2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

Hits: 63440

Piešťany sú krásne mesto, predovšetkým preto, lebo tu sa dá vnímať pokoj. V Piešťanoch sa neponáhľajú. Vládne tu pohoda, pričom mesto žije kultúrne, je celkom pekne upravené. Parky zaberajú rozsiahlu plochu, v meste vládne turistický ruch. Mesto leží 162 metrov nad morom, GPS 48°35`03„ zemepisnej šírky a 17°50`01„ zemepisnej dĺžky. Rozloha mesta je 44,201 km2. Stopy osídlenia okolia pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V poslednej dobe ľadovej sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec mamutov. Pramene vyhľadávali obyvatelia  neskorej i mladšej doby kamennej, no najmä z doby bronzovej. V okolí sú stopy po ľuďoch maďarovskej kultúry, vystriedanej ľuďmi mohylovej a čačianskej kultúry. V mladšej dobe železnej, asi v 4. storočí pred Kristom, prichádzajú Kelti. V prvom až štvrtom storočí tu bolo osídlenie germánskymi Kvádmi. V piatom až šiestom storočí do oblasti prichádzajú prvé slovanské . Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec v blízkom Ducovom. V rokoch 1299, 1301 – 1321 boli Piešťany súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva . V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo (Wikipédia).

V minulosti boli Piešťany spomenuté v histórii ako Pessen, Pesthyen (Modrova.eu.sk). Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu. Historické názvy : 1113 – Pescan, 1299 – , 1348 – Posseen, 1357 – Pechen, 1429 – , , 1435 – Pestyén, 1436 – Pesthyen, 1442 – , 1546 – Pestien, 1552 – Pestiien, 1564 – , 1588 – Pestien, 1642 – Pistin, 1689 – Pöstény, 1709 – Pustin, 1742 – Pusteny, 1745 – Pösthenimu, Piesthan, , 1747- Pissteny, 1774 – Püstin, Piesscžany, Teplicz, , 1786 – Pűschtin, Piečany, 1787 – Teplicz, 1808 – Pöstény, Püstény, Pjessčany, Pěssťany, 1863 – 1907 – Pöstyén, 1913 – Pöstyény, do 1918 – Pistyan, Pistyán, , Píšťany, Pystjan, Pystyan, Pystyán, 1920 – Piešťany. Maďarsky sú Piešťany Pöstyén, nemecky Pistyan, poľsky Piesczany. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113 zo Zoborskej listiny vydanej uhorským kráľom Kolomanom I.. História mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632 a najslávnejší opis pochádza od Adama Trajana v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642 (Wikipedia).  V roku 1598 bolo v Piešťanoch 144 domov (obecluka.sk). 

V roku 1642 dostali Piešťany mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. V 18. storočí vzniká okolo prameňov kúpeľná . V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupne spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. V roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo (Piešťany patrili pod Hlohovec) Jánovi Leopoldovi Erdödymu, ktorým patrilo mesto až do roku 1848 a kúpele do roku 1940. V roku 1802 navštívil Piešťany . Katastrofické rozmery mala na Piešťany povodeň 26.8.1813, kedy boli poškodené všetky (Mednyanský A., 1971) (Wikipédia).

