2014, Krajina, Obce, Obce, Slovenská, Slovenské, Vodné nádrže, Záhorácke, Záhorie

Lozorno

Hits: 825

Lozorno sa nachádza na juhozápade Slovenska, 24 km od Bratislavy, v blízkosti západných svahov Malých Karpát, v regiónie Záhorie (lozorno.sk). Leží v nadmorskej výške 188 metrov nad morom. Na ploche 44.79 km2 tu žije 3 022 obyvateľov (Wikipedia). V obci sa nachádza Kostol svätej Kataríny z Alexandrie z roku 1630. Baroková Kaplnka svätého Vendelína je z roku 1729 (lozorno.sk). V minulosti tu bola lesná železnica, ktorej stopy sa však ťažko hľadajú. Bola stavaná po roku 1918, zanikla v 30-tych rokoch 20. storočia (lozorno.sk). Nad Lozornom sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká Suchý potok (lozorno.sk). Pri tejto nádrži je situované Múzeum historických vozidiel, v priestoroch bývalých kasární (lozorno.sk). Z Lozorna pochádza cyklista Anton Tkáč (Wikipedia).

História Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho gróf Rugerius začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé osídľovanie Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako Ezelarn. Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského Esel, čo znamená somár. Somáre sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je Zorno. Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných zvierat, páleniu vápna a dreveného uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava – Malacky. Vznikol oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne (lozorno.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Pamätníky, Slovenská, Stavby

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Hits: 1773

Myšlienka miesta, hrobu a pomníka Milana Rastislava Štefánika je mojím vlastným prejavom lásky a úcty k veľkej a svetlej pamiatke na naše spoločné styky v detstve. Vznikla v prvej chvíli veľkej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli, keď ho, len mŕtveho, objala oslobodená zem … Spojením rozmerných hmôt spišského travertínu oštiepaných tupým hranolom ocele, prevažne bielej farby, ostro zarezaných do prostejm ináč nedotknutej krásy prírody a miesta, či v modravom opare ranných hmiel, či na azúrovej klenbe ďalekého horizontu rozjasaného slnkom, pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho plného súzvuku, hrdinstva, harmónia a lásky (Dušan Jurkovič)

Mohyla sa začala stavať v roku 1927 (Zdroj: Pamätník). Predtým tu bol jednoduchý hrob v tvare kríža, v ktorom bol pochovaný Štefánik spolu s troma talianskymi vojakmi len niekoľko dní po svojej smrti (brezova.sk). Jedného z talianskych vojakov na žiadosť rodiny v roku 1921 previezli do Talianska (obnova.sk). Talianski vojaci: Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (prevezený) a Merlini Umberto. Mohyla je z travertínu zo Spišských Vlachov. Dovezených bolo 194 vagónov (mrstefanik.sk).

Mohyla je národnou kultúrnou pamiatkou. Pripomína Milana Rastislava Štefánika, rodáka z Košarísk, vedca, politika, diplomata, predstaviteľa zahraničného odboja za prvej svetovej vojny, človeka ktorý sa významne podieľal na vzniku Československej republiky (Zdroj: Pamätník). Štefánik sa narodil 21.7.1880 v Košariskách, zomrel 4.5.1919 (Pinčíková) pri leteckom nešťastí v Ivánke pri Dunaji. Bol vojenský letec, astronóm, vedec, ktorý stál pri zrode novodobej štátnosti Československej republiky. Vplýval na európsku politiku, s myšlienkami, názormi aj činmi ho môžeme považovať za prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane harmónia národov v Európe – europeizácia. Žil podľa slov: Veriť, milovať, pracovať. Jeho odkaz je dedičstvom, ktorým sme prispeli k budovaniu modernej Európy (Pinčíková).

Mohyla na Bradle bola odhalená 23.9.1928, jej autorom je Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo je vrch v Myjavskej pahorkatine, týči sa do výšky 544 metrov nad morom. Telesné pozostatky Štefánika sa nachádzajú asi v hrobke v 10 metrovej hĺbke pod vrcholom mohyly, spolu s ďalšími dvomi talianmi. Dušan Jurkovič predložil po skončení druhej svetovej vojny návrh na úpravu mohyly, aby rozšírila svoj význam o pripomienku padlých československých letcov a legionárov, ale projekt sa nerealizoval. Rekonštrukcie sa mohyla dočkala až v roku 1989. Trvala do roku 1996 (sme.sk). Verejnosti opäť sprístupnená bola 4.5.1996 (brezova.sk). Vždy v máji sa konajú celonárodné stretnutia (sme.sk). Sú vďakou a spomienkou Slovákoch, Čechov a iných Európanov na skvelého Milana Rastislava Štefánika (brezova.sk). Celá stavba je postavená z travertínových blokov (wikipedia.sk)

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2010, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská, TOP

Malé Karpaty

Hits: 1189

V rámci pohoria Malých Karpát bola v roku 1976 vyhlásená Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty. Rozprestiera sa na 65 504 hektároch, od ľavého brehu Dunaja až po Nové Mesto nad Váhom s dĺžkou 100 kilometrov. Súčasťou je viacero krasov, v ktorých sa nachádza viacero jaskýň: Borinský, Plavecký, Dobrovodský a Čachtický (stupava.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Myjava, Obce, Obce, Slovenská, Slovenské

Brezová pod Bradlom

Hits: 1347

Mesto leží na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej trojice je z roku 1650, evanjelický kostol z roku 1874. Nachádza sa tu aj jediný pomník Jana Husa na Slovensku (Zdroj: Informačná tabuľa). Ku koncu roka 2010 tu žilo 5251 obyvateľov na ploche 41.08 km2 (brezova.sk). Má tieto časti: Minárčiny, Štverník, Hurbanova dolina, Žriedlova dolina (Židovské). Prvá písomná zbierka je z roku 1263, trvalejšie osídlenie začína v 15. storočí. V roku 1568 patrila Brezová pod Čachtické panstvo. Tento kraj sa stal blízky Štúrovskej generácii, v rokoch 1848 – 1849 sa stal východiskom národného hnutia. Po roku 1918 v Brezovej vznikla prvá meštianska škola na Slovensku. Mohyla Milan Rastislava Štefánika na Bradle bola postavená v roku 1928. Pôsobí tu divadelný súbor Jozefa Miloslava Hurbana. Folklórny súbor Brezová vznikol v roku 1966. Z Brezovej pochádzal herec Ján Bzdúch (Wikipedia.sk).

Use Facebook to Comment on this Post