level. It is the highest peak in the Bohemian Switzerland National Park and is located 7 km from Česká Kamenice. The summit area of this basaltic peak is designated as the Růžák Nature Reserve. In the Middle Ages, a chapel dedicated to the Virgin Mary stood at the summit, which was destroyed in 1326, possibly by an earthquake. During the Napoleonic Wars, an observation post was built on the hill, and a lookout tower stood there until it was dismantled in 1938. The observation tower and inn that once existed here were popular among tourists, particularly from Germany, leading to the creation of the „Bierweg“ – Beer Path. Between 1924 and 1946, there was a quarry on the northern slope, which operated partially until 1974. It irreversibly destroyed a local natural phenomenon, an ice pit where snow remained until summer, as cold air seeped through cracks.

Due to its prominence, it earned the nickname „Děčín’s Fujiyama.“ The elevation difference of 300 meters above the surrounding terrain contributes to this comparison. Locally, it is known as „Růžák“ and, like the Asian volcano, has a volcanic origin. The mountain is composed of basalt that penetrated through sandstone. The cone of Růžovský vrch is a typical example of a denudation remnant of North Bohemian Tertiary volcanism. Typical six-sided columnar jointing is evident in places. Originally, it was surrounded by Cretaceous sandstones that succumbed to erosion, though some sandstone remains at the highest altitudes of the hill.

Růžovský vrch is a hill without a view, but it retains original forests with a rich herbaceous undergrowth. The slopes are covered with natural forests, some of a primeval nature. At the northern foot are ice holes where ice and firn often persist until summer. The southern part is covered with scree. Růžovský vrch is part of several protected areas: the „Elbe Sandstone Bird Area,“ the European Site of Community Importance Bohemian Switzerland under the Natura 2000 network, and the North Bohemian Chalk Protected Area of Natural Water Accumulation. From a geomorphological perspective, the hill is part of the Děčín Highlands. There are also places with vents for both cold and warm air from underground, known as ventaroles, on the southern slope.

The name of the hill probably derives from the Celtic word „ros,“ meaning „mighty.“ It is likely that it served as a pagan ritual site and a pilgrimage site. The Germanic tribes of the Marcomanni and Hermunduri allegedly worshiped the hill as Asgard—the abode of the gods. A local saying associated with the hill goes: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben,“ which translates to „If Růžák wears a cap, you can expect rain.“

Among the many plants found on Růžovský vrch are a large number of rare species. Blue hepatica blooms on the summit and slopes, along with daphne, snowdrops, henbane, and many other species. Růžovský vrch is popular among herbalists, botanists, and nature conservationists. The basaltic soil in the shade of beech trees provides favorable conditions for a diverse flora, including Vincetoxicum hirundinaria and Ribes alpinum. The area also hosts rich birdlife and diverse wildlife. The courtship display of the capercaillie on Růžovský vrch is an unforgettable experience. The includes species such as the fire salamander (Salamandra salamandra), alpine newt (Triturus alpestris), viviparous lizard (Lacerta vivipara), and boreal owl (Aegolius funereus).

Der Růžovský vrch erhebt sich auf eine Höhe von 619 Metern über dem Meeresspiegel. Er ist der höchste Gipfel im Nationalpark Böhmische Schweiz und liegt 7 km von Česká Kamenice entfernt. Der Gipfelbereich dieses basaltischen Berges ist als Naturreservat Růžák ausgewiesen. Im Mittelalter stand auf dem Gipfel eine Kapelle der Jungfrau Maria, die 1326 zerstört wurde, wahrscheinlich durch ein Erdbeben. Während der Napoleonischen Kriege wurde auf dem Berg ein Beobachtungsposten errichtet, und ein Aussichtsturm stand dort, bis er 1938 entfernt wurde. Der Aussichtsturm und das Gasthaus, die einst hier existierten, erfreuten sich großer Beliebtheit bei Touristen, insbesondere aus Deutschland, was zur Entstehung des „Bierwegs“ führte. Zwischen 1924 und 1946 gab es am Nordhang einen Steinbruch, der teilweise bis 1974 in Betrieb war. Dieser zerstörte unwiederbringlich ein lokales Naturphänomen, eine Eishöhle, in der sich der Schnee bis zum Sommer hielt, da durch Risse sehr kalte Luft an die Oberfläche drang.

Aufgrund seiner Größe erhielt er den Spitznamen „Děčíner Fujiyama“. Der Höhenunterschied von 300 Metern im Vergleich zur Umgebung trägt zu diesem Vergleich bei. Lokal ist er als „Růžák“ bekannt und hat wie der asiatische Vulkan einen vulkanischen Ursprung. Der Berg besteht aus Basalt, der durch Sandstein an die Oberfläche drang. Der Kegel des Růžovský vrch ist ein typisches Beispiel für ein Denudationsrelikt des nordböhmischen Tertiärvulkanismus. An einigen Stellen tritt die typische sechseckige Säulengliederung auf. Ursprünglich war er von Kreidesandsteinen umgeben, die der Erosion erlagen, obwohl an einigen Stellen des Berges die Sandsteine in den höchsten Höhenlagen erhalten geblieben sind.

