2011, 2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, TOP, Typ krajiny

Plesá

skala
Hits: 2388

Tie­to hor­ské jaze­rá sú prí­rod­ný­mi poklad­mi, kto­ré nás oslo­vu­jú svo­jou jedi­neč­nou atmo­sfé­rou a krá­sou. Ple­sá sú nád­her­ný­mi prí­rod­ný­mi úkaz­mi, plný­mi har­mó­nie vyso­ko­hor­ské­ho pro­stre­dia. Sú tichý­mi sved­ka­mi času, kto­ré nás napĺňa­jú poko­jom a úctou pred prí­ro­dou. Vyso­ko­hor­ské ple­sá sú čas­to vytvo­re­né tope­ním ľadov­cov a roz­to­pe­ným sne­hom. Ich hla­di­na sa ako zrkad­lo odrá­ža oko­li­tú sce­né­riu, vrchy, lesy a mod­rú oblo­hu. Sú to mies­ta, kde sa odrá­ža pokoj a tichá drs­ná ele­gan­cia prí­ro­dy. Ple­sá sú dôle­ži­tý­mi eko­sys­té­ma­mi, kto­ré posky­tu­jú úto­čis­ko pre rôz­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov pris­pô­so­be­ných extrém­nym pod­mien­kam vyso­ko­hor­ských oblas­tí. Nie­kto­ré z nich môžu byť nároč­né na dostup­nosť, na dru­hej stra­ne sú obľú­be­ný­mi mies­ta­mi pre turis­tov. V mno­hých kul­tú­rach majú ple­sá aj svo­je mies­to v legen­dách a prí­be­hoch, kde sú pova­žo­va­né za svä­té mies­ta ale­bo mies­ta spo­je­né s nad­pri­ro­dze­ný­mi bytosťami.

The­se moun­tain lakes are natu­ral tre­a­su­res that cap­ti­va­te us with the­ir uni­que atmo­sp­he­re and beau­ty. Lakes are splen­did natu­ral phe­no­me­na, full of the har­mo­ny of high-​altitude envi­ron­ments. They are silent wit­nes­ses to time, fil­ling us with pea­ce and reve­ren­ce for natu­re. High-​altitude lakes are often for­med by the mel­ting of gla­ciers and snow. The­ir sur­fa­ces, like mir­rors, ref­lect the sur­roun­ding sce­ne­ry — moun­tains, forests, and the blue sky. The­se are pla­ces whe­re the tra­nqu­ili­ty and rug­ged ele­gan­ce of natu­re are mirrored.

Lakes are vital eco­sys­tems that pro­vi­de refu­ge for vari­ous plants and ani­mals adap­ted to the extre­me con­di­ti­ons of high-​altitude are­as. Some of them may be chal­len­ging to access, yet they remain popu­lar des­ti­na­ti­ons for tou­rists. In many cul­tu­res, lakes also hold a pla­ce in legends and sto­ries, often con­si­de­red sac­red or asso­cia­ted with super­na­tu­ral beings. The­se bodies of water ser­ve as more than just pic­tu­re­sque lands­ca­pes; they are por­tals into the deli­ca­te and exqu­isi­te balan­ce of high-​altitude eco­sys­tems. The ref­lec­ti­on of towe­ring peaks on the sere­ne sur­fa­ce, the quiet ripp­les as a bre­e­ze pas­ses, and the flo­ra and fau­na that call the­se envi­ron­ments home con­tri­bu­te to the uni­que charm of moun­tain lakes. They are not just des­ti­na­ti­ons for hikers and natu­re ent­hu­siasts but sym­bols of the quiet resi­lien­ce and beau­ty that exist in the often harsh realms of high-​altitude landscapes.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, TOP, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

