2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Topoľčianske

Lipovník – obec pod Marhátom

Hits: 3132

Obec v okre­se Topoľ­ča­ny medzi obca­mi Vozo­ka­ny a Boj­ná. Nad dedi­nou sa čnie hrad­ba Považ­ské­ho Inov­ca. Prvá písom­ná zmien­ka o obci ležia­cej v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia) v seve­ro­zá­pad­nej čas­ti Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ny (lipov​nik​.eu), je z roku 1283 (Wiki­pe­dia). Prvá zmien­ka vra­ví o obci s náz­vom Lipol­nuk. Až od roku 1808 ma obec súčas­né pome­no­va­nie Lipov­ník. V roku 1715 tu žilo 23 domác­nos­tí. V súčas­nos­ti má obec 330 oby­va­te­ľov. V minu­los­ti mala obec pri poto­ku Hla­vin­ka tri mly­ny (Ladi­slav Paškr­ta). Rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Imri­cha je z roku 1771 (Wiki­pe­dia). V obci sa nachá­dza Lurd­ská jas­ky­ňa z roku 1960 (Ladi­slav Paškr­ta).


The vil­la­ge is loca­ted in the Topoľ­ča­ny dis­trict bet­we­en the vil­la­ges of Vozo­ka­ny and Boj­ná. Abo­ve the vil­la­ge rises the hill of Považ­ský Ino­vec. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge, situ­ated at an alti­tu­de of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia) in the nort­hwest part of the Nit­ra High­lands (lipov​nik​.eu), dates back to the year 1283 (Wiki­pe­dia). The ini­tial refe­ren­ce spe­aks of a vil­la­ge named Lipol­nuk. It was only sin­ce 1808 that the vil­la­ge has been kno­wn by its cur­rent name, Lipov­ník. In 1715, the­re were 23 hou­se­holds in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 330 inha­bi­tants. In the past, the vil­la­ge had three mills along the Hla­vin­ka stre­am (Ladi­slav Paškr­ta). The Roman Cat­ho­lic Church of Saint Imrich dates back to 1771 (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge also fea­tu­res a Lour­des Grot­to built in 1960 (Ladi­slav Paškrta).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjavské, Obce, Slovenské

Vaďovce – obec sporu ?

Hits: 2871

Vaďov­ce je obec na Myja­ve. Vaďov­ce sú spo­mí­na­né v roku 1392 v daro­va­cej lis­ti­ne krá­ľa Žig­mun­da (Infor­mač­ná tabu­ľa). V tej­to lis­ti­ne je obec pod náz­vom Wath (Var­sík). V roku 1414 sa obec v iných pra­me­ňoch udá­va ako Wado­wich. Iné neskor­šie náz­vy: Wado­wych, Wagy­ouch, Wadocz, Vagy­ocz, Wagy­o­wetz, Vagy­ovc­ze, Wagy­ócz, Vagy­ócz, Wado­wce, Vagy­óc (Milan Orlich). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Micha­la posta­vi­li v rokoch 14241427 (Infor­mač­ná tabu­ľa). Pod­ľa Var­sí­ka je názov obce odvo­de­ná o slo­van­ské­ho vad, kto­ré zna­me­ná spor. V rokoch 17841787 mala obec 114 domov, v kto­rých žilo 857 oby­va­te­ľov (Milan Orlich). Obec leží na dol­ných sva­hoch medzi Bie­ly­mi Kar­pat­mi a sever­ný­mi výbež­ka­mi Malých Kar­pát. Pat­rí do oblas­ti s mier­ny­mi zima­mi, ale údol­nej mra­zo­vej doli­ne (vadov​ce​.sk).


