2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Hričovské Podhradie

Hits: 2099

Na úze­mí súčas­né­ho Hri­čov­ské­ho Pod­hra­dia bolo slo­van­ské síd­lis­ko. Na hrad­nom vrchu bolo veľ­ko­mo­rav­ské síd­lis­ko a prav­de­po­dob­ne dre­ve­ný hrad. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1265 pod náz­vom Hri­chow, neskôr Hry­chov. Názov Hri­čov­ské Pod­hra­die sa obja­vu­je až v roku 1808. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li naj­mä poľ­no­hos­po­dár­stvom, roz­ší­re­né bolo vče­lár­stvo, pas­tier­stvo, ovo­ci­nár­stvo, les­níc­tvo, fur­man­stvo a neskôr aj plt­níc­tvo. Z drob­ných reme­siel mali zastú­pe­nie mly­ná­ri, peká­ri, ková­či a tesá­ri (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk).

Obec Hri­čov­ské Pod­hra­die je súčas­ťou Euro­re­gi­ó­nu Bes­ky­dy. Na plo­che 2.04 km2 v nej žije 374 oby­va­te­ľov. Nedáv­no sa tu zavied­la tra­dí­cia Hrad­ných dní”, počas kto­rých budú pre­bie­hať rôz­ne kul­túr­ne a špor­to­vé akcie (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk). Leží v doli­ne Závad­ské­ho poto­ka. Juž­nú časť cho­tá­ra v Súľov­ských ska­lách tvo­ria tre­ťo­hor­né vápe­ni­té zle­pen­ce, zvet­rá­va­ním kto­rých vznik­li zau­jí­ma­vé skal­na­té útva­ry. Napr. chrá­ne­ná pamiat­ka Hri­čov­ská skal­ná ihla (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk) a Hri­čov­ské rify (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 323 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia).


In the ter­ri­to­ry of present-​day Hri­čov­ské Pod­hra­die, the­re was a Sla­vic sett­le­ment. On the cast­le hill, the­re was a Gre­at Mora­vian sett­le­ment and pro­bab­ly a wooden cast­le. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1265 under the name Hri­chow, later Hry­chov. The name Hri­čov­ské Pod­hra­die appe­ars only in 1808. The inha­bi­tants were main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, with bee­ke­e­ping, her­ding, fru­it gro­wing, fores­try, car­ting, and later raf­ting being wides­pre­ad. Among the small crafts, the­re were mil­lers, bakers, blacks­miths, and car­pen­ters (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk).

The vil­la­ge of Hri­čov­ské Pod­hra­die is part of the Euro­re­gi­on Bes­ky­dy. In an area of 2.04 km², 374 inha­bi­tants live the­re. Recen­tly, the tra­di­ti­on of Cast­le Days” has been intro­du­ced, during which vari­ous cul­tu­ral and sports events will take pla­ce (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk). It is loca­ted in the val­ley of Závad­ský Cre­ek. The sout­hern part of the cadas­tral area in the Súľov Rocks con­sists of Ter­tia­ry cal­ca­re­ous con­glo­me­ra­tes, weat­he­ring into inte­res­ting roc­ky for­ma­ti­ons. For exam­ple, the pro­tec­ted monu­ment Hri­čov­ská Skal­ná Ihla (Hri­čov­ská Rock Need­le) (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk) and Hri­čov­ské Rify (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 323 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Divadlo, Ľudia, Podujatia, Podunajské, Reportáže, Slovenské, Umenie, Vystúpenia, Zábavné

