Krajina, Zahraničie, Rakúsko, TOP, Fotografie

Rakúsko – náš sused

skala
Hits: 4417

(Österreich / Austria) je náš južný sused. Sme s ním spojený aj historicky. Jej hlavné mesto je Viedeň / Wien / Vienna. Bežný pozdrav v Rakúsku je „Grüss Gott“ – Pozdrav pánboh.

Názov Österreich znamená východnú ríšu. Pochádza zo staronemeckého Ostarrichi, čo bol označenie pre Východnú marku – Marchia orientalis – najvýchodnejšie územie s nemeckým obyvateľstvom. Pomenovanie Rakúsko je odvodené od pohraničného hradu Ratgoz, dnes Raabs, ktorý leží pri sútoku moravskej a nemeckej Dyje (Lutterer, Kropáček, Huňáček, 1976). Delí sa na 9 spolkových krajín (Bundesländer): Burgenland, Niederösterrech (Dolné Rakúsko), Oberösterreich (Horné Rakúsko), Kärtnen (Korutánsko), Salzburg (Salzburgsko, Steiermark (Štajersko), Tirol (Tirolsko), Wien () a Vorarlberg (Vorarlbersko), v ktorých žije asi 8.5 milióna obyvateľov (Wikipedia.sk). Celková rozloha Rakúska je 83871 km2 (Wikipedia.cs). Väčšinu Rakúska zaberá masív Álp. Rakúsko je druhá najhornatejšia v Európe. Vďaka Alpám je veľká časť územia neobývaná (Wikipedia.sk). Brennerský priesmyk dopravne spája Alpy od severu na juh. Už od staroveku je veľmi významný na ceste do strednej Európy, Talianska, Stredomoria (info-tour.info). Najvyšším vrchom rakúskych Álp je Glossglockner, ktorý stúpa do výšky 3798 metrov ad morom. Priemerná snehová pokrývka v tejto oblasti v zime je viac ako 5 metrov. Často až do letných mesiacov sa na horskej ceste nachádzajú snehové záveje. Snehové pluhy tu občas odstraňujú uprostred leta. Zrážky, prevažne snehové sa tu vyskytujú 250 dní do roka. Ročná priemerná na ceste je -3 °C (info-tour.info).

Každý tretí Rakúšan žije v piatich veľkých mestách: vo Viedni, v Grazi, v Linzi, v Salzburgu alebo v Innsbrucku (Wikipedia.sk). V Salzburgu je množstvo zachovaných historických pamiatok, preto je niekedy nazývaný aj Rímom severu (info-tour.info). Rakúsky tok Dunaja je celý splavný. Najväčšie sú Neusiedler See (Neziderské) a Bodamské – hraničné, a Atterské jazero (Wikipedia.sk).  Typickým rysom alpského počasia sú zmeny teploty, smeru a sily vetra. Studený horský vietor, sa v údoliach rýchlo otepľuje, čo má za následok vznik padavých vetrov typu fénu. Často spôsobujú rýchle topenie snehu a záplavy. Zrážky sú najčastejšie v horských svahoch obrátených na západ a severozápad – proti smeru prevládajúcich vetrov. V Salzburgských Alpách je ročný úhrn až 2400 mm. Naproti tomu v Panónskej nížine ani 600 mm. 600 km2 zaberajú najmä vo Vysokých Taurách ľadovce. S tým súvisí 580 jazier, prevažne ľadovcového pôvodu. Najmä v Centrálnych Alpách. Cez Rakúsko tečie v dĺžke 350 km Dunaj (info-tour.info). 

Na území dnešného Rakúska bola medzi rokmi 700 – 450 pred n. l. haltšatská  (Wikipedia.sk). V rokoch 1000 – 400 pred n. l. tu žili Ilýri (info-tour.info). Od roku 450 pred n.l. do zhruba prelomu letopočtov tu žili (laténska kultúra). V 1. až 5. storočí tu boli rímske provincie Norikum, Récia a Panónia. V 5. storočí nastali germánske a húnske vpády. V 6. storočí slovanské. V 8. storočí Bavori. V 9. storočí patrilo severovýchodné Rakúsko k Veľkej Morave. Ostatná časť podliehala Bavorsku, ktoré patrilo pod Franskú ríšu. Tzv. Východná marka (predtým Avarská) tvorila základ dnešného Rakúska. V prvej polovici 10. storočia bola obsadená starými Maďarmi. Po roku 955 sa stala markou Východofranskej ríše. Od konca 10. storočia je doložené označenie „Rakúsko“. Od roku 1156 bolo správne vedené ako vojvodstvo rímsko-nemeckej ríše. Po vymretí Babenbergovcov (976 – 1251) vznikli spory medzi českými Přemyslovcami a uhorskými Arpádovcami. V roku 1278 porazil Rudolf I. Habsburský Přemysla Otakara II. a vytvoril základ panstva Habsburgovcov. Korutánsko pripadlo v roku 1335 Habsburskému Rakúsku. V ďalšom vývoji sa ku Rakúsku pripojili Čechy a Uhorsko (1526), v 1556 sa stal panovník Ferdinand I. aj cisárom Rímskonemeckej ríše (Wikipedia.sk).

