Krajina, Zahraničie, Mestá, Česko, Južná Morava, Fotografie

Bučovice – mesto unikátneho renesančného zámku

skala
Hits: 637

Bučovice ležia v údolí Litavy medzi Brnom a Uherským Hradišťom. Žije tu 6500 obyvateľov. V 19. storočí tu bol zriadený 12 hektárový lesopark. V poslednej štvrtine 16. storočia začal Jan Šembera Černohorský z Boskovic budovať najskvostnejší renesančný zámok na Morave s jedinečnými sálami a nádherným arkárových nádvorím. V 17. storočí pribudla manýristická fontána. V roku 1645 švédski vojaci vyplienili mesto až na kostol a zámok. V druhej polovici 18. storočí a v prvej v 19. storočí boli Bučovice jedným z najvýznamnejších centier súkenníctva. V 20. storočí sa stal najvýznamnejším drevospracujúci priemysel. Konáva sa tu v máji Zámecký košt, kde je pravidelne zastúpených okolo 800 vín. V októbri je organizovaný Festival ochotnických divadel Miroslava Doležala (bucovice.cz). Mestské časti: Bučovice, Černčín, Kloboučky, Marefy, Vícemilice. Bučovíc: herec Miroslav Doležal, spevák Bob Frídl (Wikipedia). Bučovický zámok je unikátnou stavbou talianskej renesancie na sever od Álp. Konkrétne typu „palazzo in fortezza“. Arkádové nádvorie tvorí aj 90 bohato vyzdobených stĺpov 540 reliéfmi (zamek-bucovice.cz). Pomenovanie pochádza o pomenovania obyvateľov, základom bolo meno Budeš, Buďše, Budeč, Buďče, Buč. Tieto mená boli domáckymi podobami Budimíra, Budislava, Drahobuda (Wikipedia).

Bučovice sa nachádzajú v juhomoravskom kraji, majú bohatú minulosť a zachované dedičstvo. Zakorenená siaha až do stredoveku. Prvá písomná zmienka je z roku 1237. Dominantou je renesančný zámok postavený v 16. storočí. Je obklopený rozsiahlou záhradou so starobylými fontánami a sochami. Kostol sv. Martina je postavený v gotickom slohu. Kuzmova kašna je jedna z najkrajších renesančných fontán v Česku. Postavená bola v 16. storočí, stala sa miestom, kde si obyvatelia aj návštevníci chodia posedieť a relaxovať. Kultúrna scéna si v Bučoviciach príde na svoje. Pravidelne hostia rôzne a hudby, divadla, tradičných remesiel. Napr. Bučovický hudobný festival. Región je známy svojimi vinicami, na ktorých sa dorába vynikajúce moravské víno. Bučovický zámok, nesie charakteristické prvky renesančnej architektúry, vrátane , oblúkov, pilastrácie a zdobených okenných otvorov. Fasády zámku sú pozoruhodne zdobené reliéfmi a štukatúrami, čo pridáva dojem elegancie a umenia.

Bučovice sú malebné mesto nachádzajúce sa v okrese Vyškov v Juhomoravskom kraji, približne 29 km východne od Brna. Ležia na severnom okraji Ždánického lesa v nadmorskej výške 226 metrov nad morom a preteká nimi rieka Litava. Mesto má približne 6 900 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Bučoviciach pochádza z roku 1322, hoci archeologické nálezy naznačujú existenciu už v prvej polovici 13. storočia. V 16. storočí zažilo mesto rozkvet pod vedením Jana Černohorského z Boskovic, ktorý dal postaviť renesančný zámok, považovaný za jednu z najcennejších renesančných stavieb na sever od Talianska. Medzi významné patrí renesančný zámok s francúzskou záhradou, ktorý bol postavený v rokoch 1567–1582. Na nádvorí zámku sa nachádza baroková fontána s postavou bakchanta. Ďalšími zaujímavosťami sú farský kostol Nanebovzatia Panny Márie z rokov 1637–1641, barokové svätého Jána Nepomuckého a svätého Jána Sarkandra, Strakoschov dom na námestí z konca 18. storočia a kubistický Obecný dom z rokov 1913–1914, ktorý v súčasnosti slúži ako sídlo mestského úradu. Vo východnej časti Bučovíc sa nachádza rozsiahly židovský cintorín s náhrobkami zo 17. až 20. storočia, ktorý pripomína prítomnosť židovskej komunity a jej prínos k hospodárskemu rozvoju mesta v minulosti (mistopisy.cz).

Na kopci nad mestom sa rozprestiera približne 12 hektárový lesopark Kalvárie, ktorý vznikol v 80. a 90. rokoch 19. storočia z iniciatívy kniežaťa Jána II. z Lichtenštajnska. Po rozsiahlej obnove v rokoch 2019 a 2020 slúži ako obľúbené miesto na oddych a rekreáciu pre miestnych obyvateľov aj návštevníkov. V miestnej časti Vícemilice sa nachádza biocentrum s dvoma rybníkmi, ktoré láka na prechádzky a ponúka príležitosť na pozorovanie miestnej fauny a flóry v prirodzenom prostredí (kampocesku.cz). Bučovice ponúkajú bohaté možnosti pre pešiu turistiku a cykloturistiku vďaka svojej polohe na úpätí Ždánického lesa. Mesto je hospodárskym a vzdelávacím strediskom oblasti, s dvoma základnými školami a dvoma strednými školami – gymnáziom a obchodnou akadémiou. Medzi športové a rekreačné zariadenia patrí plavecký bazén, športový areál v Hájku s tenisovými kurtmi a futbalovým ihriskom a nové vonkajšie kúpalisko otvorené v roku 2007. (rodinnevylety.cz). Bučovice sú známe svojím bohatým kultúrnym životom. Mesto pravidelne organizuje rôzne podujatia, ako sú jarmoky, a spoločenské akcie (topvstupenky.sk).

