2006-2010, 2009, 2011-2015, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Hont

skala
Hits: 2867

Hont je jed­ným z regi­ó­nov Slo­ven­ska, jeho síd­lom boli Šahy. V nie­kto­rých turis­tic­kých pub­li­ká­ciách sa regi­ón nazý­va aj Poip­lie (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný od šľach­tic­ké­ho rodu Hunt – Poznan (slo​vak​re​gi​on​.sk). Do regi­ó­nu Hont pat­rí napr. Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Hra­ni­ce tvo­ri­li Štiav­nic­ké vrchy na seve­re, Hron na zápa­de, rie­ka Krtíš na výcho­de, Dunaj a Ipeľ na juhu (slo​vak​re​gi​on​.sk). Hon­tian­ska župa za Uhor­ska mala 2 633 km2 a sia­hal do dneš­né­ho Maďar­ska. Jej vznik sa datu­je do 11. sto­ro­čia odčle­ne­ním Hon­tian­ske­ho komi­tá­tu od Novoh­rad­ské­ho komi­tá­tu. Kon­com 13. sto­ro­čia sa komi­tát zme­nil na zemian­sku sto­li­cu. V rokoch 1552 až 1682 väč­ši­nu úze­mia Hon­tu obsa­di­li turec­ké voj­ská a pri­po­ji­li ku Novoh­rad­ské­mu san­dža­ku. Ban­ská Štiav­ni­ca bola v roku 1787 dru­hým naj­väč­ším slo­ven­ským mes­tom, mala 18 926 oby­va­te­ľov. Malo­hont bol v roku 1802 pri­po­je­ný ku Geme­ru. V roku 1877 bola ku Hon­tian­skej župe pri­po­je­ná Kru­pi­na. V stre­do­ve­ku sa Hon­tian­ska sto­li­ca deli­la na šty­ri slúž­nov­ské okre­sy: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký a Malo­hont­ský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvo­ril Ipeľ­ský okres (Wiki­pe­dia). Cha­rak­te­ris­tic­ký prv­kom Hon­tu je laz­níc­ke osíd­le­nie a pre­tr­vá­va­nie tra­dič­ných ľudo­vých zvyk­los­tí. V nie­kto­rých obciach sa dodnes zacho­va­li tra­dič­né remes­lá – čip­kár­stvo, hrn­čiar­stvo, kováč­stvo (slo​vak​re​gi​on​.sk).

Hont is one of the regi­ons of Slo­va­kia, with its capi­tal being Šahy. In some tou­rist pub­li­ca­ti­ons, the regi­on is also refer­red to as Poip­lie (Wiki­pe­dia). The name is deri­ved from the nob­le Hunt-​Poznan fami­ly (slo​vak​re​gi​on​.sk). The Hont regi­on inc­lu­des pla­ces like Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, and Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Its boun­da­ries are for­med by the Štiav­nic­ké vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danu­be and Ipeľ rivers in the south (slo​vak​re​gi​on​.sk).

During the time of the King­dom of Hun­ga­ry, Hont Coun­ty had an area of 2,633 km², exten­ding into present-​day Hun­ga­ry. Its estab­lish­ment dates back to the 11th cen­tu­ry when it sepa­ra­ted from the Novoh­rad Coun­ty. In the late 13th cen­tu­ry, the coun­ty trans­for­med into a nob­le coun­ty. From 1552 to 1682, Tur­kish for­ces occu­pied most of the Hont ter­ri­to­ry and anne­xed it to the Novoh­rad San­jak. In 1787, Ban­ská Štiav­ni­ca was the second-​largest Slo­vak town with 18,926 inha­bi­tants. Malo­hont was anne­xed to Gemer in 1802. In 1877, Kru­pi­na was added to Hont Coun­ty. In the medie­val peri­od, Hont Coun­ty was divi­ded into four ser­vi­le dis­tricts: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký, and Malo­hont­ský. After 1802, the Ipeľ Dis­trict was cre­a­ted south of the Ipeľ River (Wiki­pe­dia).

A cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of Hont is its spa sett­le­ments and the pre­ser­va­ti­on of tra­di­ti­onal folk cus­toms. In some vil­la­ges, tra­di­ti­onal crafts such as lace making, potte­ry, and blacks­mit­hing are still prac­ti­ced today (slo​vak​re​gi​on​.sk).

