Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie, Tekov

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 3215

Kremnica je banícke , v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a . Jeho nemecké pomenovanie je , maďarské , latinské Cremnicium. rozlohe 43.13 km2 tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako Zlatá Kremnica. Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. mesta: Cremnychbana, , Cremnic, , Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, , Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, baníci, , čižmári, debnári, klobučníci, , , , , zlatníci, , krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu Nemci (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické zlaté dukáty – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner z 13. storočia. je doložený zo 14. storočia. Gotická socha Madony je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky  je z konca 14. storočia. Baroková s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Burian a (e-obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú a . v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou.  napája termálny prameň, ktorého voda je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. vody pri výtoku je 36 °C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech () (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Medzi mesta patrí: prozaik Gustáv Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec , huslista Peter Michalica, basketbalista Stanislav Kropilák, chodec  (Wikipedia), hudobný skladateľ  (e-obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. je hudobný festival Petra Michalicu. Kremnický hradný organ je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická je folkový a akustický festival. Cechové sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je (visitkremnica.com).


Kremnica is a mining town that has been extracting gold and silver since the 10th century. Its German name is Kremnitz, Hungarian Körmöcbánya, and Latin Cremnicium. With an area of 43.13 km2, it is home to 5,356 inhabitants. It is situated in the Kremnica Mountains in the northern part of . Since 1328, it has been a free royal town and was also known as Golden Kremnica. The Kremnica Mint is the world’s oldest continuously operating mint, functioning since 1328 (Wikipedia). The first written mention of Kremnica dates back to 1328. Historical names of the town include Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, and Krembnicia. In the early 15th century, Kremnica had around 3,000 inhabitants living in about 250 houses. As surface deposits were depleted in the 15th and 16th centuries, surface mining declined. In the 18th century, various craftsmen and professionals such as blacksmiths, miners, carpenters, cobblers, coopers, hatters, locksmiths, butchers, goldsmiths, tailors, furriers, tanners, shoemakers, minters, and shopkeepers worked in the town. In 1880, an earthquake caused the collapse of old shafts and galleries. Until the early 20th century, Germans were the majority in the town (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Part 2). Kremnica’s gold ducats – florins were among the most valuable coins in Europe, with 21.5 million pieces minted (mint.sk). The Municipal Castle is a national cultural monument (Wikipedia). The Karner – Rotunda of St. Andrew from the 13th century, the Church of St. Catherine documented from the 14th century, and the Gothic Madonna statue from the early 16th century are notable historical sites. The Hospital Church of St. dates back to the late 14th century, and the Baroque Franciscan Monastery with a church is from the 17th century, expanded later with a Loreto chapel. In the 15th century, a church library was established in Kremnica, followed by the Franciscan library in 1739. These libraries contain incunabula from Germany and Italy. The church library and archives of the Catholic parish house medieval manuscript codices from the 14th and 15th centuries. Many other libraries in Kremnica also house valuable prints. Two-story mining houses from the late 17th and early 18th centuries are still preserved. In the 16th and 17th centuries, organs were crafted by Matej Burian and Stirbitz (.sk).

Recreational resorts Skalka and Krahule are located near Kremnica. Biela stopa is a cross-country skiing competition with a rich history. The Katarína Thermal Pool is supplied by a thermal spring with slightly radioactive and highly mineralized water, known for its therapeutic effects, with a temperature of 36 °C at the outlet (Wikipedia). Besides locals, residents of Kremnica included people from Italy, Bavaria, , Silesia, and Bohemia (minters from ) (visitkremnica.com). Kremnica became one of the centers of the former German language islands in central Slovakia, collectively known as Hauerland, a term that emerged in the 20th century. Notable personalities from the town include the prose writer Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, writer Jozef Cíger-Hronský, actor Ladislav Chudík, violinist Peter Michalica, basketball player Stanislav Kropilák, racewalker Jozef Pribilinec (Wikipedia), and composer Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Several artistic and sporting events take place in Kremnica. Kremnické gagy is a European festival of humor and satire held since 1980 at the end of August. Hudba pod diamantovou klenbou is a music festival initiated by Peter Michalica. Kremnický hradný organ is an international organ festival held since 1996 in the Church of St. Catherine. Kremnická Bašta is a folk and acoustic festival. Cechové hody is a new event organized since 2009 (Wikipedia). Another event is the Bellov Festival of brass bands (visitkremnica.com).