Bučovice lies in the Litava valley between and Uherské Hradiště, with a population of approximately 6,500. In the 19th century, a 12-hectare forest park was established here. In the last quarter of the 16th century, Jan Šembera Černohorský of Boskovice began building the most magnificent Renaissance château in Moravia, featuring unique halls and a stunning arcaded courtyard. In the 17th century, a Mannerist fountain was added. In 1645, Swedish soldiers plundered the town, sparing only the church and the château. In the late 18th and early 19th centuries, Bučovice became one of the most important centers of cloth-making. In the 20th century, the woodworking industry became the most significant. Each May, the „Zámecký košt“ is held, showcasing around 800 wines. In October, the Miroslav Doležal Festival of Amateur Theatre takes place (bucovice.cz).

City districts include Bučovice, Černčín, Kloboučky, Marefy, and Vícemilice. Notable figures from Bučovice include actor Miroslav Doležal and singer Bob Frídl (Wikipedia). The Bučovice château is a unique example of Italian Renaissance architecture north of the Alps, specifically of the „palazzo in fortezza“ type. Its arcaded courtyard boasts 90 richly decorated columns with 540 reliefs (zamek-bucovice.cz). The name Bučovice originates from the name Budeš, Buďše, Budeč, Buďče, or Buč, which were diminutives of Budimír, Budislav, or Drahobud (Wikipedia).

Bučovice is located in the South Moravian Region, with a rich history and preserved heritage dating back to the Middle Ages. The first written mention is from 1237. Its landmark is the Renaissance château built in the 16th century, surrounded by extensive gardens with ancient fountains and statues. The Church of St. is built in Gothic style. The Kuzma Fountain, one of the most beautiful Renaissance fountains in the Czech Republic, was constructed in the 16th century and is a popular spot for relaxation.

Bučovice hosts various cultural events, including the Bučovice Music Festival. The region is renowned for its vineyards producing excellent Moravian wines. The château features characteristic elements of Renaissance architecture, such as symmetry, arches, pilasters, and ornate window openings. Its facades are adorned with remarkable reliefs and stucco, adding elegance and artistry.

Bučovice is a picturesque town located in the Vyškov district of the South Moravian Region, about 29 km east of Brno. It lies on the northern edge of the Ždánice Forest at an altitude of 226 meters above sea level, with the Litava River flowing through it. The first written mention of Bučovice dates back to 1322, though archaeological findings suggest settlement in the early 13th century. The town flourished in the 16th century under Jan Černohorský of Boskovice, who built the Renaissance château, considered one of the finest Renaissance buildings north of Italy.

Other notable landmarks include the parish Church of the Assumption of the Virgin Mary (1637–1641), Baroque statues of St. John of Nepomuk and St. John Sarkander, the Strakosch House from the late 18th century, and the Cubist Municipal House (1913–1914), now the town hall. In the eastern part of Bučovice is a large Jewish cemetery with tombstones dating from the 17th to the 20th century, reflecting the Jewish community’s historical contribution to the town’s economic development.

On the hill above the town lies the 12-hectare Kalvárie forest park, established in the 19th century by Prince Jan II of Liechtenstein. After extensive restoration in 2019 and 2020, it serves as a popular recreation area. In the local district of Vícemilice, a biocenter with two ponds offers opportunities for walks and wildlife observation. Bučovice is a hub for hiking and cycling, thanks to its location at the foot of the Ždánice Forest. The town is an educational and economic center with two elementary schools and two secondary schools – a gymnasium and a business academy. Its sports facilities include a swimming pool, sports complex in Hájek with tennis courts and a football pitch, and an outdoor swimming pool opened in 2007. Bučovice is also known for its vibrant cultural life, hosting markets, concerts, and social events (rodinnevylety.cz, kampocesku.cz).

Bučovice leží v údolí Litavy mezi Brnem a Uherským Hradištěm, s přibližně 6 500 obyvateli. V 19. století zde byl založen lesopark o rozloze 12 hektarů. V poslední čtvrtině 16. století začal Jan Šembera Černohorský z Boskovic budovat nejskvostnější renesanční zámek na Moravě s jedinečnými sály a nádherným arkádovým nádvořím. V 17. století přibyla manýristická fontána. Roku 1645 město vyplenili švédští vojáci, ušetřeny zůstaly pouze kostel a zámek. Na přelomu 18. a 19. století se Bučovice staly jedním z nejvýznamnějších center soukenictví. Ve 20. století se nejdůležitějším průmyslem stalo zpracování dřeva. Každý květen se zde koná „Zámecký košt“, na kterém je zastoupeno přibližně 800 vín. V říjnu se organizuje Festival ochotnických divadel Miroslava Doležala (bucovice.cz).

