Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Obce, Moravské obce, Polia, Česko, Južná Morava, Fotografie

Strážovice, miesto kde som si neraz zadovážil víno, mušt

skala
Hits: 543

Strážovice ležia v nadmorskej výške 417 metrov nad morom iba 7 km od Kyjova. Jej časti sú: Horní kopec, Dolní kopec, Jamy, Kamence, Pod uličkou. V Strážoviciach žije 609 obyvateľov (strazovice.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1131. Od roku 1753 je v Strážoviciach malý zámok (strazovice.sk). V piatom storočí pred naším letopočtom tu žili . V piatom storočí tu mali pod strážovským kopcom veľkú osadu, nazývala sa Chrástovice a existovala až do roku 1470 (strazovice.sk).

Strážovice are situated at an altitude of 417 meters above sea level, just 7 km from Kyjov. Its parts include: Horní kopec, Dolní kopec, Jamy, Kamence, and Pod uličkou. Strážovice is home to 609 inhabitants (strazovice.sk). The first written mention dates back to the year 1131. Since 1753, there has been a small castle in Strážovice (strazovice.sk). In the 5th century BC, Celts inhabited the area. In the 5th century AD, Slavs had a large settlement under the Strážovský hill, called Chrástovice, which existed until 1470 (strazovice.sk).

Strážovice leží v nadmořské výšce 417 metrů nad mořem jen 7 km od Kyjova. Jej části jsou: Horní kopec, Dolní kopec, Jamy, Kamence, Pod uličkou. V Strážovicích žije 609 obyvatel (strazovice.sk). První písemná zmínka je z roku 1131. Od roku 1753 je v Strážovicich malý zámek (strazovice.sk). V pátém století před naším letopočtem zde žili Keltové. Ve 5. století zde měli Slované pod strážovským kopcem velkou osadu, nazývala se Chrástovice a existovala až do roku 1470 (strazovice.sk).

 

Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Rakúsko, Organizmy, Fotografie

Jar na Braunsbergu

skala
Hits: 2146

na Braunsbergu je skvelou príležitosťou zažiť prebudenie prírody a vidieť jedinečné na okolitú krajinu. V jarnom období sa mení na oázu farebných kvetov a zelenej vegetácie. začínajú pučať, na svahoch kopca sa objavujú prvé jarabiny, marhule a čerešne, ktoré vytvárajú pôsobivú paletu farieb a vôní. Je síce ešte chladnejšie počasie, ale oplatí sa sem zájsť. Na Braunsbergu sa nachádza množstvo turistických chodníkov a cyklotrás, ktoré umožňujú pohodlný a príjemný spôsob, ako preskúmať tento úžasný krajinný park v jarnom období.

Zoznam druhov (19)

  1. Allium senescens
  2. Alyssum alyssoides
  3. Alyssum minutum
  4. Aurinia saxatilis
  5. Centaurea corymbosa
  6. Cirsium arvense
  7. Descurainia sophia
  8. Euphorbia cyparissias
  9. Globularia vulgaris
  10. Grimmia pulvinata
  11. Potentilla aurea
  12. Primula veris
  13. Prunus mahaleb
  14. Prunus spinosa
  15. Sedum brevifolium
  16. Variospora dolomiticola
  17. Verbascum speciosum
  18. Viola kitaibeliana
  19. Xanthoria elegans

Spring on Braunsberg is a great opportunity to experience the awakening of nature and see unique views of the surrounding landscape. In the springtime, Braunsberg transforms into an oasis of colorful flowers and green vegetation. Trees begin to bud, and on the slopes of the hill, the first rowans, apricots, and cherries appear, creating an impressive palette of colors and scents. While the weather may still be cooler, it’s worth a visit here. Braunsberg boasts numerous hiking trails and cycling routes, providing a comfortable and enjoyable way to explore this amazing landscape park in the springtime.

