2006-2010, 2007, 2010, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže, Slovenské

Fotomaratón Bratislava

Hits: 6306

Foto­ma­ra­tó­ny pri­ťa­hu­jú ama­tér­skych aj pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov. Účast­ní­ci majú obme­dze­ný časo­vý rámec, počas kto­ré­ho musia zachy­tiť rôz­ne témy pomo­cou pro­ce­su foto­gra­fo­va­nia. Účast­ní­ci sa stre­tá­va­jú na urče­nom mies­te pred akci­ou, kde im na mies­te poskyt­nú infor­má­cie o pra­vid­lách, témach. Také­to akcie sú skve­lým spô­so­bom ako poskyt­núť výzvu pre foto­gra­fov a záro­veň poskyt­núť prí­le­ži­tosť pre­zen­to­vať ich die­la verej­nos­ti. Myš­lien­ka foto­ma­ra­tó­nov sa uja­la v mno­hých mes­tách. Ide vlast­ne o to, aby sa ľudia pre­ja­vi­li, aby roz­ví­ja­li svo­ju tvo­ri­vosť, aby robi­li nie­čo pek­né, uži­toč­né. Mne sa tá myš­lien­ka páči, naj­mä kvô­li aspek­tu fan­tá­zie.


Pho­to­ma­rat­hons att­ract both ama­te­ur and pro­fes­si­onal pho­tog­rap­hers. Par­ti­ci­pants are given a limi­ted time fra­me during which they must cap­tu­re vari­ous the­mes through the pro­cess of pho­tog­rap­hy. Par­ti­ci­pants typi­cal­ly gat­her at a desig­na­ted loca­ti­on befo­re the event, whe­re they rece­i­ve infor­ma­ti­on about the rules and the­mes on the spot. Such events are a gre­at way to pro­vi­de a chal­len­ge for pho­tog­rap­hers and, at the same time, an oppor­tu­ni­ty to sho­wca­se the­ir work to the pub­lic. The con­cept of pho­to­ma­rat­hons has taken hold in many cities. Essen­tial­ly, it is about peop­le expres­sing them­sel­ves, deve­lo­ping the­ir cre­a­ti­vi­ty, and cre­a­ting somet­hing beau­ti­ful and use­ful. I app­re­cia­te this idea, espe­cial­ly becau­se of the ima­gi­na­ti­ve aspect it involves.


Rok 2011 /​Year 2011

  • Nul­tý štiav­nic­ký fotomaratón
  • Štiav­nic­ký foto­ma­ra­tón – videoreportáž
  • Hlo­hov­ský Foto­ma­ra­tón – 12 tém, 6 hodín a TY

Rok 2010 /​Year 2010

18. sep­tem­bra som sa zúčast­nil Bra­ti­slav­ské­ho Foto­ma­ra­tó­nu. Témy boli tie­to: Prvý plán, Zaos­tri, Krik, V zrkad­le, Cudzi­nec, Na horú­cej sto­pe, Imu­ni­ta, Tan­co­va­la, V špa­ge­tách, Voy­eur, Nestí­ham, Košice.


On Sep­tem­ber 18th, I par­ti­ci­pa­ted in the Bra­ti­sla­va Pho­to Marat­hon. The the­mes were as fol­lo­ws: First Plan, Focus, Scre­am, In the Mir­ror, Stran­ger, On a Hot Trail, Immu­ni­ty, Dan­cing, In Spag­het­ti, Voy­eur, Run­ning Late, Košice.


Rok 2009 /​Year 2009

29.8.2009 som mal v úmys­le zúčast­niť sa Foto­ma­ra­tó­nu v Pieš­ťa­noch. Naplá­no­val som si kvô­li tomu ces­tu z Bra­ti­sla­vy do Pieš­ťan. Bohu­žiaľ orga­ni­zá­tor podu­ja­tia pre­su­nul podu­ja­tie o týž­deň neskôr bez pred­chá­dza­jú­ce­ho upo­ve­do­me­nia. Pre neus­tá­ly dážď. Mys­lím, že nemu­sím zdô­raz­niť, že ma to naštvalo :-).