V roku 1804 došlo ku zmene na rakúske cisárstvo, v roku 1806 zanikla aj Rímskonemecká ríša. Po revolúcii v rokoch 1848-49 nastúpil v monarchi tvrdý policajný režim, tzv. Bachov absolutizmus. V roku 1867 bolo cisárstvo transformované na Rakúsko-Uhorsko. Po 1. svetovej vojne bolo Rakúsko-Uhorsko porazené, čoho následkom bol jeho rozpad na nástupnícke štáty. Tzv. Prvá rakúska republika existovala v medzivojnovom období rokov 1918 až 1938. V roku 1933 sa konal neúspešný fašistický Dollfusov pokus o prevrat. V roku 1938 prišlo ku pripojeniu Rakúska ku Nemecku – ku anšlusu. Po druhej svetovej vojne vznikla pod správou víťazných mocností tzv. Druhá rakúska republika. Od roku 1955 je Rakúsko nezávislé a neutrálne (Wikipedia.sk). Okolo roku 1527 žilo v Rakúsku 1.5 milióna obyvateľov. V roku 1810 už viac ako 3 milióny. V roku 1900 takmer 6 miliónov. 98 % rakúšanov hovorí po nemecky. Neexistuje rakúska spisovná nemčina, ale rakúske varianty nemčiny vykazujú odchýlky štandardnej nemčiny. Sú zachytené v Rakúskom slovníku. Vyskytujú sa predovšetkým dva dialekty: Alamanni a Bavorčina (Wikipedia.cs). 

Štátnou hymnou je sklabba Land der Berge, Land am Strome – Zem hôr, zem riek (vseorakousku.cz). V Rakúsku žili a pôsobili mnohí svetoznámi hudobní skladatelia: Wolfgang Amadeus Mozart, Joseph Haydn, Franz Schubert, Johann Strauss starší aj mladší, Gustav Mahler, dirigent Herbert von Karajan. Maliari: Gustav Klimt, Oskar Kokoschk, Egon Schiele, fyzici: Wolfgang Pauli, Erwin Schrödinger, Ludwig Boltzmann, zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud, etológ Konrad Lorenz, výrobca automobilov Ferdinand Porsche, ekonóm Friedrich August von Hayek (Wikipedia.cs). Známe sú lyžiarske strediská: Flachau, Altenmarkt, Schladming, Ramsau, Dachstein, Kitzbühel, Hintertux, Kaprun – Zell Am See, Bad Gastein (info-tour.info).

Austria (Rakúsko) is our southern neighbor, and we share a historical connection with it. Its capital city is Vienna (Viedeň). A common greeting in Austria is „Grüss Gott,“ which means „God greet you.“

The name „Österreich“ translates to Eastern Realm. It originates from Old High German „Ostarrichi,“ which referred to the Eastern March, the easternmost territory with German inhabitants. The name „Austria“ is derived from the border fortress Ratgoz, now Raabs, located at the confluence of the Moravian and German Dyje rivers. Austria is divided into 9 federal states (Bundesländer): Burgenland, Niederösterreich (Lower Austria), Oberösterreich (Upper Austria), Kärnten (Carinthia), Salzburg, Steiermark (Styria), Tirol, Vienna, and Vorarlberg. The country has a population of approximately 8.5 million people. The total area of Austria is 83,871 square kilometers, with the majority covered by the Alps, making it the second-highest country in Europe. Brenner Pass serves as a crucial transportation route through the Alps from north to south. Austria’s highest peak is Grossglockner, rising to 3,798 meters above sea level. The alpine region is sparsely inhabited due to its challenging terrain, and the Brenner Pass has been historically significant for travel to Central Europe, Italy, and the Mediterranean. About one-third of Austrians reside in five major cities: Vienna, Graz, Linz, Salzburg, or Innsbruck. Salzburg, known for its well-preserved historical monuments, is sometimes referred to as the „Rome of the North.“