Piešťany, rovnako ako mnoho iných miest západnej Európy, ale aj Slovenska, zažívajú pokles stavu obyvateľstva. Dnes žije v Piešťanoch menej ako 30 000 obyvateľov. V roku 1731 tu podľa dostupných prameňov žilo 1 488 ľudí (Wikipédia), v roku 1910 – 7 379, v roku 1945 – 14 519, v roku 1970 – 22 963, v roku 1980 – 30 731 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993), v roku 1991 – 33 176 (Mestská a obecná štatistika, Údaje ku 31.12.1991). Neďaleko od centra mesta, na okraji parku sa nachádza Dom umenia, v ktorej často hosťujú rôzne divadelné a tanečné , koná sa tu množstvo výstav, sála sa používa ako kino apod.. Inou, pomerne známou je Malá scéna Mestského kultúrneho strediska – medzi Piešťancami známe ako „„. V Piešťanoch je zastúpené vysoké školstvo Inštitútom fyzioterapie, balneológie a rehabilitáce Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Gymnázia sú tu dve: Pierra de Coubertina a svätého Michala Archanjela. Známa je Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera. Na území mesta pôsobia tri . Hlavná budova Balneologického múzea je situovaná do budovy Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu patrí pamätná izba Ivana Krasku na nábreží Váhu medzi Kolonádnym a Krajinským mostom, Vila doktora Lisku a asi 6 km vzdialené hradisko Kostolec. Vojenské historické múzeum je v areáli leticka a bohužiaľ sprístupnená je iba časť exponátov a otvorené je iba sezónne (Wikipédia). Veteran Car Club Piešťany má svoje múzeum situované v neďalekých Moravanoch. Významnými podnikmi v minulosti bola Tesla Piešťany, dnes najmä ON Semiconductor (Wikipédia). Chirana Piešťany vyrábala zdravotnícke zariadenia a dnes sa vlastne rozdrobila na množstvo menších firiem. Významným pracoviskom aj dnes v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. – TSÚ (Wikipédia).

V Piešťanoch sa od roku 1955 koná . Od roku 1999 Piešťanské organové dni. Pravidelne začiatkom leta sa koná Otvorenie kúpeľnej sezóny. Obnovená bola aj tradícia , od roku 2006 sa pravidelne uskutočňuje filmový festival . Ďalšími filmovými festivalmi sú , . V lete už tradične sa koná , Country Lodenica. Súťaž v aranžovaní kvetov Victoria Regia, ktorej vrcholom je alegorický sprievod, sa koná koncom leta a je ukončením letnej kúpeľnej sezóny. Na letisku sa konal v nedávnej minulosti hudobný festival Hodokvas. Túto štafetu prevzal festival Grape. Od roku 2010 vznikla tradícia Carat Tuning Párty, od 2011 festival elektronickej hudby BeeFree. Konávali sa tú aj Národné letecké dni, ktoré boli od roku 2011 presunuté do Sliaču (Wikipédia). Od roku 1959 informuje o meste Revue Piešťany, ktorý bol kedysi mesačníkom, dnes vychádza štvťročne. Týždenník Piešťanský týždeň vychádza od roku 1991 a s ním ma viaže aj osobná skúsenosť, keďže som ho cca od jeho tretieho vydania predával ako kolportér do roku 1995. Od konca roku 2010 sa Piešťany pýšia vlastnou rozhlasovou stanicou Rádio Piešťany, ktorá vysiela ma 90.2 MHz (Wikipédia).

Z Piešťan pochádza herec Marián Geiš, známa moderátorka Alena Heribanová, kanoista , kajakár Róbert Erban, kajakárka Marcela Erbanová, plavkyňa Martina Moravcová, hokejisti Branko Radivojevič a Michel Miklík, futbalista , tenistki Magdaléna Rybáriková a Dominika Cibulková. V minulosti tu pôsobili mnohí umelci: , Zolo Palugay, Vámoš, Ivan Krasko, (Wikipédia), herci Juraj Slezáček, Marián Vajda, hudobník Patrik Vrbovský (Rytmus), tenisti Lukáš Lacko, horolozec Vladimír Plulík. Pôsobili tu básnik, prozaik Ivan Krasko, dramatik a spisovateľ , maliar Martin Benka, Alojz Klimo, spisovateľ a maliar , sochár Valér Vavro, džezový hudobník Jozef Dodo Šošoka.