Záleská divadelná púť

Hits: 1563

Prvý roč­ník sa konal v roku 2011, hlav­ným orga­ni­zá­to­rom je Občian­ske zdru­že­nie Naše Zále­síč­ko (zales​ka​di​va​del​na​put​.sk). Záles­ká diva­del­ná púť je podu­ja­tie, na kto­rom hrá prím divad­lo, ale náj­de­te tu aj výtvar­né ume­nie, hud­bu, lite­ra­tú­ru, občerstve­nie a snáď dob­rú nála­du. Cez deň pre­bie­hal hlav­ný prog­ram pod veľ­kým sta­nom zame­ra­ný na det­ské­ho divá­ka (roz­práv­ky), večer bolo na prog­ra­me divad­lo a kon­cert pre star­ších a dospe­lých. V deň, kto­rý som sa fes­ti­va­lu zúčast­nil bola na prog­ra­me ohňo­vá šou a kon­cert Pet­ra Lipu. Mne sa veľ­mi páči­li nápa­dy a aj ich rea­li­zá­cia. Dre­vo, kameň a iný pri­ro­dze­nej­šie pôso­bia­ci mate­riál a nie elek­tro­ni­ka. Počú­val som mno­ho roz­prá­vok pop­ri foto­gra­fo­va­ní. Vystu­po­va­li v nich pro­fe­si­onál­ne súbo­ry, divad­lá. Zmo­der­ni­zo­va­né úpra­vy kla­sic­kých roz­prá­vok občas u mňa vyvo­la­li úsmev, poču­do­va­nie a občas aj šok. Zrej­me je to správ­na adap­tá­cia. V zná­mej Soľ nad zla­to” zazne­lo – mám ťa rada ako Ryt­mu­sa”.


The first edi­ti­on took pla­ce in 2011, and the main orga­ni­zer is the Civic Asso­cia­ti­on Naše Zále­síč­ko (zales​ka​di​va​del​na​put​.sk). Záles­ká Diva­del­ná Púť is an event that fea­tu­res pri­ma­ri­ly the­a­ter but also inc­lu­des visu­al arts, music, lite­ra­tu­re, ref­resh­ments, and hope­ful­ly good vibes. During the day, the main prog­ram unfol­ded under a lar­ge tent, focu­sing on the young audien­ce with fai­ry tales. In the eve­ning, the prog­ram inc­lu­ded the­a­ter and con­certs for older audiences.

On the day I atten­ded the fes­ti­val, the­re was a fire show and a con­cert by Peter Lipa. I was impres­sed by the ide­as and the­ir exe­cu­ti­on. Wood, sto­ne, and other natu­ral­ly occur­ring mate­rials took pre­ce­den­ce over elect­ro­nics. I lis­te­ned to many fai­ry tales whi­le taking pho­tog­raphs. Pro­fes­si­onal ensem­bles and the­a­ters per­for­med them. The moder­ni­zed adap­ta­ti­ons of clas­sic fai­ry tales occa­si­onal­ly brought a smi­le, admi­ra­ti­on, and some­ti­mes even shock. It seems to be the right kind of adap­ta­ti­on. In the well-​known Soľ nad zla­to” per­for­man­ce, the line I love you like Ryt­mus” was heard.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Smolenice

Hits: 3574

Smo­le­ni­ce sú obec, kto­rá leží na úpä­tí Malých Kar­pát. Prvá zmien­ka o Smo­le­ni­ciach, vil­le Sol­mus, je z roku 1256. Vte­dy pat­ri­la pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. Kon­com 14. sto­ro­čia Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc, násled­ne opäť pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. V 16. sto­ro­čí Orsá­gov­com, po 17. sto­ro­čí Pál­fy­ov­com. V cho­tá­ri obce sa nachá­dza Smo­le­nic­ký zámok s krás­nym pri­ľah­lým par­kom. Význam­nou pamiat­kou je Mol­pír – haltš­tat­ské hra­dis­ko. Je to knie­ža­cie hra­dis­ko zo star­šej doby želez­nej (76 st. pr. n. l.), kto­ré tvo­ri­lo mohut­né kamen­né opev­ne­nie s brá­na­mi a veža­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na plo­che 1214 hek­tá­rov sa rozp­res­tie­ra­lo veľ­ké hra­dis­ko. Tri nádvo­ria chrá­ni­li valy. Opev­ne­nie tvo­ril voľ­ne sypa­ný kameň, spev­ne­ný násyp a dre­ve­né kon­štruk­cie. Na mies­te sa našli aj zákla­dy veží a okrúh­la baš­ta, obyt­né dre­ve­né zru­by. Vyrá­ba­li sa tu nástro­je, nože, zbra­ne, odlie­val sa bronz, vyrá­ba­li sa kamen­né žar­no­vy. Naj­dô­le­ži­tej­šou bola zrej­me výro­ba nitítka­nín. V čase roz­kve­tu tu žilo asi 800 oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír sa pova­žu­je za nie­kdaj­šie mocen­ské a hos­po­dár­ske cen­trum širo­ké­ho oko­lia. Hra­dis­ko zanik­lo v 4. sto­ro­čí pred n. l. ( Infor­mač­ná tabuľa). 