The Danube River, flowing entirely within Austria, is navigable. The largest lakes are Neusiedler See (Neziderské) and Bodensee (bordering Germany and Switzerland), and Atterské Jazero. Austria experiences typical alpine weather with temperature fluctuations, varying wind direction and strength. Cold mountain winds rapidly warm up in the valleys, resulting in the formation of foehn winds. These winds often lead to rapid snowmelt and floods. Precipitation, mainly snow, occurs around 250 days a year in mountain slopes facing west and northwest. The Salzburg Alps receive an annual precipitation of up to 2,400 mm, while the Pannonian Plain receives only about 600 mm. Glaciers, primarily in the High Tauern, cover 600 km2, contributing to 580 lakes, mostly of glacial origin, especially in the Central Alps. The Danube River flows through Austria for 350 km. The territory of present-day Austria has a rich history, including the Hallstatt culture (700–450 BC) and Illyrian settlements (1000–400 BC). From 450 BC to the turn of the millennium, Celts inhabited the area (La Tène culture). In the 1st to 5th centuries, it was part of the Roman provinces of Noricum, Raetia, and Pannonia. In the 5th century, Germanic and Hunnic invasions occurred, followed by Slavic settlements in the 6th century and Bavarians in the 8th century. In the 9th century, northeastern Austria belonged to the Great Moravia, while the remaining part was under Bavarian rule within the Frankish Empire. The so-called Eastern March (previously Avar March) formed the basis of today’s Austria. In the first half of the 10th century, it was occupied by the Magyars. After 955, it became the Eastern March of the East Frankish Empire. From the late 10th century, the designation „Austria“ is documented. Since 1156, it was correctly listed as the Duchy of the Holy Roman Empire. After the extinction of the Babenberg dynasty (976–1251), disputes arose between Czech Přemyslids and Hungarian Árpáds. In 1278, Rudolf I of Habsburg defeated Přemysl Otakar II and laid the foundation for the Habsburg rule. Carinthia became part of Habsburg Austria in 1335. In subsequent developments, Bohemia and Hungary joined Austria (1526), and in 1556, Ferdinand I became both the ruler of Austria and the Holy Roman Emperor.

In 1804, Austria underwent a transformation into the Austrian Empire, and in 1806, the Holy Roman Empire ceased to exist. After the revolution of 1848–49, a harsh police regime known as Bach Absolutism was implemented. In 1867, the empire was transformed into Austria-Hungary. After World War I, Austria-Hungary was defeated, leading to its breakup into successor states. The First Austrian Republic existed in the interwar period from 1918 to 1938. In 1933, an unsuccessful fascist coup known as the Dollfuss Putsch took place. In 1938, Austria was annexed by Germany in the Anschluss. After World War II, the Second Austrian Republic was established under the administration of the victorious powers in 1945. Since 1955, Austria has been independent and neutral. Around 1527, Austria had a population of 1.5 million, which grew to over 3 million by 1810 and nearly 6 million by 1900. Approximately 98% of Austrians speak German. There is no standardized Austrian German, but Austrian variants exhibit differences from standard German, documented in the Austrian German dictionary. Two main dialects prevail: Alamannic and Bavarian. The national anthem is „Land der Berge, Land am Strome“ (Land of Mountains, Land by the River). Austria has been home to many world-famous composers, including Wolfgang Amadeus Mozart, Joseph Haydn, Franz Schubert, the Strauss family, Gustav Mahler, and conductor Herbert von Karajan. Notable painters include Gustav Klimt, Oskar Kokoschka, and Egon Schiele. Physicists such as Wolfgang Pauli, Erwin Schrödinger, and Ludwig Boltzmann, the founder of psychoanalysis Sigmund Freud, ethologist Konrad Lorenz, automobile manufacturer Ferdinand Porsche, and economist Friedrich August von Hayek also lived and worked in Austria. Famous ski resorts in Austria include Flachau, Altenmarkt, Schladming, Ramsau, Dachstein, Kitzbühel, Hintertux, Kaprun-Zell Am See, and Bad Gastein.

Österreich ist unser südlicher Nachbar, und wir teilen auch eine historische Verbindung mit ihm. Die Hauptstadt ist Wien. Eine übliche Begrüßung in Österreich ist „Grüss Gott“, was „Gott grüße dich“ bedeutet.

