2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Ducové

Hits: 1630

Duco­vé je obec na Dol­nom Pova­ží, ležia­ca asi 4 km od Pieš­ťan v nad­mor­skej výš­ke 200 met­rov nad morom. Na plo­che 2.63 km2 žije 457 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1348. pod náz­vom Duch­re­uy (Kru­pa Vla­di­mír). Nad obcou sa nachá­dza arche­olo­gic­ká loka­li­ta Kos­to­lec, veľ­ko­mo­rav­ský veľ­mož­ský dvo­rec s rotun­dou (Wiki­pe­dia). Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Naj­star­šie osíd­le­nie Duco­vé­ho pochá­dza z mlad­šej čas­ti star­šej doby kamen­nej, pat­rí do obdo­bia gra­vet­tien­skej kul­tú­ry (26 00014 000 rokov pred n. l.). Zis­ti­lo sa na loka­li­te Kos­to­lec, ale aj na ďal­ších mies­tach v cho­tá­ri obce. Polo­ha Kos­to­lec je roz­de­le­ná v nerov­na­kej veľ­kos­ti medzi Duco­vé a Hubi­nu. Z archeol­ogického a his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí medzi význam­né slo­van­ské loka­li­ty. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Naj­výz­nam­nej­šie osíd­le­nie Kos­tol­ca z hľa­dis­ka našich národ­ných dejín pred­sta­vu­je slo­ven­ské osíd­le­nie z 9. – 10. sto­ro­čia. Vybu­do­va­né opev­ne­nie – pali­sá­da z dubo­vých kolov, obyt­né čas­ti – zru­bo­vé domy a kos­to­lík – rotun­da sú cha­rak­te­ri­zo­va­né ako súčasť veľ­mož­ské­ho dvor­ca síd­la prí­sluš­ní­kov dvor­skej aris­to­kra­cie. Po defi­ni­tív­nom záni­ku dvor­ca sa jeho plo­cha pou­ží­va­la až do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako cin­to­rín. V polo­vi­ci 15. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne v súvis­los­ti s akti­vi­tou husit­ských a brat­ríc­kych voj­sk na Pova­ží bolo na Kos­tol­ci vybu­do­va­né vojen­ské sta­no­vis­ko – základ­ňa. Oby­va­te­lia obce sa veno­va­li hlav­ne poľ­no­hos­po­dár­stvu. Od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia hra­lo úlo­hu aj vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 oby­va­te­ľov. V roku 1900 24 domov a 164 oby­va­te­ľov. Od 5.7.1990 sa na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da usku­toč­nil prvý roč­ník Národ­nej púte na Kos­to­lec. Púte sa kona­jú od toh­to roku pra­vi­del­ne (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).


Duco­vé is a vil­la­ge in the Lower Váh regi­on, loca­ted about 4 km from Pieš­ťa­ny at an alti­tu­de of 200 meters abo­ve sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1348, under the name Duch­re­uy” (Kru­pa Vla­di­mír). The vil­la­ge has had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