Vaďov­ce is a vil­la­ge loca­ted in Myja­va. The men­ti­on of Vaďov­ce dates back to the year 1392 in a dona­ti­on deed of King Sigis­mund (Infor­ma­ti­on Board). In this docu­ment, the vil­la­ge is refer­red to as Wath (Var­sík). In 1414, the vil­la­ge is docu­men­ted in other sour­ces as Wado­wich. Vari­ous later names inc­lu­de Wado­wych, Wagy­ouch, Wadocz, Vagy­ocz, Wagy­o­wetz, Vagy­ovc­ze, Wagy­ócz, Vagy­ócz, Wado­wce, and Vagy­óc (Milan Orlich). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el was built bet­we­en 1424 and 1427 (Infor­ma­ti­on Board). Accor­ding to Var­sík, the name of the vil­la­ge is deri­ved from the Sla­vic word vad,” mea­ning a dis­pu­te. In the years 1784 – 1787, the vil­la­ge had 114 hou­ses with a popu­la­ti­on of 857 resi­dents (Milan Orlich). The vil­la­ge is situ­ated on the lower slo­pes bet­we­en the Whi­te Car­pat­hians and the nort­hern foot­hills of the Small Car­pat­hians. It falls wit­hin an area cha­rac­te­ri­zed by mild win­ters but with fros­ty val­le­ys (vadov​ce​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

Hits: 4407

Čach­ti­ce sú obec ležia­ca medzi rie­kou VáhMalý­mi Kar­pat­mi. Nad dedi­nou sa vypí­na hrad, kto­rý je však ove­ľa lep­šie vidi­teľ­ný z obce Viš­ňo­vé. Prvá písom­ná zmčaien­ka o obci je z roku 1248. Úze­mie bolo osíd­le­né už v neoli­te, čo doka­zu­jú nále­zy, hra­dis­ko, popol­ni­co­vé poh­re­bis­ko lužic­kej kul­tú­ry z doby bron­zo­vej, haltš­tat­skej, rím­skej, slo­van­skej a z ran­né­ho stre­do­ve­ku (Infor­mač­ná tabu­ľa). Slo­van­ské síd­lis­ko je dolo­že­né z 8. až 9. sto­ro­čia (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 203 met­rov, v roku 2004 tu žilo 3630 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Našli sa tu mamu­tie kos­ti. Z mlad­šej doby kamen­nej sú nále­zy volú­to­vej kera­mi­ky. Z nesko­rej doby kamen­nej sa našla kane­lo­va­ná kera­mi­ka. Z bron­zo­vej doby je cen­ný žia­ro­vý hrob prav­de­po­dob­ne vela­tic­kej kul­tú­ry a kera­mi­ka maďa­rov­skej kul­tú­ry. Význam­né sú nále­zy z doby rím­skej, o osíd­le­ní Slo­van­mi sved­čia poľ­no­hos­po­dár­ske nástro­je a nádo­by. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bola obec spo­mí­na­ná ako Ček­če. Neskor­šie náz­vy: Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký tvr­dil, že názov pochá­dza zo sta­ro­slo­van­ské­ho čecha­ti”, čo zna­me­ná kutať, kopať. Pod­zem­ných laby­rin­tov tu bolo veľa (Wiki​pe​dia​.sk).

V 14. sto­ro­čí boli Čach­ti­ce krá­ľov­ským mes­tom, hra­li význam­nú úlo­hu pri obra­ne pred nepria­te­ľom. Kamen­ný most je vzác­na oje­di­ne­lá pamiat­ka stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry u nás (Ammer). Oby­va­te­lia sa tu pôvod­ne zaobe­ra­li roľ­níc­tvom, vinoh­rad­níc­tvom a remes­la­mi, kto­ré roz­vi­nu­li naj­mä habán­ski usad­lí­ci zo 17. sto­ro­čia (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu pôvod­ne gotic­ký kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va z roku 13731390 ( Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1680 bol pre­sta­va­ný. Roz­ší­ri­li ho a zba­ro­ki­zo­va­li (Wiki​pe​dia​.sk). Je spo­je­ný s farou uni­kát­nym kamen­ným mos­tom. Ved­ľa kos­to­la je v kamen­nej pev­nos­ti star­šia kapl­n­ka (Infor­mač­ná tabu­ľa). Gotic­ká kapl­n­ka svä­té­ho Anto­na Padu­án­ske­ho je naj­star­šia stav­ba a to z roku 1330, vid­no na nej via­ce­ré veľ­ko­mo­rav­ské prv­ky (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1599 bola obec spus­to­še­ná Tur­ca­mi (Hanuš). Ďal­šou pamiat­kou je rene­sanč­ný kaš­tieľ Draš­ko­vi­čov­cov, v kto­rom je múze­um his­tó­rie Čach­tíc a lite­rár­ne­ho spol­ku Tat­rín, kto­rý v roku 1847 uzá­ko­nil spi­sov­nú slo­ven­či­nu (Infor­mač­ná tabu­ľa). Miku­láš Draš­ko­vič si ho nechal posta­viť v roku 1668. Zo sta­vieb maji­te­ľov Čach­tic­ké­ho hra­du sa zacho­va­la kúria Dru­ge­tov­cov, kto­rá bola začiat­kom 17. sto­ro­čia posta­ve­ná ako men­šie šľach­tic­ké síd­lo ma mies­tach, kde stál kaš­tieľ rodu Orság­hov. Cisár­sky Nádaš­dy­ov­ský kaš­tieľ posta­ve­ný pred rokom 1645, a kto­rý obý­va­la Alž­be­ta Bát­ho­ry­o­vá, sa neza­cho­val (Hanuš).