Neďa­le­ko od hra­dis­ka je slo­van­ské poh­re­bis­ko z pred­veľ­ko­mo­rav­ské­ho a veľ­ko­mo­rav­ské­ho obdo­bia, kto­ré poru­ši­lo mohyl­ník zo stred­nej doby bron­zo­vej. V oko­lí Smo­le­níc sa našlo pomer­ne veľ­ké množ­stvo neoli­tic­kých arte­fak­tov, ako napr. seke­rom­la­ty, kamen­né seke­ry, kame­ne na drve­nie obi­lia, kera­mi­ka. Asi z obdo­bia oko­lo rokov 17001500 pred. n.l sa tu našli pozos­tat­ky mohy­lo­vej kul­tú­ry stre­do­du­naj­skej, z jej výraz­ným prv­kom žliab­ko­va­nej kera­mi­ky. Ku Smo­le­ni­ciam sa via­že Smo­le­nic­ký kras, kto­ré­ho súčas­ťou je rov­no­men­ný náuč­ný chod­ník. Jeho súčas­ťou je Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia jas­ky­ňa Dri­ny, kto­rá je jedi­nou verej­ne prí­stup­nou jas­ky­ňou Malých Kar­pát. Nad obcou je ďal­šia národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia, Doli­na Hlbo­če. Nad Smo­le­ni­ca­mi sa čnie naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát – Záru­by (767 m), okrem neho napr. vrch Veter­lín (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa).

Pod­ľa miest­ne poves­ti bol na mies­te dneš­nej obce les, cez kto­rý vied­la ces­ta. Raz tadiaľ šiel smo­liar a na voze vie­zol smo­lu. V lese poľo­va­li páni. Hna­li sa za jele­ňom, kto­rý spla­še­ný vbe­hol na ces­tu rov­no do smo­lia­ra! Sko­čil mu do voza a pre­vrá­til ho. Smo­la sa roz­lia­la po zemi. Smo­liar celý pre­ľak­nu­tý skrí­kol: Smo­le nic!”. A tak toto mies­to zača­li nazý­vať Smo­le­ni­ca­mi (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce majú dve čas­ti: Smo­le­ni­ce a Smo­le­nic­kú Novú Ves (pôvod­ne Neštich). Gróf Jozef Pál­fy posta­vil v rokoch 18801883 v doli­ne pod Maj­dá­nom pri obci Hor­né Ore­ša­ny che­mic­ký závod na spra­co­va­nie dre­va. Zača­la sa sta­vať les­ná kon­ská želez­ni­ca, neskôr prie­my­sel­ná želez­ni­ca z továr­ne na sta­ni­cu. Celá sieť bola zlik­vi­do­va­ná po roku 1960. V roku 1968 sa zača­la písať his­tó­ria iné­ho che­mic­ké­ho závo­du na výro­bu farieb – Che­mo­la­ku. Zná­my­mi osob­nos­ťa­mi Smo­le­níc sú napr.: vyná­lez­ca padá­ka Šte­fan Banič, regi­onál­ny his­to­rik Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).


