2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Akvaristika, Časová línia, Farebné živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Mexický krásavec Xiphophorus helleri

Hits: 17681

Mečov­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Ich pre­chá­dza­jú­ce slo­ven­ské syno­ny­mum bolo mečúň mexic­ký. Dnes je to mečov­ka zele­ná. Ako už napo­ve­dá pome­no­va­nie dru­hu, pochá­dza z Mexi­ka. Roz­ší­re­ný je od sever­né­ho Mexi­ka do cen­trál­nej a západ­nej čas­ti Guate­ma­ly a Hon­du­ra­su (Axel­rod, Wischnath, 1991). Je to jed­na z naj­zná­mej­ších rybiek vôbec. Jeho chov je jed­no­du­chý, ale tre­ba mys­lieť na to, že mečov­ky veľ­mi zaťa­žu­jú pro­stre­die svo­ji­mi exkre­men­ta­mi. Je to doslo­va stroj na pre­me­nu ener­giu. V akva­ris­tic­kom slan­gu sa mu pejo­ra­tív­ne vra­ví kom­bajn”. Jeho lát­ko­vá pre­me­na je obdi­vu­hod­ná. Zavďa­čí­me sa mu niten­ka­mi, patent­ka­mi, pri­jí­ma aj suše­nú potra­vu, ale nesmie­me zabú­dať spes­tro­vať mu jedál­ni­ček aj spa­re­ným šalá­tom, špe­ná­tom, prí­pad­ne inou zele­ni­nou. Mečov­ky vytvá­ra­jú hie­rar­chiu alfa sam­ca a beta sam­ca. Pohlav­ný dimor­fiz­mu je zjav­ný. Sam­ček sa líši od samič­ky von­kaj­ším pohlav­ným orgá­nom – gono­pó­di­om. Okrem toho je štíh­lej­ší. Ako pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy mu ras­tie mečík. Sam­ce sa nie­ke­dy medzi sebou bijú.

Roz­mno­žo­va­nie je jed­no­du­ché. Samič­ky kto­ré čaka­jú mla­dé spo­zná­me pod­ľa plné­ho bruš­ka, tma­vej škvr­ny v bruš­nej duti­ne. Samič­ky sú kani­bal­ky, čiže ak chce­me mla­dý plô­dik odcho­vať, bude­me musieť zame­dziť jej sty­ku s potom­stvom. Komerč­ne sa na ten­to účel ponú­ka­jú pôrod­nič­ky. V nich umiest­ne­ná samič­ka rodí mla­dé, a tie buď uni­ka­jú do uzav­re­té­ho pries­to­ru cez pries­tor úzkych štr­bín, ale­bo pre­ni­ka­jú cez tie­to štr­bi­ny do voľ­né­ho akvá­ria. Zále­ží od toho, čo nám viac vyho­vu­je. Pôrod­nič­ku si môže­te zho­to­viť z ume­lo­hmot­né­ho ple­ti­va, ale­bo iné­ho vhod­né­ho mate­riá­lu. Sta­čí si zohnať v záh­rad­níc­tve, žele­ziar­stve, sta­veb­níc­tve ple­ti­vo, kto­ré zoši­je­me, a zabez­pe­čí­me aby pri­me­ra­ne drža­lo na hla­di­ne. V chov­niach sa podob­né sie­te pou­ží­va­jú aj v dlh­šom časo­vom obdo­bí. Podob­né vlast­no­ruč­ne vyro­be­né pôrod­nič­ky využi­je­me aj pri odcho­ve iných živo­ro­diek ako napr. Poeci­lia reti­cu­la­ta, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus neza­hu­al­co­ytl atď. Pri pôro­de dbá­me na to, aby sme samič­ku neumiest­ni­li do tep­lej­šej vody ako bola zvyk­nu­tá v pred­chá­dza­jú­com pro­stre­dí. V opač­nom prí­pa­de sa môže­me stret­núť s pred­čas­ným vrhom nevy­vi­nu­tých, ale­bo mŕt­vych mlá­ďat. Plô­dik mečo­viek je veľ­ký, v prvom mesia­ci ras­tie dosť poma­ly, neskôr sa roz­ras­tie rých­lej­šie. Vra­ví sa, že sam­ci, kto­rým naras­tá mečík skôr, nebu­dú mať takú veľ­kú poten­ciu, ako sam­ce, kto­rým začne rásť neskôr.