Der Frühling auf dem Braunsberg ist eine großartige Gelegenheit, das Erwachen der Natur zu erleben und einzigartige Ausblicke auf die umliegende Landschaft zu genießen. Im Frühling verwandelt sich der Braunsberg in eine Oase aus bunten Blumen und grüner Vegetation. Bäume beginnen zu knospen, und an den Hängen des Hügels erscheinen die ersten Ebereschen, Aprikosen und Kirschen, die eine beeindruckende Palette von Farben und Düften erzeugen. Auch wenn das Wetter noch etwas kühler sein kann, lohnt sich ein Besuch hier. Der Braunsberg verfügt über zahlreiche Wanderwege und Radwege, die einen bequemen und angenehmen Weg bieten, um diesen erstaunlichen Landschaftspark im Frühling zu erkunden.

a (19)

(17)

Iná (25)

Lišajníky, mliečniky a rozchodníky (22)

Stromy (14)

Ostatné (40)

, ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Orava, Polia, Fotografie

Vaňovka

skala
Hits: 4203

Vaňovka je v súčasťou Hruštín (orava-liptov.sk). Do roku 1972 bola samostatnou obcou (Anna Gluchová). Leží v nadmorskej výške 703 metrov nad morom. Bola založená po valaskom práve okolo roku 1600. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1785 tu žilo 227 obyvateľov (orava-liptov.sk). Leží v Podbeskydskej vrchovine, na ploche približne 4 km². Oblasť je charakteristická mierne zvlneným terénom a je obklopená hustými lesmi (vanovka.oma.sk). Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a remeslami. V minulosti bola oblasť riedko osídlená a pokrytá hustými lesmi, čo sa zmenilo počas valašskej kolonizácie v 16. storočí. V roku 1975 bola Vaňovka administratívne pričlenená k Hruštínu, čím sa stala jeho neoddeliteľnou súčasťou (Wikipedia).

Vaňovka is part of the municipality of Hruštín (–.sk). Until 1972, it was an independent village (Anna Gluchová). It is situated at an altitude of 703 meters above sea level. It was founded under the Wallachian law around the year 1600. The inhabitants were engaged in agriculture and cattle breeding. In 1785, the village had a population of 227 (orava-liptov.sk). It lies in the Podbeskydská Upland, covering an area of approximately 4 km². The area is characterized by gently undulating terrain and is surrounded by dense forests (vanovka.oma.sk). In the past, the inhabitants were engaged in agriculture, cattle breeding, and various crafts. The area was sparsely populated and covered with dense forests, which changed during the Wallachian colonization in the 16th century. In 1975, Vaňovka was administratively incorporated into Hruštín, making it an integral part of the municipality (Wikipedia).

Vaňovka jest częścią gminy Hruštín (orava-liptov.sk). Do 1972 roku była samodzielną wsią (Anna Gluchová). Znajduje się na wysokości 703 metrów nad poziomem morza. Została założona na prawie wołoskim około 1600 roku. Mieszkańcy zajmowali się rolnictwem i hodowlą bydła. W 1785 roku wieś liczyła 227 mieszkańców (orava-liptov.sk). Leży w Podbeskidzkim Pogórzu, zajmując powierzchnię około 4 km². Obszar ten charakteryzuje się lekko pofałdowanym terenem i jest otoczony gęstymi lasami (vanovka.oma.sk). W przeszłości mieszkańcy zajmowali się rolnictwem, hodowlą bydła oraz rzemiosłem. Obszar ten był słabo zaludniony i pokryty gęstymi lasami, co zmieniło się podczas kolonizacji wołoskiej w XVI wieku. W 1975 roku Vaňovka została administracyjnie włączona do Hruštína, stając się jego integralną częścią (Wikipedia).

,

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Hybe – liptovská krajina

skala
Hits: 4404

Obec Hybe leží v Liptovskej kotline, v údolí Hybice a Bieleho Váhu v nadmorskej výške 690 metrov nad morom. Žije tu 1 548 obyvateľov (hybe.sk) na ploche 52.82 km2 (Wikipedia). Jadro je zónou kultúrneho bohatstva. Miestni športovci získavajú ocenenia v rámci Slovenska najmä v bežeckom lyžovaní. Neďaleko je turisticky zaujímavá Hybská tiesňava. obce: spisovatelia Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, básnik Júllius Lenko, herci Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, Slavo Zahradník, režísér Ondrej Rajniak, maliari Pavol Michalides (hybe.sk).