Hont Szlo­vá­kia egy­ik régi­ó­ja, köz­pont­ja Šahy. Néhá­ny turisz­ti­kai kiad­vá­ny­ban a régi­ót Poiplie-​nek is neve­zik (Wiki­pe­dia). A név a Hunt-​Poznan nemes csa­lád­tól szár­ma­zik (slo​vak​re​gi​on​.sk). A Hont régió töb­bek között Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce és Bŕh­lov­ce terüle­tét fog­lal­ja magá­ban (Wiki­pe­dia). A hatá­ro­kat észa­kon a Štiav­nic­ké vrchy, nyuga­ton a Hron folyó, kele­ten a Krtíš folyó, délen pedig a Dunaj és az Ipeľ foly­ók alkot­ják (slo​vak​re​gi​on​.sk).

A Magy­ar Kirá­ly­ság ide­jén a Hont megye terüle­te 2 633 km² volt, kiter­jed­ve a mai Magy­arors­zág terüle­té­re is. A megye kia­la­ku­lá­sa egés­zen a 11. szá­za­dig nyú­lik viss­za, ami­kor elkülönült a Novoh­rad megy­é­től. A 13. szá­zad végén a megye neme­si megy­é­vé ala­kult át. 1552-​től 1682-​ig a török erők megs­záll­ták a Hont terüle­té­nek nagy rés­zét, és hoz­zá­tol­dot­ták a Novoh­rad szandz­sák­hoz. 1787-​ben Ban­ská Štiav­ni­ca a máso­dik leg­na­gy­obb szlo­vák város volt 18 926 lakos­sal. Malo­hon­tot 1802-​ben csa­tol­ták Gemer­hez. 1877-​ben Kru­pi­na is hoz­zác­sa­tla­ko­zott a Hont megy­é­hez. A közép­kor­ban a Hont megye négy szol­ga­sá­gi kör­zet­re volt oszt­va: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký és Malo­hont­ský. 1802 után az Ipeľ folyó déli rés­zén Ipeľ kör­ze­tet hoz­tak lét­re (Wiki­pe­dia).

A Hont jel­leg­ze­tes voná­sa a gyógy­für­dő tele­pülé­se­i­nek és a hagy­o­má­ny­os néps­zo­ká­sok megőr­zé­se. Néhá­ny falu­ban ma is gyako­rol­ják a hagy­o­má­ny­os kéz­műves mes­ter­sé­ge­ket, mint a csip­ke­kés­zí­tés, faze­kas­ság és kovács­mes­ter­ség (slo​vak​re​gi​on​.sk).

Nie­kto­ré lokality

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2011-2015, 2012, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mestá, Mestá, Noc, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Nočná Bratislava

skala
Hits: 3271

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Príroda, TOP, Vodopády

Pohyb vody

skala
Hits: 1761

Voda, s jej pohy­bom a dyna­mi­kou, je jed­ným z naj­zau­jí­ma­vej­ších a výtvar­ných prv­kov v prí­ro­de. Pohyb vody môže byť kre­a­tív­nym spô­so­bom zachy­tiť krá­su a jedi­neč­nosť. Mor­ské vlny pat­ria k naj­dra­ma­tic­kej­ším pre­ja­vom pohy­bu vody. Foto­gra­fie pohy­bu­jú­cich sa vĺn zachy­tá­va­jú ener­giu a silu prí­ro­dy. Rie­ky, poto­ky tvo­ria zau­jí­ma­vé kriv­ky, kto­ré môžu byť výbor­ným pred­me­tom foto­gra­fie. Dlhé expo­zí­cie umož­nia vytvo­re­nie hlad­kých, mäk­kých liniek. Daž­ďo­vé kvap­ky sú malé ume­lec­ké die­la, kto­ré sa pohy­bu­jú vo vzdu­chu. Mak­ro­fo­to­gra­fia môže odha­liť detai­ly kva­piek na rôz­nych povr­choch. Vodo­pá­dy pred­sta­vu­jú spo­je­nie sily a krásy. 

