Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Zrúcaniny, Záhorie, Umenie, Stavby, Fotografie

Pajštún – hrad neďaleko od Bratislavy

skala
Hits: 5347

Pajštún je hrad nad obcou Borinka vo výške 486 metrov nad morom. Vedie k nemu viacero turistických ciest, napr. aj z neďalekej Stupavy. Uhorský kráľ Ladislav IV. sa dostal do sporu s veľmožským rodom Kösegiovcov, v ktorom po boku kráľa bojoval Rugerius z Tallesbrunnu. Za vojenské zásluhy získal Rugerius majetky. Na jednom z nich dal postaviť hrad Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Podľa hradu sa do roku 1948 volala aj dedina Borinka Pajštún. V polovici 18. storočia hrad vyhorel. V júni 1809 napoleonské vojsko vyhodilo Pajštún do povetria (Informačná tabuľa). Prvá zmienka o hrade Perostyan je z roku 1349. Pomenovanie pochádza z nemeckého „Paullenstein“ – Skala Pavlínov. Zrejme podľa rehoľného rádu Pavlínov z neďalekej Marianky (castrum.ic.cz)

V časoch vojen slúžil Pajštún aj ako útočisko pre mníchov a pre posvätné predmety ako napr. pre vzácnu sošku Panny Márie. Spomínaný bol aj ako Stupavský hrad. V 17. storočí Pálfiovci hrad prestavať. Maskaróny na Pajštúnskom hrade sa nápadne podobajú s tými na Bojnickom zámku. Zhodné sú aj kamenárske značky na oboch hradoch – svedčia o rovnakých stavebných majstroch a činnosti Pavla Pálfyho (bolo na borinka.sk).

Ku hradu patrí prírodná rezervácia Pod Pajštúnom, kde sa nachádzajú dubovo-hrabové, bukové a lipovo-javorové lesné spoločenstvá, lesostepné xerotermné spoločenstvá. Početné sú tu viac ako 300 ročné duby. Okrem iného tu môžeme nájsť rásť Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenim trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. Zo živočíchov: Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Informačná tabuľa). Rezervácia o rozlohe 148 hektárov bola vyhlásená v roku 1984 (stupava.sk).

Pajštún is a castle situated above the village of Borinka at an elevation of 486 meters above sea level. Several hiking trails lead to the castle, including one from the nearby Stupava. Hungarian King Ladislaus IV found himself in a dispute with the noble family Kösegiovcov, in which Rugerius of Tallesbrunn fought alongside the king. In recognition of his military merits, Rugerius acquired properties, and on one of them, he built the castle Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Until 1948, the village of Borinka was also called Pajštún, named after the castle. In the mid-18th century, the castle was destroyed by fire. In June 1809, during the Napoleonic Wars, Pajštún was blown up by the French army (Information Board). The first mention of the castle Perostyan dates back to 1349. The name comes from the German „Paullenstein“ – Rock of Paulines, likely referring to the Pauline monks from the nearby Marianka (castrum.ic.cz).

During times of war, Pajštún served as a refuge for monks and sacred objects, such as the precious statue of the Virgin Mary. It was also referred to as Stupava Castle. In the 17th century, the Pálfy family reconstructed the castle. The mascarons on Pajštún Castle bear a striking resemblance to those at Bojnice Castle. Stone markers on both castles are identical, indicating the involvement of the same master builders, notably Pavel Pálfy (source: borinka.sk).