Literatúra

  • Drobný Dušan, Michalec Peter, Bača Róbert, Hovorka Ján, 1993: Piešťany trochu inak, PMDD, Piešťany, ISBN 80-966992-0-2
  • Mednyanský Alojz, 1971: Malebná cesta dolu Váhom, Tatran, Bratislava, p. 57, 188

Odkazy

Rieka Váh Rymplerova važina – Medzi kúpaliskom Sĺňava a Ratnovskou zátokou sa nachádza tzv. Rymplerova važina. Pred viac ako sto rokmi to bol areál mäkkého lúhu s prevládajúcou vŕbou bielou – Salix alba, topoľom čiernym – Populus nigra, topoľom bielym – Populus alba a topoľom sivým – . Rastú tu čremchy, hloh, baza, krovité vŕby. Na brehoch potoka rastie pseudacorus. Najmä v minulosti to bola oblasť chovu hydiny a pasenia dobytka (František Bača – Piešťanský týždeň). Sĺňava bola vybudovaná v rokoch 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňava vodná nádrž Sĺňava vznikla zahradením rieky Váh. Pri prechádzkach na nábreží Váhu možno zazrieť najrozličnejšie druhy vodného vtáctva. Pozornosť vzbudzujú predovšetkým majestátne labute hrbozobé. Najradšej sa zhromažďujú spolu s čajkami smejivými a kačicami divými pod Kolonádovým mostom, kde ich už tradične prikrmujú nielen deti, ale i mnohí návštevníci Piešťan. Najmä v zimných mesiacoch sa k labutiam pripájajú aj kačice divé, lysky čierne. ím Váhu sa tiahne dôležitá migračná cesta vtákov. Vodnú nádrž Sĺňava, využívajú operenci pri jarnom a jesennom ťahu ako odpočinkovú stanicu na svojich ďalekých cestách. Niektoré druhy čajok a kačíc zo severnej Európy, hlavne z Pobaltia a Ruska, na Sĺňave i zimujú. Vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam, ktoré súvisia s termálnymi prameňmi, určité úseky vodných plôch nezamŕzajú ani v silných mrazoch. Preto patrí Sĺňava medzi najvýznamnejšie zimoviská vodného vtáctva v SR. Na Vtáčom ostrove uprostred Sĺňavy každoročne vyhniezdi niekoľko tisíc párov čajok smejivých. K zaujímavostiam patrí, že práve tu zahniezdila prvýkrát na Slovensku aj veľká a čajka sivá. Najväčšiu pozornosť si však zasluhuje hniezdna kolónia rybára riečneho. Tento štíhly vzdušný akrobat je zaradený do Červenej ohrozených druhov a preto vyžaduje prísnu ochranu. Na Sĺňave prebieha intenzívny ornitologický výskum. Dlhoročné výskumy preukázali význam a dôležitosť tejto lokality pre vodné a pri vode žijúce vtáctvo. Preto bola Sĺňava v roku 1980 zaradená do . V súčasnosti má štatút chráneného areálu a jeho rozloha je 430 hektárov (Kornel Duffek).

Centrum Kursalon –  reštaurácia, priestor pre konanie spoločenských a kultúrnych podujatí. Podľa Tibora Urbánka (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4) Kursalon bola prvá reprezentatívna budova postavená Ľudovítom Winterom v roku 1894  (piestany.sk). Kursalon je mladší názov celého objektu, v ktorom je od roku 1928 múzeum, a ktorý nesie názov Kúpeľná dvorana (iestany.sk). Kaplnka Božského srdca Ježišovho – sa nachádza pred Kolonádnym mostom. Je to novogotická stavba postavená v roku 1897 (piestany.sk). Victoria Regia – Hotel Victoria Regia je na začiatku Winterovej ulice, oproti hotelu Lipa. Ide o pôvodne klasicistickú vilu Türökyho z 19. storočia, prestavanú na romantickú (piestany.sk). Evanjelický kostol (Winterova 1) – je jednoloďový gotický chrám postavený v roku 1905 (piestany.sk). Stará lekáreň na Winterovej ulici  má bohatú secesnú výzdobu na hlavnej fasáde. Na uličnej fasáde je posledný skriňový secesný výklad s pôvodnými reklamami lekárne (piestany.sk). Riaditeľstvo kúpeľov na Winterovej 29 je najstaršou funkčnou budovou v meste (piestany.sk). Vojenský kúpeľný ústav na Teplickej 81 vybudovali v roku 1863. Od prvopočiatku slúžil ubytovaniu a stravovaniu kúpeľných pacientov z radov príslušníkov armády (piestany.sk). na Winterovej ulici bol za dobu svojej existencie rezidenciou nájomcu a riaditeľa kúpeľov, hotelom a nakoniec sa stal liečebným domom (piestany.sk). Liečebný dom Slovan bol pôvodne funkčný hotel , postavený v roku 1906. Veľkolepo zdobená sála slúžila ako koncertné auditórium, usporadúvali sa v nej medzinárodné a iné významné podujatia. Od roku 1986 je objekt uzatvorený (piestany.sk). Slovan bol pýchou Piešťan, dnes bohužiaľ je jeho hanbou. Chátra čoraz viac, všetky snahy čokoľvek s kedysi krásnym hotelom, zlyhali. Bojím sa toho, že celý objekt bude asanovaný. Hotel Lipa bol postavený v roku 1912 (piestany.sk). V 90-tych rokov 20. storočia Lipu postihol požiar a odvtedy je zničená.