Der Růžovský vrch ist ein Berg ohne Aussicht, doch hier ist der ursprüngliche Wald mit einem reichen krautigen Unterwuchs erhalten geblieben. Die Hänge sind von natürlichen Wäldern bedeckt, teilweise von urwaldartigem Charakter. Am Nordfuß befinden sich Eislöcher, in denen oft bis zum Sommer Eis und Firn erhalten bleiben. Der südliche Teil ist von Geröll bedeckt. Der Růžovský vrch ist Teil mehrerer Schutzgebiete: des „Vogelschutzgebiets Elbsandsteingebirge“, des Europäisch bedeutenden Gebiets Böhmische Schweiz im Rahmen des Natura 2000-Netzes und des Schutzgebiets für natürliche Wasseransammlungen Nordböhmische Kreide. Geomorphologisch gehört der Berg zum Děčíner Hochland. An seinem Fuß befinden sich mehrere Orte mit Lüftungsöffnungen nicht nur für kalte, sondern auch für warme Luft aus dem Untergrund. Diese sogenannten Ventarolen befinden sich am Südhang.

Der Name des Berges stammt wahrscheinlich vom keltischen Wort „ros“, das „mächtig“ bedeutet. Es ist wahrscheinlich, dass er als heidnische Kultstätte und Wallfahrtsort diente. Die germanischen Stämme der Markomannen und Hermunduren verehrten den Berg angeblich als Asgard – den Sitz der Götter. Eine lokale Wetterregel lautet: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben.“

Unter den vielen Pflanzen, die am Růžovský vrch vorkommen, gibt es eine große Anzahl seltener Arten. Blaue Leberblümchen blühen auf dem Gipfel und den Hängen, ebenso wie Seidelbast, Schneeglöckchen, Bilsenkraut und viele andere Arten. Der Růžovský vrch ist bei Kräutersammlern, Botanikern und Naturschützern beliebt. Der Basaltboden im Schatten der Buchen bietet günstige Bedingungen für eine vielfältige Flora, darunter Vincetoxicum hirundinaria und Ribes alpinum. Das Gebiet beherbergt auch eine reiche Vogelwelt und eine vielfältige Tierwelt. Das Balzverhalten des Auerhahns am Růžovský vrch ist ein unvergessliches Erlebnis. Zur Fauna gehören Arten wie der Feuersalamander (Salamandra salamandra), der Alpenmolch (Triturus alpestris), die Bergziege (Lacerta vivipara) und der Sperlingskauz (Aegolius funereus).

Růžovský vrch se tyčí do výšky 619 metrů nad mořem a je nejvyšším vrcholem v národním parku České Švýcarsko. Nachází se 7 km od České Kamenice. Vrcholové části čedičového kopce byly vyhlášeny přírodní rezervací Růžák. Ve středověku stála na vrcholu kaple Panny Marie, která byla zničena roku 1326 (kudyznudy.cz), pravděpodobně zemětřesením (czippe.hier-im-netz.de). Během napoleonských válek zde byla postavena pozorovatelna. Na vrcholu stála také rozhledna, která byla v roce 1938 odstraněna (kudyznudy.cz). Rozhledna i hostinec, jež se zde kdysi nacházely, přitahovaly mnoho turistů, zejména z Německa, a proto vznikla „Bierweg“ – Pivní cesta. V letech 1924–1946 byl na severním úpatí lom, který částečně fungoval až do roku 1974. Nenávratně zničil místní přírodní zajímavost – ledovou jámu, ve které se až do léta udržoval sníh. Z puklin zde totiž na povrch pronikal velmi studený vzduch (Wikipedia).

Název vrchu je pravděpodobně odvozen z keltského slova „ros“, což znamená mohutný. Je možné, že sloužil jako pohanské obřadní místo a poutní lokalita. Germánské kmeny Markomanů a Hermundurů údajně uctívaly vrch jako Ásgard – sídlo bohů. K vrchu a jeho okolí se vztahuje pranostika: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben“, což lze přeložit jako: „Když Růžák nosí klobouk, můžeš se spolehnout na déšť“ (Wikipedia). Díky své mohutnosti si vrch vysloužil přezdívku Děčínská Fudžijama (kudyznudy.cz). Výrazné převýšení 300 metrů oproti okolnímu terénu přispívá k jeho majestátnosti (Wikipedia). Lidově je nazýván Růžák. Stejně jako asijský vulkán má vulkanický původ. Hora je tvořena čedičem, který pronikl na povrch skrz pískovec (Wikipedia). Kužel Růžovského vrchu představuje typickou ukázku denudačního reliktu severočeského třetihorního vulkanismu. Na některých místech se zde projevuje typická šestiboká sloupcová odlučnost. Původně vrch obklopovaly křídové pískovce, které podléhaly erozi. Na několika místech vrchu se pískovce dochovaly v nejvyšších nadmořských výškách (cittadella.cz).