The castle is surrounded by the natural reserve Pod Pajštúnom, home to oak-hornbeam, beech, and lime-maple forest communities, as well as forest-steppe xerothermic communities. The area boasts over 300-year-old oak trees. Flora includes species such as Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenium trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. features Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Information Board). The reserve, covering an area of 148 hectares, was declared in 1984 (stupava.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Banka – obec pri Piešťanoch

skala
Hits: 3623

Banka sa nachádza na ľavom brehu , na úpätí Považského Inovca, v tesnej blízkosti Piešťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1348 (Štefan Gregorička). Je doložené praveké osídlenie v tejto oblasti. V minulosti tu boli brody cez Váh. Našli sa tu aj kostrové pozostatky mamuta. Nikdy nezamŕzajúce prírodné termálne viedli pravdepodobne k priaznivej mikroklíme, k relatívne klimaticky priaznivejšiemu prostrediu pre zver. Okrem mamutov sa tu našli aj pozostatky rosomáka, jaskynného medveďa, polárnej líšky, vlka, snežného zajaca. Našlo sa tu najdlhšie známe škrabadlo z mladého paleolitu na Slovensku (obecbanka.sk). Na vyvýšeninách nad obcou bol do 13. storočia pravdepodobne hrad Bana (Modrova.eu.sk). Podľa obecbanka.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpádu nomádskych ugrofínskych kmeňov. Predpokladá sa, že hrad stál na mieste dnešného rímskokatolíckeho kostola svätého Martina, prípadne v jeho okolí (obecbanka.sk). V priebehu 13. storočia zanikol. V minulosti bola Banka spomenutá v histórii ako Banyka (Modrova.eu.sk), Banya (Štefan Gregorička). Z Banky je doložené osídlenie aj z rímskej doby. Rovnako staroslovenské (obecbanka.sk). V roku 1599 Banku spustošili  (Wikipedia).

Okolo Banky smerom na Bacchus vilu boli kedysi vinohrady. Medzi kúpeľným ostrovom a Bankou prepravovala ľudí kompa. Fungovala do začiatku 20. storočia. V roku 1828 žilo v Banke 451 obyvateľov v 64 domoch. Dediči Jozefa Erdödyho vlastnili v Banke kaštieľ, veľkostatok a pôdu (obecbanka.sk). Obec Banka bola v rokoch 1973  – 1995 súčasťou Piešťan (Štefan Gregorička). V katastri sa nachádza lesopark Červená veža (il15.cz), lyžiarske stredisko Ahoj (skg.sk), vrch Havran, Baccus Villa, na ktorej vraj Beethoven vraj skomponoval sonátu mesačného svitu (Wikipedia), termálne kúpalisko Sĺňava, ktoré je ale bohužiaľ už dlhý zavreté (skg.sk).

The village is located on the left bank of the Váh River, at the foothills of the , in close proximity to . It covers an area of 8.58 km2 and is home to 2,174 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1348 (Štefan Gregorička). Prehistoric settlement in this area has been documented, and in the past, there were fords across the Váh River. Mammoth skeletal remains were discovered here, alongside remnants of other animals like the wolverine, cave bear, polar fox, wolf, and Arctic hare. The presence of never-freezing natural thermal springs likely contributed to a favorable microclimate, creating a relatively climate-friendly environment for wildlife. In addition to mammoths, the longest-known scraper from the Young Paleolithic era in Slovakia was found here (obecbanka.sk).

Elevated above the village, there was likely a castle called Bana until the 13th century, according to Modrova.eu.sk. According to obecbanka.sk, this was the Baňa Castle, believed to have existed during the invasion of nomadic Ugric-Finnish tribes. It is presumed that the castle stood in the location of today’s Roman Catholic Church of St. or its vicinity (obecbanka.sk). It ceased to exist during the 13th century. In history, Banka was mentioned as Banyka (Modrova.eu.sk) or Banya (Štefan Gregorička). Evidence of settlement in Banka dates back to Roman times and Old Slovak times (obecbanka.sk). In 1599, Banka was devastated by the Turks (Wikipedia).

Vineyards once surrounded Banka toward Bacchus Villa. A ferry transported people between the spa island and Banka, operating until the early 20th century. In 1828, Banka had 451 inhabitants living in 64 houses. The heirs of Jozef Erdödy owned a mansion, an estate, and land in Banka (obecbanka.sk). From 1973 to 1995, Banka was part of Piešťany (Štefan Gregorička). The village’s cadastral area includes the Červená veža forest park (il15.cz), the Ahoj ski resort (skg.sk), the Havran hill, Baccus Villa (where Beethoven supposedly composed the Moonlight Sonata, according to Wikipedia), and the Sĺňava thermal bath, which has unfortunately been closed for a long time (skg.sk).