Smo­le­ni­ce is a vil­la­ge situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians. The first men­ti­on of Smo­le­ni­ce, then cal­led Sol­mus, dates back to the year 1256. At that time, it belo­n­ged to the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. By the end of the 14th cen­tu­ry, it was owned by Sti­bor of Sti­bo­ri­ce, and later again by the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. In the 16th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Orság fami­ly, and after the 17th cen­tu­ry, to the Pál­fy fami­ly. Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry lies Smo­le­ni­ce Cast­le, sur­roun­ded by a beau­ti­ful park. A sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal site is Mol­pír, a Halls­tatt hill­fort, a prin­ce­ly for­ti­fi­ca­ti­on dating back to the older Iron Age (7 – 6th cen­tu­ry BC), fea­tu­ring mas­si­ve sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with gates and towers (Infor­ma­ti­on Board). The hill­fort cove­red an area of 12 – 14 hec­ta­res, with three cour­ty­ards pro­tec­ted by ram­parts. The for­ti­fi­ca­ti­ons con­sis­ted of loose sto­nes, rein­for­ced embank­ments, and wooden struc­tu­res. Foun­da­ti­ons of towers, a round bas­ti­on, and resi­den­tial wooden huts were dis­co­ve­red on-​site. The inha­bi­tants enga­ged in tool-​making, kni­fe pro­duc­ti­on, wea­pon craf­ting, bron­ze cas­ting, and the pro­duc­ti­on of sto­ne grin­ders. The most impor­tant was like­ly the pro­duc­ti­on of thre­ads and fab­rics, and at its peak, around 800 peop­le lived here (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír is con­si­de­red a for­mer poli­ti­cal and eco­no­mic cen­ter of the wider regi­on and disap­pe­a­red in the 4th cen­tu­ry BC (Infor­ma­ti­on Board).

Near the hill­fort is a Sla­vic burial site from the pre-​Great Mora­vian and Gre­at Mora­vian peri­ods, which dis­tur­bed a bar­row from the Midd­le Bron­ze Age. In the vici­ni­ty of Smo­le­ni­ce, a rela­ti­ve­ly lar­ge num­ber of Neolit­hic arti­facts were found, such as axe ham­mers, sto­ne axes, grin­ding sto­nes, and cera­mics. From the peri­od around 1700 – 1500 BC, remains of the Midd­le Danu­bian bar­row cul­tu­re with its dis­tinc­ti­ve gro­oved potte­ry were dis­co­ve­red. Smo­le­ni­ce is asso­cia­ted with Smo­le­ni­ce Karst, which inc­lu­des a natu­re trail of the same name. The Nati­onal Natu­re Reser­ve Dri­ny Cave, the only pub­lic­ly acces­sib­le cave in the Small Car­pat­hians, is part of it. Anot­her nati­onal natu­re reser­ve, Doli­na Hlbo­če, is loca­ted abo­ve the vil­la­ge. Záru­by (767 m) is the hig­hest peak in the Small Car­pat­hians, over­lo­oking Smo­le­ni­ce, along with other peaks like Veter­lín (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board).

Accor­ding to local legend, the site of the cur­rent vil­la­ge was once a forest with a road pas­sing through it. Once, a resin wor­ker (smo­liar) was tra­ve­ling along the road with a wagon full of resin. Nob­les were hun­ting in the forest, cha­sing a deer that, start­led, ran onto the road right into the resin wor­ker! It jum­ped into his wagon and over­tur­ned it. The resin spil­led on the ground. The ter­ri­fied resin wor­ker exc­lai­med, Smo­le nic!” which means Not­hing but resin!” And so, this pla­ce began to be cal­led Smo­le­ni­ce (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce con­sists of two parts: Smo­le­ni­ce and Smo­le­nic­ká Nová Ves (ori­gi­nal­ly Neštich). Count Jozef Pál­fy built a che­mi­cal plant for wood pro­ces­sing in the val­ley below Maj­dán near the vil­la­ge of Hor­né Ore­ša­ny bet­we­en 1880 and 1883. A forest hor­se rai­lway began to be built, later an indus­trial rai­lway from the fac­to­ry to the sta­ti­on. The enti­re network was dis­man­tled after 1960. In 1968, the his­to­ry of anot­her che­mi­cal plant pro­du­cing paints, Che­mo­lak, began. Notab­le per­so­na­li­ties from Smo­le­ni­ce inc­lu­de para­chu­te inven­tor Šte­fan Banič and regi­onal his­to­rian Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Starý Smokovec – administratívne centrum Vysokých Tatier

Hits: 3958

Sta­rý Smo­ko­vec som nav­ští­vil už veľa­krát. Pred rok­mi som sa cho­dil sem lyžo­vať na Hre­bie­nok.

