Krajina, Zahraničie, Rakúsko, Fotografie

Groissenbrunn

skala
Hits: 2016

Groißenbrunn je obec v okrese Gänserndorf v Dolnom Rakúsku. V južnom Marchfelde na severe trhového mesta v oblasti schodiska vo Wagrame. Prvá písomná zmienka je z roku 1150. V roku 1260 sa odohrala bitka pri Kressenbrunne medzi Ottokarom II. a Belom IV. V roku 1683 došlo k tureckému vpádu. V rokoch 1704/1706 tu boli kurucké vpády . V roku 1938 tu pôsobili dvaja viazači, dvaja krčmári, dvaja obchodníci so zmiešaným tovarom, mliekarenské družstvo, mlynár, zámočník, dvaja kováči, kolár a mnoho roľníkov. Na severe stojí farský kostol (Wikipedia). Veľmi rada ho navštevovala Mária Terézia (donau.com). Väčšina okrajových ulíc má uzavreté jednoposchodové konštrukcie na odkvapoch. Zwerchhöfe sú väčšinou uličkové so štítmi. Na západnej vonkajšej ulici sú pozdĺžne a priečne stodoly z konca 19. storočia. V strede mesta sa nachádzajú , ktoré sa v minulosti používali ako zberné pre vodné prvky na zámku Schlosshof (Wikipedia).

Groißenbrunn is a municipality in the Gänserndorf district in Lower Austria. It is located in southern Marchfeld to the north of the market town in the Wagram staircase area. The first written mention dates back to 1150. In 1260, the Battle of Kressenbrunn took place between Ottokar II and Bela IV. In 1683, there was a Turkish invasion. Between 1704 and 1706, there were Kuruc invasions. In 1938, there were two bookbinders, two innkeepers, two general store owners, a dairy cooperative, a miller, a locksmith, two blacksmiths, a wheelwright, and many farmers operating here. To the north stands the parish church (Wikipedia). Maria Theresa was very fond of visiting it (donau.com). Most of the peripheral streets have enclosed single-story constructions on the eaves. Zwerchhöfe are mostly street houses with gables. On the western outer street, there are longitudinal and transverse barns from the late 19th century. In the center of the town, there are ponds that were historically used as collection basins for water features at Schlosshof Castle (Wikipedia).

Groißenbrunn ist eine Gemeinde im Bezirk Gänserndorf in Niederösterreich. Sie liegt im südlichen Marchfeld nördlich der Marktgemeinde im Bereich der Wagramstiege. Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1150. Im Jahr 1260 fand die Schlacht bei Kressenbrunn zwischen Ottokar II. und Bela IV. statt. 1683 gab es einen türkischen Einfall. Zwischen 1704 und 1706 gab es Einfälle der Kuruzzen. 1938 gab es hier zwei Buchbinder, zwei Gastwirte, zwei Gemischtwarenhändler, eine Molkereigenossenschaft, einen Müller, einen Schlosser, zwei Schmiede, einen Wagner und viele Bauern. Im Norden steht die Pfarrkirche (Wikipedia). Maria Theresia besuchte sie sehr gerne (donau.com). Die meisten Randstraßen haben geschlossene einstöckige Bauten an den Traufen. Zwerchhöfe sind meist Straßengebäude mit Giebeln. In der westlichen Außenstraße gibt es längs und quer verlaufende Scheunen aus dem späten 19. Jahrhundert. Im Zentrum der Stadt befinden sich Teiche, die früher als Sammelbecken für die Wasserspiele im Schloss Schlosshof genutzt wurden (Wikipedia).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Rakúsko, Polia, Fotografie

Engelhartstetten – krajina v tesnej blízkosti Bratislavy

skala
Hits: 2734

Engelhartstetten je obec Dolného Rakúska, neďaleko od Bratislavy (Wikipedia). Leží v najnižšie položenom mieste Moravského poľa. Naprieč ním pretekajú Rußbach a Stempfelbach (Wikipedia CZ). Slovenský názov je Poturno. Žije tu 1909 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 143 metrov nad morom. Nachádzajú sa tu Hof a Niederweiden. S Bratislavou ju spája Cyklomost Slobody (Wikipedia). Delí sa na viacero katastrálnych území: Engelhartstetten, Groißenbrunn, Loimersdorf, Markthof, Stopfenreuth. V obci Engelhartstetten je viacero kolónií Charvátov. V katastrálnom území Loimersdorf žila ešte v polovici 20. storočia silná skupina obyvateľov chorvátského pôvodu. Aj dnes sú bežné chorvátske priezviská (Wikipedia CZ).