Kolonádny most – spája centrum mesta s kúpeľným ostrovom. Bol postavený v roku 1933 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ pochádza z roku 1642 a znamená „Uzdravujúce piešťanské kúpele“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – dielo Roberta Kühmayera sa nachádza začiatku Kolonádneho mosta, je symbolom Piešťan. Podľa prameňa, Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4, kresliar Artur Heyer naskicoval Ľudovítovi Winterovi obraz „Lámača barlí„, ktorý dal Ľudovít patentovať. Neskôr, v roku 1930 dal barlolamača zvečniť do bronzu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Krajinský most – na mieste, kde je teraz Krajinský most, bol predtým starý drevený most Erdödyovcov. V roku 1932 Ľudovít Winter postavil efektný most, ktorý umožnil postaviť príjazdovú cestu ku Thermii (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové rozpätie oblúka je 52 metrov. Nosná konštrukcia je zložená z dvoch horných upnutých oblúkov. Preto sa tomuto mostu často hovorí aj oblúkový. V tej dobe patril k najodvážnejším mostným konštrukciám u nás. V roku 1932 bola na moste pamätná tabuľa s nápisom: „Most prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka pomenovaný Slovenskou krajinou na pamäť jeho 80. narodenín (1850 – 1930).“ Nemci cez druhú svetovú vojnu, keď Piešťany opúšťali v noci z 3. na 4. apríla 1945, most poškodili. Sovietska armáda hneď 5. apríla začala most opravovať a čoskoro ho aj opravila a doplnila o stavidlo na stabilizáciu hladiny Obtokového ramena (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Ulice Územie dnešného Floreátu bola do roku 1918 záplavovým územím, plný vegetácie. Vtedy ho Ľudovít Winter kúpil od grófa Viliama Erdödyho. Nazval ho Floreát (z latinčiny – nech rozkvitá) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Na cintoríne na Bratislavskej ceste sa nachádza Pamätník obetí holokaustu. Na Štefánikovej ulici sa nachádza Pranier – pieskovcový stĺp hanby vytvorený okolo roku 1830. Čelnú stranu praniera zdobí nápis: „Newolám žádneho, prímam každého“. Ku stĺpu pripútavali delikventa za nohy a okolo pása okovami (piestany.sk).

Budovy Starý kláštor je na Detvianskej ulici č. 9. Predstavuje pozostatky najstaršej murovanej sakrálnej budovy na území dnešného mesta. Pochádza zo 14. storočia. Na ploche chrámovej stavby sa nachádzajú zvyšky základov staršej budovy, zrejme románskej kamennej stavby. Najstaršie tu nájdené pochádzajú z čias vlády uhorského kráľa Kolomana I. (1095 – 1116). O Starom kláštore sa uvažovalo ako o kláštore templárov, avšak ide iba o legendu ( V., Klčo M., 2004: Starý kláštor v Piešťanoch, archeologický výskum lokality v rokoch 1991 – 1994, Zborník Pamiatky Trnavy a trnavského kraja, č. 7, Trnava). Dnes zostali z kláštora už len ruiny. Ružový mlyn – Ružový mlyn dal postaviť v roku 1917 Ľudovít Winter ako výkrmňu ošípaných (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odkedy ho dali opraviť ;-). Dom umenia je prvá mimobratislavská stavba divadla po 2. svetovej vojne, realizovaná v rokoch 1974 – 1979 (piestany.sk).