Der Name „Österreich“ bedeutet Ostrich. Er stammt aus dem Althochdeutschen „Ostarrichi“ und bezeichnete die östliche Mark – Marchia orientalis – das östlichste Gebiet mit deutschsprachiger Bevölkerung. Der Name „Österreich“ leitet sich von der Grenzfestung Ratgoz ab, heute Raabs, die am Zusammenfluss der mährischen und deutschen Thaya liegt. Österreich ist in 9 Bundesländer unterteilt: Burgenland, Niederösterreich, Oberösterreich, Kärnten, Salzburg, Steiermark, Tirol, Wien und Vorarlberg. Das Land hat eine Bevölkerung von etwa 8,5 Millionen Menschen. Die Gesamtfläche Österreichs beträgt 83.871 Quadratkilometer, wobei der Großteil von den Alpen bedeckt ist und es zum zweithöchsten Land Europas macht. Der Brennerpass ist eine wichtige Verkehrsverbindung durch die Alpen von Norden nach Süden. Österreichs höchster Gipfel ist der Großglockner mit einer Höhe von 3.798 Metern über dem Meeresspiegel. Die alpine Region ist aufgrund ihres anspruchsvollen Geländes dünn besiedelt, und der Brennerpass war historisch bedeutend für Reisen nach Mitteleuropa, Italien und ins Mittelmeer. Etwa ein Drittel der Österreicher lebt in fünf großen Städten: Wien, Graz, Linz, Salzburg oder Innsbruck. Salzburg, bekannt für seine gut erhaltenen historischen Monumente, wird manchmal als das „Rom des Nordens“ bezeichnet.

Der Fluss Donau, der vollständig in Österreich fließt, ist schiffbar. Die größten Seen sind der Neusiedler See und der Bodensee sowie der Attersee. Österreich hat typisches alpines Wetter mit Temperaturschwankungen, wechselnder Windrichtung und -stärke. Kalte Bergwinde erwärmen sich schnell in den Tälern und führen zur Bildung von Föhnwinden. Diese Winde führen oft zu schneller Schneeschmelze und Überschwemmungen. Niederschläge, hauptsächlich in Form von Schnee, treten an etwa 250 Tagen im Jahr in den nach Westen und Nordwesten ausgerichteten Bergabhängen auf. Die Salzburger Alpen erhalten einen jährlichen Niederschlag von bis zu 2.400 mm, während die Pannonische Ebene nur etwa 600 mm erhält. Gletscher, hauptsächlich in den Hohen Tauern, bedecken 600 km2 und tragen zu 580 Seen bei, hauptsächlich glazialen Ursprungs, insbesondere in den Zentralalpen. Der Fluss Donau durchfließt Österreich auf einer Länge von 350 km.

Das Gebiet des heutigen Österreich hat eine reiche Geschichte, darunter die Hallstatt-Kultur (700–450 v. Chr.) und illyrische Siedlungen (1000–400 v. Chr.). Von 450 v. Chr. bis zur Jahrtausendwende bewohnten Kelten das Gebiet (Latène-Kultur). Im 1. bis 5. Jahrhundert gehörte es zu den römischen Provinzen Noricum, Rätien und Pannonien. Im 5. Jahrhundert gab es germanische und hunnische Invasionen, gefolgt von slawischen Siedlungen im 6. Jahrhundert und Bayern im 8. Jahrhundert. Im 9. Jahrhundert gehörte das nordöstliche Österreich zum Großmähren, während der übrige Teil bayerischer Herrschaft im Fränkischen Reich unterlag. Die sogenannte Ostmark (ehemals Awarenmark) bildete die Grundlage des heutigen Österreich. In der ersten Hälfte des 10. Jahrhunderts wurde es von den Magyaren besetzt. Nach 955 wurde es zur Ostmark des Ostfränkischen Reiches. Seit dem späten 10. Jahrhundert ist die Bezeichnung „Österreich“ dokumentiert. Seit 1156 wurde es korrekt als Herzogtum des Heiligen Römischen Reiches geführt. Nach dem Aussterben der Babenberger-Dynastie (976–1251) entstanden Streitigkeiten zwischen den böhmischen Přemysliden und den ungarischen Árpáden. Im Jahr 1278 besiegte Rudolf I. von Habsburg Přemysl Otakar II. und legte den Grundstein für die Herrschaft der Habsburger. Kärnten wurde 1335 Teil von Habsburg-Österreich. In den folgenden Entwicklungen schlossen sich Böhmen und Ungarn Österreich an (1526), und 1556 wurde Ferdinand I. sowohl Herrscher über Österreich als auch Kaiser des Heiligen Römischen Reiches.

