Dokumenty, Slovenské dokumenty, Liptovské dokumenty, Fotografie

Považská lesná železnica v Pribyline

skala
Hits: 4500

Považská lesná železnička je súčasťou expozície Liptovského múzea – Liptovskej dediny v Pribyline. Samotný „skanzen“ sa nachádza v obci a železnička je len asi kilometer od konca expozície liptovskej . Okrem iného expozíciu tvorí „hangár“, v ktorom je okrem vlakov aj zopár áut. Predtým bola lesná železnička umiestnená v Liptovskom Hrádku. Ide o expozíciu historického vozového parku úzkorozchodnej železnice, ktorá premávala v doline Čierneho Váhu od 1. svetovej do roku 1972. Je sprístupnená od 13.6. 2004 (virtualne.sk). V časoch najväčšej slávy mala viac ako 100 km. Z Liptovského Hrádku smerovala až po úpätie Kráľovej hole (lesmedium.sk). Najzaujímavejší je motorový vozeň M210006 a parný rušeň KČ 4 (Kačena). Najstaršia lokomotíva je z roku 1912 (Kramarovičová). Železnica slúžila predovšetkým na odvoz dreva. Po jej odstavení chátrala, aj značná časť trate bola rozkradnutá. Vďaka snahám zväčša nadšencov dnes železnička existuje. Štát opäť raz ukázal svoju pravú, zlú tvár. Napokon, urobte si obraz sami – plz.sk.

The Považská Forest Railway is part of the exhibition of the Museum – Liptov Village in Pribylina. The „skanzen“ itself is located in the village, and the railway is only about a kilometer from the end of the Liptov Village exhibition. Among other things, the exhibition includes a „hangar“ that houses not only trains but also a few cars. Previously, the forest railway was located in Liptovský Hrádok. It is an exhibition of the historical rolling stock of a narrow-gauge railway that operated in the Čierny valley from World War I until 1972. It has been accessible since June 13, 2004 (virtualne.sk). In its heyday, it had over 100 km. It ran from Liptovský Hrádok to the foothills of Kráľova hoľa (lesmedium.sk). The most interesting are the motor car M210006 and the steam locomotive KČ 4 (Kačena). The oldest locomotive dates back to 1912 (Kramarovičová). The railway served primarily for transporting wood. After its decommissioning, it fell into disrepair, and a considerable part of the track was stolen. Thanks to the efforts of mostly enthusiasts, the railway exists today. Once again, the state showed its true, unfortunate face. In the end, make your own judgment – plz.sk.

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Poľsko, Fotografie, Poľské mestá

Zakopane – goralské aj lyžiarske stredisko Vysokých Tatier

skala
Hits: 4203

Zakopane je známe turistické stredisko južného Poľska. Dá sa povedať, že je vstupnou bránou pre Vysoké Tatry. Je tu známe lyžiarske stredisko, mostík. Videl som tu, ostatne aj v iných obciach v Poľsku, že tu bývajú inak, ako zopár kilometrov ďalej na Slovensku. sú tu stavané veľkorysejšie, nie sú tak strašne na husto ako u nás. Myslí sa na to, že tu chcú ľudia aj žiť a nielen prežívať. Nevidel som tu toľko vysokých múrov, brán, všetko sa mi tu videlo otvorenejšie, prístupnejšie. Veľmi mi to udrelo do očí, asi aj preto, že som odtiaľto sa vracal na cez Oravu. Všimol som si aj to, že ľudia sú tu pokojnejší, zrejme aj tolerantnejší. Minimálne na za volantom. Leží v v regióne Podhale. Je centrom goralskej kultúry, populárnou destináciou pre horolezectvo, a turistiku. V 17. storočí je spomínané ako Zakopisko. V 19. storočí bolo centrom ťažobného a hutníckeho priemyslu. Zakopane hostilo viackrát majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní, v biatlone, svetový pohár v lyžovaní, zimnú univerziádu apod. (Wikipedia.en). Býva prezývané zimným hlavným mestom Poľska. Zároveň je najvyššie položeným mestom v Poľsku. Poprad a sú partnerskými mestami (Wikipedia.cz). Najfrekventovanejšou ulicou je Krupówki, kde sa dajú ochutnať tradičné syrové oscypki (Repta). Už v 19. storočí sa drevených kaviarničkach Zakopaneho schádzal poľská intelektuálna a umelecká elita. Bolo výhodné ukázať sa v Zakopanom – prírodnom a vidieckom protipóle Krakova, Varšavy (sme.sk).