Water, with its move­ment and dyna­mism, stands as one of the most fas­ci­na­ting and artis­tic ele­ments in natu­re. Cap­tu­ring the moti­on of water can be a cre­a­ti­ve way to sho­wca­se its beau­ty and uni­qu­e­ness. Sea waves are among the most dra­ma­tic expres­si­ons of water move­ment. Pho­tog­raphs of cras­hing waves cap­tu­re the ener­gy and for­ce of natu­re. Rivers and stre­ams form intri­gu­ing cur­ves that can be excel­lent sub­jects for pho­tog­rap­hy. Long expo­su­res allow for the cre­a­ti­on of smo­oth, soft lines.

Rain­drops, tho­se small artis­tic cre­a­ti­ons moving through the air, pre­sent an oppor­tu­ni­ty for cap­ti­va­ting mac­ro pho­tog­rap­hy. This gen­re unve­ils intri­ca­te details of rain­drops on vari­ous sur­fa­ces. Water­falls embo­dy a fusi­on of power and beau­ty. Pho­tog­raphs of water­falls not only fre­e­ze moments in time but also con­vey the for­ce and ele­gan­ce of the­se natu­ral wonders.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2016, 2016-2020, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Pohyb

skala
Hits: 2263

Foto­gra­fia nie je len sta­tic­ký záznam oka­mi­hu, má aj schop­nosť zachy­tá­va­nia pohy­bu, kto­rý dodá­va obra­zom dyna­mi­ku a emo­ci­onál­nu silu. Ovlá­da­nie tech­ník na zachy­te­nie pohy­bu je pre foto­gra­fa kľú­čo­vé, pre­to­že to umož­ňu­je vyprá­vať prí­be­hy, zachy­tiť ener­giu a vytvá­rať zau­jí­ma­vé vizu­ál­ne zážit­ky. Jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších prv­kov pri tom je nasta­ve­nie rých­los­ti uzá­vier­ky. Krát­ka expo­zí­cia (rých­la uzá­vier­ka) zmra­zí pohyb a zachy­tí ostrý obraz, čo je ide­ál­ne pri foto­gra­fo­va­ní rých­lo sa pohy­bu­jú­cich objek­tov, ako sú špor­to­vé akcie ale­bo lie­ta­jú­ce vtá­ky. Na dru­hej stra­ne dlhá expo­zí­cia (poma­lá uzá­vier­ka) môže vytvo­riť efek­ty roz­ma­za­nia, kto­ré zachy­tá­va­jú ply­nu­lý pohyb a vytvá­ra­jú dojem dyna­mi­ky. Pou­ži­tie správ­nej ohnis­ko­vej vzdia­le­nos­ti môže vytvo­riť jedi­neč­né efek­ty pri zachy­te­ní pohy­bu. Širo­ko­uh­lé objek­tí­vy s niž­šou ohnis­ko­vou vzdia­le­nos­ťou môžu zvý­raz­niť pohyb v poza­dí. Naopak, tele­ob­jek­tí­vy sa čas­to využí­va­jú na zvý­raz­ne­nie hlav­né­ho sub­jek­tu, zatiaľ čo poza­die ostá­va roz­ma­za­né. Tech­ni­ka pan­nin­gu je skve­lým spô­so­bom, ako zachy­tiť pohyb sub­jek­tu a vytvo­riť dojem rých­los­ti. Foto­graf pri tej­to tech­ni­ke sle­du­je pohyb sub­jek­tu a udr­žu­je ho v pohy­be voči poza­diu. Tým sa dosiah­ne, že sub­jekt osta­ne ostro zaos­tre­ný, zatiaľ čo poza­die sa rozo­strie, čo vytvá­ra dojem rých­los­ti a dyna­mi­ky. Pou­ži­tie via­ce­rých expo­zí­cií v jed­nom obra­ze umož­ňu­je vytvá­ra­nie jedi­neč­ných efek­tov pohy­bu. Foto­graf môže zachy­tiť via­ce­ro oka­mi­hov pohy­bu v jed­nom obra­ze, čo vedie k zau­jí­ma­vým a abs­trakt­ným výsled­kom. Dlhé expo­zič­né časy umož­ňu­jú zazna­me­nať sto­pu pohy­bu svet­la a vytvá­rať efek­ty ako sve­tel­né sto­py, naj­mä pri foto­gra­fo­va­ní noč­ných scén. Táto tech­ni­ka dodá­va obra­zom mys­ti­ku a dra­ma­tic­kosť. Využí­va­nie post­pro­duk­cie môže vytvo­riť ale­bo umoc­niť efek­ty pohy­bu vo foto­gra­fii. Doda­toč­né úpra­vy v prog­ra­me na úpra­vu foto­gra­fií môžu zvý­raz­niť roz­ma­za­nie, pris­pô­so­biť kon­trast a far­by tak, aby pod­po­ri­li poci­ty dynamiky.

