2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Štvrtok

skala
Hits: 2946

Spiš­ský Štvr­tok som nav­ští­vil pri svo­jom puto­va­ní oko­lo Levo­če.

Maďar­ský názov obce je Csütör­tök­he­ly, nemec­ký Don­ners­mar­kt. Na nie­čo cez 14 km2 žije asi 2 500 oby­va­te­ľov. Leží na kri­žo­vat­ke dáv­nych súčas­ných medzi Pop­ra­dom a Spiš­skou Novou Vsou. Na Levo­ču, Hra­bu­ši­ce a na Gemer.(wiki​pe​dia​.sk). Leží v Hor­nád­skej kot­li­ne v okre­se Levo­ča. Je brá­nou do Slo­ven­ské­ho raja. Myšia hôr­ka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazý­va­jú ju aj Spiš­ský­mi Mykén­mi. Obec bola už od 10. sto­ro­čia trho­vou osa­dou a stre­dis­kom spiš­ských kopij­ní­kov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). Oko­lie obce bolo osíd­le­né už v pra­ve­ku. Našli sa tu sto­py po člo­ve­ko­vi z mlad­šej doby bron­zo­vej i želez­nej – halš­tat­skej. Naj­väč­ší význam však má objav pra­ve­ké­ho orga­ni­zo­va­né­ho mes­teč­ka v Myšej Hôr­ke, kto­ré bolo opev­ne­né naj­star­ším muri­vom v stred­nej Euró­pe a život v ňom pul­zo­val pred 3500 rok­mi. V blíz­kos­ti boli aj cen­trá slo­van­ské­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho osíd­le­nia. Akis­te na mies­te dneš­nej obce bola sta­rá trho­vá osa­da. V 11. sto­ro­čí sa obce zmoc­ni­li Maďa­ri, obec pome­no­va­li pod­ľa uhor­ské­ho krá­ľa na Vil­la sanc­ti Ladis­lai – Obec svä­té­ho Ladi­sla­va. Svä­tý Ladi­slav sa stal pat­ró­nom obce. Ďal­šie náz­vy obce: Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. V obci je kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va s kapl­n­kou Zápoľ­ských. Spo­čiat­ku, ešte pred nájaz­da­mi Tatá­rov bol dre­ve­ný, pri rekon­štruk­cii bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. V roku 1402 bol posta­ve­ný nový gotic­ký kos­tol, kto­rý bol v 18. sto­ro­čí baro­ki­zo­va­ný klen­bou (wiki​pe​dia​.sk).

I visi­ted Spiš­ský Štvr­tok during my jour­ney around Levoča.

The Hun­ga­rian name of the vil­la­ge is Csütör­tök­he­ly, and the Ger­man name is Don­ners­mar­kt. It is home to about 2,500 resi­dents on an area of app­ro­xi­ma­te­ly 14 km². It is situ­ated at the cross­ro­ads of for­mer tra­de rou­tes bet­we­en Pop­rad and Spiš­ská Nová Ves, lea­ding to Levo­ča, Hra­bu­ši­ce, and Gemer (wiki​pe​dia​.sk). Loca­ted in the Hor­nád Basin in the Levo­ča dis­trict, Spiš­ský Štvr­tok ser­ves as the gate­way to Slo­vak Para­di­se. The Mou­se Hill counts its age at 3,500 years and is also kno­wn as Spiš Myce­nae. The vil­la­ge has been a mar­ket sett­le­ment and a cen­ter for Spiš spe­ar makers sin­ce the 10th cen­tu­ry. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). The sur­roun­ding area was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, with tra­ces of peop­le from the youn­ger Bron­ze Age and Iron Age (Halls­tatt peri­od). The most sig­ni­fi­cant dis­co­ve­ry is the pre­his­to­ric orga­ni­zed town in Mou­se Hill, for­ti­fied with the oldest mason­ry in Cen­tral Euro­pe, pul­sa­ting with life 3,500 years ago. In the vici­ni­ty, the­re were also cen­ters of Sla­vic Gre­at Mora­vian sett­le­ments. Like­ly, in the loca­ti­on of toda­y­’s vil­la­ge, the­re was an old mar­ket sett­le­ment. In the 11th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians sei­zed the vil­la­ge, naming it after the Hun­ga­rian king as Vil­la sanc­ti Ladis­lai – the Vil­la­ge of St. Ladis­laus. St. Ladis­laus beca­me the pat­ron saint of the vil­la­ge. Other names for the vil­la­ge inc­lu­de Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. The vil­la­ge has the Church of St. Ladis­laus with the cha­pel of the Zápoľ­ský fami­ly. Ini­tial­ly, befo­re the Tatar inva­si­ons, it was a wooden church, and during recons­truc­ti­on, a new Got­hic church was built in 1402, later baro­qu­e­i­zed in the 18th cen­tu­ry with a vault (wiki​pe​dia​.sk).