Piešťany a Váh

Centrum

Ostatné

Use to Comment on this Post

2010, 2011, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Piešťanské dokumenty, Slovenské dokumenty

Dušičky a sviatok Všetkých svätých

Hits: 7195

Kresťanský sviatok Všetkých svätých pripadá na 1. november. 2. november prislúcha Spomienke na všetkých verných zosnulých – Dušičkám. Latinsky In commemoratione omnium fidelium defunctorum (Wikipedia.cz). V oba tieto dni častejšie navštevujeme , hroby zdobíme kvetmi, vencami, zapaľujeme na pamiatku. Je to symbol viery na večný (Vlk). Spomienkou na našich zosnulých blízkych im vzdávame úctu a vyjadrujeme, že ostávajú žiť v našich srdciach (teraz.sk). Na východe sa od 4. storočia slávi (Wikipedia CZ). Slávnosť Všetkých svätých vychádza z historickej zasvätenia rímskeho Pantheónu Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom 13. mája 609 (katolik.cz). V 8. storočí sa v Írsku a Anglicku začal sláviť 1. novembra, v Ríme od 9. storočia (Wikipedia CZ). 1. novembra snáď z dôvodu, že Ketli začínali v tento deň (katolik.cz). Obyvateľstvo keltského pôvodu sa v z 31. októbra na 1. novembra a lúčili s letom patriacim bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime (teraz.sk). Pamiatka všetkých zosnulých () je spomienkou na zosnulých. Modlitba za zomretých patrí ku najstarším kresťanským tradíciám a spomienka na mŕtvých je súťou každej . Pamiatka sa objavuje po roku 998 vo francúzskom benediktínskom kláštore . Od roku 1915, kedy v prvej svetovej vojne zahynulo veľké množstvo ľudí, môžu celebrovať v tento deň tri omše. V minulosti sa na niektorých dedinách českého a moravského vidieka pieklo zvláštne pečivo nazývané „dušičky“, ktorým sa obdarovávali pocestní, žobráci a chudobní (katolik.cz). Sviatok znamená doslovne predvečer všetkých svätých. Z neho vznikol najmä v s obľubou slávený sviatok . Jeho pôvod je spájaný s keltským sviatkom (čítaj „souin“, „sauin“). V tento deň mohol aj živý navštíviť podsvetie. zvykli chystať pre duše pohostenie. Celý rituál mal zaistiť obyvateľom domu od zlých duchov a ochranu dobrými duchmi. stríg a mali pomôcť zahnať démonov viesť dobré duše do ríše smrti. Írska legenda hovorí o Jackovi O`Laternovi, ktorý bol opilec, ktorého nebo odvrhlo pre podlé . ho však nesmelo prijať, pretože od diabla podvodom dostal špeciálny sľub. Jeho duch odvtedy putuje po celom svete s lampášom z tekvice. Takto vznikol zvyk dávať na a rímsy tekvice. Ľudia veria, že Jack si vezme a ochráni ich pred zlými duchmi (diva.sk).