Im Jahr 1804 erfolgte eine Umwandlung in das österreichische Kaiserreich, und 1806 hörte das Heilige Römische Reich auf zu existieren. Nach der Revolution von 1848–49 wurde ein harter Polizeiregime namens Bach-Absolutismus eingeführt. Im Jahr 1867 wurde das Kaiserreich in Österreich-Ungarn umgewandelt. Nach dem Ersten Weltkrieg wurde Österreich-Ungarn besiegt, was zur Auflösung in Nachfolgestaaten führte. Die Erste Republik Österreich bestand im Zwischenkriegszeitraum von 1918 bis 1938. Im Jahr 1933 fand ein erfolgloser faschistischer Putschversuch statt, der als Dollfuß-Putsch bekannt ist. Im Jahr 1938 wurde Österreich im Anschluss an Deutschland angeschlossen. Nach dem Zweiten Weltkrieg wurde 1945 die Zweite Republik Österreich unter der Verwaltung der siegreichen Mächte gegründet. Seit 1955 ist Österreich unabhängig und neutral.

Um 1527 hatte Österreich eine Bevölkerung von 1,5 Millionen, die bis 1810 auf über 3 Millionen und bis 1900 auf fast 6 Millionen anwuchs. Etwa 98% der Österreicher sprechen Deutsch. Es gibt kein standardisiertes österreichisches Deutsch, aber österreichische Varianten weichen von der Standardsprache ab, wie im österreichischen Deutschwörterbuch dokumentiert. Zwei Hauptdialekte dominieren: Alemannisch und Bairisch. Die Nationalhymne lautet „Land der Berge, Land am Strome“. Österreich war die Heimat vieler weltberühmter Komponisten, darunter Wolfgang Amadeus Mozart, Joseph Haydn, Franz Schubert, die Familie Strauss, Gustav Mahler und Dirigent Herbert von Karajan. Bekannte Maler sind Gustav Klimt, Oskar Kokoschka und Egon Schiele. Physiker wie Wolfgang Pauli, Erwin Schrödinger und Ludwig Boltzmann, der Begründer der Psychoanalyse Sigmund Freud, der Verhaltensforscher Konrad Lorenz, der Automobilhersteller Ferdinand Porsche und der Ökonom Friedrich August von Hayek lebten und arbeiteten ebenfalls in Österreich. Berühmte Skigebiete in Österreich sind Flachau, Altenmarkt, Schladming, Ramsau, Dachstein, Kitzbühel, Hintertux, Kaprun-Zell Am See und Bad Gastein.

, ,

Krajina, Slovensko, Orava, TOP, Fotografie

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

skala
Hits: 4839

Na Orave leží najsevernejší bod Slovenska – Babia hora. sa delí na Hornú a Dolnú Oravu. Regionálnym, historických a kultúrnym centrom Oravy je Dolný Kubín (wikipedia.sk). Názvy Oravy: Arwa, Aryva, Arawa, Oravia, Aravia. Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku. Andrej Kavuljak uvádza, že pôvod slova môže byť galského pôvodu, znamenať bystrý tok, vodu, ale môže byť aj germánskeho pôvodu a vychádzať z názvu limby. Ako Arwa sa pomenovanie objavuje prvý krát v listine z roku 1267. Osídľovanie regiónu začalo už v dobe kamennej. Na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku sa našiel dioritický klin z obdobia eneolitu. Osídlenie v strednej a mladšej dobe železnej je doložené z Dolného Kubína, Medzihradného, Tupej , Ostrej skaly, Veličnej, Oravského Podzámku, Ostražice, Istebného, Medzibrodia a ďalších. sa usadili na Orave na prelome 8. a 9. storočia v oblasti Trniny nad Dolným Kubínom, v Istebnom – v Hrádku, v Oravskom Podzámku, na Ostrej skale nad Vyšným Kubínom. Orava bol kráľovským majetkom, ktorý podliehal Zvolenskému komitátu ako Oravský dištrikt. Samostatná Oravská stolica sa vyprofilovala koncom 14. storočia. Osídľovanie začalo pozdĺž vodných tokov a obchodných ciest, vznikali na základe domáceho zvykového práva, nemeckého práva, valašského práva a práva kopaničiarskeho. V 18. storočí vznikli už len dve osady: Oravská Lesná a Beňadovo. Obyvatelia Oravy sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Z remesiel regionálny rámec presiahlo výroba plátna, spracovanie kameňa a dreva. Protihabsburské povstania znamenali pre Oravu skazu. Nešťastím bol prechod -litovských vojsk, ktoré tiahli z Poľska smerom do Viedne do boja proti Turkom. Následkom toho ľahlo popolom 27 oravských dedín. Oravský komposesorát aj po roku 1868 predstavoval jediný väčší podnik, v ktorom beztak naďalej prevládala agrárna malovýroba. Oravu postihlo masové vysťahovalectvo, predovšetkým do . V roku 1918 sa -Uhorsko rozpadlo, časť Hornej Oravy, 12 obcí, sa stalo od roku 1920 súčasťou Poľska. Začiatkom 2. svetovej znova obsadilo odstúpené Poľsku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybudovaná Oravská priehrada, vznikli priemyselné podniky (Floreková, Chmelík). Poľská Orava – Čierna Orava je región na juhu Poľska s rozlohou 389 km2. Zo severu a východu je ohraničená bývalou uhorsko-poľskou (haličskou) hranicou (Wikipedia).