Názov obce mož­no odvo­diť od pohan­ské­ho kul­tu slo­van­ské­ho Zmo­ka, pat­ró­na hut­ní­kov, kto­rí tu od latén­skej doby tavi­li želez­nú rudu. V polo­vi­ci 13. sto­ro­čia poskyt­li hus­té lesy oko­lo pra­me­ňov oby­va­te­ľom pod­ta­trans­kých dedín spo­ľah­li­vý úkryt pred tatár­sky­mi hor­da­mi a pri­bliž­ne o dve sto­ro­čia neskôr ich opäť úspeš­ne ochrá­ni­li pred husit­mi, kto­rí zo zápa­du pre­nik­li do pod­ta­trans­kej oblas­ti (vyso​ke​tat​ry​.sk). Je naj­star­šou tatrans­kou osa­dou. Leží na úbo­čí Slav­kov­ské­ho ští­tu. V roku 1793 bola posta­ve­ná v blíz­kos­ti pra­me­ňov horá­reň a poľov­níc­ka cha­ta Šte­fa­na Csá­ky­ho (vyso​ke​tat​ry​.com). Šte­fan Csá­ky bol ilia­šov­ský veľ­kos­tat­kár a Sta­rý Smo­ko­vec zalo­žil. Ini­ciá­to­rom bol evan­je­lic­ký farár Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Ku roz­vo­ju Smo­kov­ca doš­lo v polo­vi­ci 19. sto­ro­čia za nájom­cu Jura­ja Rai­ne­ra, kedy boli posta­ve­né prvé väč­šie hote­ly a reštau­rá­cie a aj vodo­lie­čeb­né zaria­de­nie (vyso​ke​tat​ry​.com). V tom­to obdo­bí sa roz­vi­nu­la vodo­lieč­ba na zákla­de smo­ko­vec­kej kysel­ky (vyso​ke​tat​ry​.sk). Rokom 1904 sa datu­je výstav­ba Grand­ho­te­lu (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­rý Smo­ko­vec je admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Vyso­kých Tatier. Síd­li tu Tatrans­ká hor­ská služ­ba. Sta­rý Smo­ko­vec je aj význam­ným doprav­ným uzlom. Z neho ide lanov­ka do lyžiar­ske­ho stre­dis­ka Hre­bie­nok (tanap​.sk). Sú tu sústre­de­né obcho­dy, nie­kto­ré ban­ky, hor­ská služ­ba, ces­tov­né kan­ce­lá­rie (e‑tatry.szm.com).


I have visi­ted Sta­ry Smo­ko­vec many times. Years ago, I used to come here to ski on Hrebienok.

The name of the vil­la­ge may be deri­ved from the pagan Sla­vic cult of Zmok, the pat­ron saint of metal­lur­gists, who smel­ted iron ore here sin­ce the La Tène peri­od. In the mid-​13th cen­tu­ry, the den­se forests around the springs pro­vi­ded reliab­le shel­ter for the inha­bi­tants of the sub-​Tatra vil­la­ges from the Tatar hor­des. App­ro­xi­ma­te­ly two cen­tu­ries later, they suc­cess­ful­ly pro­tec­ted them again from the Hus­si­tes, who penet­ra­ted the sub-​Tatra regi­on from the west (vyso​ke​tat​ry​.sk). It is the oldest sett­le­ment in the Tatras. It lies on the slo­pe of Slav­kov­ský Peak. In 1793, a moun­tain lod­ge and hun­ting lod­ge of Šte­fan Csá­ky were built near the springs (vyso​ke​tat​ry​.com). Šte­fan Csá­ky was an Ilia­šov­ce esta­te owner, and he foun­ded Sta­ry Smo­ko­vec. The ini­tia­tor was the evan­ge­li­cal pas­tor Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

The deve­lop­ment of Smo­ko­vec took pla­ce in the mid-​19th cen­tu­ry under the les­see Juraj Rai­ner, when the first lar­ger hotels, res­tau­rants, and spa faci­li­ties were built (vyso​ke​tat​ry​.com). During this peri­od, bal­neo­t­he­ra­py based on the Smo­ko­vec aci­du­lous water flou­ris­hed (vyso​ke​tat​ry​.sk). The cons­truc­ti­on of Grand­ho­tel dates back to 1904 (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­ry Smo­ko­vec is the admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of the High Tatras. The Tat­ra Moun­tain Ser­vi­ce is loca­ted here. Sta­ry Smo­ko­vec is also a sig­ni­fi­cant tran­s­por­ta­ti­on hub. From here, a cab­le car goes to the Hre­bie­nok ski resort (tanap​.sk). The­re are con­cen­tra­ted shops, some banks, moun­tain ser­vi­ces, and tra­vel agen­cies (e‑tatry.szm.com).