skala
Hits: 2857

Autor: Kor­nel Duffek

Keď sa Pieš­ťan­ca opý­ta­te, kto­ré hory pova­žu­je za svo­je, naj­čas­tej­šie vám odpo­vie, že Považ­ský Ino­vec. Malé Kar­pa­ty síce tiež majú svoj pôvab, ale pred­sa sú len ďalej. V prí­pa­de Považ­ské­ho Inov­ca však sta­čí prejsť Kra­jin­ský most a už môže­te stú­pať pria­mo do hôr. A nie sú to hoci­ja­ké hory – sú pre­špi­ko­va­né his­tó­ri­ou. Náj­de­te v nich sko­ro všet­ky kul­túr­ne vrstvy – od pra­ve­kých lov­cov až po sta­rých Slo­va­nov. Nachá­dza sa tu veľ­ká kon­cen­trá­cia román­skych rotúnd, snáď naj­väč­šia na úze­mí Slo­ven­ska, a zvyš­ky stre­do­ve­kých hra­dov. A to sme ešte neho­vo­ri­li o krás­nych prí­rod­ných sce­né­riách a kra­so­vých jas­ky­niach ako je Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec býva prí­ťaž­li­vý a zau­jí­ma­vý nie­len v plnom kve­te, ale v kaž­dom roč­nom obdo­bí, zimu nevy­ní­ma­júc. V čase, keď pad­nú na kra­ji­nu hmly a mra­zy, a šofé­ri začí­na­jú šom­rať na rizi­ko­vé poča­sie, vzni­ká v horách čosi roz­práv­ko­vé – kaž­dý strom, konár, steb­lo, suchý list či ihlič­ka sa oba­ľu­je do bie­lych kryš­tá­li­kov. Je to dych zimy, kto­rý spra­vid­la netr­vá dlho. Pre­to musí­te to divad­lo prí­ro­dy sle­do­vať veľ­mi inten­zív­ne, aby vám neuni­kol žiad­ny detail. Najk­raj­ší pohľad na jem­ný srieň sa naskyt­ne vte­dy, keď zasvie­ti sln­ko. Čas­to sa však stá­va, že sln­ko svie­ti prí­liš inten­zív­ne a vte­dy bie­le kryš­tá­li­ky začí­na­jú opa­dá­vať a strá­cať – zra­zu je po pred­sta­ve­ní. Ešte šťas­tie, že máte pri sebe foto­apa­rát, s kto­rým aspoň zlo­mok toho, čo ste vide­li, zachy­ti­li. Doma na disp­le­ji počí­ta­ča zis­tí­te, že to všet­ko nebol iba pre­lud, ale sku­toč­nosť. A potom sa mož­no zamys­lí­te nad hra­vos­ťou a pre­men­li­vos­ťou prírody.

Je veľ­ká vymo­že­nosť pre kaž­dé mes­to, keď má svo­ju rie­ku či svo­je hory. Pieš­ťa­ny majú obo­je. Váh a Považ­ský Ino­vec. A ešte aj čosi navy­še – ter­mál­ne lie­či­vé pra­me­ne.

When you ask some­one from Pieš­ťa­ny which moun­tains they con­si­der the­ir own, most often they will tell you Považ­ský Ino­vec. Whi­le the Small Car­pat­hians also have the­ir charm, they are a bit fart­her away. In the case of Považ­ský Ino­vec, howe­ver, you just need to cross the Kra­jin­ský brid­ge, and you can start ascen­ding right into the moun­tains. And the­se are not just any moun­tains — they are infu­sed with his­to­ry. You can find almost all cul­tu­ral lay­ers here, from pre­his­to­ric hun­ters to the ancient Slavs. The­re is a lar­ge con­cen­tra­ti­on of Roma­ne­sque rotun­das, per­haps the lar­gest in Slo­va­kia, and the rem­nants of medie­val cast­les. And tha­t’s not to men­ti­on the beau­ti­ful natu­ral sce­ne­ry and karst caves like Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec is att­rac­ti­ve and inte­res­ting not only in full blo­om but in eve­ry sea­son, inc­lu­ding win­ter. At the time when mists and frosts fall on the lands­ca­pe, and dri­vers begin to com­plain about ris­ky weat­her, somet­hing magi­cal hap­pens in the moun­tains — eve­ry tree, branch, stem, dry leaf, or need­le is cove­red in whi­te crys­tals. It’s the bre­ath of win­ter, which usu­al­ly does­n’t last long. The­re­fo­re, you have to inten­se­ly watch this natu­re play to not miss any detail. The most beau­ti­ful view of the deli­ca­te frost occurs when the sun shi­nes. Howe­ver, it often hap­pens that the sun shi­nes too inten­se­ly, and then the whi­te crys­tals begin to fall and disap­pe­ar, sud­den­ly ending the per­for­man­ce. Luc­ki­ly, you have a came­ra with you to cap­tu­re at least a frac­ti­on of what you saw. At home on the com­pu­ter scre­en, you rea­li­ze that it was not just a pre­lu­de but a rea­li­ty. And then, you might ref­lect on the pla­y­ful­ness and varia­bi­li­ty of nature.