19.9.2009 sa usku­toč­nil Foto­ma­ra­tón v Bra­ti­sla­ve. V rov­na­kom ter­mí­ne ako Park Foto v Pieš­ťa­noch. Ja som dal pred­nosť akcii v Piešťanoch.


Dated August 29, 2009, I had the inten­ti­on of par­ti­ci­pa­ting in the Pho­to Marat­hon in Pieš­ťa­ny. I plan­ned a trip from Bra­ti­sla­va to Pieš­ťa­ny for this pur­po­se. Unfor­tu­na­te­ly, the event orga­ni­zer post­po­ned the event by a week wit­hout pri­or noti­ce due to cons­tant rain. Need­less to say, it fru­stra­ted me :-).

On Sep­tem­ber 19, 2009, the Pho­to Marat­hon took pla­ce in Bra­ti­sla­va. Coin­ci­den­tal­ly, it was the same date as Park Foto in Pieš­ťa­ny. I cho­se to pri­ori­ti­ze the event in Piešťany.


Rok 2008 /​Year 2008 

27.9.2008 som sa zúčast­nil opäť Foto­ma­ra­tó­nu v Bra­ti­sla­ve. Ten­to­krát som už lep­šie vedel, do čoho idem, tak som sa lep­šie pri­pra­vil. Spra­vil som aj zopár zábe­rov pred akci­ou. Akcia sa mi páči­la, mys­lím že témy boli vybra­té skve­le. Pred­po­kla­dám, že ich vymys­lel jeden člo­vek. Témy boli tie­to: Kto som, Cez okno, Kam ide­me, Po mos­te, Tep­lo, tep­lej­šie, Roz­die­ly lás­ke pri­sta­nú, Odvrá­te­ná tvár, Zho­ra, Čo je to, Na hra­ne, Zaj­tra letím, Dovidenia.


On Sep­tem­ber 27, 2008, I par­ti­ci­pa­ted again in the Pho­to Marat­hon in Bra­ti­sla­va. This time, I alre­a­dy knew bet­ter what I was get­ting into, so I pre­pa­red bet­ter. I even took some shots befo­re the event. I enjo­y­ed the event; I think the the­mes were cho­sen excel­len­tly. I assu­me that one per­son came up with them. The the­mes were as fol­lo­ws: Who am I, Through the win­dow, Whe­re are we going, Across the brid­ge, Warm, war­mer, Dif­fe­ren­ces land in love, Tur­ned away face, From abo­ve, What is it, On the edge, Tomor­row I’m fly­ing, Goodbye.


Rok 2007 /​Year 2007

Dňa 22.9.2007 som sa zúčast­nil súťa­že Foto­ma­ra­tón Bra­ti­sla­va 2007”. Pra­vid­lá boli také­to: for­mát JPG, bez úprav v počí­ta­či, jed­na na jed­nu tému, v pora­dí od 1 do 12 + foto­gra­fia regis­trač­né­ho čís­la za 6 hodín. Foto­gra­fie tu zve­rej­ne­né, sú upra­ve­né opro­ti odo­vzda­ným. Témy boli tie­to: Sobo­ta, My ľudia, Ver­sus, Voľ­né mies­ta, Sta­ré múry, sta­ré prí­be­hy, Keď ju milu­ješ, nie je čo rie­šiť, Uká­žem ti nie­čo, Tu som rád, Štruk­tú­ra, Pot, Spo­maľ, Reštart.