القرية تقع على الضفة اليسرى لنهر فاه، عند سفح Považský Inovec، على مقربة من بييشتياني. تغطي مساحة قدرها 8.58 كم مربع ويسكنها 2,174 نسمة (ويكيبيديا). تعود أول ذكر كتابي للقرية إلى عام 1348 (شتيفان جريجوريكا). تم توثيق الاستيطان ما قبل التاريخ في هذه المنطقة. في الماضي، كانت هناك معابر عبر نهر فاه. تم اكتشاف بقايا هياكل الكتفين هنا، جنبًا إلى جنب مع بقايا حيوانات أخرى مثل الوولفرين والدب الكهفي والثعلب القطبي والذئب والأرنب القطبي. كان هناك أيضًا بقايا أداة تجليد معروفة باسم البلوز الطويلة من العصر الفلكلوري الشاب في سلوفاكيا (obecbanka.sk).

كان هناك على الأرجح قلعة تُدعى بانا حتى القرن الثالث عشر، وفقًا لـ Modrova.eu.sk. وفقًا لـ obecbanka.sk، كانت هذه قلعة باينا، ويُعتقد أنها كانت موجودة خلال غزو قبائل الأوغور الفنلندية الرحل. يفترض أن القلعة كانت تقف في مكان كنيسة القديس مارتن الكاثوليكية الرومانية الحالية أو محيطها (obecbanka.sk). توقفت عن الوجود خلال القرن الثالث عشر. في التاريخ، ذكرت بانكا باسم بانيكا (Modrova.eu.sk) أو بانيا (شتيفان جريجوريكا). يعود دليل الاستيطان في بانكا إلى العصور الرومانية والسلوفاكية القديمة (obecbanka.sk). في عام 1599، دمرت بانكا من قبل الأتراك (ويكيبيديا).

كانت الكروم في الماضي تحيط ببانكا باتجاه فيلا باخوس. كانت هناك عبَّارة تنقل الناس بين جزيرة السبا وبانكا، وكانت تعمل حتى بداية القرن العشرين. في عام 1828، كانت بانكا تضم 451 نسمة يعيشون في 64 منزلاً. كانت ورثة جوزيف إردودي يمتلكون قصرًا ومزرعة وأراضي في بانكا (obecbanka.sk). كانت بانكا جزءًا من بييشتياني من عام 1973 إلى 1995 (شتيفان جريجوريكا). يشمل القطاع القري الغابة المحمية Červená veža (il15.cz)، ومنتجع التزلج Ahoj (skg.sk)، وتل هافران، وفيلا باخوس (حيث قالت ويكيبيديا إن بيتهوفن قام بتأليف سوناتا الضوء المكتمل)، والحمام الحراري Sĺňava، الذي كان مغلقًا لفترة طويلة (skg.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie, Šariš, Šarišské obce

Kamenica – obec v Spišskošarišskom medzihorí

skala
Hits: 3268

Kamenica je obec ležiaca v Spišskošarišskom medzihorí. Na ceste z Prešova do Starej Ľubovne. Nad obcou sa čnie hrad Kamenica.