It is a gre­at advan­ta­ge for any town to have its river or moun­tains. Pieš­ťa­ny has both. The Váh River and Považ­ský Ino­vec. And even a litt­le extra — ther­mal hea­ling springs.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Bajerovce

skala
Hits: 1864

Baje­rov­ce ležia na seve­ro­vý­cho­de Levočs­kých vrchov, v nad­mor­skej výš­ke 665 met­rov nad morom (baje​rov​ce​.sk). Ich roz­lo­ha je 16.11 km2 (wiki​pe​dia​.org). V býva­lom vojen­skom obvo­de Javo­ri­na. V obci žije 296 oby­va­te­ľov. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že sa tu nachá­dza chr­bát roz­vo­dia. Z jed­nej stra­ny chrb­ta sme­ru­je potok a vlie­va sa do Sever­né­ho mora, z dru­hej stra­ny do Čier­ne­ho mora (baje​rov​ce​.sk). Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1274. Vte­dy vlast­nil obcec Bajor­va­gaš – veľ­ký pán Tarc­za­y­ov­ský. Je mož­né, že obec zalo­ži­li Nemci, kto­rí vyru­bo­va­li lesy. Neskôr sa oby­va­te­lia veno­va­li roľ­níc­tvu, cho­vu dobyt­ka a oviec. V roku 1787 v 68-​ich domoch žilo 463 oby­va­te­ľov. His­to­ric­ké náz­vy obce: Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. 12.9.1954 obec vyho­re­la, zni­či­lo sa 80 dre­ve­níc a 90 hos­po­dár­skych usad­los­tí (baje​rov​ce​.sk). V obci sa koná­va folk­lór­ny fes­ti­val Rusí­nov. Obec má prí­rod­ný amfi­te­áter (baje​rov​ce​.sk).

Baje­rov­ce is situ­ated in the nort­he­ast of the Levočs­ké Vrchy (Levo­ča Hills), at an alti­tu­de of 665 meters abo­ve sea level (baje​rov​ce​.sk). Its area covers 16.11 km² (wiki​pe​dia​.org). It was part of the for­mer mili­ta­ry dis­trict Javo­ri­na. The vil­la­ge is home to 296 inha­bi­tants. An inte­res­ting fea­tu­re is the rid­ge waters­hed, whe­re a stre­am flo­ws from one side, ulti­ma­te­ly rea­ching the North Sea, and from the other side, it flo­ws towards the Black Sea (baje​rov​ce​.sk). The oldest writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1274 when it was owned by Bajor­va­gaš – the nob­le Tarc­zay fami­ly. It is possib­le that Ger­mans, who were cle­a­ring forests, foun­ded the vil­la­ge. Later, the inha­bi­tants enga­ged in agri­cul­tu­re, catt­le far­ming, and she­ep bre­e­ding. In 1787, 463 resi­dents lived in 68 hou­ses. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. On Sep­tem­ber 12, 1954, the vil­la­ge suf­fe­red a fire, des­tro­y­ing 80 wooden hou­ses and 90 farm­ste­ads (baje​rov​ce​.sk). The vil­la­ge hosts a folk fes­ti­val dedi­ca­ted to Rusyn cul­tu­re and boasts a natu­ral amp­hit­he­a­ter (baje​rov​ce​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Spišská Belá