On Sep­tem­ber 22, 2007, I par­ti­ci­pa­ted in the Pho­to­ma­rat­hon Bra­ti­sla­va 2007” com­pe­ti­ti­on. The rules were as fol­lo­ws: JPEG for­mat, no com­pu­ter edits, one pho­to per the­me, in order from 1 to 12, plus a regi­stra­ti­on num­ber pho­to wit­hin 6 hours. The pub­lis­hed pho­tos have been edi­ted com­pa­red to the sub­mit­ted ones. The the­mes were as fol­lo­ws: Satur­day, Us Peop­le, Ver­sus, Open Spa­ces, Old Walls, Old Sto­ries, When you love her, the­re­’s not­hing to sol­ve, I’ll show you somet­hing, I’m glad here, Struc­tu­re, Swe­at, Slow down, Restart.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Jeruzalem na Myjave

Hits: 5983

Je to tro­chu zvlášt­ne, aj na Slo­ven­sku máme Jeru­za­lem :-)). Medzi Mate­jov­comSych­ro­vom sa nachá­dza Jeru­za­lem, malá dedi­na na Myja­ve. Foto­gra­fie sú z kra­ji­ny pri tej­to obci.

Odka­zy


It’s a bit pecu­liar; even in Slo­va­kia, we have a Jeru­sa­lem :-)). Bet­we­en Mate­jo­vec and Sych­rov lies Jeru­za­lem, a small vil­la­ge in Myja­va. The pho­tog­raphs are from the coun­try­si­de near this village.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Komárno

Hits: 3097

Mes­to Komár­no je naj­juž­nej­ším mies­tom na Slo­ven­ku (komar​no​.sk). Maďar­ský názov mes­ta je Komá­rom, nemec­ký Komorn, latin­ský Cama­rum, Coma­ro­mium. Pre odlí­še­nie od mes­ta s rov­na­kým náz­vom, kto­ré leží v Maďar­sku, je v hovo­ro­vej maďar­či­ne pou­ží­va­ný názov Észak-​Komárom (Sever­né Komár­no) ale­bo Rév­ko­má­rom. Na plo­che 103.17 km2 tu žije 34 190 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Leží pri súto­ku Duna­ja a Váhu v nad­mor­skej výš­ke 108 met­rov nad morom. Je jed­ným z naj­star­ších síd­lisk v Kar­pat­skej kot­li­ne. Žili tu Kel­ti, Rima­nia vybu­do­va­li na opač­nom bre­hu Duna­ja vojen­ský tábor a mes­to Bri­ge­tio a neďa­le­ké Cele­man­tia. V dobe sťa­ho­va­nia náro­dov sa tu dlh­šie zdr­žia­va­li Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia sem priš­li Maďa­ri. V 10. sto­ro­čí pri súto­ku vytvo­ri­li opev­ne­né síd­lo. Pop­ri ňom vzni­kol hrad a osa­da Cama­rum (Kamarn, Cama­run, Kamar, Cama­ron, Coma­ron). Stre­do­ve­ké Komár­no sa roz­ví­ja­lo hlav­ne za vlá­dy Mate­ja Kor­ví­na. V čase turec­kých vojen sa dosta­lo na pome­dzie habs­bur­gs­kej a osman­skej ríše. Pre­to bol hrad pre­bu­do­va­ný na pev­nosť – Sta­rá pev­nosť. Neskôr pri­bud­la Nová pev­nosť. Obe odo­lá­va­li Tur­kom. Od roku 1745 sa mes­to stá­va slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. V roku 17631783 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie (komar​no​.sk). Mes­to bolo maďar­ské do roku 1918 (Wiki­pe­dia CS). 2.11.1938 bolo mes­to pri­po­je­né ku Maďar­sku. Do 30. 3. 1945 (komar​no​.sk). Po prvej sve­to­vej voj­ne bola hra­nič­ná línia novo­za­lo­že­né­ho Čes­ko­slo­ven­ska sta­no­ve­ná cez stred rie­ky, čím doš­lo k odde­le­niu mest­skej čas­ti Újs­zőny (dnes Komá­rom) na pra­vom bre­hu Duna­ja, pri­po­je­nej k mes­tu v roku 1896 (Wiki­pe­dia). 