The oldest sett­le­ment in Duco­vé dates back to the youn­ger part of the older Sto­ne Age, belo­n­ging to the Gra­vet­tian cul­tu­re peri­od (26,00014,000 years BC). Evi­den­ce has been found at the Kos­to­lec site and other loca­ti­ons wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. The Kos­to­lec loca­ti­on is divi­ded une­ven­ly bet­we­en Duco­vé and Hubi­na. From an archa­e­olo­gi­cal and his­to­ri­cal per­spec­ti­ve, it is con­si­de­red a sig­ni­fi­cant Sla­vic site. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most impor­tant sett­le­ment at Kos­to­lec in terms of Slo­vak his­to­ry repre­sents the Slo­vak sett­le­ment from the 9th to the 10th cen­tu­ry. The cons­truc­ted for­ti­fi­ca­ti­ons, pali­sa­de of oak logs, resi­den­tial are­as with log hou­ses, and the church – rotun­da, cha­rac­te­ri­ze it as part of the mano­rial esta­te of mem­bers of the court aris­toc­ra­cy. After the defi­ni­ti­ve dec­li­ne of the manor, its area was used until the mid-​19th cen­tu­ry as a ceme­te­ry. In the mid-​15th cen­tu­ry, pro­bab­ly in con­nec­ti­on with the acti­vi­ties of Hus­si­te and Uni­ty of the Breth­ren tro­ops in the Váh regi­on, a mili­ta­ry camp – base was built at Kos­to­lec. The vil­la­gers main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re. From the mid-​16th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re also pla­y­ed a role. In 1598, the­re were 11 hou­ses in the vil­la­ge. In 1787, the­re were 24 hou­ses and 157 inha­bi­tants. In 1900, the­re were 24 hou­ses and 164 inha­bi­tants. Sin­ce July 5, 1990, the Nati­onal Pilg­ri­ma­ge to Kos­to­lec has been held annu­al­ly on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. Pilg­ri­ma­ges have been taking pla­ce regu­lar­ly sin­ce that year (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).


Lite­ra­tú­ra

  • Kru­pa Vla­di­mír, Duco­vé. In: Šüle Peter, 2005Encyk­lo­pé­dia miest a obcí Slo­ven­ska. Luče­nec: PS-​LINEISBN 8096938886. p. 138.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Šariš, Slovenská krajina

Veľký Šariš

Hits: 1525

Veľ­ký Šariš leží na juho­vý­cho­de Spišsko-​Šarišského medzi­ho­ria, v Šariš­skom podo­lí, na plo­che 35.34 km2 (vel​ky​sa​ris​.sk). Žije tu viac ako 6 000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1217His­to­ric­kou pamiat­kou mes­ta Veľ­ký Šariš je aj par­ný rušeň, kto­rý Šari­ša­nia fami­liár­ne nazý­va­jú Mlin­ská džur­ka” (vel​ky​sa​ris​.sk). Význam­nou pamiat­kou je Šariš­ský hrad - jeden z naj­väč­ších hra­dov u nás, avšak dnes je je to ruina (Wiki­pe­dia).

Veľ­ký Šariš sa nachá­dza 10 km od Pre­šo­va. Kos­tol svä­té­ho Micha­la je domi­nan­tou obce.


Veľ­ký Šariš is loca­ted in the sout­he­ast of the Spišsko-​Šarišské Medzi­ho­rie, in the Šariš Basin, cove­ring an area of 35.34 km² (vel​ky​sa​ris​.sk). The town is home to more than 6,000 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on dates back to the year 1217. A his­to­ri­cal land­mark in Veľ­ký Šariš is the ste­am loco­mo­ti­ve affec­ti­ona­te­ly kno­wn as Mlin­ská džur­ka” by the locals (vel​ky​sa​ris​.sk). Anot­her sig­ni­fi­cant monu­ment is Šariš Cast­le, one of the lar­gest cast­les in the coun­try, alt­hough it cur­ren­tly stands in ruins (Wiki­pe­dia).

Veľ­ký Šariš is loca­ted 10 km from Pre­šov. The Church of Saint Micha­el is the domi­nant fea­tu­re of the village.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