Z obdobia 10. – 12. storočia sa tu zistilo slovanské pohrebisko. Obec vznikla v polovici 13. storočia pod kráľovským poľovníckym hradom Kamenica. Prvá zmienka je z roku 1248 po prvom tatárskom vpáde, prípadne z roku 1270 (hodnovernejšia). Hradný vrch Kamenica, bralo vysoké 725 metrov nad morom, bolo útočiskom pred Tatármi (kamenica.sk). Kamenický hrad dal podľa dochovaných písomností postaviť v prvej polovici 13. storočia Dietrich – gróf spišských Sasov okolo roku 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica uvádza ako Torkueley, Thorkw, Torkow. Administratívne toto územie spravovali z panstva a hradu  do druhej polovici 13. storočia. V roku 1600 bolo v obci 31 obývaných (kamenica.sk). Hrad bol zničený vojskami Šimona Forgáča v roku 1556 (Wikipedia). V roku 1816 došlo k zbúraniu hradných múrov. V Kamenici žilo v minulosti sedliacke a želiarske obyvateľstvo, neskôr roľníctvom, drevorubačstvom, pastierstvom. V 20-tych rokoch 20. storočia a po skončení II. svetovej , sa mnohí obyvatelia vysťahovali do Ameriky (kamenica.sk). V obci žije dnes asi 1830 obyvateľov (kamenica.sk). O zachovanie hradu sa v súčasnosti stará občianske združenie Kamenná veža (Wikipedia).

Kamenica is a village located in the Spišsko-šarišské Medzihorie, on the road from Prešov to . Above the village stands Kamenica Castle.

From the 10th to the 12th century, a Slavic cemetery was discovered in this area. The village was established in the mid-13th century beneath the royal hunting castle of Kamenica. The first mention is from 1248, after the first Mongol invasion, possibly from 1270 (more reliable). Kamenica Castle, rising 725 meters above sea level, served as a refuge against the Mongols (kamenica.sk). According to preserved documents, Dietrich, the count of Saxons, built Kamenica Castle in the first half of the 13th century, around 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica is also mentioned as Torkueley, Thorkw, Torkow. Administratively, this territory was managed from the Šariš estate and castle until the second half of the 13th century. In 1600, there were 31 inhabited houses in the village (kamenica.sk). The castle was destroyed by the forces of Šimon Forgáč in 1556 (Wikipedia). In 1816, the castle walls were demolished. In the past, Kamenica was home to peasants and ironworkers, later engaged in agriculture, logging, and shepherding. In the 1920s and after the end of World War II, many residents emigrated to America (kamenica.sk). The village is currently inhabited by approximately 1830 people (kamenica.sk). The preservation of the castle is now the responsibility of the civic association Kamenná veža (Wikipedia).

Kamenica to wieś położona na obszarze Spišsko-šarišské Medzihorie, na drodze z Prešova do Stará Ľubovňa. Ponad wsią wznosi się zamek Kamenica.

Z okresu X-XII wieku odkryto tu słowiańskie cmentarzysko. Wieś powstała w połowie XIII wieku pod królewskim łowieckim zamkiem Kamenica. Pierwsza wzmianka pochodzi z roku 1248, po pierwszym najazdzie Mongołów, prawdopodobnie z roku 1270 (bardziej wiarygodna). Zamek Kamenica, wznoszący się na wysokość 725 metrów nad poziomem morza, służył jako schronienie przed Mongołami (kamenica.sk). Według zachowanych dokumentów, Dietrich, hrabia spišskich Sasów, wzniósł zamek Kamenica w pierwszej połowie XIII wieku, około roku 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica występuje także jako Torkueley, Thorkw, Torkow. Administracyjnie obszar ten był zarządzany z posiadłości i zamku Šariš do drugiej połowy XIII wieku. W 1600 roku we wsi było 31 zamieszkałych domów (kamenica.sk). Zamek został zniszczony przez siły Šimona Forgáča w 1556 roku (Wikipedia). W 1816 roku mury zamku zostały zburzone. W przeszłości Kamenica było domem dla chłopów i hutników żelaza, później zajmowali się rolnictwem, wycinką drzewa i pasterstwem. W latach 20. XX wieku i po zakończeniu II wojny światowej wielu mieszkańców wyemigrowało do Ameryki (kamenica.sk). Obecnie wieś zamieszkuje około 1830 osób (kamenica.sk). O zachowanie zamku troszczy się obecnie stowarzyszenie obywatelskie Kamenná veža (Wikipedia).

Камениця – село, розташоване в міжгір’ї Спішсько-Шарішське, на дорозі з Прешова до Старої Любовні. Над селом видно замок Камениця.