Městské části: Bučovice, Černčín, Kloboučky, Marefy, Vícemilice. Mezi osobnosti Bučovic patří herec Miroslav Doležal a zpěvák Bob Frídl (Wikipedia). Bučovický zámek je unikátní stavbou italské renesance severně od Alp, konkrétně typu „palazzo in fortezza“. Arkádové nádvoří tvoří 90 bohatě zdobených sloupů se 540 reliéfy (zamek-bucovice.cz). Název Bučovice pochází od osobních jmen Budeš, Buďše, Budeč, Buďče, Buč, což byly domácké podoby jmen Budimír, Budislav či Drahobud (Wikipedia).

Bučovice se nachází v Jihomoravském kraji, s bohatou historií sahající až do středověku. První písemná zmínka je z roku 1237. Dominantou je renesanční zámek z 16. století, obklopený rozsáhlými zahradami se starobylými fontánami a sochami. Kostel sv. Martina je postaven v gotickém slohu. Kuzmova kašna, jedna z nejkrásnějších renesančních fontán v Česku, byla postavena v 16. století a slouží jako oblíbené místo pro odpočinek.

Bučovice hostí různé kulturní akce, například Bučovický hudební festival. Region je známý svými vinicemi produkujícími vynikající moravská vína. Zámek má charakteristické prvky renesanční architektury, jako jsou symetrie, oblouky, pilastry a zdobené okenní otvory. Fasády zámku jsou bohatě zdobené reliéfy a štukaturou, což dodává pocit elegance a umění.

Bučovice jsou malebné město v okrese Vyškov, Jihomoravský kraj, asi 29 km východně od Brna. Leží na severním okraji Ždánického lesa v nadmořské výšce 226 m, protéká jimi řeka Litava. První písemná zmínka pochází z roku 1322, přesto archeologické nálezy dokládají osídlení již ve 13. století. Město zažilo rozkvět v 16. století za Jana Černohorského z Boskovic, který dal postavit renesanční zámek považovaný za jednu z nejcennějších renesančních staveb severně od Itálie.

Mezi další památky patří kostel Nanebevzetí Panny Marie (1637–1641), barokní sochy sv. Jana Nepomuckého a sv. Jana Sarkandera, Strakoschův dům z 18. století a kubistický Obecní dům (1913–1914), který dnes slouží jako radnice. Ve východní části Bučovic se nachází židovský hřbitov s náhrobky ze 17.–20. století, připomínající židovskou komunitu a její přínos k rozvoji města.

Na kopci nad městem se rozkládá 12hektarový lesopark Kalvárie, vzniklý v 19. století z iniciativy knížete Jana II. z Lichtenštejna. Po rekonstrukci v letech 2019–2020 slouží jako oblíbené místo pro odpočinek. V místní části Vícemilice se nachází biocentrum s dvěma , které láká na procházky a pozorování přírody. Bučovice jsou centrem turistiky a cykloturistiky na úpatí Ždánického lesa. Nabízejí sportovní zázemí, například plavecký bazén, tenisové kurty, fotbalové hřiště a koupaliště (rodinnevylety.cz, kampocesku.cz).

Krajina, Slovensko, Príroda, Dolné Považie, Ľudská príroda, Fotografie

Park v Piešťanoch

skala
Hits: 4641

V Piešťanoch má park svoju tradíciu a svoju váhu. Zaberá veľkú plochu z celkovej rozlohy mesta. Problémom piešťanských parkov je, že sa málo obnovujú. starnú, ničia sa a nové stromy sa nesadia. Mestský park – Sad Andreja Kmeťa založil gróf Erdödy v 18. storočí (Drahovská A., Piešťanský týždeň). Pôvodne vznikol ako kúpeľný park. Dnes je pomenovaný po muzeológovi, významnom biológovi Andrejovi Kmeťovi. Zaberá 212 235 m2 (TASR). Dnes je tento park národnou pamiatkou.

Piešťanské ležia na miestach, kde sa pôvodne nachádzal tvrdý lužný les. Rastú v nich viaceré naše, ale aj introdukované druhy, napr.: Abies concolor, Abies nordmanniana, Acer grosserii, Aesculus parviflora, Calocedrus decurrens, Calycanthus floridus, Campsis radicans, Catalpa bignonioides, Cercis siliquastrum, Chamaecyparis lawsoniana, Cryptomeria japonica, Ginkgo biloba, Gleditscia triacanthos, Hamamelis japonica, Hamamelis virginiana, Jasminum nudiflorum, Koelreuteria paniculata, Liriodendron tulipifera, Magnolia x soulangiana, Paulownia tomentosa, Picea pungens, Pinus wallichiana, Platanus x hybrida, Populus nigra italica, Quercus rubra, Taxodium distichum, Taxus baccata (Bača).