Hits: 1973

Obec Ľubi­ca leží neďa­le­ko od Kež­mar­ku, v nad­mor­skej výš­ke 630 met­rov nad morom. V cho­tá­ri obce sa nachá­dza­jú mno­hé lie­či­vé sír­na­té pra­me­ne (obec​lu​bi​ca​.sk). Žije tu asi 4164 oby­va­te­ľov (obec​lu​bi​ca​.sk), na plo­che 76.53 km2 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1251. Od roku 1271 je krá­ľov­ským mes­tom. His­to­ric­ké náz­vy Ľubi­ce: Lubi­cha, Lubitz, Lym­bych, Lewbitz, Lei­bic (obec​lu​bi​ca​.sk). V 14. sto­ro­čí bolo mes­to Ľubi­ca väč­šie než Kež­ma­rok (slo​va​kia​na​.sk). V 17. sto­ro­čí stá­le Ľubi­ca pat­ri­la k naj­bo­hat­ším spiš­ským mes­tám. Pôso­bi­lo tu množ­stvo cechov, súken­ní­ci, čiž­má­ri, tká­či, ková­či, kraj­čí­ri, ková­či, reme­ná­ri, kožuš­ní­ci, murá­ri, kame­ná­ri, gar­bia­ri, mäsia­ri, deb­ná­ri, mly­ná­ri, tesá­ri, kolá­ri, slád­ko­via, pivo­var­ní­ci. V rokoch 14121772 bola Ľubi­ca v poľ­skom zálo­hu, spo­lu s ďal­ší­mi spiš­ský­mi mes­ta­mi. Aj v minu­los­ti sa využí­va­li lie­či­vé sír­ne pra­me­ne, zná­me sú od roku 1714. Pri pra­me­ňoch vznik­li kúpe­le, kto­ré odsú­dil k zánik vznik vojen­ské­ho výcvi­ko­vé­ho pries­to­ru Javo­ri­na v roku 1952. Medzi rok­mi 19741992 bola Ľubi­ca pri­čle­ne­ná ku Kež­mar­ku (obec​lu​bi​ca​.sk).


Ľubi­ca is a vil­la­ge loca­ted near Kež­ma­rok, situ­ated at an alti­tu­de of 630 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge has nume­rous hea­ling sul­fur springs wit­hin its ter­ri­to­ry. The popu­la­ti­on of Ľubi­ca is app­ro­xi­ma­te­ly 4164 resi­dents, and it covers an area of 76.53 km². The first writ­ten men­ti­on of Ľubi­ca dates back to the year 1251. Sin­ce 1271, it has held the sta­tus of a roy­al town. The his­to­ri­cal names for Ľubi­ca inc­lu­de Lubi­cha, Lubitz, Lym­bych, Lewbitz, and Lei­bic. In the 14th cen­tu­ry, Ľubi­ca was lar­ger than Kež­ma­rok. During the 17th cen­tu­ry, Ľubi­ca remai­ned one of the wealt­hiest towns in the Spiš regi­on. Vari­ous guilds ope­ra­ted in the town, inc­lu­ding clot­hiers, cobb­lers, wea­vers, blacks­miths, tai­lors, locks­miths, belt makers, fur­riers, masons, sto­ne­cut­ters, tan­ners, but­chers, coopers, mil­lers, car­pen­ters, whe­e­lwrights, and bre­wers. From 1412 to 1772, Ľubi­ca was in Polish pled­ge along with other Spiš towns. The hea­ling sul­fur springs in Ľubi­ca have been uti­li­zed sin­ce 1714. Bath­hou­ses were estab­lis­hed around the springs, but the­ir exis­ten­ce was thre­a­te­ned by the cre­a­ti­on of the mili­ta­ry trai­ning area Javo­ri­na in 1952, lea­ding to the­ir even­tu­al dec­li­ne. From 1974 to 1992, Ľubi­ca was admi­ni­stra­ti­ve­ly atta­ched to Kežmarok.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

Hits: 1847

Obec je zná­ma nie­len svo­jou prí­ro­dou, ale aj his­to­ric­ký­mi a kul­túr­ny­mi pamiat­ka­mi. V Šumia­ci sa nachá­dza nie­koľ­ko chrá­mov a kapl­niek, kto­ré sved­čia o boha­tej his­tó­rii tej­to oblas­ti. Šumiac je obľú­be­ným mies­tom pre turis­ti­ku aj vďa­ka blíz­kos­ti Níz­kych Tatier.