Pho­tog­rap­hy is not just a sta­tic record of a moment; it has the abi­li­ty to cap­tu­re moti­on, adding dyna­mism and emo­ti­onal power to ima­ges. Mas­te­ring tech­ni­qu­es for cap­tu­ring moti­on is cru­cial for pho­tog­rap­hers, enab­ling them to tell sto­ries, cap­tu­re ener­gy, and cre­a­te com­pel­ling visu­al expe­rien­ces. One of the key ele­ments in this pro­cess is adjus­ting the shut­ter spe­ed. A short expo­su­re (fast shut­ter) fre­e­zes moti­on, cap­tu­ring a sharp ima­ge, which is ide­al for pho­tog­rap­hing fast-​moving sub­jects like sports acti­ons or fly­ing birds. On the other hand, a long expo­su­re (slow shut­ter) can cre­a­te blur effects that cap­tu­re smo­oth moti­on, cre­a­ting a sen­se of dyna­mism. Cho­osing the right focal length can also cre­a­te uni­que effects when cap­tu­ring moti­on. Wide-​angle len­ses with lower focal lengths can emp­ha­si­ze backg­round moti­on, whi­le telep­ho­to len­ses are often used to high­light the main sub­ject, lea­ving the backg­round blur­red. Pan­ning is a gre­at tech­ni­que for cap­tu­ring the moti­on of a sub­ject and con­ve­y­ing a sen­se of spe­ed. In this tech­ni­que, the pho­tog­rap­her fol­lo­ws the sub­jec­t’s move­ment, kee­ping it in moti­on against the backg­round. This ensu­res that the sub­ject remains sharp­ly focu­sed whi­le the backg­round blurs, cre­a­ting a sen­se of spe­ed and dyna­mism. Uti­li­zing mul­tip­le expo­su­res in a sin­gle ima­ge allo­ws for the cre­a­ti­on of uni­que moti­on effects. Pho­tog­rap­hers can cap­tu­re mul­tip­le moments of moti­on in one ima­ge, lea­ding to inte­res­ting and abs­tract results. Long expo­su­re times enab­le cap­tu­ring light trails and effects, espe­cial­ly when pho­tog­rap­hing night sce­nes. This tech­ni­que adds mys­ti­que and dra­ma to the ima­ges. Post-​processing can be emplo­y­ed to cre­a­te or enhan­ce moti­on effects in pho­tog­rap­hy. Addi­ti­onal edits in pho­to edi­ting soft­wa­re can high­light blur, adjust con­trast, and twe­ak colors to sup­port the fee­lings of dyna­mism. In conc­lu­si­on, cap­tu­ring moti­on in pho­tog­rap­hy is a power­ful way to con­vey emo­ti­ons and sto­ries. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent tech­ni­qu­es and adjus­ting came­ra set­tings allo­ws pho­tog­rap­hers to dis­co­ver new and uni­que ways to express moti­on in the­ir images.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Okrasná zeleň

skala
Hits: 6706

Okras­ná zeleň je pek­ným prí­kla­dom spo­je­nia prí­ro­dy a ume­nia, kto­rý dotvá­ra kra­jin­ný dizajn a pri­dá­va este­tic­ký roz­mer našim mest­ským a vidiec­kym oblas­tiam. Táto for­ma zele­ne sa vysky­tu­je v rôz­nych podo­bách, od ele­gant­ných kve­ti­no­vých záho­nov po impo­zant­né stro­my a kul­ti­vo­va­né krí­ky. Vytvá­ra har­mo­nic­ký kon­trast s iný­mi prv­ka­mi kra­ji­ny a pris­pie­va k cel­ko­vej atmo­sfé­re pro­stre­dia. Okras­ná zeleň nie je len ozdo­bou kra­ji­ny, ale aj dôle­ži­tým prv­kom, kto­rý pri­dá­va hod­no­tu náš­mu prostrediu.