Spiš­ský Štvr­tok odwie­dzi­łem podc­zas mojej pod­ró­ży wokół Levoči.

Węgier­ska nazwa miejs­co­wo­ści to Csütör­tök­he­ly, nie­miec­ka Don­ners­mar­kt. Na obszar­ze oko­ło 14 km² miesz­ka oko­ło 2 500 miesz­ka­ńców. Znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dawnych szla­ków między Pop­ra­dem a Spiš­skou Novou Vsou. Leży blis­ko Levo­či, Hra­bu­šic i Geme­ru (wiki​pe​dia​.sk). Poło­żo­na jest w kot­li­nie Hor­nád w okręgu Levo­ča. Jest bra­mą do Sło­wac­kie­go Raju. Mysia Hôr­ka ma ponad 3500 lat i jest nazy­wa­na również Spiš­ský­mi Myke­na­mi. Miejs­co­wo­ść była już od X wie­ku osa­dą tar­go­wą i cen­trum kopij­ni­ków spis­kich. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z roku 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). Oko­li­ce były już zamiesz­ka­ne w pra­dzie­jach. Zna­le­zi­ono tu śla­dy czło­wie­ka z młods­zej epo­ki brązu i żela­za – okre­su halsz­tac­kie­go. Jed­nak naj­wa­żniejs­ze jest odkry­cie pra­dzie­jo­we­go zor­ga­ni­zo­wa­ne­go mias­tecz­ka w Myšej Hôr­ke, któ­re było umoc­ni­one naj­stars­zym murem w środ­ko­wej Euro­pie, a życie w nim tęt­ni­ło 3500 lat temu. W pobli­żu znaj­do­wa­ły się również ośrod­ki sło­wia­ńs­kie­go osad­nict­wa wiel­ko­mo­ra­ws­kie­go. Pra­wdo­po­dob­nie na miejs­cu dzi­siejs­zej miejs­co­wo­ści ist­nia­ła sta­ra osa­da tar­go­wa. W XI wie­ku miejs­co­wo­ść zosta­ła opa­no­wa­na przez Węg­rów, nazwa­no ją od węgier­skie­go kró­la Vil­la sanc­ti Ladis­lai – Mias­to św. Ladi­sla­va. Świ­ęty Ladis­laus stał się pat­ro­nem miejs­co­wo­ści. Inne nazwy miejs­co­wo­ści to: Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się kości­ół św. Ladi­sla­va z kap­li­cą Zápoľ­ských. Poc­ząt­ko­wo, jeszc­ze przed najaz­da­mi Tata­rów, był dre­wnia­ny, a podc­zas rekons­trukc­ji został zbu­do­wa­ny w sty­lu roma­ńs­kim. W 1402 roku wybu­do­wa­no nowy gotyc­ki kości­ół, któ­ry w XVIII wie­ku został zba­ro­ki­zo­wa­ny kopu­łą (wiki​pe​dia​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Horehronie, Horehronské, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Filipovo – obec pod Nízkymi Tatrami

skala
Hits: 2585

Fili­po­vo je dedi­na a Horeh­ro­ní, z kto­rej okrem iné­ho pochá­dza môj otec. Je to krás­ny kraj medzi Níz­ky­mi Tat­ra­mi a Murán­skou pla­ni­nou na dru­hej stra­ne. Pod­ľa Ban­ské­ho archí­vu v Ban­skej Štiav­ni­ci boli v roku 1710 vo Fili­po­ve 3 domy. V jed­nom býval Tomáš Faš­ko s rodi­nou, v dru­hom snáď jeho brat Matej s rodi­nou. V tre­ťom býva­li švag­rov­ci Knap­čok a Rus­nák. Pod­ľa zázna­mov si zrej­me zobra­li ses­try Faš­ko­vé od otca Micha­la Faš­ka. Pod­ľa sčí­ta­nia oby­va­te­ľov z roku 1810 bolo vo Fili­po­ve 12 domov, v kto­rých žilo 106 osôb v 22 rodi­nách. Veľ­kú pre­va­hu majú Faš­kov­ci - 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s iný­mi rodi­na­mi), Dugá­tov­cov bolo 13 a žili tu 2 rodi­ny v jed­nom dome.