Na plo­che 81.76 km2 tu žije 1310 oby­va­te­ľov (sumiac​.sk), leží v nad­mor­skej výš­ke 880 met­rov nad morom (sumiac​.sk). Obec vznik­la ako pod­dan­ská dedi­na pan­stva Murán­ske­ho hra­du15. sto­ro­čí (sumiac​.sk). Vznik­la na valas­kom prá­ve, písom­ne je dolo­že­ná v roku 1573 (najk​raj​sik​raj​.sk). Pôvod­ný­mi oby­va­teľ­mi boli Rusí­ni (sumiac​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, Sumia­có (sumiac​.sk). Nemec­ký názov obce je Königs­berg bei Gro­ßraus­chen­bach (Wiki­pe­dia). Názov obce je odvo­de­ný od lesov obklo­pu­jú­cich obec a šumu bys­trých vôd, napá­ja­jú­cich kory­to Hro­na (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia sa veno­va­li pase­niu oviec, dobyt­ka, neskôr spra­co­va­niu dre­va, výro­bou poľ­no­hos­po­dár­ske­ho nára­dia z dre­va a šind­ľov (sumiac​.sk). Nachá­dza­la sa tu píla a sklár­ska huta (najk​raj​sik​raj​.sk). 

V polo­vi­ci 18. sto­ro­čia sa oby­va­te­lia živi­li pále­ním dre­ve­né­ho uhlia (sumiac​.sk). V roku 1828 žilo v Šumia­ci v 158 domov 1846 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). V 19. sto­ro­čí bola posta­ve­ná želez­ni­ca do Brez­na a neskôr až do Čer­ve­nej Ska­ly. Do roku 1954 pat­ri­li Šumia­cu osa­dy Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa a Zlat­no. Od roku 1960 pat­rí k obci osa­da Čer­ve­ná Ska­la (sumiac​.sk). Dodnes sa tu zacho­va­li dre­ve­né zru­bo­vé domy pod sed­lo­vý­mi stre­cha­mi v otvo­re­ných dvo­roch. Pit­vo­ry boli pôvod­ne stu­de­né, vyku­ro­va­la sa len obie­le­ná izba zaria­de­ná úče­lo­vým nábyt­kom, pokrov­ca­mi a tka­ni­na­mi (niz​ke​tat​ry​.sk). V Šumia­ci sa naro­di­la spi­so­va­teľ­ka Klá­ra Jarun­ko­vá (Wiki­pe­dia). V Šumia­ci vzni­kol 15.1.1957 folk­lór­ny súbor Šumia­čan. Súbor absol­vo­val tisíc­ky vystú­pe­ní po celom sve­te. Nahral desiat­ky pies­ní pre Slo­ven­ský roz­hlas, účin­ko­val v mno­hých fil­moch (face­bo­ok).


The vil­la­ge is kno­wn not only for its natu­re but also for its his­to­ri­cal and cul­tu­ral land­marks. In Šumiac, the­re are seve­ral chur­ches and cha­pels that bear wit­ness to the rich his­to­ry of this area. Šumiac is a popu­lar des­ti­na­ti­on for tou­rism, thanks in part to its pro­xi­mi­ty to the Low Tatras.

Šumiac is a vil­la­ge with an area of 81.76 km², and it is home to 1310 resi­dents, situ­ated at an alti­tu­de of 880 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge ori­gi­na­ted as a sub­ject vil­la­ge of Muráň Cast­le in the 15th cen­tu­ry and was estab­lis­hed on Wal­la­chian law, with writ­ten docu­men­ta­ti­on dating back to 1573. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians. The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, and Sumia­có. The Ger­man name for the vil­la­ge is Königs­berg bei Großrauschenbach.

The name Šumiac is deri­ved from the sur­roun­ding forests and the noise of cle­ar waters fee­ding the Hron River chan­nel. The resi­dents were tra­di­ti­onal­ly invol­ved in she­ep and catt­le gra­zing, later enga­ging in wood pro­ces­sing, the pro­duc­ti­on of agri­cul­tu­ral tools from wood, and shin­gle making. The­re was a sawmill and a glas­sworks in the vil­la­ge, and in the mid-​18th cen­tu­ry, the inha­bi­tants ear­ned a living by pro­du­cing char­co­al. In 1828, Šumiac had 158 hou­ses with 1846 inhabitants.