З епохи X-XII століть тут виявлено слов’янське кладовище. Село з’явилося в середній частині XIII століття під королівським мисливським замком Камениця. Перша згадка відноситься до 1248 року після першого нашестя монголів, можливо до 1270 року (надійніша). Замок Камениця, що підіймається на висоту 725 метрів над рівнем моря, слугував притулком від монголів (kamenica.sk). За збереженими документами, Дітрих, граф спішських Сасів, збудував замок Камениця в першій половині XIII століття, близько 1248 року (kamennaveza.sk). Камениця також згадується як Torkueley, Thorkw, Torkow. Адміністративно цю територію управляли з маєтку і замку Шаріш до другої половини XIII століття. У 1600 році в селі було 31 заселений будинок (kamenica.sk). Замок був знищений військами Шимона Форгача в 1556 році (Вікіпедія). У 1816 році стіни замку були з

руйновані. Камениця в минулому була домом для селян і залізярів, пізніше займалася сільським господарством, рубкою лісу та пастушеством. У 20-х роках XX століття і після закінчення Другої світової війни багато мешканців емігрували в Америку (kamenica.sk). В селі зараз проживає приблизно 1830 осіб (kamenica.sk). Збереженням замку наразі займається громадське об’єднання Kamenná veža (Вікіпедія).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Modrová – obec s dávnou minulosťou

skala
Hits: 4153

Do roku 1927 sa Modrová nazývala Veľká Modrovka. Maďarský názov pre Modrovú je Nagymodró, nemecký Grossmodro, Grossmodrau. Na ploche necelých 12 km2 žije asi 500 obyvateľov (wikipedia.sk). Modrová leží v členitom, zdvíhajúcom sa reliéfe Považského Inovca. Za zmienku stojí, že dávnejšej histórii pod Modrovú patrili v minulosti aj . V roku 1157 latinskí kolonisti v Modrovej postavili kostolnú vežu (Modrová). Územie Modrovej bolo v 12. storočí pod právomocou hradu Bana, nachádzajúceho sa pravdepodobne na vyvýšeninách nad obcou Banka pri Piešťanoch. Po jeho zániku v priebehu 13. storočia jeho funkciu prebral Tematín. V minulosti bola Modrová spomenutá v histórii ako „Madro„. V 15. storočí žilo v Modrovej odhadom 150 – 180 obyvateľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V z 23. na 24. januára 1932 postihlo obec lokálne zemetrasenie s epicentrom medzi Modrovou a Starou Lehotou, kde asi v dĺžke jedného kilometra sa následkom zemetrasenia stratil potok (Modrova.eu.sk).

Len nedávno, v roku 1991 bola neďaleko , objavená Modrovská jaskyňa, ktorá je najväčšou v Považskom Inovci a nachádza sa nad obcou Modrová. Vchod sa nachádza na severozápadnom úbočí masívu Grnice (523 m). Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. Priestory predstavujú veľmi členitý dvojúrovňový labyrint. Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie dómy spojené 10 metrovou hlbokou priepasťou. Najväčší priestor, dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 – 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej výzdoby zastúpenej stalaktitmi a stalagmitmi vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová výzdoba. Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité pripomínajúce podmorské koraly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 570 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu ochrany nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov Inovec, ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum (Modrová). Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, roku 1157. Patrí k vzácnym historickým románskym pamiatkam a je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok (Modrová).

Neďaleko od obce Modrová, vlastne ako sa hovorí, „za dedinou“, sa nachádza tzv. Zoofarma Modrová. Je to za dedinou smerom na Bezovec. Miloš Minár tu okrem iného pasienkovým spôsobom chová juhoamerické lamy, škótsky rožný statok, novozélandské , búrskeho capa, tasmánske klokany, pribudne čoskoro ťava dvojhrbá a bizón ( Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Modrovej patrí chatová oblasť . Je asi 1.5 km za dedinou. Začína horárňou, je v nej postavených množstvo chát. V tejto doline je aj rekreačné centrum, ubytovacie zariadenie.