Růžovský vrch je kopec bez výhledu, avšak s původním lesem a bohatým bylinným podrostem. Svahy pokrývají přirozené lesy, místy charakteru pralesa. Na severním úpatí se nacházejí ledové díry, v nichž se často až do léta udržuje led a firn. Jižní část je pokrytá sutí (kudyznudy.cz). Růžovský vrch je součástí chráněných území: ptačí oblasti Labské pískovce, evropsky významné lokality České Švýcarsko v rámci soustavy NATURA 2000 a chráněné oblasti přirozené akumulace vod (CHOPAV) Severočeská křída. Z geomorfologického hlediska patří k Děčínské vrchovině. Na úpatí se nachází několik míst s průduchy nejen studeného, ale také teplého vzduchu z podzemí. Takzvané ventaroly se nalézají na jižním svahu (Wikipedia).

Mezi mnoha rostlinami na Růžovském vrchu se nachází množství vzácných druhů. Modré jaterníky zde září na vrcholu i svazích, dále zde roste lýkovec, sněženka, blín a mnoho dalších druhů. Díky své bohaté flóře je vrch oblíbeným místem sběratelů bylin, botaniků a ochránců přírody. Bazaltová půda pod buky poskytuje příznivé podmínky pro rozmanitou vegetaci (czippe.hier-im-netz.de). Mezi další zdejší rostliny patří například Vincetoxicum hirundinaria a Ribes alpinum (Wikipedia). Bohaté je také zastoupení pěvců a divoké zvěře. Tok tetřeva na Růžovském vrchu je nezapomenutelným zážitkem (czippe.hier-im-netz.de). Z fauny zde najdeme například mloka skvrnitého, čolka horského, ještěrku živorodou a puštíka bělavého (Wikipedia).

Príroda, TOP, Biotopy, Fotografie

Jazerá a vodné nádrže

skala
Hits: 2986

Nad hladinami jazier a vodných nádrží sa vznáša pokoj a krása prírody.  a zohrávajú dôležitú úlohu v prírode. Poskytujú pre mnoho rastlín a živočíchov. Sú dôležitým zdrojom pitnej pre ľudí a zvieratá. Ľudia využívajú tieto vody na rekreačné aktivity, plávanie, rybolov, vodné športy. Majú význam v krajinotvornej funkcii. Sú kľúčovou súčasťou vodného cyklu. Absorbujú zrážky, regulujú odtok vody a udržiavajú rovnováhu vodných zásob.

Above the surfaces of lakes and reservoirs, tranquility and the beauty of nature prevail. Lakes and water reservoirs play a crucial role in the environment. They provide a home for numerous plants and animals and serve as a vital source of drinking water for both humans and animals. People utilize these waters for recreational activities such as swimming, fishing, and water sports. They also hold significance in shaping the landscape and are integral to the water cycle. By absorbing precipitation, regulating water flow, and maintaining the balance of water resources, lakes and reservoirs contribute substantially to the overall harmony of nature.

, , , , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Príroda, Mestá, Podunajsko, Biotopy, Fotografie

Záplavy v Bratislave

skala
Hits: 3493

V lete 2013 Bratislava nebola ďaleko od v centre Starého mesta.  leží pri rieke a preto je náchylná na záplavy spôsobené nadmernými zrážkami, topením snehu. Prudké prívalové zrážky môže spôsobiť miestne záplavy, obzvlášť ak odvodňovacie systémy, kanalizácia nie sú dimenzované na takéto extrémne podmienky.

Koncom mája a začiatkom júna 2013 sa na Dunaji v dôsledku výdatných zrážok vytvorila povodňová situácia, ktorá mala negatívny dopad najmä v nemeckej a rakúskej časti povodia (Lešková).

In the summer of 2013, Bratislava was not far from water in the center of the Old Town. Located along the Danube River, Bratislava is susceptible to flooding caused by excessive precipitation and snowmelt. Intense, torrential rainfall can lead to local flooding, especially if drainage systems and sewage are not designed to handle such extreme conditions.

At the end of May and the beginning of June 2013, due to heavy rainfall, a flood situation emerged on the Danube, affecting primarily the German and Austrian parts of the basin (Lešková).