Fili­po­vo is a vil­la­ge in Horeh­ro­nie, and it is the birthp­la­ce of my fat­her, among other things. It is a beau­ti­ful regi­on situ­ated bet­we­en the Low Tatras and Murán­ska Pla­ni­na on the other side. Accor­ding to the Mining Archi­ve in Ban­ská Štiav­ni­ca, the­re were three hou­ses in Fili­po­vo in 1710. Tomáš Faš­ko lived with his fami­ly in one, possib­ly his brot­her Matej with his fami­ly in anot­her, and the in-​laws Knap­čok and Rus­nák in the third. Accor­ding to records, the Faš­ko sis­ters like­ly mar­ried Knap­čok and Rus­nák. Accor­ding to the cen­sus of 1810, the­re were 12 hou­ses in Fili­po­vo, with 106 peop­le living in 22 fami­lies. The Faš­ko fami­ly domi­na­ted with 61 indi­vi­du­als in 9 hou­ses (inc­lu­ding 3 hou­ses with other fami­lies), and the­re were 13 mem­bers of the Dugát fami­ly living in 2 houses.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Jablonka

skala
Hits: 4701

Jab­lon­ka je obec na Myja­ve, ozna­čil by som ju za stre­dis­ko­vú. V stre­de obce odpo­rú­čam v prí­pa­de potre­by nav­ští­viť reštau­rá­ciu. Vždy mi tam chu­ti­lo :-). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1661 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). V Jab­lon­ke, ležia­cej na úpä­tí Bie­lych Kar­pát, k 1.1.2011 žilo 477 oby­va­te­ľov. Ma 26 osád: U Figu­rov, Guzi­ce, Ščib­ran­ské, Kra­ti­na, Hop­ká­če, U Ušia­kov, U Malia­ri­kov, U Micha­lič­kov, U Babia­ri, Jab­lon­ka cen­trum, Kviet­ko­vé, U Jáno­šov, U Trian­čí­kov, U Kubí­kov, U Klbeč­kov, U Koda­jov, U Tíži­kov, Pod­pa­sie­nok, Pod­ko­ry­tár­ka, U Moc­kov, U Borov­ských, U Maro­nov, U Hor­niač­kov, Močia­re, Švan­ca­ro­va doli­na, U Slá­deč­kov (jab​lon​ka​.sk). Osíd­ľo­va­nie Jab­lon­ka zača­lo v dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia. Je mož­né, že do hôr sa uchy­ľo­va­li husi­ti. Je mož­né, že v hlbo­kých horách hľa­da­lo úto­čiš­te pred Tur­ca­mi. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1661. V rokoch 1930 až 1989 pôso­bil v Jab­lon­ke diva­del­ný súbor Bre­zin­ka, za kto­rým stál dlhé roky Ján Moc­ko. (jab​lon​ka​.sk).

Oko­lie Jab­lon­ky je veľ­mi pek­né. Samot­ná obec leží v krás­nom pro­stre­dí. Veľ­mi pek­ná kra­ji­na je naj­mä sme­rom na západ ku Polian­ke, ale aj sme­rom na seve­ro­zá­pad na Myja­vu. Dru­há stra­na z Mate­jov­ca ponú­ka tiež pek­nú scenériu.