Engelhartstetten patrí do okresu Gänserndorf. Obec leží blízko hraníc s Maďarskom a Slovenskom.

Engelhartstetten is a municipality in Lower Austria, near (Wikipedia). It is situated in the lowest part of the Moravian Field. The streams Rußbach and Stempfelbach run through it (Wikipedia CZ). The Slovak name for the village is Poturno. It has a population of 1,909 residents and is located at an elevation of 143 meters above sea level. The castles Hof and Niederweiden are situated in the area. The Cycle Bridge of Freedom connects Engelhartstetten with Bratislava (Wikipedia). The municipality is divided into several cadastral territories: Engelhartstetten, Groißenbrunn, Loimersdorf, Markthof, Stopfenreuth. In the village of Engelhartstetten, there are several colonies of Charvát (Croatian) families. In the cadastral territory of Loimersdorf, there was a strong group of residents of Croatian origin in the mid-20th century. Even today, Croatian surnames are common (Wikipedia CZ).

Engelhartstetten belongs to the district of Gänserndorf. The village is situated near the borders with Hungary and Slovakia.

Engelhartstetten ist eine Gemeinde in Niederösterreich, in der Nähe von Bratislava (Wikipedia). Sie liegt im niedrigsten Teil des Marchfelds. Die Bäche Rußbach und Stempfelbach durchziehen das Gebiet (Wikipedia CZ). Der slowakische Name des Dorfes lautet Poturno. Es hat eine Bevölkerung von 1.909 Einwohnern und liegt auf einer Höhe von 143 Metern über dem Meeresspiegel. Die Schlösser Hof und Niederweiden befinden sich in der Umgebung. Die Radbrücke der Freiheit verbindet Engelhartstetten mit Bratislava (Wikipedia). Die Gemeinde ist in mehrere Katastralgemeinden unterteilt: Engelhartstetten, Groißenbrunn, Loimersdorf, Markthof, Stopfenreuth. Im Dorf Engelhartstetten gibt es mehrere Kolonien kroatischer Familien mit dem Nachnamen Charvát. Im Katastralgebiet Loimersdorf gab es Mitte des 20. Jahrhunderts eine starke Gruppe von Bewohnern kroatischer Herkunft. Auch heute sind kroatische Nachnamen üblich (Wikipedia CZ).

Engelhartstetten gehört zum Bezirk Gänserndorf. Das Dorf liegt in der Nähe der Grenzen zu Ungarn und der Slowakei.

, ,

Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Ducové

skala
Hits: 1988

Ducové je obec na Dolnom Považí, ležiaca asi 4 km od Piešťan v nadmorskej výške 200 metrov nad morom. Na ploche 2.63 km2 žije 457 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1348. pod názvom Duchreuy (Krupa Vladimír). Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita Kostolec, veľkomoravský veľmožský dvorec s rotundou (Wikipedia). Ďalšie historické názvy : Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Najstaršie osídlenie Ducového pochádza z mladšej časti staršej doby kamennej, patrí do obdobia gravettienskej kultúry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zistilo sa na lokalite Kostolec, ale aj na ďalších miestach v chotári obce. Poloha Kostolec je rozdelená v nerovnakej veľkosti medzi Ducové a Hubinu. Z archeol­ogického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia. Vybudované opevnenie – palisáda z dubových kolov, obytné časti – zrubové a kostolík – rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do polovice 19. storočia ako cintorín. V polovici 15. storočia pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských a bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko – základňa. Obyvatelia obce sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. Od polovice 16. storočia hralo úlohu aj vinohradníctvo. V roku 1598 bolo v obci 11 . V roku 1787 24 domov a 157 obyvateľov. V roku 1900 24 domov a 164 obyvateľov. Od 5.7.1990 sa na sviatok svätého Cyrila a Metoda uskutočnil prvý ročník Národnej púte na Kostolec. Púte sa konajú od tohto roku pravidelne (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Ducové is a village in the Lower region, located about 4 km from at an altitude of 200 meters above sea level. It covers an area of 2.63 km2 and is home to 457 inhabitants. The first written mention dates back to 1348, under the name „Duchreuy“ (Krupa Vladimír). The village has had various historical names, including Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