Baro­ko­vý marián­sky stĺp na námes­tí je z roku 1742. Bol posta­ve­ný, aby sa odvrá­ti­li čas­té požia­re, kto­ré sužo­va­li obec v 18. sto­ro­čí. Baro­ko­vá gol­go­ta je z roku 1620, dala ju posta­viť Judi­ta Révai­ová, neves­ta Alž­be­ty Bát­ho­ry­o­vej ako pros­bu o odpus­te­nie svok­ri­ných hrie­chov. Sochu svä­té­ho Flo­riá­na (pat­ró­na hasi­čov) dal posta­viť Pavel For­gáč. Kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho z roku 1801, pom­ník pad­lým voja­kom v 1. a 2. sve­to­vej voj­ne od Pav­la Bána a socha pan­ny Márie Lurd­skej v jas­ky­ni, kto­rú dal vytvo­riť barón Fran­ti­šek Horec­ký sa nachá­dza­jú na Urba­nov­ské­ho uli­ci. Za nie­kto­rý­mi vinoh­rad­níc­ky­mi kamen­ný­mi lis­tov­ňa­mi a piv­ni­ca­mi sa nachá­dza­li chod­by – kata­kom­by. Vyko­pa­né boli do spra­še s hlad­ký­mi ste­na­mi, román­sky­mi a gotic­ký­mi klen­ba­mi. Dnes sú na mno­hých mies­tach zasy­pa­né, zne­hod­no­te­né (Wiki​pe​dia​.sk).

V Čach­ti­ciach som zachy­til zopár foto­gra­fia­mi život, kto­rý tu pre­bie­ha. Nepo­da­ri­lo sa mi zachy­tiť sobot­né trhy a trhy cez pra­cov­ný deň, kto­rých som ale­bo bol pár­krát sved­kom. Z pohľa­du mest­ské­ho člo­ve­ka je v Čach­ti­ciach pokoj. Novi­ny v stán­ku som mal nárok kúpiť iba do 11-​ej, potom už bolo zavre­té. Žije to azda naj­viac na ces­te z Pieš­ťan do Nové­ho Mes­ta nad Váhom.