Zakopane is a well-known tourist resort in southern Poland. It can be said that it serves as the gateway to the High Tatras. The town is famous for its ski resort and bridge. I noticed, not only here but also in other towns in Poland, that people live differently than just a few kilometers away in Slovakia. The houses are more generously built, and the density is not as high as it is with us. There is a consideration for people to live here and not just survive. I didn’t see as many high walls, gates; everything seemed more open and accessible to me. It caught my eye a lot, probably because I was returning to Slovakia from there through . I also noticed that people here are calmer, probably more tolerant, at least behind the wheel. It is located in the Podhale region. It is the center of the highland culture, a popular destination for mountaineering, skiing, and hiking. In the 17th century, it was mentioned as Zakopisko. In the 19th century, it was a center of mining and metallurgical industry. Zakopane hosted several world championships in classical skiing, biathlon, the Ski World Cup, the Winter Universiade, etc. (Wikipedia.en). It is known as the winter capital of Poland and, at the same time, is the highest-located city in Poland. Poprad and the High Tatras are partner cities (Wikipedia.cz). The most frequented street is Krupówki, where you can taste traditional smoked oscypek cheese (Repta). In the 19th century, Polish intellectual and artistic elites gathered in the wooden cafes of Zakopane. It was advantageous to show up in Zakopane – the natural and rural counterpart to Krakow and Warsaw (sme.sk).

Zakopane to znane ośrodek turystyczny w południowej Polsce. Można powiedzieć, że pełni rolę bramy do Wysokich Tatr. Miasto jest znane z ośrodka narciarskiego i mostu. Zauważyłem, nie tylko tutaj, ale także w innych miastach w Polsce, że ludzie żyją inaczej niż kilka kilometrów dalej na Słowacji. Domy są tu budowane bardziej hojnie, a gęstość zabudowy nie jest tak duża jak u nas. Myśli się tutaj o tym, żeby ludzie chcieli żyć, a nie tylko przetrwać. Nie zauważyłem tu tylu wysokich murów, bram; wszystko wydało mi się bardziej otwarte i dostępne. Bardzo mi to rzuciło się w oczy, prawdopodobnie dlatego, że wracałem stąd na Słowację przez Orawę. Zauważyłem również, że ludzie tutaj są spokojniejsi, prawdopodobnie bardziej tolerancyjni, przynajmniej za kierownicą. Miasto leży w regionie Podhale. To centrum kultury góralskiej, popularny cel wspinaczek, narciarstwa i turystyki. W XVII wieku wymieniano je jako Zakopisko. W XIX wieku było centrum przemysłu górniczego i hutniczego. Zakopane było miejscem wielokrotnego organizowania mistrzostw świata w narciarstwie klasycznym, biathlonie, Pucharu Świata w narciarstwie, Zimowej Uniwersjady, itp. (Wikipedia.en). Jest nazywane zimową stolicą Polski i jednocześnie najwyżej położonym miastem w Polsce. Poprad i Wysokie są miastami partnerskimi (Wikipedia.cz). Najbardziej uczęszczaną ulicą jest Krupówki, gdzie można skosztować tradycyjnych wędzonych serów oscypek (Repta). Już w XIX wieku polska elita intelektualna i artystyczna zbierała się w drewnianych kawiarniach Zakopanego. Korzystne było pojawienie się w Zakopanem – naturalnym i wiejskim odpowiednikiem Krakowa i Warszawy (sme.sk).“

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Dolné Považie, Umenie, Zámky, Stavby, Fotografie

Smolenický zámok

skala
Hits: 4102

Smolenice ležia na úpätí Malých Karpát. Smolenický zámok je veľmi známy, celoročne je využívaný. Pri zámku sa nachádza veľmi pekný park. V zámku sídli Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Zámok postavili v 14. storočí. V roku 1390 ho kráľ Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc. Od roku 1777 patril Pálfyovcom (Informačná tabuľa). Na začiatku 18. storočia, keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a vojskom. Posledný opis nespustnutého hradu pochádza z 18. storočia. Neskôr sa na ňom nerobili už žiadne úpravy. Hrad bol obohnaný múrom, v ktorom sa nachádzali štyri bašty s troma delami. Vstupná brána bola orientovaná na sever. Chránili ju dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým sa nachádzala hlboká priekopa. Na nádvorí bola 27 siah hlboká, do vykresaná studňa (Štefan Jastrabík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčistená a prehĺbená na 60 metrov. Z prízemného nádvoria viedli kamenné do hradnej . Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice s vínom. V kaplnke sa nachádzal oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na treťom pochodí bývali grófi, kontesy a iní príslušníci grófskej . Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou, grófov bol čierny a lemovaný zlatom. Za napoleonským vojen hrad vyhorel a časom sa zmenil na rumovisko (Štefan Jastrabík). V roku 1855 založil gróf Móric Pálfy pod Smolenickým hradom žrebčín. Spočiatku na hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia ho Ján Pálfy zveľadil. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr dostihových koní. Žrebčín zanikol po rozpade -Uhorska (Wikipedia).

„Dnešný“ zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu, aj keď prvé práce sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou v južnej bašte. Začal ho budovať majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálfy (1853 – 1920). Skutočná výstavba hlavnej sa začala v roku 1911. Gróf Pálfy si z dvoch plánov vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka, grófka Vilczeková. Prvá svetová vojna v lete v roku 1914 bola príčinou zastavenia stavebných prác. Vonkajšie práce boli zhruba hotové, ale vnútorná výstavba bola len v začiatkoch. V roku 1921 celú zbierku keramiky presunuli na Červený Kameň. Po roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. Slovenská národná rada prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a vnútro zariadiť. 22. júla 1952 na zámku vznikol požiar a časť bašty zostala bez strechy. Začiatkom roku 1955 začala druhá etapa dostavby zámku, ktorá skončila v roku 1957. Nezvyčajná podoba veže poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti. Má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole je rozhľadňa. Súčasťou zámku je anglický park (Štefan Jastrabík).