The oldest settlement in Ducové dates back to the younger part of the older Stone Age, belonging to the Gravettian culture period (26,000 – 14,000 years BC). Evidence has been found at the Kostolec site and other locations within the village’s territory. The Kostolec location is divided unevenly between Ducové and Hubina. From an archaeological and historical perspective, it is considered a significant Slavic site. It is a national cultural monument. The most important settlement at Kostolec in terms of Slovak history represents the Slovak settlement from the 9th to the 10th century. The constructed fortifications, palisade of oak logs, residential areas with log houses, and the church – rotunda, characterize it as part of the manorial estate of members of the court aristocracy. After the definitive decline of the manor, its area was used until the mid-19th century as a cemetery. In the mid-15th century, probably in connection with the activities of Hussite and Unity of the Brethren troops in the Váh region, a military camp – base was built at Kostolec. The villagers mainly engaged in agriculture. From the mid-16th century, viticulture also played a role. In 1598, there were 11 houses in the village. In 1787, there were 24 houses and 157 inhabitants. In 1900, there were 24 houses and 164 inhabitants. Since July 5, 1990, the National Pilgrimage to Kostolec has been held annually on the feast of Saints Cyril and Methodius. Pilgrimages have been taking place regularly since that year (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

  • Krupa Vladimír, Ducové. In: Šüle Peter, 2005: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS-LINE, ISBN 80-969388-8-6. p. 138.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie

Spišský Štvrtok

skala
Hits: 3412

Spišský Štvrtok som navštívil pri svojom putovaní okolo Levoče.

Maďarský názov je Csütörtökhely, nemecký Donnersmarkt. Na niečo cez 14 km2 žije asi 2 500 obyvateľov. Leží na križovatke dávnych súčasných medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou. Na Levoču, Hrabušice a na Gemer.(wikipedia.sk). Leží v Hornádskej kotline v okrese Levoča. Je bránou do Slovenského raja. Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. storočia trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263 (spisskystvrtok.sk). Okolie obce bolo osídlené už v praveku. Našli sa tu po človekovi z mladšej doby bronzovej i železnej – halštatskej. Najväčší význam však má objav pravekého organizovaného mestečka v Myšej Hôrke, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi. V blízkosti boli aj centrá slovanského veľkomoravského . Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada. V 11. storočí sa obce zmocnili Maďari, obec pomenovali podľa uhorského kráľa na Villa sancti Ladislai – Obec svätého Ladislava. Svätý Ladislav sa stal patrónom obce. Ďalšie názvy obce: Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. V obci je kostol svätého Ladislava s kaplnkou Zápoľských. Spočiatku, ešte pred nájazdami Tatárov bol drevený, pri rekonštrukcii bol postavený v románskom slohu. V roku 1402 bol postavený nový gotický kostol, ktorý bol v 18. storočí barokizovaný klenbou (wikipedia.sk).

I visited Spišský Štvrtok during my journey around Levoča.