Odkazy


TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Gemer, Polia, Fotografie

Krásnohorské Podhradie

Hits: 2465

leží v Rožňavskej kotline, v doline potoka v nadmorskej výške 369 metrov nad morom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). ploche 23.2 km2 tu žije 2 660 obyvateľov (Wikipedia). Krásnohorské Podhradie spolu s Pačou, Krásnohorskou Dlhou Lúkou a Jovicami a hradom Krásna boli v roku 1243 majetkom zvanom . Na mieste dnešného hradu stálo . V polovici 13. storočia tu územie osídľovali . Pre nimi tu boli . , , , , , . Maďarský názov . Obyvatelia sa živili baníctvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk), tkáčstvom, garbiarstvom, kožušníctvom, pastierstvom (retep.sk), v 19. storočí poľnohospodárstvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Začiatkom 15. storočia bola obec mýtnou stanicou (retep.sk). V roku 1773 mala obec 280 obyvateľov aj vďaka moru, ktorý vyhubil takmer 90 % obyvateľstva. V roku 1785 tu už žilo 876 obyvateľov (obeckrasnohorskepodhradie.sk).


Krásnohorské Podhradie is situated in the Rožňava Basin, in the valley of the Pača stream at an elevation of 369 meters above sea level ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). Covering an area of 23.2 km2, the village is home to 2,660 residents ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). In 1243, Krásnohorské Podhradie, along with Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice, and Krásna Hôrka Castle, was part of an estate known as Plešivec. The site of the current castle originally had fortifications. In the mid-13th century, the territory was settled by Hungarians, preceded by Slavs. Historical names of the village include Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, and Krásnohorské Podhradie. The Hungarian name is Krasznahorkaváralja. The residents were engaged in mining, weaving, tanning, furrier’s trade, and pastoralism. In the 19th century, agriculture became predominant ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/).


Krásnohorské Podhradie a Rožňavai medencében található, a Pača-patak völgyében, tengerszint feletti magassága 369 méter ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). A 23,2 km2 területű faluban 2 660 lakos él ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). 1243-ban Krásnohorské Podhradie, Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice és a Krásna Hôrka vára együttesen a Plešivec nevű birtok része volt. A jelenlegi vár helyén eredetileg erődítmények álltak. A 13. század közepén a területet magyarok telepítették be, előttük szlávok éltek itt. A falu történelmi nevei közé tartozik a Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka és a Krásnohorské Podhradie. A magyar neve Krasznahorkaváralja. A lakosok bányászkodással, szövészel, bőrgyártással, szőrmeiparral és állattenyésztéssel foglalkoztak. A 19. században a mezőgazdaság vált dominánssá ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/)).


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Zamagurie, Polia, Fotografie

Kamienka

Hits: 2170

sa nachádza neďaleko Starej Ľubovne, pomedzí Spišskej Magury a Ľubovnianskej (obeckamienka.sk), v nadmorskej výške 600 metrov nad morom. Rozloha je 29.16 km2 (Wikipedia). Najstarší názov obce je . Ďalším je , , , (obeckamienka.sk), , , , (obeckamienka.sk). Eva zanikla, vznikla dedinka Kameň (obeckamienka.sk). Poľský historik pripúšťa existenciu obce už pre 12. storočím. Za zakladateľa obce je považovaný gróf . Obyvatelia sa venovali aj remeslám, ešte v 19. storočí tu pôsobili , , , ,  (obeckamienka.sk). Už viac ako 40 rokov sa v obci koná folklórny festival (obeckamienka.sk), v obci pôsobí folklórna skupina ,. Žije tu 1 400 obyvateľov (obeckamienka.sk).


Kamienka is located near Stara Lubovna, on the border between the Spis and Lubovnianska Highlands (obeckamienka.sk), at an altitude of 600 meters above sea level. The area of the municipality is 29.16 km2 (). The oldest name of the village is Eva. Other names include Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Eva disappeared, and the village of Kameň emerged (obeckamienka.sk). Polish historian Andrzej Žak acknowledges the existence of the village as early as the 12th century. Count Viliam Drugeth is considered the founder of the village. The inhabitants were also engaged in crafts; in the 19th century, there were coopers, carpenters, blacksmiths, shoemakers, and tailors (obeckamienka.sk). For more than 40 years, a festival has been held in the village (obeckamienka.sk), and the folk group Barvinok operates in the village. There are 1,400 inhabitants (obeckamienka.sk).