Čach­ti­ce is a vil­la­ge situ­ated bet­we­en the Váh River and the Small Car­pat­hians. Abo­ve the vil­la­ge rises a cast­le, more pro­mi­nen­tly visib­le from the vil­la­ge of Viš­ňo­vé. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1248. The area was inha­bi­ted as ear­ly as the Neolit­hic peri­od, as evi­den­ced by fin­dings such as a hill­fort, burial grounds from the Bron­ze Age, Halls­tatt, Roman, Sla­vic, and ear­ly medie­val peri­ods (Infor­ma­ti­on Board). A Sla­vic sett­le­ment is docu­men­ted from the 8th to the 9th cen­tu­ry (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 203 meters, and in 2004, it had a popu­la­ti­on of 3,630 (Wiki­pe­dia). Mam­moth bones have been dis­co­ve­red here. Sto­ne tools from the later Sto­ne Age and potte­ry with volu­te deco­ra­ti­on have been found. From the late Sto­ne Age, the­re is rib­bed potte­ry. A valu­ab­le gra­ve from the Bron­ze Age, like­ly of the Vĕla­tic cul­tu­re, and potte­ry from the Hun­ga­rian cul­tu­re have also been dis­co­ve­red. Sig­ni­fi­cant Roman peri­od finds inc­lu­de agri­cul­tu­ral tools and ves­sels, pro­vi­ding evi­den­ce of Sla­vic sett­le­ment. In the first half of the 13th cen­tu­ry, the vil­la­ge was men­ti­oned as Ček­če. Later names inc­lu­de Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký clai­med that the name comes from the Old Sla­vic čecha­ti,” mea­ning to for­ge or dig. The­re were many under­ground laby­rinths here (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 14th cen­tu­ry, Čach­ti­ce beca­me a roy­al town and pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in defen­se against ene­mies. The sto­ne brid­ge is a rare medie­val archi­tec­tu­ral monu­ment in the regi­on (Ammer). The ori­gi­nal inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and crafts, espe­cial­ly deve­lo­ped by the Haban sett­lers in the 17th cen­tu­ry (Wiki​pe​dia​.sk). The ori­gi­nal­ly Got­hic Church of St. Ladis­laus from 1373 – 1390 still stands here (Infor­ma­ti­on Board). It was rebu­ilt in 1680, expan­ded, and baro­qu­ized (Wiki​pe​dia​.sk). It is con­nec­ted to the rec­to­ry by a uni­que sto­ne brid­ge. Next to the church is an older cha­pel in the sto­ne for­tress. The Got­hic Cha­pel of St. Ant­ho­ny of Padua, dating back to 1330, sho­ws seve­ral ele­ments of the Gre­at Mora­vian Empi­re (Wiki​pe​dia​.sk). In 1599, the vil­la­ge was devas­ta­ted by the Turks (Hanuš). Anot­her monu­ment is the Renais­san­ce Draš­ko­vič Cast­le, hou­sing the Čach­ti­ce His­to­ry and Tat­rín Lite­ra­ry Asso­cia­ti­on Muse­um, which estab­lis­hed the stan­dard Slo­vak lan­gu­age in 1847 (Infor­ma­ti­on Board). Miku­láš Draš­ko­vič had it built in 1668. From the buil­dings of the owners of Čach­ti­ce Cast­le, the Dru­ge­tov­cov manor remains, built in the ear­ly 17th cen­tu­ry as a smal­ler nob­le resi­den­ce whe­re the Orságh Cast­le once sto­od. The Impe­rial Nádaš­dy Cast­le, built befo­re 1645 and inha­bi­ted by Eli­za­beth Bát­ho­ry, did not sur­vi­ve (Hanuš).

The baro­que Marian column in the squ­are dates back to 1742 and was built to ward off fre­qu­ent fires that pla­gu­ed the vil­la­ge in the 18th cen­tu­ry. The baro­que Cal­va­ry from 1620 was erec­ted by Judi­ta Révai­ová, the daughter-​in-​law of Eli­za­beth Bát­ho­ry, as a plea for for­gi­ve­ness for her mother-​in-​law’s sins. The sta­tue of St. Flo­rian (pat­ron saint of fire­figh­ters) was erec­ted by Pavel For­gáč. The cha­pel with the sta­tue of St. John of Nepo­muk from 1801, the monu­ment to fal­len sol­diers in World War I and II by Pavel Bán, and the sta­tue of Our Lady of Lour­des in a cave, com­mis­si­oned by Baron Fran­ti­šek Horec­ký, are loca­ted on Urba­nov­ské­ho Stre­et. Behind some vine­y­ard sto­ne lod­ges and cel­lars were tun­nels – cata­combs. Exca­va­ted into smooth-​walled ash, they had Roma­ne­sque and Got­hic vaults. Today, many of them are fil­led and degra­ded (Wiki​pe​dia​.sk).

