2007, 2008, 2010, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Petržalka – mestská časť Bratislavy

Hits: 2104

Petržalka je mestskou časťou Bratislavy, na pravom brehu rieky Dunaj v nadmorskej výške 131 metrov nad morom. Má najvyšší počet obyvateľov zo všetkých mestských častí. Jej rozloha je necelých 29 km2. Pôvodne to bola vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau – úzka niva z nemčiny. V roku 1866 tu žilo v 103 domoch 594 obyvateľov. V roku 1920 už 10 tisíc. Pred 1. svetovou vojnou aj pred rokom 1945 tu žili najmä Nemci. Prvý krát bola Petržalka spojená s Bratislavou bola v roku 1891 železničným mostom (Wikipedia).

Dnes jej charakter určujú najmä panelové obytné domy. Avšak nachádzajú sa tu aj dve prírodné jazerá – Malý a Veľký Draždiak a kanál Chorvátske rameno a najstarší verejný park v strednej Európe – Sad Janka Kráľa. Petržalka je rozdelená na sídliská alebo miestne časti: Dvory, Lúky, Háje, Ovsište, Janíkov dvor, Kopčany, Zrkadlový háj, Starý háj, Kapitulský dvor. Nachádza sa tu viacero kultúrnych zariadení: Domy kultúry Ovsište, Zrkadlový háj, Lúky, divadlo Aréna. Významné je výstavisko Incheba Expo, Ekonomická univerzita v Bratislave a City University (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Petronell

Hits: 1848

Petronell-Carnuntum je obec ležiaca v nadmorskej výške 175 metrov nad morom, v ktorej sa nachádzajú najväčšie rímske vykopávky v strednej Európe. Vtedajšie mesto Carnuntum malo asi 70 000 obyvateľov. Dnes tu na rozlohe 25.36 km2 žije 1 213 obyvateľov (Wikipedia). Cca 2 km od obce sa nachádza Heidentor – Pohanská brána, najznámejšia rímska stavebná pamiatka v Rakúsku a symbol archeologického parku Carnuntum. Do dnešných čias sa nám zachoval iba oblúk brány. Pôvodná stavba bola postavená v rokoch 354 – 361 ako triumfálny monument cisára Konštantína II.. Označenia Pohanská brána pochádza zo stredoveku, kedy bol tento oblúk považovaný za nekresťanské dielo (carnuntum.co.at). V obci sa nachádza kaplnka svätého Jána Krstiteľa, románska rotunda z prvej polovice 12. storočia, ktorú postavili templári pôvodne ako opevnený kostol. Kostol svätej Petronily je s prelomu 13. storočia. Pôvodný vodný hrad, zámok Petronell, nazývaný tiež zámok Traun je zo 17. storočia (Wikipedia CS).

Odkazy

 

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Babín

Hits: 2048

Babín je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (Babynowo). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica dediny vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „zamrznuté roky“, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny mor, ktorý znamenal takmer zánik celej obce. 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci cholera a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do USA 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci fara, ku ktorej bola pričlenená obec Vasiľov (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby, Zrúcaniny

Spišský hrad – pýcha Slovenska

Hits: 3583

Spišský hrad je úchvatný, to sa musí nechať. Je najnavštevovanejším hradom na Slovensku.

Pomenovania Spišského hradu – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, hrad Spiš (zamky.sk). Nachádza sa 634 metrov nad morom, patrí medzi najrozsiahlejšie rady v Európe (spisskyhrad.com). Pre svoju rozlohu 4.15 ha je Spišský hrad považovaný za najväčší hrad strednej Európy (spisskyhrad.sk). Pod Spišským hradom sa nachádza systém jaskýň (snm.sk). Je národnou kultúrnou pamiatkou (spisskyhrad.sk), v roku 1993 bol Spišský hrad a pamiatky okolia zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO (spisskyhrad.com). Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandrtálsky a územie bolo zrejme osídlené ešte skôr. A o tom máme jednoznačný dôkaz. V kameňolome na susednom Dreveníku objavili v roku 1938 v kuse travertínu ľudskú lebku (spissky-hrad.szm.com). Aj neolitickí ľudia tu po sebe zanechali stopy dnes staré takmer 7 tisíc rokov (spisskyhrad.com). Praveké sídlisko je tu datované do 5. tisícročia pred Kristom (spisskyhrad.com). Jedno z prvých známych osídlení pochádza z neolitu, kedy sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. V závere prvej polovice 4. tisícročia pred Kr. ich vystriedal ľud tzv. bodrogkeresztúrskej kultúry, ktorý priniesol nový, dokonalejší materiál – meď. V druhej polovici 3. tisícročia pred n.l.. ľud badenskej kultúry – ľud s kanelovanou keramikou, ktorý osídlil nielen hradnú akropolu ale aj jej svahy a priľahlý Dreveník, na ktorom vybudoval rozsiahlu výšinnú osadu (wikipedia.sk).

V prvých dvoch storočiach nášho letopočtu bolo na jeho mieste masívne, valmi osídlené keltské sídlisko. Kelti tu pravdepodobne razili aj mince, biateky spišského typu (cestaunesco.sk). Jej elitu tvoril keltský kmeň Kotínov. Z tej doby pochádza unikátny nález kostrových ostatkov muža a kožených mešcov aj s rímskymi mincami z jaskyne pod hradom (spisskyhrad.com). Bolo to najrozsiahlejšie a najintenzívnejšie ranohistorické osídlenie hradného kopca. O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo archeologických artefaktov, napr. strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia pred n.l.. Koncom 2. storočia však bolo hradisko náhle opustené. Na ďalších viac ako deväťsto rokov dovtedy životom pulzujúci kopec osirel. 

Na prelome 5. – 6. storočia sa začali v širšom okolí objavovať prví Slovania. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého opevneného hradiska (wikipedia.sk). V roku 1241 odolal hrad Tatárskemu útoku (Informačná tabuľa). Napriek tomu ďalšie stavebné práce ešte zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku (wikipedia.sk).

Najrozsiahlejšie stavebné úpravy vykonal Ján Jiskra z Brandýsa v polovici 15. storočia, kedy vzniklo najväčšie dolné nádvorie. Vo svojej histórii patril hrad Zápoľským, Turzovcom, Čákyovcom. Ján Zápoľský, ktorý sa stal uhorským kráľom, sa narodil na Spišskom hrade. V roku 1780 zničil hrad požiar, v tom čase už bol opustený. Areál hradu obsahuje Románsky palác, Kaplnku svätej Alžbety, paláce Zápoľských, hradnú vežu, románske predhradie, Csákyovské paláce, Barbakan, Jiskrovu pevnôstku (Informačná tabuľa).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post