Orava is a region in the north of Slovakia, east of the High Tatras. In German, it is , in Latin Scepusium, in Hungarian Szepes, and in Polish Spisz. The ruling families of the Orava region were the Zápoľskýs, Turzovci, and Csákyovci. It is a region that is attractive for tourism and culture. It offers several national parks: the Tatra National Park to the northwest, as well as the , Slovak Paradise, and Low Tatras. Cities like Levoča, Kežmarok, and locations such as Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota are significant. Ski resorts like Krompachy – Plejsy and Ždiar – Bachledova Dolina are popular. The Slovak Paradise has the second-longest cave in Slovakia, the 18.5 km long Stratená Cave. Additionally, the region is known for the Dobšinská Ice Cave and Psie diery cave. Karst canyons such as Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia.

Spiš is a region that has not always belonged to Slovakia. In the 11th century, Spiš was occupied by Hungary from the south and Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš miners (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The miners were landowners. King Sigismund Luxembourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pledge, which lasted for 360 years. Some of these towns were Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, , and Podolínec. The pledge was only for economic benefit. It was not until the second half of the 18th century that Maria Theresa militarily ended the pledge. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization. After the formation of Czechoslovakia in 1918, Poland had territorial claims on Spiš beyond the Poprad River. Polish soldiers were defeated on December 8, 1918, near Kežmarok. In June 1919, there was another Polish occupation. These disputes, also in Upper Orava, were relatively intense until 1925. They flared up again in October 1938 and May 1945. Since the 12th century, German colonists came here, and from the 14th century, higher elevations were settled by Rusyns and Ukrainians, bringing a different religion. The village of Huncovce was a hunger center for Jews. Since the 15th century, Roma people have also lived in the region. In the north of Spiš, as well as in Orava and in Polish Spiš and Orava, there is a Goral minority, formed due to three migration waves. The Polish government considered them Poles in 1918. After 1945, almost all Germans were expelled from the region. The village of Chmeľnica near Stará Ľubovňa is ethnically German. If you have any specific questions or if there’s anything else you’d like to know, feel free to ask!

Orava to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po niemiecku to Spiš, po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Orava. Władające rodzinami regionu były Zápoľskí, Turzovci i Csákyovci. Jest to region atrakcyjny turystycznie i kulturowo. Oferuje kilka parków narodowych: Tatrzanski Park Narodowy na północnym zachodzie, a także Pieniny, Słowacki Raj i Niżne . Miasta takie jak Levoča, Kežmarok oraz lokalizacje jak Spišské Podhradie, Zamek Spiš i Spišská Sobota są znaczące. Popularne są ośrodki narciarskie takie jak Krompachy – Plejsy i Ždiar – Bachledova Dolina. Słowacki Raj posiada drugą pod względem długości jaskinię na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Dodatkowo, region znany jest z Jaskini Lodu Dobšinská i jaskini Psie diery. Kanyony krasowe, takie jak Suchá Belá i Veľký Sokol, uważane są za najpiękniejsze na Słowacji.