Ako slovenská osada sa Hybe spomína už koncom 12. storočia (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1239 (hybe.sk). V roku 1265 získala obec mestské privilégiá ako banícke mesto, pričom sa obyvatelia pokúšali ťažiť zlato na úpätí Kriváňa. Ťažba však nebola rentabilná kvôli chudobným žilám a náročnému terénu, čo viedlo k ústupu baníctva a rozvoju poľnohospodárstva a remesiel. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta (Wikipedia). Názov obce pochádza od potoka Hybica. V prvej polovici 13. storočia sa sem presťahovali Sasi. V 13. storočí sa Hybenia pokúšali dolovať zlato na úpätí Kriváňa, ťažba sa však nevyplácala. Časť baníkov odišla do Bocianskej  (Wikipedia). Výsady kráľovského mesta získalo v roku 1265. Hybenia sa venovali poľnohospodárstvu, remeslám a najmä obchodu. V 16. storočí sa Hybe stali centrom reformácie. V matičných rokoch bola obec zakladateľov Matice slovenskej, malo štyri knižnice, čitateľský spolok, rozvíjala sa ochotnícka činnosť (hybe.sk). Murári z Hybe sa preslávili pri stavaní Budapešti. Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce. Hybe preslávilo film Martina Ťapáka „Pacho, hybský zbojník„. Scenáristom bol Hybiansky rodák Peter Jaroš (Wikipedia).

V Hybe sa nachádza rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z 13. storočia, ktorý prešiel barokovo-klasicistickou úpravou a je obklopený opevňovacím múrom zo 17. storočia. Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1822–1826 v klasicistickom štýle. V obci sa nachádzajú aj pamätné významných osobností, ako sú spisovatelia Dobroslav Chrobák, sochár Alojz Štróbl. Celé jadro obce je vyhlásené za zónu kultúrneho bohatstva (hybe.sk). Iní významní rodáci: básnik Július Lenko, herci Ivan Rajniak a Ondrej Jariabek či režisér Ondrej Rajniak. V 19. storočí boli Hybe centrom kultúrneho života v regióne. Pôsobili tu štyri knižnice, čitateľský spolok a rozvíjala sa ochotnícka divadelná činnosť. Obec je rodiskom viacerých významných osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života (Wikipedia).

V blízkosti sa nachádza Hybská tiesňava, ktorá je obľúbeným cieľom pre pešiu turistiku. Oblasť je tiež známa výskytom minerálnych prameňov a bohatými hubárskymi lokalitami. V zimných mesiacoch sú k dispozícii lyžiarske vleky a certifikované bežecké trate (hybe.sk).

The village of Hybe is located in the Basin, in the valley of the Hybica stream and the White River, at an altitude of 690 meters above sea level. It has a population of 1,548 (hybe.sk) and covers an area of 52.82 km² (Wikipedia). The core of the village is a zone of cultural heritage. Local athletes excel in Slovakia, particularly in cross-country skiing. Nearby is the tourist attraction Hybská Gorge. Notable personalities from Hybe include writers Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň; poet Július Lenko; actors Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, and Slavo Zahradník; director Ondrej Rajniak; and painter Pavol Michalides (hybe.sk).

Hybe is mentioned as a Slovak settlement as early as the late 12th century (Wikipedia). The first written record dates back to 1239 (hybe.sk). In 1265, the village gained municipal privileges as a mining town, with residents attempting to mine gold at the foot of Kriváň. However, mining proved unprofitable due to poor gold veins and challenging terrain, leading to a decline in mining and the development of agriculture and crafts. In 1396, Hybe received market rights and exemption from tolls from the ruler (Wikipedia). The village’s name derives from the Hybica stream. In the first half of the 13th century, Saxons settled here. During the 13th century, Hybe residents attempted to mine gold at the foot of Kriváň, but mining was unprofitable. Some miners relocated to the Bocianska Valley (Wikipedia). Hybe gained royal town privileges in 1265. Residents engaged in agriculture, crafts, and especially trade. In the 16th century, Hybe became a center of the Reformation. During the years of Matica Slovenská, the village became a founding member, with four libraries, a reading society, and a flourishing amateur theater scene (hybe.sk). Builders from Hybe gained renown for their work in constructing Budapest. A monumental structure in the village is the wooden evangelical church located in the village center. Hybe was made famous by Ťapák’s film „Pacho, the Outlaw of Hybe,“ with a script by Hybe native Peter Jaroš (Wikipedia).