Until 1927, Modrová was called Veľká Modrovka. The Hungarian name for Modrová is Nagymodró, and the German names are Grossmodro and Grossmodrau. The village covers an area of less than 12 km2 and is home to around 500 residents (wikipedia.sk). Modrová is situated in the diverse and rising terrain of the . It’s noteworthy that in the distant past, Piešťany was also part of the historical context beneath Modrová. In 1157, Latin colonists in Modrová erected a church tower (Modrová). The territory of Modrová in the 12th century fell under the jurisdiction of the Bana Castle, probably located on elevations near the village of Banka near Piešťany. After its demise in the 13th century, its function was taken over by Tematín. Modrová was mentioned in history as „Madro“ in the past. In the 15th century, an estimated 150 – 180 residents lived in Modrová. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of January 23 to 24, 1932, a local earthquake struck the village, centered between Modrová and Stara Lehota, causing a stream to disappear due to the earthquake (Modrova.eu.sk).

Recently, in 1991, the Modrovská Cave was discovered near the village, making it the largest in Považský Inovec, located above Modrová. The entrance is on the northwest slope of the Grnice massif (523 m). The cave formed in lithologically and colorfully varied Triassic limestones due to the action of a now nonexistent watercourse. The cave’s spaces represent a very intricate two-level labyrinth. Apart from several smaller chambers, it consists of two larger domes connected by a 10-meter-deep abyss. The largest space, the rain dome, measures 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave features vivid dripstone decorations with stalactites and stalagmites, primarily characterized by characteristic pisolitic ornamentation. Various coral-like formations, reminiscent of underwater corals, are abundantly represented. The total length of the cave reaches 570 m at a depth of 45 m, with a realistic assumption of its further extension. The cave is closed, and for conservation reasons, it is not freely accessible to the public. Visits by interested individuals are possible only accompanied by members of the Inovec group, which currently explores the cave (Modrová). The oldest historical monument of the village is the Roman Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1157. It belongs to the rare historical Romanesque monuments and is listed among the cultural monuments (Modrová).

Not far from Modrová, actually, as they say, „behind the village,“ there is the so-called Zoofarma Modrová. It is located beyond the village towards Bezovec. Besides other things, Miloš Minár raises South American llamas, Scottish Highland cattle, New Zealand sheep, Burchell’s zebra, Tasmanian wallabies, and soon there will be a two-humped camel and bison (Michal Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Modrová also includes the cottage area Modrová horáreň, about 1.5 km beyond the village. It starts with a mountain hut, with numerous cottages built there. In this valley, there is also a recreation center, accommodation facility.

, ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Pribylina – kraj pod Kriváňom

skala
Hits: 4395

Pribylina je jedna z obcí, ktorá bola skrášlená, jej centrum bolo naozaj pekne spravené. V obci je Múzeum liptovskej dediny.

Leží vo výške 745 metrov nad morom, pod sútokom Račkovho potoka s riekou Belá. Založená bol v roku 1331. V súčastnosti tu žije 1350 obyvateľov. Neďaleké Podbanské je východiskom do východnej časti Západných Tatier a do západnej časti Vysokých Tatier (pribylina.sk). Názov je možno odvodený od toho, že leží pri rieke, ktorá mala pôvodne meno Biala. Alebo sa viaže ku nárečovému slovu „priby“, ktoré označuje nových osadníkov (pribylina.sk).

Pribylina is one of the villages that has been beautified, with its center truly well-kept. The village is home to the Museum of Village.

Situated at an elevation of 745 meters above sea level, it lies at the confluence of Račkov Potok and the Belá River. It was founded in 1331, and currently, it is inhabited by 1,350 residents. Nearby Podbanské serves as a starting point for the eastern part of the Western Tatras and the western part of the High Tatras (pribylina.sk). The name of the village may be derived from its location near a river originally named Biala. Alternatively, it may be linked to the dialect word „priby,“ which refers to new settlers (pribylina.sk).