Smolenice is situated at the foot of the Small Carpathians. The Smolenice Castle is well-known and is used throughout the year. A beautiful park is located next to the castle. The castle houses the Congress Center of the Slovak Academy of Sciences. The castle dates back to the 14th century. In 1390, King Sigismund donated it to Stibor of Stiboric. Since 1777, it belonged to the Pálffys (Information Panel). In the early 18th century, during the uprising led by Francis II Rákóczi against the emperor to achieve Hungary’s independence, Smolenice Castle became the scene of battles between kurucs and imperial troops. The last description of the uninhabited castle dates back to the 18th century. No further modifications were made later. The castle was surrounded by a wall with four towers equipped with cannons. The entrance gate faced north, protected by two iron gates and a drawbridge over a deep moat. In the courtyard, there was a well carved 27 fathoms deep into the rock (Štefan Jastrabík).

In the years 1948-1950, it was cleared and deepened to 60 meters. Stone stairs led from the ground courtyard to the castle garden. Two large wine cellars were located under the eastern side of the castle. The chapel housed an altar with paintings of Mary Magdalene, the Virgin Mary, and St. Thomas. On the third floor, there were the counts‘ quarters. The countess’s furniture was decorated with yellow paint, while the count’s furniture was black with gold trim. After the Napoleonic Wars, the castle burned down and eventually turned into ruins (Štefan Jastrabík). In 1855, Count Móric Pálffy established a stud farm beneath Smolenice Castle. Initially, it was for breeding working horses for personal use. In the 1880s, Ján Pálffy expanded it, focusing on the breeding of carriage draft horses and heavier riding horses, later also racehorses. The stud farm disappeared after the collapse of Austria-Hungary (Wikipedia).

The current castle was built at the beginning of the 20th century on the ruins of the old castle, although the first work began in 1887 with the renovation of the bastions and the construction of a chapel in the southern bastion. The construction of the main building began in 1911 by Count Jozef Pálffy (1853 – 1920), the owner of the Smolenice and Dobrovoľa estates. The real construction of the main building started in 1911. Count Pálffy chose a design that resembled the Kreuzenstein Castle near Vienna, owned by his mother, Countess Vilczek. The First World War in the summer of 1914 caused a halt in construction. External works were roughly finished, but the internal construction was only in its beginnings. In 1921, the entire ceramic collection was moved to Červený Kameň. After 1945, the state became the owner of the castle. The Slovak National Council took over the castle and chose it as its summer residence. It had it completed and furnished. On July 22, 1952, a fire broke out at the castle, leaving part of the bastion without a roof. In early 1955, the second phase of castle completion began, ending in 1957. The unusual shape of the tower reflects the peculiarities that aristocratic feudal lords appreciated. It has three floors, with a gallery between the second and third floors. At the very top is an observation tower. The castle is surrounded by an English park (Štefan Jastrabík).“

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

skala
Hits: 2612

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk). Názov je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na a na (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé . Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).

Vlkolínec is a local part of Ružomberok and is a landmark reservation of folk architecture. Since 1993, it has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the main ridge of the Great Fatra, at an elevation of 718 meters above sea level (Wikipedia). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14th century and the first half of the 15th century. It belonged to the Likava Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance „pitvor“ with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the „Farmer’s House,“ which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hont, Stavby, Fotografie, Veže

Vartovka – strážna veža nad Krupinou

skala
Hits: 7695

Vartovka sa nachádza nad mestom Krupina. Na rozhraní Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny vo výške 393 m n.m (slovenskehrady.sk), na kopci Tanistravár / Staživar (Rastislav Sabucha). Táto strážna veža bola postavená v rokoch 1564 – 1571. Kedysi okrem strážnej veže stála na kopci aj pevnosť, nazývaná Dievčenský hrad, resp. Panenský hrad. Slúžila najmä proti Turkom (turistik.sk). Neskôr Vartovka informovala o pohybe povstaleckých a cisárskych vojsk. podobne ako napr. vartovky pri hrade Čabraď, na Sitne, pri Banskej Štiavnici, Zvolene, Banskej Bystrici, Ľubietovej. Je vysoká 13 metrov (virtualtravel.sk).

Vartovka is situated above the town of Krupina, at the juncture of the Štiavnické Vrchy (Štiavnica Hills) and the Krupinská Planina, at an elevation of 393 meters above sea level (slovenskehrady.sk), on the hill Tanistravár/Staživar (Rastislav Sabucha). This watchtower was erected between 1564 and 1571. In the past, alongside the watchtower, there also stood a fortress on the hill known as Dievčenský hrad or Panenský hrad. It primarily served as a defense against the Turks (turistik.sk). Later on, Vartovka served as a means of communication regarding the movements of rebel and imperial armies, similar to other watchtowers at Čabraď Castle, Sitno, , Zvolen, , and Ľubietová. The tower stands at a height of 13 meters (virtualtravel.sk).