Sta­rý Smo­ko­vec odwie­dzi­łem już wie­le razy. Lata temu przy­cho­dzi­łem tu, aby jeździć na nar­tach na Hrebienoku.

Nazwa wios­ki może pocho­dzić od poga­ńs­kie­go kul­tu sło­wia­ńs­kie­go Zmo­ka, pat­ro­na hut­ni­ków, któr­zy tu od cza­sów late­ńs­kich topi­li żelaz­ną rudę. W poło­wie XIII wie­ku gęs­te lasy wokół źró­deł zape­wni­ły miesz­ka­ńcom wiosek pod­tat­ran­kich nie­za­wod­ne sch­ro­nie­nie przed tatar­ski­mi hor­da­mi, a oko­ło dwóch wie­ków później pono­wnie sku­tecz­nie ich ochro­ni­ły przed husy­ta­mi, któr­zy prze­dos­ta­li się do obsza­ru pod­tat­ran­kie­go od zacho­du (vyso​ke​tat​ry​.sk). To naj­stars­za osa­da w Tat­rach. Leży na zboc­zu Sła­wko­ws­kie­go Szc­zy­tu. W 1793 roku w pobli­żu źró­deł zbu­do­wa­no sch­ro­nis­ko gór­skie i cha­tę myśli­ws­ką Ste­fa­na Csá­ky­’e­go (vyso​ke​tat​ry​.com). Ste­fan Csá­ky był wła­ści­cie­lem mająt­ku Ilia­šov­ce i zało­żył Sta­ry Smo­ko­vec. Inic­ja­to­rem był ewan­ge­lic­ki pas­tor Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Rozwój Smo­ko­wca nastąpił w poło­wie XIX wie­ku za dzie­rża­wcy Jura­ja Rai­ne­ra, gdy zbu­do­wa­no pier­ws­ze więks­ze hote­le, res­tau­rac­je i uzdro­wis­ko (vyso​ke​tat​ry​.com). W tym okre­sie rozwi­ni­ęto bal­neo­te­ra­pię na bazie kwa­só­wki smo­ko­wiec­kiej (vyso​ke​tat​ry​.sk). Budo­wę Grand­ho­te­lu datu­je się na rok 1904 (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­ry Smo­ko­vec jest cen­trum admi­nis­tra­cyj­nym Wyso­kich Tatr. Znaj­du­je się tu Tatr­za­ńs­ka Słu­żba Gór­ska. Sta­ry Smo­ko­vec to także istot­ny węzeł komu­ni­ka­cyj­ny. Stąd kur­su­je kolej­ka lino­wa do ośrod­ka nar­ciar­skie­go Hre­bie­nok (tanap​.sk). Sku­pia­ją się tu skle­py, nie­któ­re ban­ki, usłu­gi gór­skie i biu­ra pod­ró­ży (e‑tatry.szm.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Vysoká pri Morave