Kamienka znajduje się niedaleko Starej Lubovny, na pograniczu Spišskiej Magury i Lubowiańskiego Pogórza (obeckamienka.sk), na wysokości 600 metrów nad poziomem morza. Powierzchnia gminy wynosi 29,16 km2 (Wikipedia). Najstarszą nazwą wsi jest Eva. Inne nazwy to Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Eva zniknęła, a powstała wieś Kameň (obeckamienka.sk). Polski historyk Andrzej Žak uznaje istnienie wsi już w XII wieku. Za założyciela wsi uważany jest hrabia Viliam Drugeth. Mieszkańcy zajmowali się także rzemiosłem; w XIX wieku działali tu beczkarze, stolarze, kowale, szewcy i krawcy (obeckamienka.sk). Od ponad 40 lat w miejscowości odbywa się festiwal folklorystyczny (obeckamienka.sk), działa tutaj zespół folklorystyczny Barvinok. Mieszka tu 1400 osób (obeckamienka.sk).


Каменка розташована неподалік від Старої Любовні, на кордоні Спишської Магури та Любовнянського Предгір’я (obeckamienka.sk), на висоті 600 метрів над рівнем моря. Площа муніципалітету становить 29,16 км2 (Wikipedia). Найстаріше ім’я селища – Ева. Інші назви включають Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Ева зникла, і з’явилася село Камінь (obeckamienka.sk). Польський історик Анджей Жак визнає існування селища ще в XII столітті. За засновника селища вважається граф Віліам Другет. Мешканці також займалися ремеслом; у XIX столітті тут діяли бочкарі, столяри, кузнеці, черевикові та портни (obeckamienka.sk). Понад 40 років в селі проводиться фольклорний фестиваль (obeckamienka.sk), діє фольклорний ансамбль Barvinok. Тут проживає 1400 осіб (obeckamienka.sk).


Krajina, Slovensko, Spiš, Fotografie

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

Hits: 2436

Obec leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Ľubice: , , , ,  (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo Ľubica väčšie než (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, , , , , , kováči, remenári, , , , , , debnári, , , , sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli , ktoré odsúdil k zánik vojenského výcvikového priestoru v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).


Ľubica is a village located near Kežmarok, situated at an altitude of 630 meters above sea level. The village has numerous healing sulfur springs within its territory. The population of Ľubica is approximately 4164 residents, and covers an area of 76.53 km2. The written mention of Ľubica dates back to the year 1251. Since 1271, it has held the status of a royal town. The historical names for Ľubica include Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, and Leibic. In the 14th century, Ľubica was larger than Kežmarok. During the 17th century, Ľubica remained one of the wealthiest towns in the region. Various guilds operated in the town, including clothiers, cobblers, weavers, blacksmiths, tailors, locksmiths, belt makers, furriers, masons, stonecutters, tanners, butchers, coopers, millers, carpenters, wheelwrights, and brewers. From 1412 to 1772, Ľubica was in Polish pledge along with other Spiš towns. The healing sulfur springs in Ľubica have been utilized since 1714. Bathhouses were established around the springs, but their existence was threatened by the creation of the military training area Javorina in 1952, leading to their eventual decline. From 1974 to 1992, Ľubica was administratively attached to Kežmarok.


Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Kopaničiarska obec Priepasné

Hits: 2381

Rozloha je 13.71 km2 (priepasne.sk), leží v nadmorskej výške 343 metrov nad morom (Wikipedia). Žije tu 384 obyvateľov (Wikipedia). Názov obce je údajne odvodený od slova „„. Obce vznikla odčlenením od obce Košariská v roku 1957. Až do roku 1926 bolo súčasťou Brezovej. Osídlenie obce je kopaničiarske, 19 lokálnych osídlení: , (, a ), , , , , , , , , , , , , , , , a (priepasne.sk). O vzniku obce hovorí povesť, podľa ktorej utekal z Liptovského Mikuláša pred Turkami miesto, ktoré sa dnes nazýva „U Potúčkov“ (priepasne.sk).


The village has an area of 13.71 km2 (priepasne.sk) and is situated at an elevation of 343 meters above sea level (). is home to 384 inhabitants (Wikipedia). The name of the village is allegedly derived from the word „pasenie“ (grazing). The village was established by separating from the village in 1957. Until 1926, Priepasné was part of . The settlement of the village is characterized by hilly terrain with 19 local settlements: Podmlynárová, Dlhý Vršek (Haluzice, Výhon a Pažite), U Potúčkov, U Kázikov, U Bielych, U Bachárov, U Blatniakov, U Čúvalov, Batíková, U Kopeckých, U Mosnáčkov, Končiny, U Zubákov, U Hrajnohov, U Markov, U Petráši, U Ševcov, Jandech Dolina, and Jurčatári (priepasne.sk). According to a legend, the village’s origin is associated with the story of the tanner , who fled from Liptovský to the place now called „U Potúčkov“ to escape the Turks (priepasne.sk).