Use to Comment on this Post

2011, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské mestá, Poľsko

Zakopane – goralské aj lyžiarske stredisko Vysokých Tatier

Hits: 3277

je známe turistické stredisko južného Poľska. Dá sa povedať, že je vstupnou bránou pre Vysoké Tatry. Je tu známe lyžiarske stredisko, mostík. Videl som tu, ostatne aj v iných obciach v Poľsku, že tu bývajú inak, ako zopár kilometrov ďalej na Slovensku. sú tu stavané veľkorysejšie, nie sú tak strašne na husto ako u nás. Myslí sa na to, že tu chcú ľudia aj žiť a nielen prežívať. Nevidel som tu toľko vysokých múrov, brán, všetko sa mi tu videlo otvorenejšie, prístupnejšie. Veľmi mi to udrelo do očí, asi aj preto, že som odtiaľto sa vracal na cez Oravu. Všimol som si aj to, že ľudia sú tu pokojnejší, zrejme aj tolerantnejší. Minimálne na za volantom. Leží v v regióne . Je centrom goralskej kultúry, populárnou destináciou pre , a turistiku. V 17. storočí je spomínané ako . V 19. storočí bolo centrom ťažobného a hutníckeho priemyslu. Zakopane hostilo viackrát v klasickom lyžovaní, v biatlone, svetový pohár v lyžovaní, zimnú univerziádu apod. (Wikipedia.en). Býva prezývané zimným hlavným mestom Poľska. Zá je najvyššie položeným mestom v Poľsku. a sú partnerskými mestami (Wikipedia.cz). Najfrekventovanejšou ulicou je , kde sa dajú ochutnať tradičné syrové (Repta). Už v 19. storočí sa drevených kaviarničkach Zakopaneho schádzal poľská intelektuálna a umelecká elita. Bolo výhodné ukázať sa v Zakopanom – prírodnom a vidieckom protipóle Krakova, šavy (sme.sk).

:

Use to Comment on this Post

2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – Kantuni Beach

Hits: 2527

Autor článku: Oľga Magalová

Dovolenka na Kalymnose, 2. ť –

Ak by som pred objednávaním zájazdu vedela, že to je taký „veselý“ hotel, určite by si ho nevybrali. Písali, že je to miesto, kde sa vďaka rôznym programom, ktoré usporadúva hotel, určite nebudeme nudiť. Tak to je teda fakt, nudiť sa nedalo asi do druhej v , kedy tie ich „“ končili a hostia sa začali trúsiť späť. Prvý večer sme mali z toho mierny šok, našťastie sme mali klimatizáciu, o polnoci sme zabuchli na balkón, zatiahli záves a ľahli do :). Potom sa zvyšok programu dal vydržať (bol pondelok, mali na programe „“. Najprv grilovačka pri bazéne, potom grécka muzička, potom niekoľkokrát za večer eurovízny Rybak, makarena a spol., potom tanečky a vlastné spevy, nakoniec hádzanie kráíc do bazéna s hlasnými uznanlivými výkrikmi keď vyliezali z bazéna ako miss mokré tričko. Mne to nedalo a vyliezla som si to na balkón predsa len pozrieť :). V utorok býval „akože“ iný program – živá . V podstate sa ale menili názvy a programy sa podobali: živá kalymnoská (kombinácia gréckej a tureckej, veľmi zaujímavá, páčila sa mi) s grilovačkou, potom medzinárodné – odrhovačky, spevy a tanečky, s výnimkou hádzania do bazéna, na to bola iba pondelková Happy Night. A každý piatok mali grécky večer, tam prišiel miestny sú aj zatancovať a urobiť ohňovú šou. Boli to vysokí štíhli šáci, dievčence sú tam trošku „pri “, ale tance boli pekné. (Betka, myslela som na Teba, keby si tam bola, určite by sme sa aj aktívne zúčastnili :). Ale s Julkou sme usúdili, že z našej „prezidentskej lóže“ to vidíme najlepšie zo všetkých. Mali sme balkón s výhľadom priamo na a do areálu hotela, tak sme to videli vlastne lepšie, ako niektorí pri stolíkoch, ktorí si to museli zaplatiť.