Spiš to region, który nie zawsze należał do Słowacji. W XI wieku Spiš był okupowany od południa przez Węgry, a od północy przez Polskę. Do 1802 roku istniała Provincia X górników spiskich (Parvus comitatus – Sedes superior), która korzystała z przywilejów. Od 1726 roku Betlanovce stało się centrum prowincji. Górnicy byli właścicielami ziem. Król Zygmunt Luksemburski dał 24 miasta Spiš, 13 z nich jako polską zastawę, która trwała 360 lat. Niektóre z tych miast to Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa i Podolínec. Zastawa dotyczyła tylko korzyści ekonomicznych. Dopiero w drugiej połowie XVIII wieku Maria Teresa zakończyła ją militarnie. W 1614 roku odbył się Synod Luterański, zwany również Synodem Spiš, omawiający organizację protestancką. Po utworzeniu Czechosłowacji w 1918 roku Polska miała roszczenia terytorialne do Spišu po rzece Poprad. Polskie oddziały zostały pokonane 8 grudnia 1918 roku w pobliżu Kežmarku. W czerwcu 1919 roku doszło do kolejnej okupacji przez Polskę. Spory te, także w Górnej Orawie, były stosunkowo intensywne do 1925 roku. Wznowiono je w październiku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wieku przybywali tu niemieccy osadnicy, a od XIV wieku wyższe tereny zasiedlali Rusini i Ukraińcy, wprowadzając inny sposób wyznawania. Wioska Huncovce była ośrodkiem głodu dla Żydów. Od XV wieku w regionie żyją również Romowie. Na północy Spišu, podobnie jak na Orawie i w polskim Spišu i Orawie, istnieje mniejszość Górali, utworzona w wyniku trzech fal migracyjnych. Polskie władze uważały ich za Polaków w 1918 roku. Po 1945 roku niemal wszyscy Niemcy zostali wypędzeni z regionu. Wioską o niemieckim pochodzeniu jest Chmeľnica koło Starej Ľubovni. Jeśli masz konkretne pytania lub chcesz dowiedzieć się czegoś więcej, śmiało pytaj!

Niektoré príspevky

,

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Liptov

skala
Hits: 5365

, nemecky Liptau, poľsky Liptów, maďarsky Liptó, leží na severe Slovenska. Na Liptove zanechali svoju výraznú stopu – napr. archeoskanzen Havránok pri Liptovskej Mare (visitliptov.sk). Žije tu cca 140 000 obyvateľov. V minulosti sa venovali baníctvu, murárčine – vraví sa, že Pešť postavili liptovskí murári (liptov.sk). Medzi veľké lákadla Liptova patrí: Likavský hrad, Vysoké Tatry, Demänovská jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Važecká jaskyňa, Vlkolínec, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Thermal park Bešeňová, Aquapark Tatralandia, Demänovská dolina, lyžiarske strediská Jasná Nízke Tatry, Ski Park Ružomberok – Malinô Brdo. V obci Svätý Kríž je jedna z najväčších drevených sakrálnych stavieb v Európe – drevený artikulárny kostol. Každoročne sa vo Východnej koná folklórny festival Východná (visitliptov.sk). V Ludrovej sa nachádza unikátny kostolík.

Liptov, known as Liptau in German, Liptów in Polish, and Liptó in Hungarian, is situated in the northern part of Slovakia. This region bears the significant traces of Celtic influence, exemplified by the archaeological open-air museum Havránok near Liptovská Mara (visitliptov.sk). Approximately 140,000 people call Liptov their home, and throughout history, its inhabitants have been involved in mining and masonry—legend has it that the murals of Budapest were built by Liptov masons (liptov.sk). Liptov boasts a myriad of attractions that draw visitors from far and wide. Among them are Likavský Castle, the High Tatras, Demänovská Cave of Liberty, Demänovská Ice Cave, Važecká Cave, Vlkolínec, the Museum of Liptov Village in Pribylina, Bešeňová Thermal Park, Tatralandia Aquapark, Demänovská Valley, the ski resorts of Jasná Low Tatras, and Ski Park Ružomberok – Malinô Brdo. In the village of Svätý Kríž stands one of the largest wooden religious structures in Europe—the wooden articulatory church. Every year, the folk festival Východná takes place in Východná (visitliptov.sk). Ludrová is home to a unique little church.

Liptov has a rich cultural and natural heritage, making it a captivating destination for those seeking history, adventure, and relaxation. The blend of historical sites, natural wonders, and modern attractions creates a diverse tapestry that leaves a lasting impression on every visitor.

Niektoré lokality

, , ,

Krajina, Slovensko, Spiš, Fotografie

Bystrany

skala
Hits: 1445

Spišská obec Bystrany leží medzi Spišským Hrušovom a Spišskými Vlachmi, takmer na pol ceste medzi Spišskou Novou Vsou a Krompachmi.

Leží v nadmorskej výške 408 metrov nad morom (Wikipedia), v južnej časti Hornádskej kotliny pri potoku Kobuliany (e-obce.sk). Na ploche 7.82 km2 tu žije 3578 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268. Obec je nemeckého pôvodu, nazývala sa Eulenbach, čo znamená soví potok. Neskôr Vlenbach, Veľbach (obecbystrany.sk), Ewlenbach, Welbachy, Veľbachy (Wikipedia). Bystrany patrili medzi 24 kráľovských spisškých miest. V 16. storočí tu žilo 21 obyvateľov. V roku 1787 už 350 (e-obce.sk).