Jab­lon­ka is a vil­la­ge near Myja­va, and I would desc­ri­be it as a cen­ter. In the cen­ter of the vil­la­ge, I recom­mend visi­ting the res­tau­rant if needed. I alwa­ys enjo­y­ed it the­re :-). The first writ­ten men­ti­on is from 1661 (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). In Jab­lon­ka, loca­ted at the foot­hills of the Whi­te Car­pat­hians, the­re were 477 inha­bi­tants as of Janu­ary 1, 2011. It has 26 sett­le­ments: U Figu­rov, Guzi­ce, Ščib­ran­ské, Kra­ti­na, Hop­ká­če, U Ušia­kov, U Malia­ri­kov, U Babia­ri, Jab­lon­ka cen­ter, Kviet­ko­vé, U Jáno­šov, U Trian­čí­kov, U Kubí­kov, U Klbeč­kov, U Koda­jov, U Tíži­kov, Pod­pa­sie­nok, Pod­ko­ry­tár­ka, U Moc­kov, U Borov­ských, U Maro­nov, U Hor­niač­kov, Močia­re, Švan­ca­ro­va doli­na, U Slá­deč­kov (jab​lon​ka​.sk). Sett­le­ment of Jab­lon­ka began in the second half of the 16th cen­tu­ry. It is possib­le that the Hus­si­tes sought refu­ge in the moun­tains. They may have sought refu­ge from the Otto­mans deep in the moun­tains. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1661. From 1930 to 1989, the Bre­zin­ka the­a­ter ensem­ble ope­ra­ted in Jab­lon­ka, led for many years by Ján Moc­ko. (jab​lon​ka​.sk).

The sur­roun­dings of Jab­lon­ka are very beau­ti­ful. The vil­la­ge itself is in a love­ly set­ting. The lands­ca­pe is espe­cial­ly beau­ti­ful towards the west to Polian­ka, as well as nort­hwest towards Myja­va. The Mate­jo­vec side also offers a pic­tu­re­sque scenery.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Krajina, Obce, Zahraničie, Zahraničné

Ivan Dolac – južné pobrežie Hvaru

skala
Hits: 3379

Ivan Dolac je malá obec na juž­nom pobre­ží Hva­ru, 3 km od obce Zava­la. Miest­ne oby­va­teľ­stvo sa zaobe­rá okrem ces­tov­né­ho ruchu vinár­stvom. Pes­tu­je sa tu jed­na z naj­vyš­šie hod­no­te­ných odrôd ​“pla­vac mali” (ihvar​.cz).

Ivan Dolac je rybár­ska obec, kto­rá si zís­ka­la ľudí túžia­cich po útul­nom a auten­tic­kom chor­vát­skom zážit­ku. Situ­ova­né je v str­mom sva­hu s výhľa­dom na Jad­ran­ské more. Tra­dič­ná kuchy­ňa využí­va ryby, bylin­ky, zele­ni­nu. Ulič­ky sú aj tú úzke medzi kamen­ný­mi domami.

Ivan Dolac is a small vil­la­ge on the sout­hern coast of Hvar, 3 km from the vil­la­ge of Zava­la. In addi­ti­on to tou­rism, the local popu­la­ti­on is invol­ved in wine­ma­king. One of the highest-​rated varie­ties, ​“pla­vac mali,” is cul­ti­va­ted here (ihvar​.cz).

Ivan Dolac is a fis­hing vil­la­ge that has cap­ti­va­ted tho­se see­king a cozy and aut­hen­tic Cro­atian expe­rien­ce. It is situ­ated on a ste­ep slo­pe over­lo­oking the Adria­tic Sea. The tra­di­ti­onal cuisi­ne makes use of fish, herbs, and vege­tab­les. The nar­row stre­ets wind bet­we­en sto­ne hou­ses, adding to the charm of the village.

Ivan Dolac je malo mjes­to na juž­noj oba­li oto­ka Hva­ra, udal­je­no 3 km od nasel­ja Zava­la. Mješ­ta­ni se, osim turiz­ma, bave i vinog­ra­dar­stvom. Ovd­je se uzga­ja jed­na od najc­jen­je­ni­jih sor­ti, ​“pla­vac mali” (ihvar​.cz).

Ivan Dolac je ribar­sko nasel­je koje pri­vla­či one koji žele uži­va­ti u ugod­nom i auten­tič­nom hrvat­skom doživl­ja­ju. Smješ­te­no je na str­mom bre­žulj­ku s pog­le­dom na Jad­ran­sko more. Tra­di­ci­onal­na kuhin­ja koris­ti ribu, bil­je i povrće. Uli­ce su uske, pro­la­ze izme­đu kame­nih kuća, doda­ju­ći šarm ovom mjestu.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Ľudia, Považské, Práca, Prírodné, Slovenské, Živočíchy