V parku žije veverička Sciurus vulgaris, ježko Erinaceus concolor, netopier raniak hrdzavý Nyctalus noctula, hniezdna kolónia havranov Corvus fragilegus. Ku bežným vtákom patrí brhlík Sitta europea, žlna Picus viridis, ďatle, slávik Luscinia megarhynchos, myšiarka ušatá Asio otus, sova lesná Strix aluco. V jazierkach sa vyskytuje skokan rapotavý Rana ridibunda, korytnačka písmenková Chrysemys scripta elegans (piestany.sk).

In , the park holds its own tradition and significance, occupying a substantial area of the city’s total land. The issue with Piešťany’s parks is the limited rejuvenation they undergo. Trees age, deteriorate, and new ones are not planted. The Municipal Park – Sad Andreja Kmeťa was established by Count Erdödy in the 18th century as a spa park (Drahovská A., Piešťanský týždeň). Today, it is named after the renowned museologist and biologist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m2 (TASR). Currently, this park holds the status of a national monument.

Piešťany’s parks are situated where dense alluvial forests originally stood. Numerous native and introduced species thrive in them, such as Abies concolor, Abies nordmanniana, Acer grosserii, Aesculus parviflora, Calocedrus decurrens, Calycanthus floridus, Campsis radicans, Catalpa bignonioides, Cercis siliquastrum, Chamaecyparis lawsoniana, Cryptomeria japonica, Ginkgo biloba, Gleditscia triacanthos, Hamamelis japonica, Hamamelis virginiana, Jasminum nudiflorum, Koelreuteria paniculata, Liriodendron tulipifera, Magnolia x soulangiana, Paulownia tomentosa, Picea pungens, Pinus wallichiana, Platanus x hybrida, Populus nigra italica, Quercus rubra, Taxodium distichum, Taxus baccata (Bača).

The park is home to the red squirrel (Sciurus vulgaris), hedgehog (Erinaceus concolor), the rusty noctule bat (Nyctalus noctula), and a nesting colony of rooks (Corvus fragilegus). Common birds include the nuthatch (Sitta europea), European green woodpecker (Picus viridis), woodpeckers, nightingale (Luscinia megarhynchos), long-eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix aluco). In the ponds, you can find the edible frog (Rana ridibunda) and the red-eared slider turtle (Chrysemys scripta elegans) (piestany.sk).

In Piešťany hat der Park seine Tradition und Bedeutung. Er nimmt eine große Fläche der gesamten Stadtfläche ein. Das Problem der Piešťany-Parks ist, dass sie wenig erneuert werden. Die Bäume altern, werden beschädigt und neue Bäume werden nicht gepflanzt. Der Stadtpark – Sad Andreja Kmeťa wurde im 18. Jahrhundert von Graf Erdödy gegründet (Drahovská A., Piešťanský týždeň). Ursprünglich entstand er als Kurpark. Heute ist er nach dem Museologen und bedeutenden Biologen Andrej Kmeť benannt. Er umfasst 212.235 m² (TASR). Heute ist dieser Park ein nationales Denkmal.

Die Piešťany-Parks befinden sich an Orten, an denen ursprünglich ein harter Auenwald stand. Es wachsen dort verschiedene einheimische, aber auch eingeführte Arten, z.B.: Abies concolor, Abies nordmanniana, Acer grosserii, Aesculus parviflora, Calocedrus decurrens, Calycanthus floridus, Campsis radicans, Catalpa bignonioides, Cercis siliquastrum, Chamaecyparis lawsoniana, Cryptomeria japonica, Ginkgo biloba, Gleditsia triacanthos, Hamamelis japonica, Hamamelis virginiana, Jasminum nudiflorum, Koelreuteria paniculata, Liriodendron tulipifera, Magnolia x soulangiana, Paulownia tomentosa, Picea pungens, Pinus wallichiana, Platanus x hybrida, Populus nigra italica, Quercus rubra, Taxodium distichum, Taxus baccata (Bača).

Im Park leben das Eichhörnchen Sciurus vulgaris, der Igel Erinaceus concolor, die Fledermaus Nyctalus noctula, und eine Brutkolonie von Raben Corvus fragilegus. Zu den häufigen Vögeln gehören der Kleiber Sitta europea, der Grünspecht Picus viridis, Spechte, die Nachtigall Luscinia megarhynchos, die Waldohreule Asio otus, die Waldkauz Strix aluco. In den Teichen gibt es den Teichfrosch Rana ridibunda, die Buchstaben-Schmuckschildkröte Chrysemys scripta elegans (piestany.sk).