Spišská village Bystrany is situated between Spišské Hrušov and Spišské Vlachy, almost halfway between Spišská Nová Ves and Krompachy.

It is located at an elevation of 408 meters above sea level (Wikipedia), in the southern part of the Hornád Basin near the Kobuliany stream (e-.sk). With an area of 7.82 km2, the village is home to 3,578 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1268. The village has German origins and was called Eulenbach, meaning owl creek. Later it was known as Vlenbach, Veľbach (obecbystrany.sk), Ewlenbach, Welbachy, Veľbachy (Wikipedia). Bystrany belonged to the 24 royal towns. In the 16th century, there were 21 inhabitants, and by 1787, the population had grown to 350 (e-obce.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Horné Považie, Polia, Fotografie

Šuja

skala
Hits: 2824

Šuja je obec v Rajeckej kotline, leží v povodí Rajčianky, na úpätí Srniaka (obecsuja.eu). Leží v nadmorskej výške 467 metrov nad morom. Rozloha je 2.42 km2 (Wikipedia). Žije v nej 333 obyvateľov. Od roka 1997 nie je súčasťou Rajca (obecsuja.eu). Obec nebola samostatná od roku 1971 do polovice roku 1997 (obecsuja.eu). V minulosti sa obec nazývala Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na území obce sa našli mince keltského kmeňa Eraviskov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). V oblasti Šuje existovalo sídlisko Púchovskej kultúry z prelomu letopočtov (Wikipedia). Najstaršie písomné zmienky o obci sú z roku 1393, patrila pod Lietavské panstvo. V roku 1598 mala 11 , v roku 1720 v 45 domoch žilo 304 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, včelárstvom, chovom oviec a dobytka (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomické zvláštnosti Šuje sú špeciality zo žiab, obarec, úhrabky, podlesníky, dotriepaná kaša, kapustové halušky, fánky (obecsuja.eu). V marci sa v Šuji koná Rajecký Borošovec, športové bežecké podujatie (obecsuja.eu).

Neďaleko od obce sa nachádza Šujské rašelinisko (obecsuja.eu). Od roku 1983 je prírodnou rezerváciou. Na nepriepustnom štrkovitom podloží sa vytvorili rašelinné vrstvy s výskytom slatinno-rašelinových spoločenstiev (obecsuja.eu). Rastie tu napr. Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. Žijú tu cenné spoločenstvá mäkkýšov, vážok, kôrovcov, vážok. Napr. rak riečny Astacus astacus, mlok bodkovaný Triturus vulgaris, kunka žltobruchá Bombina variegata, ropucha obyčajná Bufo bufo, rosnička zelená Hyla arborea, jašterica živorodá Zootoca vivipara, vretenicu severská Vipera berus, užovka obojková Natrix natrix, vydra riečna Lutra lutra, hlaváč bieloplutvý Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Michal Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Šuja is a village in the Rajecká kotlina (Rajecká Basin), situated in the Rajčianka river basin at the foothills of Srniak. It is located at an altitude of 467 meters above sea level. The village covers an area of 2.42 km2 (Wikipedia) and is home to 333 residents. Since 1997, it has not been part of Rajec (obecsuja.eu). The village was not independent from 1971 until the middle of 1997 (obecsuja.eu). In the past, the village had various names like Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Celtic tribe Eravisci were found in the village’s territory (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). There was a settlement of the Púchov culture in the Šuja area around the turn of the era (Wikipedia). The earliest written records of the village date back to 1393, when it belonged to the Lietava estate. In 1598, it had 11 houses, and by 1720, there were 304 inhabitants living in 45 houses. The villagers were engaged in agriculture, beekeeping, and the breeding of sheep and cattle (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomic specialties of Šuja include frog dishes, stew, ragouts, foraged dishes, mashed porridge, cabbage dumplings, and doughnuts (obecsuja.eu). In March, Šuja hosts the Rajecký Borošovec, a sports cross-country event (obecsuja.eu).

Near the village, you can find the Šujské rašelinisko (Šuja Peat Bog) (obecsuja.eu). Since 1983, it has been a natural reserve. On impermeable gravel substrate, layers of peat with occurrences of marsh-peat communities have formed (obecsuja.eu). Flora includes species like Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. The bog is home to valuable communities of mollusks, dragonflies, beetles, and amphibians, such as Astacus astacus, Triturus vulgaris, Bombina variegata, Bufo bufo, Hyla arborea, Zootoca vivipara, Vipera berus, Natrix natrix, Lutra lutra, and Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977, Veda, , 3. časť, 536 pp.