Význam­né osob­nos­ti Komár­na: spi­so­va­teľ Mór Jókai, hudob­ný skla­da­teľ Franz Lehár (komar​no​.sk), uhor­ský kráľ Ladi­slav Pohro­bok, nit­rian­sky bis­kup Lipót Kol­lo­nich, reži­sér Ivan Reit­man, hereč­ka Zuza­na Maro­šo­vá, spi­so­va­teľ­ka Danie­la Kapi­tá­ňo­vá, kano­is­ti Atil­la Sza­bó, Michal Risz­dor­fer, Richard Risz­dor­fer, kaja­ká­ri Juraj Bača a Juraj Tarr, Erik Vlček, fut­ba­lis­ta Szi­lárd Németh. Mes­to má tie­to mest­ské čas­ti: Čer­hát, Ďulov Dvor, Hadov­ce, Kava, Lán­dor, Malá Iža, Malý Har­čáš, Nova Osa­da, Nová Stráž, Pavel, Veľ­ký Har­čáš. V Komár­ne sa nachá­dza­jú Slo­ven­ské lode­ni­ce, kto­ré boli zalo­že­né v roku 1898, nachá­dza­jú sa medzi Alž­be­ti­ným ostro­vom a Duna­jom (Wiki­pe­dia).


The city of Komár­no is the sout­hern­most pla­ce in Slo­va­kia (komar​no​.sk). The Hun­ga­rian name of the city is Komá­rom, Ger­man Komorn, Latin Cama­rum, Coma­ro­mium. To dis­tin­gu­ish it from the city with the same name in Hun­ga­ry, the infor­mal Hun­ga­rian name Észak-​Komárom (North Komár­no) or Rév­ko­má­rom is used. With an area of 103.17 km², it is home to 34,190 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at the con­flu­en­ce of the Danu­be and Váh rivers at an ele­va­ti­on of 108 meters abo­ve sea level. It is one of the oldest sett­le­ments in the Car­pat­hian Basin. Celts lived here, and Romans built a mili­ta­ry camp and the city of Bri­ge­tio on the oppo­si­te bank of the Danu­be, near Cele­man­tia. During the mig­ra­ti­on of nati­ons, Avars sta­y­ed here for a lon­ger peri­od. Hun­ga­rians arri­ved in the late 9th cen­tu­ry. In the 10th cen­tu­ry, they estab­lis­hed a for­ti­fied sett­le­ment at the con­flu­en­ce. Next to it, a cast­le and the sett­le­ment of Cama­rum (Kamarn, Cama­run, Kamar, Cama­ron, Coma­ron) emer­ged. Medie­val Komár­no deve­lo­ped main­ly during the reign of Matt­hias Cor­vi­nus. During the Tur­kish wars, it beca­me a bor­der area bet­we­en the Habs­burg and Otto­man empi­res. The­re­fo­re, the cast­le was rebu­ilt into a for­tress – the Old For­tress. Later, the New For­tress was added. Both resis­ted the Turks. Sin­ce 1745, the city has beco­me a free roy­al town. In 1763 and 1783, eart­hqu­akes struck the city (komar​no​.sk). The city was Hun­ga­rian until 1918 (Wiki­pe­dia CS). On Novem­ber 2, 1938, the city was anne­xed to Hun­ga­ry until March 30, 1945 (komar​no​.sk). After World War I, the bor­der line of the newly estab­lis­hed Cze­cho­slo­va­kia was set through the midd­le of the river, resul­ting in the sepa­ra­ti­on of the dis­trict of Újs­zőny (now Komá­rom) on the right bank of the Danu­be, which was anne­xed to the city in 1896 (Wiki­pe­dia).

Sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties from Komár­no inc­lu­de the wri­ter Mór Jókai, com­po­ser Franz Lehár (komar​no​.sk), Hun­ga­rian King Ladis­laus the Post­hu­mous, Nit­ra Bis­hop Lipót Kol­lo­nich, direc­tor Ivan Reit­man, act­ress Zuza­na Maro­šo­vá, wri­ter Danie­la Kapi­tá­ňo­vá, cano­eists Atil­la Sza­bó, Michal Risz­dor­fer, Richard Risz­dor­fer, kay­akers Juraj Bača and Juraj Tarr, Erik Vlček, and foot­bal­ler Szi­lárd Németh. The city has the fol­lo­wing dis­tricts: Čer­hát, Ďulov Dvor, Hadov­ce, Kava, Lán­dor, Malá Iža, Malý Har­čáš, Nova Osa­da, Nová Stráž, Pavel, Veľ­ký Har­čáš. In Komár­no, the­re are the Slo­vak Shi­py­ard, foun­ded in 1898, loca­ted bet­we­en Eli­sa­beth Island and the Danu­be (Wiki­pe­dia).


Komá­rom váro­sa a Szlo­vá­kia leg­dé­libb váro­sa (komar​no​.sk). A város magy­ar neve Komá­rom, német neve Komorn, latin neve pedig Cama­rum, Coma­ro­mium. A várost azo­nos nevű magy­arors­zá­gi város­hoz való meg­külön­böz­te­tés végett a bes­zélt magy­ar nyelv­ben Észak-​Komárom (Észa­ki Komá­rom) vagy Rév­ko­má­rom (Révköz-​Komárom) elne­ve­zé­sek is hasz­ná­la­to­sak. A terüle­te 103,17 négy­zet­ki­lo­mé­ter, és a város­ban 34 190 lakos él (Wiki­pe­dia). A Duna és a Vág talál­ko­zá­sá­nál, ten­gers­zint felet­ti 108 méter magas­ság­ban talál­ha­tó. Az egy­ik leg­ré­geb­bi tele­pülés a Kárpát-​medencében. Itt éltek a kel­ták, a rómaiak a Duná­tól távo­labb, az Árpád-​korban pedig lét­re­hoz­ták a Bri­ge­tio nevű várost és a köze­li Celemantia‑t. A nép­ván­dor­lás korá­ban hoss­zabb ide­ig ava­rok tar­tóz­kod­tak itt. A 9. szá­zad végén érkez­tek ide a magy­arok. A 10. szá­zad­ban a két folyó tor­ko­la­tá­nál erődí­tett tele­pülést hoz­tak lét­re. Mel­let­te kia­la­kult egy vár és a Cama­rum nevű tele­pülés (Kamarn, Cama­run, Kamar, Cama­ron, Coma­ron). A közép­ko­ri Komá­rom főként Máty­ás kirá­ly ural­ma alatt fej­lődött. A török hábo­rúk ide­jén a Habs­burg Biro­da­lom és az Osz­mán Biro­da­lom határ­vi­dé­ké­re került. Ezért a várat áta­la­kí­tot­ták erődí­tés­sé – Óvár­rá. Később hoz­zá­a­dó­dott az Újvár. Mind­ket­tő elle­nállt a törökök­nek. 1745-​től a város sza­bad kirá­lyi város­sá vált. 1763-​ban és 1783-​ban föl­dren­gés érte a várost (komar​no​.sk). A város 1918-​ig magy­ar terület volt (Wiki­pe­dia CS). 1938. novem­ber 2‑án a várost Magy­arors­zág­hoz csa­tol­ták. 1945. már­cius 30-​ig (komar​no​.sk). Az első világ­há­bo­rú után a csehsz­lo­vák állam­ha­tár a folyó köze­pén haladt el, ami a Dunán a jobb par­ton fek­vő Újs­zőny város­rész elvá­lasz­tá­sá­hoz veze­tett, ame­ly­et 1896-​ban csa­tol­tak a város­hoz (Wiki­pe­dia).