TOP

Všetky

, , , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Prešov – mesto hudby

skala
Hits: 3130

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve , Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná , Prešovská hudobná , JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské : spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve rieky, Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Divadlo Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná jar, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské osobnosti patria: spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, in Hungarian Eperjes, in German Eperies / Preschau, in Russian Prjašev, in Polish Preszów, in Latin Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum ( Kaliňák). One hypothesis suggests that the original name of the city, Eperies, is derived from the Hungarian word „eper“ – strawberry. Slovak historian Uličný argues that the name Prešov roots in the Slavic name Preš (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). It is the center of and the Prešov self-governing region. It lies in the Košice Basin, between the Slánske Mountains and the Šariš Highlands, at an altitude of about 255 meters above sea level. The city has two rivers, Torysa and Sekčov. As of January 1, 2005, the population was 91,205, making it the third-largest city in Slovakia (presov.sk). It has four boroughs: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, and Šalgovík (Wikipedia.sk). The settlement’s origins date back to the Stone Age. Slavic settlement is documented from the 8th to 9th centuries. The first written mention is in a document by King Béla IV from 1247. Prešov has been a free royal town since 1374. Since 1412, it has been part of Pentapolitana – a community of five royal towns, along with Košice, Bardejov, Levoča, and Sabinov (Wikipedia.sk). In the 14th and 15th centuries, it experienced remarkable economic development. The year 1687 is significant for Prešov because of the „Caraff’s slaughter,“ when 24 citizens were brutally executed in the square for supporting Imrich Tököli, the leader of the anti-Habsburg uprising. In 1816, the establishment of the Greek Catholic diocese brought more Rusyns to the area. The salt production in Solivar, Prešov, had a major economic impact (Wikipedia.sk), though it was „destroyed“ by democrats after 2010. On November 1, 1918, the so-called Prešov Uprising occurred, during which 41 soldiers and two civilians were executed. Under the influence of the revolution in Budapest, some soldiers refused obedience and proceeded to loot stores. They were later apprehended and, despite there being no loss of life, were sentenced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The historical core of the city is a national cultural monument (presov.sk). It boasts several landmarks, such as the Greek Catholic Church of St. John the Baptist, Klobušických Palace, Šariš Gallery, Neptune’s Fountain, Rákóczi Palace, Roman Catholic Parish Church of St. Nicholas, the Immaculata statue, Bosák’s Bank, Caraff’s Prison (presov.sk), the Church of St. Alexander Nevsky, Calvary, and the Kumšt hydro-engineering building (Wikipedia.sk). The city is home to the Jonáš Záborský Theatre, and various events are organized, including Prešov City Days, Muvina – International Wine Festival, Prešov Triple Market, Prešov Music Spring, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Earth Day (presov.sk). Due to its vibrant music scene and achievements, the city has earned the nickname „Slovak Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), or „city of music“ (Wikipedia.sk). Some notable musicians and bands include Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Festivals held regularly include the Academic Prešov Student Art Festival, Prešov Music Spring, Salt Market Festival, Bobbin Lace Festival, Bad Music Festival, Prešov Triple Market, Historical Fencing and Crafts Festival, Prešov Cultural Summer, Sigord Festival, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Gorazd’s Literary Prešov, and many others (Wikipedia.sk). Prešov University, with eight faculties, and the Faculty of Production Technologies of the Technical University of Košice, as well as the International Business School ISM Slovakia, are located here. Additionally, there are around 34 secondary schools. Prešov Handball is well-known throughout Europe, particularly due to the Tatran Prešov club (presov.sk). The local football club, Tatran Prešov, isn’t as successful even within Slovakia. Prominent figures from Prešov include the writer, journalist, and historian Jonáš Záborský, writer Milka Zimková, actor and director Ján Borodáč and Peter Rašev, actors Juraj Kukura, Jozef Stražan, and Kveta Stražanová, director Fero Fenič, Slovak Radio foreign correspondent Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits in Tel Aviv, footballer Ladislav Pavlovič, hockey player Igor Liba, and first Miss Czechoslovakia Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, known in Hungarian as Eperjes, in German as Eperies / Preschau, in Russian as Prjašev, in Polish as Preszów, in Latin as Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák), has an interesting history surrounding its name. One theory suggests that the original name „Eperies“ is derived from the Hungarian word „eper,“ meaning „strawberry.