2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Tekov

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 1776

Kremnica je banícke mesto, v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a striebro. Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské Körmöcbánya, latinské Cremnicium. Na rozlohe 43.13 km2 tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako Zlatá Kremnica. Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. Historické názvy mesta: Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, baníci, tesári, čižmári, debnári, klobučníci, kováči, murári, zámočníci, mäsiari, zlatníci, súkenníci, krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu Nemci (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické zlaté dukáty – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner – rotunda svätého Ondreja z 13. storočia. Kostol svätej Kataríny je doložený zo 14. storočia. Gotická socha Madony je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky kostol svätej Alžbety je z konca 14. storočia. Baroková kláštor františkánov s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie knižnice obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné domy z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Matej Burian a Martin Stirbitz (e-obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská Skalka a Krahule. Biela stopa sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou. Termálne kúpalisko Katarína napája termálny prameň, ktorého voda je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. Teplota vody pri výtoku je 36°C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej Hory) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Medzi osobnosti mesta patrí: prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec Ladislav Chudík, huslista Peter Michalica, basketbalista Stanislav Kropilák, chodec Jozef Pribilinec (Wikipedia), hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. Kremnické gagy je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. Hudba pod diamantovou klenbou je hudobný festival Petra Michalicu. Kremnický hradný organ je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická Bašta je folkový a akustický festival. Cechové hody sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je Bellov festival dychových hudieb (visitkremnica.com).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Krásnohorské Podhradie

Hits: 1320

Krásnohorské Podhradie leží v Rožňavskej kotline, v doline potoka Pača v nadmorskej výške 369 metrov nad morom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Na ploche 23.2 km2 tu žije 2 660 obyvateľov (Wikipedia). Krásnohorské Podhradie spolu s Pačou, Krásnohorskou Dlhou Lúkou a Jovicami a hradom Krásna Hôrka boli v roku 1243 majetkom zvanom Plešivec. Na mieste dnešného hradu stálo opevnenie. V polovici 13. storočia tu územie osídľovali Maďari. Pre nimi tu boli Slovania. Historické názvy obce: Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, Krásnohorské Podhradí. Maďarský názov Krasznahorkaváralja. Obyvatelia sa živili baníctvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk), tkáčstvom, garbiarstvom, kožušníctvom, pastierstvom (retep.sk), v 19. storočí poľnohospodárstvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Začiatkom 15. storočia bola obec mýtnou stanicou (retep.sk). V roku 1773 mala obec 280 obyvateľov aj vďaka moru, ktorý vyhubil takmer 90 % obyvateľstva. V roku 1785 tu už žilo 876 obyvateľov (obeckrasnohorskepodhradie.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Zamagurie

Kamienka

Hits: 1365

Kamienka sa nachádza neďaleko Starej Ľubovne, na pomedzí Spišskej Magury a Ľubovnianskej vrchoviny (obeckamienka.sk), v nadmorskej výške 600 metrov nad morom. Rozloha obce je 29.16 km2 (Wikipedia). Najstarší názov obce je Eva. Ďalším je Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Eva zanikla, vznikla dedinka Kameň (obeckamienka.sk). Poľský historik Andrzej Žaki pripúšťa existenciu obce už pre 12. storočím. Za zakladateľa obce je považovaný gróf Viliam Drugeth. Obyvatelia sa venovali aj remeslám, ešte v 19. storočí tu pôsobili garbiari, stolári, kováči, obuvníci, krajčíri (obeckamienka.sk). Už viac ako 40 rokov sa v obci koná folklórny festival (obeckamienka.sk), v obci pôsobí folklórna skupina Barvinok,. Žije tu 1 400 obyvateľov (obeckamienka.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

Hits: 1593

Obec Ľubica leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári obce sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté pramene (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), na ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Historické názvy Ľubice: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo mesto Ľubica väčšie než Kežmarok (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, súkenníci, čižmári, tkáči, kováči, krajčíri, kováči, remenári, kožušníci, murári, kamenári, garbiari, mäsiari, debnári, mlynári, tesári, kolári, sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli kúpele, ktoré odsúdil k zánik vznik vojenského výcvikového priestoru Javorina v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post