Ešte jeden veľký šok sme zažili prvý deň: keď sme sa vyštafírovali do plaviek a vybrali sa na pláž. Bola hneď za múrikom – terasou nášho pool-baru. Keď sme pozreli dolu na more, neverila som vlastným očiam: rovno pod naším hotelom sa prevaľovali vo farbách kalov z odpadových vôd. Bol silný , vlny veľké a búrlivé a k tomu tá farba! Myslela som, že na mieste zdochnem! Julka sa na mňa úplne spoľahla s výberom a ja ju dovediem na takéto miesto… Zdeptané sme na to pozerali a potom sme sa kúpali v bazéne. Fakt nám to pekne pokazilo náladu. A čudovali sme sa všetkým, ako sa môžu tváriť tak spokojne a veselo pri takomto hroznom mori :). Netušili sme, že ako prišli, tak o tri dni odídu samé od seba bez preč a more bude priezračné a modré.

Kalymnosania strašne radi oslavujú, všetko a nahlas. Takže ostatné dni tam bývali večer rodinné alebo svadobné , prišiel catering, vyzdobili bazén a jeho okolie, všelijaké balóniky a lodičky v strede bazéna, na zábradliach, … O desiatej sa začali schádzať hostia od malinkých čiek v buginkách cez po staré tetušky a začala. A majú jeden ozaj „dobrý“ zvyk títo Kalymnosania – pri každej príležitosti hádžu dynamit. Zaspievajú happy birthday, potom sa potešíš že začína ohňostroj, ale to už í svetlica s dobrou náložou nad more. Keď to buchlo, myslela som že nám balkón padne. Tak som sa zľakla, skoro mi cvrklo. Ale tie ich detičky, ani jedno nezaplakalo, tešili sa a tlieskali ručičkami až kým nebuchol ďalší. To sme si už s Julkou držali uši, poučené z prvej svetlice :). A zase sme skončili rovnako – sfúkli na balkóne, zabuchli dvere, zatiahli záves, pustili klímu a vliezli do postele. Jak staré choré ! 🙂

Našťastie sme mali hneď na druhý deň po príchode naplánovaný celodenný autobusový zájazd po ostrove, tak sme sa elegantne vyhli kúpaniu v tom našom „chaluhovom“ mori. V rámci tohto zájazdu sme mali aj na pláži vo Vlyhadii, more tam bolo úplne pokojné, teplučké a čistučké. O tomto zájazde napíšem v ďalšej časti.

Inak sme boli potom s hotelom aj so všetkým veľmi spokojné. Po dvoch dňoch sme usúdili, že sa budeme baviť tak ako všetci ostatní a že nám to skrátka nevadí (inak by sme sa museli iba jedovať od rána do noci). Keď už je to taký priateľský domácky a veselý hotel, tak sa musíme prispôsobiť. Na štvrtý deň (chaluhy odchádzali) sme sa už veselo kúpali v tých „atlantických“ vlnách, naučili sme sa kade máme vliezať do mora, aby nás nezvalili a potom v tej hlbšej vode sa už dalo krásne rochniť v hojdavých veľkých vlnách. Bolo to super! A ten výhľad z na okolitú hornatú panorámu, to bolo niečo úžasné. Nakoniec sme mali obidve depku, že odtiaľ musíme odísť. To sa ešte nikde nestalo.

Zhrnutie o hoteli: kto chce mať na dovolenke božský kľud, nech ide do Achilionu v na Zakyntose. Tam sme boli vlani, super na super! Kto má veselé deti, nech ide sem, bude mať od nich svätý od rána až do noci, taký program si tie decká vedia spolu urobiť. Nech im dajú malé surfovacie dosky, na tých vlnách sa môžu hádzať a voziť celý deň, aj do bazéna to mohli nosiť. Napriek všetkým zákazom na tabuli, všetko sa tam mohlo. Tak ako aj fajčenie v Grécku – všetci a všade kľudne hulia, hlavne že EU je spokojná keď už majú ten zákon 🙂

Pripájam pár obrázkov nášho hotela aj zábery vody na pláži, aby každý videl, že tie chaluhy netreba brať až tak vážne, veď sa ony stratia, ako spievame my 🙂

:

Use to Comment on this Post