“ Slovak historian Uličný argues that the name Prešov has roots in the Slavic name „Preš“ (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). The city is the center of the Šariš region and Prešovský self-governing region. It lies in the Košice Basin, between the Slánske Mountains and the Šariš Upland, at an altitude of approximately 255 meters above sea level. Two rivers, Torysa and Sekčov, flow through the city. As of January 1, 2005, the population was 91,205, making it the third most populous city in Slovakia (presov.sk). It consists of four urban districts: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, and Šalgovík (Wikipedia.sk). The city’s settlement dates back to the Stone Age, with Slavic settlements documented from the turn of the 8th and 9th centuries. The first written mention is from a document by King Béla IV in 1247. Prešov has held the status of a free royal town since 1374 and became part of the Pentapolitan association of five royal towns, along with Košice, Bardejov, Levoča, and Sabinov, starting in 1412 (Wikipedia.sk). The city experienced significant economic growth in the 14th and 15th centuries. The year 1687 is known for the „Prešov Massacre“ (Caraff’s Massacre), when 24 citizens were executed for supporting Imre Tököli, leader of the anti-Habsburg rebellion. In 1816, the Greek Catholic diocese was established, bringing more Rusyns to the city. Salt production was of great economic importance to the city (Wikipedia.sk), with Solivar Prešov, which was „destroyed“ by the democratic forces after 2010. On November 1, 1918, the Prešov Uprising occurred, with 41 soldiers and two civilians being executed. Due to the revolution in Budapest, some soldiers refused to follow orders, and later engaged in looting. Although there were no casualties, they were sentenced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The historic core of the city is a national cultural monument (presov.sk). There are many notable landmarks, such as the Greek Catholic Church of St. John the Baptist, the Klobušický Palace, the Šariš Gallery, the Neptune Fountain, the Rákóczi Palace, the Roman Catholic Church of St. Nicholas, the Immaculata statue, Bosák’s Bank, the Caraff Prison (presov.sk), the Church of St. Alexander Nevsky, the Calvary, and the Kumšt hydrological structure (Wikipedia.sk). Prešov is also home to the Jonáš Záborský Theatre, hosts the city’s annual Days of Prešov, the Muvina International Wine Competition, the Prešov Trinity Fair, the Prešov Music Spring, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Earth Day (presov.sk), and the city has earned the nickname „Slovak Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), or the „City of Music“ (Wikipedia.sk), due to its thriving music scene. Some musicians and bands associated with Prešov include Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. The city regularly hosts events like the Academic Prešov Student Arts Festival, Prešov Music Spring, Solnobansky Market, Lace Making Festival, Festival of Bad Music, Prešov Trinity Fair, Historical Swordsmanship and Crafts Festival, Prešov Cultural Summer, Sigord Festival, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Gorazd Literary Prešov, and many more (Wikipedia.sk). The city is home to Prešov University with eight faculties, the Faculty of Manufacturing Technologies of the Technical University of Košice, and the ISM Slovakia International Business School, along with around 34 secondary schools. Prešov handball has a strong reputation in Europe, especially thanks to the Tatran Prešov club (presov.sk). The city’s football team, Tatran Prešov, is no longer as successful domestically. Notable people from Prešov include writer, journalist, and historian Jonáš Záborský, writer Milka Zimková, actor and director Ján Borodáč and Peter Rašev, actors Juraj Kukura, Jozef Stražan, and Kveta Stražanová, director Fero Fenič, Slovak Radio foreign correspondent in Tel Aviv Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, footballer Ladislav Pavlovič, hockey player Igor Liba, and the first Miss Czechoslovakia Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Пряшів, по-угорськи Eperjes, по-німецьки Eperies / Preschau, по-русски Prjašev, по-польськи Preszów, по-латинськи Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Одна гипотеза стверджує, що оригінальна назва міста Eperies походить від угорського слова „eper“ — полуниця. Словенський історик Улічний вважає, що назва Пряшів має слов’янське походження і бере початок від імені Преш (Петро Шворц та інші, 1997, с. 14). Це є центр Шариша та Пряшівського автономного округу. Місто розташоване в Кошицькій низині, між Сланськими горами та Шаришським підвищенням на висоті близько 255 метрів над рівнем моря. Місто має дві річки, Торису та Секчов. Станом на 1 січня 2005 року в місті проживало 91 205 осіб, що робить його третім за чисельністю населення містом у Словаччині (presov.sk). Місто має чотири райони: Пряшів, Нижня Шебастова, Соливар та Шальговік (Wikipedia.sk). Початки заселення сягали ще кам’яної доби. Слов’янське поселення датовано кінцем 8 — початком 9 століття. Перше письмове згадування зустрічається у грамоті короля Бели IV 1247 року. Пряшів є вільним королівським містом з 1374 року. З 1412 року місто входило в Пентаполітану — спільноту п’яти королівських міст разом з Кошицею, Бардеєвом, Левочею та Сабіновим (Wikipedia.sk). В 14-15 століттях місто переживало винятковий економічний розвиток. 1687 рік знаменний подіями на пряшівському майдані, коли було жорстоко страчено 24 міщан за підтримку Імриха Текелі, лідера антигабсбурзького повстання. У 1816 році створено греко-католицьку єпархію, що призвело до прибуття більших потоків Русинів. Важливу економічну роль в місті відігравала сільське виробництво (Wikipedia.sk), яке „зруйнували“ демократи після 2010 року. 1 листопада 1918 року відбулася так звана Пряшівська повстання, в результаті якої було страчено 41 військового та двох цивільних осіб. Під впливом революції в Будапешті частина солдатів відмовилась від виконання наказів і здійснила пограбування магазинів. Пізніше вони були затримані, і, незважаючи на відсутність людських втрат, були засуджені до смертної кари (Петро Шворц та інші, 1997, с. 33).