Kie­mel­ke­dő sze­mé­ly­i­sé­gek Komá­rom­ban: író Mór Jókai, zenes­zer­ző Franz Lehár (komar​no​.sk), Magy­arors­zág kirá­lya, V. Lász­ló, nyit­rai püs­pök Lipót Kol­lo­nich, ren­de­ző Ivan Reit­man, szí­nész­nő Zuza­na Maro­šo­vá, író­nő Danie­la Kapi­tá­ňo­vá, kenu­sok Atti­la Sza­bó, Michal Risz­dor­fer, Richard Risz­dor­fer, kaja­ko­sok Juraj Bača és Juraj Tarr, Erik Vlček, lab­da­rú­gó Szi­lárd Németh. A város­nak a követ­ke­ző város­rés­zei van­nak: Čer­hát, Ďulov Dvor, Hadov­ce, Kava, Lán­dor, Malá Iža, Malý Har­čáš, Nova Osa­da, Nová Stráž, Pavel, Veľ­ký Har­čáš. Komá­rom­ban talál­ha­tó a Szlo­vák Hajó­gy­ár, ame­ly­et 1898-​ban ala­pí­tot­tak, az Alžbeta-​sziget és a Duna között hely­ez­ke­dik el (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2006-2010, 2009, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 7325

Skan­zen v Mar­ti­ne je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou (muze​um​.sk). Nachá­dza sa v Jahod­níc­kych hájoch, na východ od mes­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Podá­va obraz ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, býva­nia a spô­so­bu živo­ta našich pred­kov z obdo­bia dru­hej polo­vi­ce 19. a prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia z oblas­tí seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­skaOra­vy, Lip­to­va a Kysúc. A neskôr aj Tur­ca (muze​um​.sk). Prvý zámer výstav­by vzni­kol v roku 1930. Základ­ný kameň expo­zí­cie bol polo­že­ný v roku 1967. Sprí­stup­ne­ný bol v roku 1972 (muze​um​.sk). Od roku 2004 je v celo­roč­nej pre­vádz­ke (Wiki­pe­dia). V are­áli sa nachá­dza 143 objek­tov na plo­che 15.5 hek­tá­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od roku 1991 múze­um pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je podu­ja­tia s ukáž­ka­mi tra­dič­nej ľudo­vej výro­by, reme­siel, zvy­kos­lo­via a folk­ló­ru, napr. Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne a Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

K naj­po­zo­ru­hod­nej­ším stav­bám pat­rí zemian­ska usad­losť z Vyšné­ho Kubí­na z roku 1748. Je tu napr. kováčs­ka diel­ňa zo Suchej Hory, ole­já­reň z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, horá­reň a krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, sýp­ky a zemia­ko­vé jamy zo Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­ca a Dlhej nad Ora­vou, kapl­n­ka zo Bzín a Kru­šet­ni­ce, krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z roku 1811 (wordp​ress​.com), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol z Rud­na z roku 1792, fila­gó­ria zo Slo­ven­ské­ho Prav­na, vozia­reň z Moš­kov­ca. Objekt z Tur­če­ka pred­sta­vu­je kar­pat­ských Nemcov z krem­nic­kej oblas­ti z kon­ca 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Súčas­ťou je Roma­no drom – Ces­ta Rómov, kto­rá je expo­zí­ci­ou Múzea kul­tú­ry Rómov na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk).

Odka­zy


The Open-​Air Muse­um in Mar­tin is a folk exhi­bi­ti­on loca­ted in Jahod­níc­ke háje, east of the town of Mar­tin (Wiki­pe­dia). It pre­sents a por­tra­y­al of folk archi­tec­tu­re, hou­sing, and the way of life of our ances­tors from the second half of the 19th and the first half of the 20th cen­tu­ry in the nort­hwes­tern regi­ons of Slo­va­kia – Ora­va, Lip­tov, and Kysu­ce, and later also Turiec (muze​um​.sk). The ini­tial con­cept for its cons­truc­ti­on emer­ged in 1930, and the foun­da­ti­on sto­ne was laid in 1967. It was ope­ned to the pub­lic in 1972 (muze​um​.sk). Sin­ce 2004, it has been in year-​round ope­ra­ti­on (Wiki­pe­dia). The area encom­pas­ses 143 struc­tu­res on 15.5 hec­ta­res (skan​zen​mar​tin​.sk). Sin­ce 1991, the muse­um regu­lar­ly orga­ni­zes events fea­tu­ring demon­stra­ti­ons of tra­di­ti­onal folk pro­duc­ti­on, crafts, cus­toms, and folk­lo­re, such as Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne, and Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