Zabíjačka

skala
Hits: 3750

Zabí­jač­ka je tra­dí­cia, kto­rá sa zacho­va­la naj­mä v nie­kto­rých dedi­nách a vidiec­kych komu­ni­tách. Ide o tra­dič­nú sláv­nosť spo­je­nú so zabi­tím domá­cich zvie­rat, naj­čas­tej­šie pra­sa­ťa, na príp­ra­vu mäsa a mäso­vých výrob­kov. Zabí­jač­ka má svo­je kore­ne v minu­los­ti, keď bolo potreb­né zabez­pe­čiť dosta­tok potra­vín pre rodi­ny na zimu. Aj keď moder­né doby pri­nies­li zme­ny v spô­so­be, ako ľudia naku­pu­jú potra­vi­ny, a zvý­ši­li sa etic­ké otáz­ky týka­jú­ce sa zabí­ja­nia zvie­rat, pre nie­kto­ré komu­ni­ty na vidie­ku zostá­va zabí­jač­ka tra­dič­ným a dôle­ži­tým aspek­tom ich kul­tú­ry a život­né­ho štý­lu. Táto uda­losť sa obvyk­le koná v zim­ných mesia­coch, keď sú tep­lo­ty níz­ke a mäso je mož­né spra­co­vať a skla­do­vať jed­no­duch­šie. Zabí­jač­ka je pro­ces, kto­rý zahŕňa spo­lu­prá­cu šir­šie­ho spo­lo­čen­stva a má teda čas­to komu­nit­ný roz­mer. Táto tra­dí­cia nie je len o výro­be mäsa, ale aj o spo­lo­čen­skom zážit­ku a spo­lu­prá­ci medzi sused­mi a prí­buz­ný­mi. Mäso je roz­de­le­né a spra­co­va­né do rôz­nych foriem, ako sú klo­bá­sy, úde­ni­ny, šun­ka a krvav­nič­ky. Samot­ná uda­losť začí­na zabi­tím zvie­ra­ťa. Potom nasle­du­je dôklad­ná príp­ra­va mäsa.

Foto­gra­fo­vať zabí­jač­ku bola pre mňa veľ­ká výzva. Mal som však šťas­tie na to, že som sa zúčast­nil takej zabí­jač­ky, pri kto­rej to veľ­mi dob­re, aj pek­ne odsý­pa­lo. Všet­ci si pomá­ha­li, niko­mu nebo­lo tre­ba vra­vieť, že rob, ale­bo čo tre­ba robiť. V dneš­nej dobe to bolo pre mňa nevídané. 

Slaugh­te­ring is a tra­di­ti­on that has been pre­ser­ved, espe­cial­ly in some vil­la­ges and rural com­mu­ni­ties. It is a tra­di­ti­onal celeb­ra­ti­on asso­cia­ted with the slaugh­ter of domes­tic ani­mals, most com­mon­ly pigs, for the pre­pa­ra­ti­on of meat and meat pro­ducts. The roots of slaugh­te­ring lie in the past when it was neces­sa­ry to secu­re enough food for fami­lies during the win­ter. Alt­hough modern times have brought chan­ges in how peop­le pur­cha­se food, and ethi­cal ques­ti­ons regar­ding ani­mal slaugh­ter have inc­re­a­sed, for some rural com­mu­ni­ties, slaugh­te­ring remains a tra­di­ti­onal and sig­ni­fi­cant aspect of the­ir cul­tu­re and lifes­ty­le. This event usu­al­ly takes pla­ce in the win­ter months when tem­pe­ra­tu­res are low, and meat can be pro­ces­sed and sto­red more easi­ly. Slaugh­te­ring is a pro­cess that invol­ves the col­la­bo­ra­ti­on of the bro­ader com­mu­ni­ty, often having a com­mu­nal dimen­si­on. This tra­di­ti­on is not just about meat pro­duc­ti­on but also about a social expe­rien­ce and coope­ra­ti­on among neigh­bors and rela­ti­ves. Meat is divi­ded and pro­ces­sed into vari­ous forms, such as sau­sa­ges, smo­ked meats, ham, and blo­od sau­sa­ges. The event begins with the slaugh­ter of the ani­mal, fol­lo­wed by tho­rough meat preparation.

Pho­tog­rap­hing a slaugh­te­ring was a sig­ni­fi­cant chal­len­ge for me. Howe­ver, I was for­tu­na­te to attend a slaugh­te­ring whe­re things went very smo­ot­hly and beau­ti­ful­ly. Eve­ry­o­ne hel­ped each other, and the­re was no need to tell any­o­ne what to do. In toda­y­’s world, this was unp­re­ce­den­ted for me.

Use Facebook to Comment on this Post