Hits: 2652

Vyso­ká pri Mora­ve bola pra­dáv­nym síd­lis­kom a poh­re­bis­kom (rec​.sk). Nachá­dza­jú sa tu žia­ro­vé hro­by zo 6. – 7. sto­ro­čia a z 9. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Prí­tom­nosť prvých oby­va­te­ľov sa datu­je do mlad­šej doby kamen­nej. Prvé písom­né zmien­ky o obci Zno­ys­sa sú z roku 1271. V 16. sto­ro­čí sa tu usa­di­li chor­vát­ski kolo­nis­ti. Rie­ka Mora­va zabez­pe­čo­va­la obci zdroj obži­vy a príj­mu. His­to­ric­ké náz­vy obce: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Význam­nou pamiat­kou je rím­sko­ka­to­lic­ky kos­tol svä­té­ho Andre­ja Apoš­to­la (rec​.sk). Už v roku 1697 tu zalo­ži­li cech rybá­rov. Okrem toho sa ľudia veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, vče­lár­stvu a výro­be úžit­ko­vých pred­me­tov z tŕs­tia (wiki​pe​dia​.sk). V kata­stri obce sú prí­rod­né rezer­vá­cie Dol­ný lesHor­ný lesRoz­po­rec (rec​.sk). Obci dnes žije 2183 oby­va­te­ľov na plo­che nece­lých 34 km2 (wiki​pe​dia​.sk). V obci sa kona­jú sláv­nos­ti slno­vra­tu, pri kto­rom sa do rie­ky Mora­va púš­ťa­jú horia­ce kahan­ce (mkre​gi​on​.sk).


Vyso­ká pri Mora­ve was an ancient sett­le­ment and burial site (rec​.sk). The­re are gra­ves with fire pits dating back to the 6th-​7th cen­tu­ries and the 9th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk). The pre­sen­ce of the first inha­bi­tants dates back to the Neolit­hic peri­od. The first writ­ten men­ti­ons of the vil­la­ge of Zno­ys­sa are from the year 1271. In the 16th cen­tu­ry, Cro­atian colo­nists sett­led here. The Mora­va River pro­vi­ded the vil­la­ge with a sour­ce of live­li­ho­od and inco­me. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Hochs­te­ten and Hochs­täd­ten. A sig­ni­fi­cant monu­ment is the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Andrew the Apost­le (rec​.sk). As ear­ly as 1697, a guild of fis­her­men was estab­lis­hed here. In addi­ti­on, peop­le were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the pro­duc­ti­on of uti­li­ty items from reeds (wiki​pe​dia​.sk). In the vil­la­ge­’s cadas­tral area, the­re are natu­ral reser­ves Dol­ný les, Hor­ný les, and Roz­po­rec (rec​.sk). The vil­la­ge is cur­ren­tly home to 2,183 inha­bi­tants on an area of​just under 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). The vil­la­ge hosts sols­ti­ce celeb­ra­ti­ons during which bur­ning bund­les are rele­a­sed into the Mora­va River (mkre​gi​on​.sk).


Vyso­ká pri Mora­ve war eine prä­his­to­ris­che Sied­lung und Grab­stät­te (rec​.sk). Hier fin­den sich Grä­ber aus der Zeit des 6. – 7. Jahr­hun­derts und des 9. Jahr­hun­derts (wiki​pe​dia​.sk). Die Anwe­sen­he­it der ers­ten Bewoh­ner reicht bis in die Jung­ste­in­ze­it zurück. Die ers­ten sch­rift­li­chen Erwäh­nun­gen des Dor­fes Zno­ys­sa stam­men aus dem Jahr 1271. Im 16. Jahr­hun­dert sie­del­ten sich kro­atis­che Kolo­nis­ten hier an. Der Fluss Mora­va sicher­te der Geme­in­de Leben­sun­ter­halt und Ein­kom­men. His­to­ris­che Namen des Dor­fes: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Eine bede­uten­de Sehen­swür­dig­ke­it ist die römisch-​katholische Kir­che des hei­li­gen Apos­tels Andre­as (rec​.sk). Schon im Jahr 1697 wur­de hier eine Fis­cher­zunft geg­rün­det. Zusätz­lich bes­chäf­tig­ten sich die Men­schen mit Lan­dwirts­chaft, Imke­rei und der Hers­tel­lung von Geb­rauchs­ge­gens­tän­den aus Rohr (wiki​pe​dia​.sk). Im Geme­in­de­ge­biet befin­den sich die Naturs­chutz­ge­bie­te Dol­ný les, Hor­ný les und Roz­po­rec (rec​.sk). In der Geme­in­de leben heute 2183 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von knapp 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). In der Geme­in­de fin­den Son­nen­wend­fe­ier­lich­ke­i­ten statt, bei denen bren­nen­de Fac­keln in die Mora­va gewor­fen wer­den (mkre​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post