The Hungarian name of the village is Csütörtökhely, and the German name is Donnersmarkt. It is home to about 2,500 residents on an area of approximately 14 km2. It is situated at the crossroads of former trade routes between Poprad and Spišská Nová Ves, leading to Levoča, Hrabušice, and (wikipedia.sk). Located in the Hornád Basin in the Levoča district, Spišský Štvrtok serves as the gateway to Slovak Paradise. The Mouse Hill counts its age at 3,500 years and is also known as Mycenae. The village has been a market settlement and a center for Spiš spear makers since the 10th century. The first written mention of the village dates back to 1263 (spisskystvrtok.sk). The surrounding area was inhabited in prehistoric times, with traces of people from the younger Bronze Age and Iron Age (Hallstatt period). The most significant discovery is the prehistoric organized town in Mouse Hill, fortified with the oldest masonry in Central Europe, pulsating with life 3,500 years ago. In the vicinity, there were also centers of Slavic Great Moravian settlements. Likely, in the location of today’s village, there was an old market settlement. In the 11th century, the Hungarians seized the village, naming it after the Hungarian king as Villa sancti Ladislai – the Village of St. Ladislaus. St. Ladislaus became the patron saint of the village. Other names for the village include Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. The village has the Church of St. Ladislaus with the chapel of the Zápoľský family. Initially, before the Tatar invasions, it was a wooden church, and during reconstruction, a new Gothic church was built in 1402, later baroqueized in the 18th century with a vault (wikipedia.sk).

Spišský Štvrtok odwiedziłem podczas mojej podróży wokół Levoči.

Węgierska nazwa miejscowości to Csütörtökhely, niemiecka Donnersmarkt. Na obszarze około 14 km2 mieszka około 2 500 mieszkańców. Znajduje się na skrzyżowaniu dawnych szlaków między Popradem a Spišskou Novou Vsou. Leży blisko Levoči, Hrabušic i Gemeru (wikipedia.sk). Położona jest w kotlinie Hornád w okręgu Levoča. Jest bramą do Słowackiego Raju. Mysia Hôrka ma ponad 3500 lat i jest nazywana również Spišskými Mykenami. Miejscowość była już od X wieku osadą targową i centrum kopijników spiskich. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1263 (spisskystvrtok.sk). Okolice były już zamieszkane w pradziejach. Znaleziono tu ślady człowieka z młodszej epoki brązu i żelaza – okresu halsztackiego. Jednak najważniejsze jest odkrycie pradziejowego zorganizowanego miasteczka w Myšej Hôrke, które było umocnione najstarszym murem w środkowej Europie, a życie w nim tętniło 3500 lat temu. W pobliżu znajdowały się również ośrodki słowiańskiego osadnictwa wielkomorawskiego. Prawdopodobnie na miejscu dzisiejszej miejscowości istniała stara osada targowa. W XI wieku miejscowość została opanowana przez Węgrów, nazwano ją od węgierskiego króla Villa sancti Ladislai – Miasto św. Ladislava. Święty Ladislaus stał się patronem miejscowości. Inne nazwy miejscowości to: Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. W miejscowości znajduje się kościół św. Ladislava z kaplicą Zápoľských. Początkowo, jeszcze przed najazdami Tatarów, był drewniany, a podczas rekonstrukcji został zbudowany w stylu romańskim. W 1402 roku wybudowano nowy gotycki kościół, który w XVIII wieku został zbarokizowany kopułą (wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Polia, Fotografie

Pusté Pole

skala
Hits: 2458

Šarišská obec Puste Pole leží v doline potoka Hradlová, na styku Levočských vrchov a pohoria Čergov. Nachádza sa v nadmorskej výške 560 metrov nad morom, severozápadne od rovnomenného sedla. Na rozlohe 3.24 km2 žije 222 obyvateľov. Od roku 1956 je obec odčlenená od Krivany. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1270 pod názvom Bachamezey. Dedina koncom 15. storočia zanikla, jej kataster spustol, čo sa odrazilo v pomenovaní Pusté Pole pri novo založenej obce Vislanka. V roku 1956 prevzala osamostatnením obec názov Pusté Pole (Wikipedia).

The village of Puste Pole is situated in the valley of the Hradlová stream, at the junction of the Levočské Vrchy and the Čergov mountain range. It is located at an altitude of 560 meters above sea level, northwest of the saddle of the same name. The village covers an area of 3.24 km2, and it is home to 222 residents. Since 1956, the village has been separate from the municipality of Krivany. The first written mention of the village dates back to 1270 under the name Bachamezey. By the end of the 15th century, the village disappeared, and its cadastre deteriorated, influencing the naming of Pusté Pole near the newly founded village of Vislanka. In 1956, the village adopted the name Pusté Pole through its independence (Wikipedia).