In Čach­ti­ce, I cap­tu­red a few pho­tog­raphs of the life unfol­ding here. Unfor­tu­na­te­ly, I could­n’t cap­tu­re the Satur­day and week­day mar­kets that I wit­nes­sed a few times. From the per­spec­ti­ve of a city per­son, Čach­ti­ce exu­des tra­nqu­ili­ty. I was only allo­wed to buy news­pa­pers until 11 AM at the kiosk; after that, it was clo­sed. Life seems to be most acti­ve on the road from Pieš­ťa­ny to Nové Mes­to nad Váhom.


Odka­zy

  • Čach­ti­ce
  • Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bratislave

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Starý Smokovec – administratívne centrum Vysokých Tatier

Hits: 3961

Sta­rý Smo­ko­vec som nav­ští­vil už veľa­krát. Pred rok­mi som sa cho­dil sem lyžo­vať na Hre­bie­nok.

Názov obce mož­no odvo­diť od pohan­ské­ho kul­tu slo­van­ské­ho Zmo­ka, pat­ró­na hut­ní­kov, kto­rí tu od latén­skej doby tavi­li želez­nú rudu. V polo­vi­ci 13. sto­ro­čia poskyt­li hus­té lesy oko­lo pra­me­ňov oby­va­te­ľom pod­ta­trans­kých dedín spo­ľah­li­vý úkryt pred tatár­sky­mi hor­da­mi a pri­bliž­ne o dve sto­ro­čia neskôr ich opäť úspeš­ne ochrá­ni­li pred husit­mi, kto­rí zo zápa­du pre­nik­li do pod­ta­trans­kej oblas­ti (vyso​ke​tat​ry​.sk). Je naj­star­šou tatrans­kou osa­dou. Leží na úbo­čí Slav­kov­ské­ho ští­tu. V roku 1793 bola posta­ve­ná v blíz­kos­ti pra­me­ňov horá­reň a poľov­níc­ka cha­ta Šte­fa­na Csá­ky­ho (vyso​ke​tat​ry​.com). Šte­fan Csá­ky bol ilia­šov­ský veľ­kos­tat­kár a Sta­rý Smo­ko­vec zalo­žil. Ini­ciá­to­rom bol evan­je­lic­ký farár Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Ku roz­vo­ju Smo­kov­ca doš­lo v polo­vi­ci 19. sto­ro­čia za nájom­cu Jura­ja Rai­ne­ra, kedy boli posta­ve­né prvé väč­šie hote­ly a reštau­rá­cie a aj vodo­lie­čeb­né zaria­de­nie (vyso​ke​tat​ry​.com). V tom­to obdo­bí sa roz­vi­nu­la vodo­lieč­ba na zákla­de smo­ko­vec­kej kysel­ky (vyso​ke​tat​ry​.sk). Rokom 1904 sa datu­je výstav­ba Grand­ho­te­lu (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­rý Smo­ko­vec je admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Vyso­kých Tatier. Síd­li tu Tatrans­ká hor­ská služ­ba. Sta­rý Smo­ko­vec je aj význam­ným doprav­ným uzlom. Z neho ide lanov­ka do lyžiar­ske­ho stre­dis­ka Hre­bie­nok (tanap​.sk). Sú tu sústre­de­né obcho­dy, nie­kto­ré ban­ky, hor­ská služ­ba, ces­tov­né kan­ce­lá­rie (e‑tatry.szm.com).


I have visi­ted Sta­ry Smo­ko­vec many times. Years ago, I used to come here to ski on Hrebienok.