Ku základ­ným prv­kom okras­nej zele­ne pat­ria kve­ty. Kve­ti­no­vé záho­ny s rôz­no­ro­dý­mi fareb­ný­mi kom­bi­ná­cia­mi nám ponú­ka­jú vizu­ál­nu poho­du a pre­bú­dza­jú naše zmys­ly. Rôz­ne dru­hy kve­tov, od tra­dič­ných ruží po exo­tic­ké orchi­dey, vytvá­ra­jú pes­trú pale­tu farieb a tva­rov. List­na­té stro­my a krí­ky majú svoj neza­me­ni­teľ­ný podiel na kra­jin­nom dizaj­ne. Okras­né tráv­na­té plo­chy, kober­ce roz­ma­ni­tých dru­hov tráv, sú ďal­ším prv­kov okras­nej zele­ne. Zele­né tráv­na­té plo­chy nie­len­že vytvá­ra­jú vizu­ál­nu har­mó­niu, ale aj posky­tu­jú pries­tor pre rôz­ne von­kaj­šie akti­vi­ty. Pre pes­trosť kra­ji­ny môže­me pri­dať aj okras­né kame­ne, fon­tá­ny a sochy. Tie­to prí­rod­né a ume­lé prv­ky spo­lu s rast­li­na­mi vytvá­ra­jú sklad­bu, kto­rá oži­vu­je oko­lie. Vzá­jom­né kom­bi­ná­cie rôz­nych dru­hov okras­nej zele­ne sú neob­me­dze­né, a kaž­dá kra­ji­na môže mať svo­ju vlast­nú jedi­neč­nú podo­bu. Odbor­ní­ci na kra­jin­ný dizajn a záh­rad­nú archi­tek­tú­ru majú dôle­ži­tú úlo­hu v tvor­be plá­nov a návrhov, kto­ré zohľad­ňu­jú nie­len este­ti­ku, ale aj eko­lo­gic­ké a kli­ma­tic­ké faktory.

Orna­men­tal Gre­e­ne­ry: A Fusi­on of Natu­re and Art in Lands­ca­pe Design

Orna­men­tal gre­e­ne­ry stands as a beau­ti­ful exam­ple of the uni­on bet­we­en natu­re and art, con­tri­bu­ting to lands­ca­pe design and adding an aest­he­tic dimen­si­on to both urban and rural are­as. This form of gre­e­ne­ry mani­fests in vari­ous forms, ran­ging from ele­gant flo­wer beds to impo­sing tre­es and cul­ti­va­ted shrubs. It cre­a­tes a har­mo­ni­ous con­trast with other ele­ments of the lands­ca­pe and con­tri­bu­tes to the ove­rall atmo­sp­he­re of the envi­ron­ment. Orna­men­tal gre­e­ne­ry is not mere­ly a deco­ra­ti­on for the lands­ca­pe; it is a cru­cial ele­ment that adds value to our surroundings.

One of the fun­da­men­tal com­po­nents of orna­men­tal gre­e­ne­ry is flo­wers. Flo­wer beds with diver­se color com­bi­na­ti­ons offer visu­al com­fort and awa­ken our sen­ses. Vari­ous types of flo­wers, from tra­di­ti­onal roses to exo­tic orchids, cre­a­te a vib­rant palet­te of colors and sha­pes. Deci­du­ous tre­es and shrubs have the­ir dis­tinc­ti­ve sha­re in lands­ca­pe design. Orna­men­tal gras­sy are­as, car­pets of vari­ous grass spe­cies, cons­ti­tu­te anot­her ele­ment of orna­men­tal gre­e­ne­ry. Gre­en gras­sy are­as not only cre­a­te visu­al har­mo­ny but also pro­vi­de spa­ce for vari­ous out­do­or acti­vi­ties. To enhan­ce the diver­si­ty of the lands­ca­pe, orna­men­tal sto­nes, foun­tains, and sculp­tu­res can be incor­po­ra­ted. The­se natu­ral and arti­fi­cial ele­ments, com­bi­ned with plants, cre­a­te a com­po­si­ti­on that revi­ta­li­zes the sur­roun­dings. The poten­tial com­bi­na­ti­ons of dif­fe­rent types of orna­men­tal gre­e­ne­ry are limit­less, and each coun­try can have its uni­que appe­a­ran­ce. Experts in lands­ca­pe design and gar­den archi­tec­tu­re play a vital role in cre­a­ting plans and designs that con­si­der not only aest­he­tics but also eco­lo­gi­cal and cli­ma­tic factors.

Use Facebook to Comment on this Post