skala
Hits: 2979

Spiš­ská Belá leží v nad­mor­skej výš­ke 631 met­rov nad morom. Mes­to je zlo­že­né z dvoch kata­strál­nych úze­mí: Spiš­ská Belá a Stráž­ky. Stráž­ky sú dnes mest­skou čas­ťou, boli pri­čle­ne­né v roku 1972. V Spiš­skej Belej žije 6612 oby­va­te­ľov (spiss​ka​be​la​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu koná Spiš­ský zemia­kár­sky jar­mok, fur­man­ské pre­te­ky Belian­ska pod­ko­va, Kaš­tieľ­ne diva­del­né hry v kaš­tie­li Stráž­ky (spiss​ka​be​la​.sk).

Naj­star­šie osíd­le­nie na tom­to úze­mí je z mlad­šie­ho pale­oli­tu spred 40 000 rokov, na loka­li­te ​“Dlhá medza” pri Stráž­kach. Stre­do­ve­ké osíd­le­nie je spo­je­né s Nemca­mi a maďar­skou pohra­nič­nou pev­nos­ťou v Stráž­kach z 12. sto­ro­čia a slo­van­skou osa­dou Stra­gar (Bušov­ce). Slo­van­skí oby­va­te­lia Stra­ga­ru spo­lu s maďar­skou vojen­skou posád­kou strá­ži­li Uhor­skú brá­nu, kto­rá bola rieč­kou Bie­la (Bela). Ten­to názov pre­vza­li do náz­vu osa­dy aj nemec­kí kolo­nis­ti. V 13. sto­ro­čí vybu­do­va­li pre nedos­ta­tok vody 11 km dlhý prí­vod­ný kanál – dnes Belian­sky potok, s oblas­ti Tatrans­kej Kot­li­ny. V 16. sto­ro­čí bol dopl­ne­ný o ďal­šie prí­vod­né kaná­ly (Andrej Novák). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1263. Už v roku 1271 pat­ri­la medzi spiš­ské nemec­ké mes­tá z mest­ský­mi prá­va­mi a výsa­da­mi. V minu­los­ti bola zná­ma výro­bou spiš­skej boro­vič­ky, dnes je význam­ným cen­trom pes­to­va­nia zemia­kov (spiss​ka​be​la​.sk). V minu­los­ti sa tu rozp­res­tie­ra­li roz­siah­le pasien­ky, kde sa cho­va­li ovce a doby­tok. Reme­sel­ní­ci mali cechy, medzi naj­star­šie pat­ri­li mäsiar­sky, obuv­níc­ky, kraj­čír­sky, kožuš­níc­ky a kováčs­ky. Inten­zív­ne sa pes­to­val ľan, na to nad­vä­zo­va­lo tkáč­stvo, mod­ro­tlač plát­na. Ľano­vé plát­no pozna­li v celom Uhor­sku, vyvá­ža­lo sa aj na Bal­kán a do Turec­ka. Spiš­ská Belá bola od 13. sto­ro­čia tak­mer čis­to nemec­kým mes­tom, slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo sa obja­vo­va­lo viac až v 19. sto­ro­čí. V roku 1853 tvo­ri­li Slo­vá­ci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznik­la tká­čov­ňa ľano­vé­ho plát­na, v roku 1878 škro­bá­reň, v roku 1870 a 1872 dva pivo­va­ry, v roku 1875 tehel­ňa, píly a likér­ka Kle­in­ber­ger. V rokoch 1945 – 1946 boli belian­skí Nemci donú­te­ní odísť. Nehnu­teľ­nos­ti pre­vza­lo oby­va­te­lia z Len­da­ku, Ždia­ru a zama­gur­ských obcí (Andrej Novák).