The name of the vil­la­ge may be deri­ved from the pagan Sla­vic cult of Zmok, the pat­ron saint of metal­lur­gists, who smel­ted iron ore here sin­ce the La Tène peri­od. In the mid-​13th cen­tu­ry, the den­se forests around the springs pro­vi­ded reliab­le shel­ter for the inha­bi­tants of the sub-​Tatra vil­la­ges from the Tatar hor­des. App­ro­xi­ma­te­ly two cen­tu­ries later, they suc­cess­ful­ly pro­tec­ted them again from the Hus­si­tes, who penet­ra­ted the sub-​Tatra regi­on from the west (vyso​ke​tat​ry​.sk). It is the oldest sett­le­ment in the Tatras. It lies on the slo­pe of Slav­kov­ský Peak. In 1793, a moun­tain lod­ge and hun­ting lod­ge of Šte­fan Csá­ky were built near the springs (vyso​ke​tat​ry​.com). Šte­fan Csá­ky was an Ilia­šov­ce esta­te owner, and he foun­ded Sta­ry Smo­ko­vec. The ini­tia­tor was the evan­ge­li­cal pas­tor Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

The deve­lop­ment of Smo­ko­vec took pla­ce in the mid-​19th cen­tu­ry under the les­see Juraj Rai­ner, when the first lar­ger hotels, res­tau­rants, and spa faci­li­ties were built (vyso​ke​tat​ry​.com). During this peri­od, bal­neo­t­he­ra­py based on the Smo­ko­vec aci­du­lous water flou­ris­hed (vyso​ke​tat​ry​.sk). The cons­truc­ti­on of Grand­ho­tel dates back to 1904 (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­ry Smo­ko­vec is the admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of the High Tatras. The Tat­ra Moun­tain Ser­vi­ce is loca­ted here. Sta­ry Smo­ko­vec is also a sig­ni­fi­cant tran­s­por­ta­ti­on hub. From here, a cab­le car goes to the Hre­bie­nok ski resort (tanap​.sk). The­re are con­cen­tra­ted shops, some banks, moun­tain ser­vi­ces, and tra­vel agen­cies (e‑tatry.szm.com).


Sta­rý Smo­ko­vec odwie­dzi­łem już wie­le razy. Lata temu przy­cho­dzi­łem tu, aby jeździć na nar­tach na Hrebienoku.

Nazwa wios­ki może pocho­dzić od poga­ńs­kie­go kul­tu sło­wia­ńs­kie­go Zmo­ka, pat­ro­na hut­ni­ków, któr­zy tu od cza­sów late­ńs­kich topi­li żelaz­ną rudę. W poło­wie XIII wie­ku gęs­te lasy wokół źró­deł zape­wni­ły miesz­ka­ńcom wiosek pod­tat­ran­kich nie­za­wod­ne sch­ro­nie­nie przed tatar­ski­mi hor­da­mi, a oko­ło dwóch wie­ków później pono­wnie sku­tecz­nie ich ochro­ni­ły przed husy­ta­mi, któr­zy prze­dos­ta­li się do obsza­ru pod­tat­ran­kie­go od zacho­du (vyso​ke​tat​ry​.sk). To naj­stars­za osa­da w Tat­rach. Leży na zboc­zu Sła­wko­ws­kie­go Szc­zy­tu. W 1793 roku w pobli­żu źró­deł zbu­do­wa­no sch­ro­nis­ko gór­skie i cha­tę myśli­ws­ką Ste­fa­na Csá­ky­’e­go (vyso​ke​tat​ry​.com). Ste­fan Csá­ky był wła­ści­cie­lem mająt­ku Ilia­šov­ce i zało­żył Sta­ry Smo­ko­vec. Inic­ja­to­rem był ewan­ge­lic­ki pas­tor Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Rozwój Smo­ko­wca nastąpił w poło­wie XIX wie­ku za dzie­rża­wcy Jura­ja Rai­ne­ra, gdy zbu­do­wa­no pier­ws­ze więks­ze hote­le, res­tau­rac­je i uzdro­wis­ko (vyso​ke​tat​ry​.com). W tym okre­sie rozwi­ni­ęto bal­neo­te­ra­pię na bazie kwa­só­wki smo­ko­wiec­kiej (vyso​ke​tat​ry​.sk). Budo­wę Grand­ho­te­lu datu­je się na rok 1904 (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­ry Smo­ko­vec jest cen­trum admi­nis­tra­cyj­nym Wyso­kich Tatr. Znaj­du­je się tu Tatr­za­ńs­ka Słu­żba Gór­ska. Sta­ry Smo­ko­vec to także istot­ny węzeł komu­ni­ka­cyj­ny. Stąd kur­su­je kolej­ka lino­wa do ośrod­ka nar­ciar­skie­go Hre­bie­nok (tanap​.sk). Sku­pia­ją się tu skle­py, nie­któ­re ban­ki, usłu­gi gór­skie i biu­ra pod­ró­ży (e‑tatry.szm.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Liptovské, Slovenské, Technika