U mečo­viek je zná­ma zme­na pohla­via, kedy sa pri nedos­tat­ku sam­cov v popu­lá­cii samič­ky zme­nia na sam­ca. Naras­tie im gono­pó­dium, mečík. Mečík je zvy­čaj­ne men­ší. Čo sa však nezme­ní je robust­ný sami­čí vzrast. Je ško­da, že táto úžas­ná zme­na veľa­krát k úspe­chu neve­die – tak­to vyvi­nu­tý sam­ci sú oby­čaj­ne neplod­ní.

Mečov­ky sú zdro­jom mno­hých šľach­ti­teľ­ských poku­sov. Exis­tu­je nepre­ber­né množ­stvo foriem. Zná­me sú napr. vie­den­ské mečov­ky, kto­ré sú z tých štan­dard­ných asi najv­zác­nej­šie. Vyzna­ču­jú sa jem­nej­šou čer­ve­nou – ble­do­čer­ve­nou far­bou s čer­ve­ný­mi oča­mi. Sú o dosť chú­los­ti­vej­šie ako iné for­my. Sam­ce sú tak­mer všet­ky neplod­né, mož­no jeden z 200 je fer­til­ný. Pre­to sa mno­žia – pri­pra­vu­jú krí­že­ním. Ďal­šie zná­me for­my: ber­lín­ska, zele­ná mečov­ka, atď. Exis­tu­jú aj tva­ro­vé varian­ty: lýro­vé, závo­jo­vé, wag­tail, del­ta atď. V mečov­kách sa uspo­ra­dú­va­jú aj súťa­že, kde sa posu­dzu­jú pod­ľa štandardu.

Regis­tru­jem tie­to for­my: albi­no, beli­ze, ber­lín, black, black Hi-​fin, black lyre­tail, blac­ktail vel­vet sword, bx, cali­co Hi-​fin, cali­co lyre­tail, cd, del­ta, hx, gold & black, gold lyre­tail, gol­den, gol­den comet, gol­den Hi-​fin, gol­den wag­tail, gre­en, gre­en wag­tail, jala­pa, lan­ce­til­la, lemon, li, lyra, lyre­tail, lyre­tail sword, marb­le, mixed color, mixed color Hi-​fin, mixed color lyre­tail, mys­tic blue, neon, neon Hi-​fin, neon lyre­tail, neon wag­tail, pain­ted sword, pine­app­le, pine­app­le Hi-​fin, pine­app­le lyre­tail, red & whi­te, red albi­no, red cali­co, red comet, red eye, red tuxe­do, red vel­vet, red vel­vet Hi-​fin, red vel­vet lyre­tail, red wag, red wag Hi-​fin, red wag lyre­tail, ros­sa, sara­bia, sch­wertt­ra­e­ger, sun­set, tuxe­do, tuxe­do Hi-​fin, tuxe­do lyre­tail, vel­vet sword, vel­vet wag sword, ver­de masc, whi­te, wien, wagtail.


Sword­tails belo­ng to the live­be­a­rer cate­go­ry. The­ir pre­vi­ous Slo­vak syno­nym was Mexi­can sword­tail, but today it is kno­wn as the gre­en sword­tail. As the spe­cies name sug­gests, it ori­gi­na­tes from Mexi­co. Its dis­tri­bu­ti­on extends from nort­hern Mexi­co to the cen­tral and wes­tern parts of Guate­ma­la and Hon­du­ras (Axel­rod, Wischnath, 1991). It is one of the most well-​known fis­hes ove­rall. Kee­ping them is straight­for­ward, but it’s essen­tial to con­si­der that sword­tails hea­vi­ly impact the­ir envi­ron­ment with the­ir exc­re­ment. They are lite­ral­ly ener­gy con­ver­si­on machi­nes, pejo­ra­ti­ve­ly refer­red to as com­bi­nes” in aqu­arium slang. The­ir meta­bo­lic trans­for­ma­ti­on is remar­kab­le. They accept vari­ous foods like fla­kes and pel­lets but should also be pro­vi­ded with a varied diet, inc­lu­ding blan­ched let­tu­ce, spi­nach, or other vege­tab­les. Sword­tails estab­lish an alp­ha and beta male hie­rar­chy. Sexu­al dimorp­hism is evi­dent, with males dis­tin­gu­is­hed by the­ir exter­nal geni­tal organ, the gono­po­dium. Addi­ti­onal­ly, males are gene­ral­ly slim­mer, and they grow a sword-​like exten­si­on from the­ir cau­dal fin. Males may enga­ge in occa­si­onal fights.