His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je mest­skou pamiat­ko­vou zónou. Nachá­dza sa tu kos­tol svä­té­ho Anto­na Pus­tov­ní­ka z 13. sto­ro­čia, mest­ská rad­ni­ca a rene­sanč­ná zvo­ni­ca zo 16. sto­ro­čia, marián­sky stĺp z roku 1729, sta­ré nemec­ké meš­tian­ske domy. Belian­sky ryb­ník ponú­ka pohľad na pano­rá­mu Vyso­kých Tatier. V Stráž­kach sa nachá­dza rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom a gotic­ký kos­tol svä­tej Anny so zvo­ni­cou. V kaš­tie­li je expo­zí­cia Slo­ven­skej národ­nej galé­rie veno­va­ná malia­ro­vi Ladi­sla­vo­vi Med­ny­ánsz­ke­mu. V Spiš­skej Belej sa naro­dil mate­ma­tik, fyzik, optik Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (spiss​ka​be​la​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

skala
Hits: 7379

Na Štr­b­skom ple­se nie je samoz­rej­me zau­jí­ma­vé a pek­né len ple­so, ale aj jeho oko­lie. Ba čo viac, kúsok pod úrov­ňou plies sa nachá­dza­jú aj ďal­šie vod­né plo­chy – Jazier­ka lás­ky (Peter Kac­lík). Pôvod­ný názov Jazie­rok lás­ky bol Štr­b­ské ryb­ní­ky. Pou­ží­va­li sa na odchov pstru­hov (tat​ry​.sk). Zalo­že­né boli Jozef Szen­ti­vá­ny­im, kon­com 19. sto­ro­čia (str​ba​.sk). Väč­ší ryb­ník sa nazý­val Joze­fov ryb­ník, men­ší Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Na dne väč­šie­ho jazier­ka sa nachá­dza od roku 1940 slo­ven­ský dvoj­kríž (str​ba​.sk). Dnes sú mies­tom na pre­chádz­ku, oddych (tat​ry​.sk). Nachá­dza­jú sa neďa­le­ko od cen­trál­ne­ho par­ko­vis­ka Štr­b­ské­ho ple­sa, veľ­mi blíz­ko ces­ty (str​ba​.sk). Jazier­ka napá­ja potok Mly­ni­ca (Oskár Maž­gút).

At Štr­b­ské Ple­so, the charm extends bey­ond the lake itself to its sur­roun­dings. Notab­ly, just below the lake­’s sur­fa­ce, the­re are addi­ti­onal water fea­tu­res kno­wn as the ​“Jazier­ka lás­ky” or ​“Love Ponds” (Peter Kac­lík). Ori­gi­nal­ly named Štr­b­ské Ryb­ní­ky, the­se ponds were ori­gi­nal­ly estab­lis­hed for trout bre­e­ding (tat​ry​.sk). Foun­ded by Jozef Szen­ti­vá­nyi in the late 19th cen­tu­ry (str​ba​.sk), the lar­ger pond was cal­led Joze­fov ryb­ník, and the smal­ler one Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Sin­ce 1940, the Slo­vak doub­le cross has been situ­ated at the bot­tom of the lar­ger pond (str​ba​.sk). Today, they ser­ve as a pea­ce­ful wal­king and rela­xa­ti­on spot (tat​ry​.sk), con­ve­nien­tly loca­ted near the cen­tral par­king area of Štr­b­ské Ple­so, in clo­se pro­xi­mi­ty to the road (str​ba​.sk). The ponds are fed by the Mly­ni­ca stre­am (Oskár Mažgút).

Lite­ra­tú­ra

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier. 1. vyda­nie, Tatrans­ká Lom­ni­ca: Štát­ne lesy TANA­Pu, p. 457, ISBN 80−967522−7−8.

Use Facebook to Comment on this Post