In the 19th cen­tu­ry, a rai­lway was built to Brez­no, and later exten­ded to Čer­ve­ná Ska­la. Until 1954, the sett­le­ments of Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa, and Zlat­no belo­n­ged to Šumiac. Sin­ce 1960, the sett­le­ment of Čer­ve­ná Ska­la has been part of the vil­la­ge. The vil­la­ge is kno­wn for its well-​preserved wooden log hou­ses with sadd­le roofs in open cour­ty­ards. Tra­di­ti­onal hou­ses had cold rooms; only the whi­te­was­hed room with pur­po­se­ful fur­ni­tu­re, meta­lwa­re, and fab­rics was heated.

Notab­ly, the wri­ter Klá­ra Jarun­ko­vá was born in Šumiac. On Janu­ary 15, 1957, the Šumia­čan Folk Ensem­ble was estab­lis­hed, which has per­for­med thou­sands of times worl­dwi­de, recor­ded nume­rous songs for Slo­vak Radio, and par­ti­ci­pa­ted in many films.


Wieś jest zna­na nie tyl­ko ze swo­jej przy­ro­dy, ale także z his­to­rycz­nych i kul­tu­ro­wych zabyt­ków. W Šumiac znaj­du­je się kil­ka kości­ołów i kap­lic, któ­re świadc­zą o boga­tej his­to­rii tego obsza­ru. Šumiac to popu­lar­ne miejs­ce turys­tycz­ne, również ze wzg­lędu na blis­ko­ść Nis­kich Tatr.

Na obszar­ze o powierzch­ni 81,76 km² miesz­ka 1310 miesz­ka­ńców (sumiac​.sk), leży na wyso­ko­ści 880 met­rów nad pozi­omem mor­za (sumiac​.sk). Wieś pows­ta­ła jako pod­dam­ska osa­da pod pano­wa­niem zamku Murán­sky w XV wie­ku (sumiac​.sk). Pows­ta­ła na pra­wie wołos­kim i pisem­nie udo­ku­men­to­wa­na zosta­ła w 1573 roku (najk​raj​sik​raj​.sk). Pier­wot­ny­mi miesz­ka­ńca­mi byli Rusi­ni (sumiac​.sk). His­to­rycz­ne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sum­jacz, Sum­jacz­ska, Sumia­có (sumiac​.sk). Nie­miec­ka nazwa wsi to Königs­berg bei Gro­ßraus­chen­bach (Wiki­pe­dia). Nazwa wsi pocho­dzi od lasów otac­za­jących miejs­co­wo­ść i szu­mu bie­żących wód, zasi­la­jących kory­to Hro­na (Wiki­pe­dia). Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się wypa­sa­niem owiec, bydła, później obrób­ką dre­wna, pro­dukc­ją dre­wnia­ne­go nar­zędzi rol­nic­zych i gon­tów (sumiac​.sk). Ist­nia­ła tu tar­tak i huta szkła (najk​raj​sik​raj​.sk).