Považská lesná železnica v Pribyline

Hits: 4035

Považ­ská les­ná želez­nič­ka je súčas­ťou expo­zí­cie Lip­tov­ské­ho múzea – Lip­tov­skej dedi­nyPri­by­li­ne. Samot­ný skan­zen” sa nachá­dza v obci a želez­nič­ka je len asi kilo­me­ter od kon­ca expo­zí­cie lip­tov­skej dedi­ny. Okrem iné­ho expo­zí­ciu tvo­rí han­gár”, v kto­rom je okrem vla­kov aj zopár áut. Pred­tým bola les­ná želez­nič­ka umiest­ne­ná v Lip­tov­skom Hrád­ku. Ide o expo­zí­ciu his­to­ric­ké­ho vozo­vé­ho par­ku úzko­roz­chod­nej želez­ni­ce, kto­rá pre­má­va­la v doli­ne Čier­ne­ho Váhu od 1. sve­to­vej voj­ny do roku 1972. Je sprí­stup­ne­ná od 13.6. 2004 (vir​tu​al​ne​.sk). V časoch naj­väč­šej slá­vy mala viac ako 100 km. Z Lip­tov­ské­ho Hrád­ku sme­ro­va­la až po úpä­tie Krá­ľo­vej hole (les​me​dium​.sk). Naj­zau­jí­ma­vej­ší je moto­ro­vý vozeň M210006 a par­ný rušeň 4 (Kače­na). Naj­star­šia loko­mo­tí­va je z roku 1912 (Kra­ma­ro­vi­čo­vá). Želez­ni­ca slú­ži­la pre­dov­šet­kým na odvoz dre­va. Po jej odsta­ve­ní chát­ra­la, aj znač­ná časť tra­te bola rozk­rad­nu­tá. Vďa­ka sna­hám zväč­ša nad­šen­cov dnes želez­nič­ka exis­tu­je. Štát opäť raz uká­zal svo­ju pra­vú, zlú tvár. Napo­kon, urob­te si obraz sami – plz​.sk.


The Považ­ská Forest Rai­lway is part of the exhi­bi­ti­on of the Lip­tov Muse­um – Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na. The skan­zen” itself is loca­ted in the vil­la­ge, and the rai­lway is only about a kilo­me­ter from the end of the Lip­tov Vil­la­ge exhi­bi­ti­on. Among other things, the exhi­bi­ti­on inc­lu­des a han­gar” that hou­ses not only trains but also a few cars. Pre­vi­ous­ly, the forest rai­lway was loca­ted in Lip­tov­ský Hrá­dok. It is an exhi­bi­ti­on of the his­to­ri­cal rol­ling stock of a narrow-​gauge rai­lway that ope­ra­ted in the Čier­ny Váh val­ley from World War I until 1972. It has been acces­sib­le sin­ce June 13, 2004 (vir​tu​al​ne​.sk). In its hey­day, it had over 100 km. It ran from Lip­tov­ský Hrá­dok to the foot­hills of Krá­ľo­va hoľa (les​me​dium​.sk). The most inte­res­ting are the motor car M210006 and the ste­am loco­mo­ti­ve 4 (Kače­na). The oldest loco­mo­ti­ve dates back to 1912 (Kra­ma­ro­vi­čo­vá). The rai­lway ser­ved pri­ma­ri­ly for tran­s­por­ting wood. After its decom­mis­si­oning, it fell into dis­re­pair, and a con­si­de­rab­le part of the track was sto­len. Thanks to the efforts of most­ly ent­hu­siasts, the rai­lway exists today. Once again, the sta­te sho­wed its true, unfor­tu­na­te face. In the end, make your own judg­ment – plz​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post