2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Hričovské Podhradie

Hits: 1735

Na území súčasného Hričovského Podhradia bolo slovanské sídlisko. Na hradnom vrchu bolo veľkomoravské sídlisko a pravdepodobne drevený hrad. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1265 pod názvom Hrichow, neskôr Hrychov. Názov Hričovské Podhradie sa objavuje až v roku 1808. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rozšírené bolo včelárstvo, pastierstvo, ovocinárstvo, lesníctvo, furmanstvo a neskôr aj pltníctvo. Z drobných remesiel mali zastúpenie mlynári, pekári, kováči a tesári (hricovskepodhradie.ocu.sk).

Obec Hričovské Podhradie je súčasťou Euroregiónu Beskydy. Na ploche 2.04 km2 v nej žije 374 obyvateľov. Nedávno sa tu zaviedla tradícia „Hradných dní„, počas ktorých budú prebiehať rôzne kultúrne a športové akcie (hricovskepodhradie.ocu.sk). Leží v doline Závadského potoka. Južnú časť chotára v Súľovských skalách tvoria treťohorné vápenité zlepence, zvetrávaním ktorých vznikli zaujímavé skalnaté útvary. Napr. chránená pamiatka Hričovská skalná ihla (hricovskepodhradie.ocu.sk) a Hričovské rify (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 323 metrov nad morom (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Divadlo, Ľudia, Neživé, Podujatia, Podunajské reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže, Umenie, Umenie, Vystúpenia, Zábavné reportáže

Záleská divadelná púť

Hits: 1304

Prvý ročník sa konal v roku 2011, hlavným organizátorom je Občianske združenie Naše Zálesíčko (zaleskadivadelnaput.sk). Záleská divadelná púť je podujatie, na ktorom hrá prím divadlo, ale nájdete tu aj výtvarné umenie, hudbu, literatúru, občerstvenie a snáď dobrú náladu. Cez deň prebiehal hlavný program pod veľkým stanom zameraný na detského diváka (rozprávky), večer bolo na programe divadlo a koncert pre starších a dospelých. V deň, ktorý som sa festivalu zúčastnil bola na programe ohňová šou a koncert Petra Lipu. Mne sa veľmi páčili nápady a aj ich realizácia. Drevo, kameň a iný prirodzenejšie pôsobiaci materiál a nie elektronika. Počúval som mnoho rozprávok popri fotografovaní. Vystupovali v nich profesionálne súbory, divadlá. Zmodernizované úpravy klasických rozprávok občas u mňa vyvolali úsmev, počudovanie a občas aj šok. Zrejme je to správna adaptácia. V známej „Soľ nad zlato“ zaznelo – „mám ťa rada ako Rytmusa„.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská, Parky, Príroda, Slovenská krajina

Park v Piešťanoch

Hits: 3505

V Piešťanoch má park svoju tradíciu a svoju váhu. Zaberá veľkú plochu z celkovej rozlohy mesta. Problémom piešťanských parkov je, že sa málo obnovujú. Stromy starnú, ničia sa a nové stromy sa nesadia. Mestský park – Sad Andreja Kmeťa založil gróf Erdödy v 18. storočí (Drahovská A., Piešťanský týždeň). Pôvodne vznikol ako kúpeľný park. Dnes je pomenovaný po muzeológovi, významnom biológovi Andrejovi Kmeťovi. Zaberá 212 235 m2 (TASR). Dnes je tento park národnou pamiatkou. Piešťanské parky ležia na miestach, kde sa pôvodne nachádzal tvrdý lužný les. Rastú v nich viaceré naše, ale aj introdukované druhy, napr.: Abies concolor, Abies nordmanniana, Acer grosserii, Aesculus parviflora, Calocedrus decurrens, Calycanthus floridus, Campsis radicans, Catalpa bignonioides, Cercis siliquastrum, Chamaecyparis lawsoniana, Cryptomeria japonica, Ginkgo biloba, Gleditscia triacanthos, Hamamelis japonica, Hamamelis virginiana, Jasminum nudiflorum, Koelreuteria paniculata, Liriodendron tulipifera, Magnolia x soulangiana, Paulownia tomentosa, Picea pungens, Pinus wallichiana, Platanus x hybrida, Populus nigra italica, Quercus rubra, Taxodium distichum, Taxus baccata (Bača). V parku žije veverička Sciurus vulgaris, ježko Erinaceus concolor, netopier raniak hrdzavý Nyctalus noctula, hniezdna kolónia havranov Corvus fragilegus. Ku bežným vtákom patrí brhlík Sitta europea, žlna Picus viridis, ďatle, slávik Luscinia megarhynchos, myšiarka ušatá Asio otus, sova lesná Strix aluco. V jazierkach sa vyskytuje skokan rapotavý Rana ridibunda, korytnačka písmenková Chrysemys scripta elegans (piestany.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Smolenice

Hits: 2916

Smolenice sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo Stiboríc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári obce sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je Molpír – haltštatské hradisko. Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami ( Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný kameň, spevnený násyp a drevené konštrukcie. Na mieste sa našli aj základy veží a okrúhla bašta, obytné drevené zruby. Vyrábali sa tu nástroje, nože, zbrane, odlieval sa bronz, vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa). 

Neďaleko od hradiska  je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. sekeromlaty, kamenné sekery, kamene na drvenie obilia, keramika. Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický kras, ktorého súčasťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia jaskyňa Driny, ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, Dolina Hlboče. Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m), okrem neho napr. vrch Veterlín (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne povesti bol na mieste dnešnej obce les, cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel smoliar a na voze viezol smolu. V lese poľovali páni. Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „Smole nic!“. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne Neštich). Gróf Jozef Pálfy postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Začala sa stavať lesná konská železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať história iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka Štefan Banič, regionálny historik Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post