Among the most notab­le buil­dings is the manor sett­le­ment from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other struc­tu­res inc­lu­de a blacks­mith works­hop from Suchá Hora, an oil mill from Orav­ský Vese­lý, a moun­tain hut and inn from Orav­ská Pol­ho­ra, gra­na­ries, and pota­to pits from Sed­liac­ka Dubo­vá, Zuber­ca, and Dlhá nad Ora­vou, a cha­pel from Bzín and Kru­šet­ni­ca, and an inn from Orav­ská Pol­ho­ra built in 1811 (wordp​ress​.com). The Roman Cat­ho­lic church from Rud­no, cons­truc­ted in 1792, the fila­go­ria from Slo­ven­ské Prav­no, a car­ria­ge hou­se from Moš­ko­vec, and a buil­ding from Tur­ček repre­sen­ting Car­pat­hian Ger­mans from the Krem­ni­ca area in the late 1930s are also part of this impres­si­ve col­lec­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the­re is Roma­no drom – The Road of the Roma, an expo­si­ti­on repre­sen­ting the Muse­um of Roma­ni Cul­tu­re in Slo­va­kia (skon​li​ne​.sk).”


Skan­zen w Mar­ti­nie to eks­po­zyc­ja etno­gra­ficz­na (muze​um​.sk). Znaj­du­je się w Jahod­níc­kich hájoch, na wschód od mias­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Przed­sta­wia obraz ludo­wej archi­tek­tu­ry, miesz­kal­nict­wa i życia naszych przod­ków z okre­su dru­giej poło­wy XIX wie­ku i pier­ws­zej poło­wy XX wie­ku z obsza­rów północno-​zachodniej Sło­wac­ji – Ora­wy, Lip­to­wa i Kysu­cy. Później również z Tur­ca (muze​um​.sk). Pier­ws­za kon­cepc­ja budo­wy pows­ta­ła w 1930 roku. Kamień węgiel­ny eks­po­zyc­ji został poło­żo­ny w 1967 roku. Udos­tęp­ni­ony został w 1972 roku (muze​um​.sk). Od 2004 roku dzia­ła przez cały rok (Wiki­pe­dia). Na tere­nie znaj­du­je się 143 obiek­ty na powierzch­ni 15,5 hek­ta­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od 1991 roku muze­um regu­lar­nie orga­ni­zu­je wydar­ze­nia z poka­za­mi tra­dy­cyj­ne­go rze­mi­osła ludo­we­go, rze­mi­osł, zwyc­za­jów i folk­lo­ru, takie jak Jar­mark Micha­ła, Dzie­ci­ęca Nie­dzie­la, Boże Naro­dze­nie na wsi i Wiel­ka­noc na wsi (skon​li​ne​.sk).

Do naj­bar­dziej nie­zwy­kłych budo­wli nale­ży zie­mia­nin usy­tu­owa­ny w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skan­se­nie znaj­du­je się warsz­tat kowal­ski z Suchej Hory, ole­jar­nia z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, huta i karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, spich­ler­ze i piwni­ce z Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­cy i Dłhej nad Ora­vou, kap­licz­ka z Bzí­na i Kru­šet­ni­ce, karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z 1811 roku (wordp​ress​.com), kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki z Rud­na z 1792 roku, fila­go­ria ze Slo­ven­ské­ho Prav­na, wozo­wnia z Moš­kov­ca. Obiekt z Tur­če­ka przed­sta­wia Kar­pac­kich Niem­ców z oko­lic Krem­ni­cy z końca lat 30. XX wie­ku. Częścią jest Roma­no drom – Dro­ga Romów, któ­ra jest eks­po­zyc­ją Muze­um Kul­tu­ry Romów na Sło­wac­ji (skon​li​ne​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post