W poło­wie XVIII wie­ku miesz­ka­ńcy utr­zy­my­wa­li się z wypa­la­nia dre­wna na węgiel drze­wny (sumiac​.sk). W 1828 roku w Šumia­ci miesz­ka­ło w 158 domach 1846 miesz­ka­ńców (najk​raj​sik​raj​.sk). W XIX wie­ku zbu­do­wa­no kolej do Brez­na, a później aż do Čer­ve­nej Ska­ly. Do 1954 roku Šumiac obej­mo­wał osa­dy Nová Maša, Švá­bov­ka, Val­kov­ňa i Zlat­no. Od 1960 roku osa­da Čer­ve­ná Ska­la nale­ży do wsi (sumiac​.sk). Do dzi­siaj zacho­wa­ły się tu dre­wnia­ne domy z bali pod siodło­wy­mi dacha­mi na otwar­tych podwór­zach. Izby były pier­wot­nie zim­ne, ogr­ze­wa­no tyl­ko bie­lo­nym pomieszc­ze­niem wypo­sa­żo­nym w meb­le, pokry­cia i tka­ni­ny (niz​ke​tat​ry​.sk). W Šumia­ci uro­dzi­ła się pisar­ka Klá­ra Jarun­ko­vá (Wiki­pe­dia). W Šumia­ci 15 stycz­nia 1957 roku pows­tał zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Šumia­čan. Zes­pół dał tysi­ące wys­tąpień na całym świe­cie. Nag­ra­li dzie­si­ąt­ki piose­nek dla Sło­wac­kie­go Radia, wys­tępo­wa­li w wie­lu fil­mach (face­bo­ok).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina

Dechtice

Hits: 2523

Dech­ti­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát (dech​ti​ce​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 186 met­rov nad morom. Na plo­che 19.46 km2 žije 1853 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1258. Pat­ri­li pan­stvu Dob­rá voda. Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu, vinoh­rad­níc­tvu, dre­vo­ru­bač­stvu a hrn­čiar­stvu. Od 16. sto­ro­čia bol v obci habán­sky dvor. Do 1. sve­to­vej voj­ny sa tu vyrá­ba­li džbán­ky (dech​ti​ce​.sk). Úze­mím kata­stra pre­te­ká rie­ka Bla­va. V kata­stri obce sa nachá­dza výlet­né mies­to, zrú­ca­ni­na Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). V obci sa nachá­dza Kos­tol Všet­kých svä­tých, román­ska rotun­da z roku 1172 (dech​ti​ce​.sk), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­tej Kata­rí­ny Ale­xan­drij­skej z roku 1652 a kapl­n­ka z roku 1743 zasvä­te­ná Pan­ne Márii Kar­mel­skej. Kaž­do­roč­ne sa v Dech­ti­ciach kona­jú púte (Wiki­pe­dia).

V Dech­ti­ciach sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Micha­la Archan­je­la a kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va. Neďa­le­ko sa nachá­dza Čer­ve­ný Kameň, mes­to Trna­va, Kata­rín­ka.


Dech­ti­ce is situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians (dech​ti​ce​.sk), at an ele­va­ti­on of 186 meters abo­ve sea level. It covers an area of 19.46 km², and as of the latest avai­lab­le infor­ma­ti­on, it is home to 1,853 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1258 when it belo­n­ged to the Dob­rá voda esta­te. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, log­ging, and potte­ry. From the 16th cen­tu­ry, the­re was a Hut­te­ri­te colo­ny in the vil­la­ge, which con­ti­nu­ed until World War I. Befo­re the war, Dech­ti­ce was kno­wn for its potte­ry pro­duc­ti­on, par­ti­cu­lar­ly the craf­ting of jugs (dech​ti​ce​.sk). The Bla­va River flo­ws through the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. Wit­hin the muni­ci­pal cadas­tre, the­re is a popu­lar excur­si­on des­ti­na­ti­on — the ruins of Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). The vil­la­ge is home to the Church of All Saints, a Roma­ne­sque rotun­da dating back to 1172 (dech​ti​ce​.sk), a Roman Cat­ho­lic church dedi­ca­ted to St. Cat­he­ri­ne of Ale­xan­dria from 1652, and a cha­pel built in 1743 dedi­ca­ted to Our Lady of Mount Car­mel. Annu­al pilg­ri­ma­ges take pla­ce in Dech­ti­ce (Wiki­pe­dia).

In Dech­ti­ce, you­’ll find the Church of St. Micha­el the Archan­gel and the Church of St. Ladis­laus. Near­by, the­re are Čer­ve­ný Kameň Cast­le, the city of Trna­va, and Katarínka.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post