Hybe features the Roman Catholic Church of All Saints, dating back to the 13th century, which underwent Baroque and Classicist modifications and is surrounded by 17th-century defensive walls. The Evangelical Church, built between 1822 and 1826 in Classicist style, is also notable. The village has memorial houses of prominent figures such as writer Dobroslav Chrobák and sculptor Alojz Štróbl. The entire core of the village is designated a cultural heritage zone (hybe.sk). Other notable natives include poet Július Lenko, actors Ivan Rajniak and Ondrej Jariabek, and director Ondrej Rajniak. In the 19th century, Hybe was a center of cultural life in the region, hosting four libraries, a reading society, and a thriving amateur theater scene. The village is the birthplace of several prominent figures in Slovak cultural and social life (Wikipedia).

Nearby, Hybská Gorge is a popular destination for hiking. The area is also known for its mineral springs and rich mushrooming sites. In the winter months, ski lifts and certified cross-country skiing trails are available (hybe.sk).

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Fotografie

Babín

skala
Hits: 3334

Babín je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (Babynowo). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „zamrznuté roky“, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny mor, ktorý znamenal takmer zánik celej . 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci cholera a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci fara, ku ktorej bola pričlenená obec Vasiľov (Wikipedia).

Babín is a village in , situated at an altitude of 680 meters above sea level in the Orava Basin, at the foot of the Orava Magura, near the Hruštínska stream. It covers an area of 17.4 km2 and is home to 1400 residents. Valachians Jakub and his brother arrived in Babín in 1552. The first written mention of the village dates back to 1564 (Babynowo). Around 1625, there were about 23 families and 120 inhabitants living here. The village was devastated during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, there were 230 inhabitants, but half of the village burned down that year. The years 1716-1718 were „frozen years“ with poor harvests, leading to a decline in population. Tobacco trading began. In 1726, 20 families left for Slavonia and Croatia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which nearly wiped out the entire village, claiming 82 lives. In 1787, Babín was incorporated into the parish of Hruštín, along with Vaňovka. Cholera struck the village in 1831, claiming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 people lived in 148 houses. In 1906, 84 residents emigrated to the USA. The village burned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the village again. Since 1995, the village has had a parish, which also includes the village of Vasiľov (Wikipedia).

Babín to wieś na Orawie, położona na wysokości 680 metrów nad poziomem morza w Kotlinie Orawskiej, u stóp Magury Orawskiej, niedaleko potoku Hruštínska. Obejmuje obszar 17,4 km2 i zamieszkuje ją 1400 mieszkańców. W 1552 r. do Babína przybyli wołosi Jakub i jego brat. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1564 r. (Babynowo). Około 1625 roku mieszkało tutaj około 23 rodzin i 120 mieszkańców. Wieś została zniszczona podczas wojen kuruckich w 1683 roku. W 1715 roku mieszkało tu 230 mieszkańców, ale w tym roku połowa wsi spłonęła. Lata 1716-1718 były „zamrożonymi latami“ z biednymi plonami, co doprowadziło do spadku liczby ludności. Rozpoczęto handel tytoniem. W 1726 roku 20 rodzin wyjechało do Sławonii i Chorwacji. W 1739 roku Babín dotknęła dżuma, która prawie zniszczyła całą wioskę, pochłaniając 82 życia. W 1787 roku Babín został włączony do parafii w Hruštínie, razem z Vaňovką. Cholera dotknęła wioskę w 1831 roku, pochłaniając 18 ofiar, a ponownie w 1873 roku, pochłaniając 79 ofiar. W 1870 roku mieszkało w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 mieszkańców wyemigrowało do USA. Wieś spłonęła w 1923 roku. 23 kwietnia 1934 roku pożar ponownie nawiedził wioskę. Od 1995 roku wieś ma parafię, która obejmuje również wieś Vasiľov (Wikipedia).

,