2011, Časová línia, Krajina, Potoky, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Vodopády

Malé vodopády Studeného potoka

Hits: 2486

Malé vodo­pá­dy Stu­de­né­ho poto­ka sa nachá­dza­jú v Malej Stu­de­nej doli­ne. Nedaj­te sa pomý­liť náz­vom, vodo­pá­dy sú to pomer­ne veľké :-).

Nachá­dza sa 1276 met­rov nad morom, pre­ko­ná­va 18 met­ro­vý výš­ko­vý roz­diel (por​tal​tat​ra​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tatranské Matliare

Hits: 1990

Z Tatrans­kých Mat­lia­rov je výhľad pre­dov­šet­kým na Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re ležia vo výš­ke 885 met­rov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Žije tu 101 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov obce je Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, nemec­ký Tatra-​Matlarenau, poľ­ský Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re sú rekre­ač­ná osa­da a miest­na časť mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Cez obec pre­te­ká Skal­na­tý potok (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v roku 1884, ale už v 14. sto­ro­čí bol v tej­to loka­li­te majer, kto­ré­ho osad­ník­mi boli tirol­skí kolo­nis­ti (vyso​ke​-tat​ry​.info). Priš­li sem z hor­skej usad­los­ti Mat­rei. V kež­mas­kom archí­ve sa v lis­ti­ne z roku 1326 spo­mí­na ako Mar­ty­rum­fa­lua. Osa­da oko­lo roku 1360 zanik­la, ale zacho­val sa názov tej­to oblas­ti – Mat­re­i­rer laren – hor­ské pasien­ky Mat­re­i­ča­nov. Ten­to názov sa neskôr menil na Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). Začiat­ky teraj­ších Mat­lia­rov sia­ha­jú do roku 1884, vznik­li ako súkrom­né leto­vis­ko Mate­ja Lois­cha, kto­rý tu v roku 1889 posta­vil hotel (vyso​ke​tat​ry​.com). V roku 1928 vysta­va­li v Mat­lia­roch hotel Esp­la­na­de, kto­rý sa po II. sve­to­vej voj­ne stal cen­trál­nym objek­tom vojen­skej ozdra­vov­ne. V osem­de­sia­tych rokoch pri­bud­li veľ­ké zota­vov­ne Hut­ník a Meta­lurg (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Lite­ra­tú­ra

Ivan Bohuš, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier, Štát­ne lesy TANA­Pu, Tatrans­ká Lom­ni­ca, ISBN 80−967522−7−8

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stredné Považie

Beckov

Hits: 3453

Bec­kov leží na Pova­ží sever­ne od Nové­ho Mes­ta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1208. Z lis­ti­ny Belu IV. vyplý­va, že Bec­kov bol krá­ľov­ským mes­tom od roku 1238. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Bol jed­ným z prvých stre­do­ve­kých miest na Pova­ží (Wiki­pe­dia). Dôle­ži­tú úlo­hu pri osíd­ľo­va­ní hra­lo povo­die Váhu, sta­rá diaľ­ko­vá ces­ta, brod pod vyčnie­va­jú­cim bra­lom, roz­siah­le pas­tvi­ny a les (obec​-bec​kov​.sk). Naj­star­šie osíd­le­nie kata­stru Bec­ko­va je dolo­že­né už z pale­oli­tu (Bár­ta J., 1985: Nové. pale­oli­tic­ké síd­lis­ká v okre­se Tren­čín. In: Are­che­olo­gic­ké výsku­my a nále­zy na Slo­ven­sku, v r. 1984, Nit­ra, s. 267). Z rím­skej doby (0−400 n.l) pochá­dza síd­lis­ko na Ráte. Obja­ve­ných bolo 31 polo­zem­níc, 46 zásob­ných jám, 45 kolo­vých jám, 6 pecí (jed­na chle­bo­vá, dve žele­ziar­ske) a iné pred­me­ty. V tej­to, vte­dy ger­mán­skej osa­de, vyrá­ba­li žele­zo, kera­mi­ku, tka­li lát­ku, mle­li obi­lie, brú­si­li nástro­je. Osíd­le­nie tu pre­tr­vá­va­lo do začiat­ku 5. sto­ro­čia (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Záchran­ný výskum v Bec­ko­ve, AVANS, Nit­ra). V ran­nom stre­do­ve­ku sa arche­olo­gic­kým výsku­mom potvr­di­la exis­ten­cia vyspe­lé­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho síd­lis­ka na hra­de (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Hrad Bec­kov, Pamiat­ko­vý ústav Bra­ti­sla­va, p. 28). Potvr­de­ná bola aj slo­van­ská osa­da (Točík A.: Nále­zo­vá sprá­va 731275, AÚ SAV, Nit­ra). V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Pes­tú­na, kláš­tor Fran­tiš­ká­nov z roku 1690 – 1692, gotic­ký rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na Krá­ľa z roku 1424 a evan­je­lic­ký kos­tol z rokov 1791 – 1792. Kaž­dý dru­hý júlo­vý víkend sa kona­jú Bec­kov­ské let­né sláv­nos­ti (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Bec­ko­ve sa naro­di­li: spi­so­va­teľ Jozef Milo­slav Hur­ban, maliar Ladi­slav Med­ňan­ský, geológ a pale­on­to­lóg Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský pat­ril k naj­výz­nam­nej­ším stre­do­európ­skym malia­rov posled­nej tre­ti­ny 19. a začiat­ku 20. sto­ro­čia (obec​-bec​kov​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Jelenie Jamy

Hits: 7609

Jele­nie jamy sa nachá­dza­jú v Považ­skom Inov­ci. Voľa­ke­dy tu bola vraj aj ško­la. Pomer­ne nedáv­no som tu videl slneč­né kolek­to­rypoľov­ní­kov a nové plo­ty ako nové aktivity. 

Na Jele­nie Jamy vied­la kedy­si úzko­ko­ľaj­ná želez­nič­ka o dĺž­ke 12 kilo­met­rov z Mora­van nad Váhom. Posta­ve­ná bola v roku 1900 a slú­ži­la na dopra­vu ľudí a dre­va. Kon­ské záp­ra­hy vytiah­li želez­nič­né vozí­ky na mies­to urče­nia, tam ich les­ní robot­ní­ci nalo­ži­li dre­vom, kto­ré k želez­nič­ke pri­bli­žo­va­li kon­ské a vol­ské záp­ra­hy a samos­pá­dom, za pomo­ci brz­dá­ra, spúš­ťa­li do mora­van­ské­ho depa (lesy​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post