Історичний центр міста є національною культурною пам’яткою (presov.sk). Тут розташовані численні пам’ятки, зокрема: греко-католицький храм святого Івана Хрестителя, палац Клобушицьких, Шаришська галерея, фонтан Нептуна, палац Ракоці, римо-католицький кафедральний собор святого Миколая, статуя Непорочного зачаття, Босака банківська установка, в’язниця Карафа (presov.sk), храм святого Олександра Невського, Кальварія, гідротехнічна споруда Кумшт (Wikipedia.sk). Тут розташовані Пряшівський театр і проводяться численні заходи: Дні міста Пряшів, міжнародний конкурс вин Muvina, Пряшівський трійковий базар, Пряшівська музична весна, Пряшівська музична осінь, JAZZ Prešov, День Землі (presov.sk). Через музичний розвиток та здобутки в музиці місто отримало прізвисько „словенський Сіетл“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), або „місто музики“ (Wikipedia.sk).

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve rieky, Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Divadlo Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná jar, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské osobnosti patria: spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

TOP

Všetky

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Česko, Fotografie

Česká Kamenice – mesto kde chodil do školy Antonín Dvořák

skala
Hits: 1628

Česká Kamenice, nemecky Böhmisch Kamnitz, je mesto v severných Čechách, cez ktoré tečie rieka Kamenice. Historické jadro je mestskou pamiatkovou zónou (Wikipedia CZ). Je jedným z najzachovalejších historických centier v severných Čechách (Informačná tabuľa). Na ploche 38.76 km2 žije 5247 obyvateľov. Nadmorská výška mesta je 301 metrov nad morom (Wikipedia CZ). Mesto lemujú Lužické , České Švajčiarko a České Stredohorie (luzicke-hory.cz). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1352, avšak vo väčšine publikácií je uvedené, že bolo založené už pred rokom 1283 (Wikipedia CZ). Podľa luzicke-hory.cz mesto vzniklo možno už v 11. storočí a obývané bolo Lužíckými Srbmi. Okolo polovice 13. storočia sem prišli nemeckí osídlenci. V roku 1394 tu stálo 67 (luzicke-hory.cz). Po druhej svetovej vojne bola vysídlená väčšina miestnych obyvateľov. Od roku 2005 je mesto tzv. Historickým mestom. Zámok pochádza z prvej polovici 16. storočia. Miestne časti: Česká Kamenice, Dolní Kamenice, Filipov, Horní Kamenice, Huníkov, Kamenická Nová Víska, Kerhartice, Líska, Pekelský Důl, Víska pod (Wikipedia CZ).

Od jesene 1856 do leta 1857 navštevoval tunajšiu meštiansku školu Antonín Dvořák (ceska-kamenice.cz). V mladosti tu v rokoch 1720 – 1728 žil Christoph Willibald Gluck, ktorého otec Alexander bol lesníkom na tunajšom panstve (luzicke-hory.cz). V historickom centre mesta sa zachovala , ktorá odráža bohatstvo minulosti. Mestu dominuje kostol svätej Kataríny (ceska-kamenice.cz). Nachádza sa tu pútnická baroková kaplnka Narodenia Panny Márie s krížovou cestou. Hrad Kamenice na Zámockom vrchu je romantická zrúcanina stredovekého hradu s rozhľadňou. Kostol svätého Jakuba Väčšieho je neskorogotický kostol s vyhliadkovou vežou (Informačná tabuľa).

Lákadlom je blízkosť národného parku České Švajčiarsko. Neďaleko sa nachádza Zápolský zámok s krásnymi záhradami. Miestne reštaurácie a kaviarne ponúkajú tradičné lužické špeciality a domáce dezerty (ceska-kamenice.cz). Na území mesta sa stýkajú hranice troch chránených krajinných oblastí: Labské pieskovce, Lužické hory a České stredohorie (Informačná tabuľa).

Česká Kamenice (German: Böhmisch Kamnitz) is a town in northern Bohemia, Czech Republic, through which the river Kamenice flows. The historic center is designated as an urban monument zone and is considered one of the best-preserved historical centers in northern Bohemia. The town covers an area of 38.76 km² and has a population of 5,247 inhabitants, with an elevation of 301 meters above sea level. It is surrounded by the Lusatian Mountains, Bohemian Switzerland, and the Central Bohemian Uplands.

The first written mention of the town dates back to 1352, though most sources suggest it was established before 1283. According to some historians, Česká Kamenice may have been founded as early as the 11th century and was initially inhabited by Lusatian Sorbs. German settlers arrived around the middle of the 13th century, and by 1394, the town had 67 houses. After World War II, most of the original population was displaced. Since 2005, Česká Kamenice has been recognized as a Historic Town. Its local parts include Česká Kamenice, Dolní Kamenice, Filipov, Horní Kamenice, Huníkov, Kamenická Nová Víska, Kerhartice, Líska, Pekelský Důl, and Víska pod Lesy.

Composer Antonín Dvořák attended the local middle school from autumn 1856 to summer 1857. Christoph Willibald Gluck spent part of his youth here from 1720 to 1728, as his father, Alexander Gluck, was a forester on the local estate. The historic town center preserves architecture reflecting its rich past, dominated by the Church of Saint Catherine. Other significant landmarks include the pilgrimage Baroque Chapel of the Nativity of the Virgin Mary with a Way of the Cross, the romantic ruins of Kamenice Castle with an observation tower on Castle Hill, and the late-Gothic Church of Saint James the Greater, also featuring an observation tower.

The proximity to the Bohemian Switzerland National Park is a major attraction, alongside the nearby Zápolský Castle with its beautiful gardens. Local restaurants and cafés offer traditional Lusatian specialties and homemade desserts. The town’s territory meets the boundaries of three protected landscape areas: Elbe Sandstone Mountains, Lusatian Mountains, and the Central Bohemian Uplands.

Böhmisch Kamnitz (tschechisch Česká Kamenice) ist eine Stadt in Nordböhmen, Tschechien, durch die der Fluss Kamnitz fließt. Ihr historischer Stadtkern steht unter Denkmalschutz und gilt als eines der am besten erhaltenen historischen Zentren in Nordböhmen. Die Stadt hat eine Fläche von 38,76 km², 5.247 Einwohner und liegt auf einer Höhe von 301 Metern über dem Meeresspiegel. Sie ist von den Lausitzer Bergen, der Böhmischen Schweiz und dem Böhmischen Mittelgebirge umgeben.

Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1352, obwohl die Stadt vermutlich schon vor 1283 gegründet wurde. Laut einigen Quellen könnte Böhmisch Kamnitz bereits im 11. Jahrhundert von den Lausitzer Sorben besiedelt worden sein. Mitte des 13. Jahrhunderts kamen deutsche Siedler hinzu, und im Jahr 1394 standen hier bereits 67 Häuser. Nach dem Zweiten Weltkrieg wurde der Großteil der Bevölkerung vertrieben. Seit 2005 trägt Böhmisch Kamnitz den Titel „Historische Stadt“. Zur Stadt gehören die Ortsteile Česká Kamenice, Dolní Kamenice, Filipov, Horní Kamenice, Huníkov, Kamenická Nová Víska, Kerhartice, Líska, Pekelský Důl und Víska pod Lesy.

Von Herbst 1856 bis Sommer 1857 besuchte der Komponist Antonín Dvořák die örtliche Bürgerschule. Der Komponist Christoph Willibald Gluck lebte von 1720 bis 1728 hier, da sein Vater Alexander Gluck Förster auf dem lokalen Gut war. Das historische Stadtzentrum bewahrt Architektur, die ihren reichen historischen Hintergrund widerspiegelt. Dominierend ist die Kirche der heiligen Katharina. Weitere bedeutende Sehenswürdigkeiten sind die barocke Wallfahrtskapelle Mariä Geburt mit Kreuzweg, die romantische Ruine der Burg Kamnitz mit Aussichtsturm auf dem Schlossberg und die spätgotische Kirche des heiligen Jakobus des Älteren mit Aussichtsturm.

Attraktiv ist die Nähe zum Nationalpark Böhmische Schweiz. Nicht weit entfernt liegt auch das Schloss Zápolský mit seinen schönen Gärten. Lokale Restaurants und Cafés bieten traditionelle Lausitzer Spezialitäten und hausgemachte Desserts an. Auf dem Gebiet der Stadt treffen sich die Grenzen von drei Landschaftsschutzgebieten: Elbsandsteingebirge, Lausitzer Gebirge und Böhmisches Mittelgebirge.

Česká Kamenice (německy Böhmisch Kamnitz) je město v severních Čechách, kterým protéká řeka Kamenice. Historické jádro města je městskou památkovou zónou a je považováno za jedno z nejzachovalejších historických center v severních Čechách. Město se rozkládá na ploše 38,76 km², má 5247 obyvatel a nachází se v nadmořské výšce 301 metrů nad mořem. Je obklopeno Lužickými horami, Českým Švýcarskem a Českým středohořím.

První písemná zmínka o městě pochází z roku 1352, avšak většina publikací uvádí, že bylo založeno již před rokem 1283. Podle některých zdrojů mohla být Česká Kamenice osídlena již v 11. století Lužickými Srby. V polovině 13. století se zde usadili němečtí kolonisté a roku 1394 zde stálo 67 domů. Po druhé světové válce byla většina původního obyvatelstva vysídlena. Od roku 2005 je Česká Kamenice označována jako „Historické město“. Místní části zahrnují Českou Kamenici, Dolní Kamenici, Filipov, Horní Kamenici, Huníkov, Kamenickou Novou Vísku, Kerhartice, Lísku, Pekelský Důl a Vísku pod Lesy.

Od podzimu 1856 do léta 1857 navštěvoval zdejší měšťanskou školu hudební skladatel Antonín Dvořák. V mládí zde v letech 1720 až 1728 žil také skladatel Christoph Willibald Gluck, jehož otec Alexander Gluck byl lesníkem na místním panství. V historickém centru města se dochovala architektura odrážející jeho bohatou minulost. Dominantou je kostel svaté Kateřiny. Další významné památky zahrnují barokní poutní kapli Narození Panny Marie s křížovou cestou, romantickou zříceninu hradu Kamenice s rozhlednou na Zámeckém vrchu a pozdně gotický kostel svatého Jakuba Většího s vyhlídkovou věží.

Velkým lákadlem je blízkost národního parku České Švýcarsko. Nedaleko se nachází také Zápolský zámek s krásnými zahradami. Místní restaurace a kavárny nabízejí tradiční lužické speciality a domácí dezerty. Na území města se setkávají hranice tří chráněných krajinných oblastí: Labské pískovce, Lužické hory a České středohoří.

  • Kamenica v Spišskošarišskom medzihorí

 

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Mestá, TOP, Fotografie

Slovenské mestá

skala
Hits: 2522

na Slovensku sú rôznorodé. Nesú si svoje vlastné znaky, bohužiaľ ich historické podoby sú zväčša zámerne zničené.

Kremnica, Banská Štiavnica, Prešov, Piešťany, Bardejov, Levoča, Bytča, Žilina, Banská Bystrica, Stupava, Bojnice, Nitra, Skalica, Dolný Kubín, Trenčín, Senec, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Krupina, Trnava, Martin, Komárno.

Cities in Slovakia are diverse. They carry their own distinct characteristics, but unfortunately, their historical aspects have mostly been deliberately destroyed.

, , , , , , ,