Repro­duc­ti­on is straight­for­ward. Preg­nant fema­les can be iden­ti­fied by the­ir full abdo­men and a dark spot in the abdo­mi­nal cavi­ty. Fema­les are can­ni­ba­lis­tic, so to rai­se the fry, pre­ven­ting direct con­tact with the mot­her is neces­sa­ry. Com­mer­cial­ly avai­lab­le bre­e­ding traps can ser­ve this pur­po­se. The­se traps allow the fema­le to give birth, and the fry eit­her esca­pe to a clo­sed com­part­ment through nar­row slots or penet­ra­te through the­se slots into the main tank. The cho­ice depends on per­so­nal pre­fe­ren­ce. Simi­lar handc­raf­ted bre­e­ding traps can be used for rai­sing other live­be­a­rers like Poeci­lia reti­cu­la­ta, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus neza­hu­al­co­ytl, etc. During birth, it’s cru­cial to pla­ce the fema­le in water with a tem­pe­ra­tu­re simi­lar to her accus­to­med envi­ron­ment. Other­wi­se, pre­ma­tu­re births of under­de­ve­lo­ped or dead fry may occur. Sword­tail fry are rela­ti­ve­ly lar­ge; they grow slo­wly in the first month and later exhi­bit fas­ter gro­wth. It is said that males who­se swords grow later tend to have more sig­ni­fi­cant poten­cy than tho­se who­se swords deve­lop earlier.

Sword­tails are kno­wn for the­ir abi­li­ty to chan­ge gen­der when the­re is a lack of males in the popu­la­ti­on. Fema­les trans­form into males, gro­wing a gono­po­dium, alt­hough it is usu­al­ly smal­ler. Howe­ver, the­ir robust fema­le appe­a­ran­ce remains unchan­ged. Unfor­tu­na­te­ly, this remar­kab­le chan­ge often does not lead to suc­cess – trans­for­med males are typi­cal­ly infertile.

Sword­tails ser­ve as the basis for nume­rous bre­e­ding expe­ri­ments, resul­ting in coun­tless forms. Notab­le exam­ples inc­lu­de Vien­na sword­tails, con­si­de­red among the rarest of stan­dard sword­tails. They are cha­rac­te­ri­zed by a ligh­ter, pale red color with red eyes and are more deli­ca­te than other forms. Almost all males are infer­ti­le, with per­haps one in 200 being fer­ti­le. The­re­fo­re, they are pro­pa­ga­ted through plan­ned crossb­re­e­ding. Other well-​known forms inc­lu­de Ber­lin sword­tail, gre­en sword­tail, etc. The­re are also morp­ho­lo­gi­cal variants like lyre-​shaped, veil-​shaped, wag­tail, del­ta, etc. Sword­tail com­pe­ti­ti­ons are orga­ni­zed whe­re they are jud­ged based on estab­lis­hed standards.

I regis­ter the­se forms: albi­no, Beli­ze, Ber­lin, black, black Hi-​fin, black lyre­tail, blac­ktail vel­vet sword, bx, cali­co Hi-​fin, cali­co lyre­tail, cd, del­ta, hx, gold & black, gold lyre­tail, gol­den, gol­den comet, gol­den Hi-​fin, gol­den wag­tail, gre­en, gre­en wag­tail, jala­pa, lan­ce­til­la, lemon, li, lyra, lyre­tail, lyre­tail sword, marb­le, mixed color, mixed color Hi-​fin, mixed color lyre­tail, mys­tic blue, neon, neon Hi-​fin, neon lyre­tail, neon wag­tail, pain­ted sword, pine­app­le, pine­app­le Hi-​fin, pine­app­le lyre­tail, red & whi­te, red albi­no, red cali­co, red comet, red eye, red tuxe­do, red vel­vet, red vel­vet Hi-​fin, red vel­vet lyre­tail, red wag, red wag Hi-​fin, red wag lyre­tail, ros­sa, sara­bia, Sch­wertt­ra­e­ger, sun­set, tuxe­do, tuxe­do Hi-​fin, tuxe­do lyre­tail, vel­vet sword, vel­vet wag sword, ver­de masc, whi­te, Wien, wagtail.


Sch­wertt­rä­ger gehören zur Grup­pe der Lebend­ge­bä­ren­den. Ihr frühe­res slo­wa­kis­ches Syno­nym war der mexi­ka­nis­che Sch­wertt­rä­ger, heute ist er jedoch als der grüne Sch­wertt­rä­ger bekannt. Wie der Arten­na­me ver­mu­ten lässt, stammt er aus Mexi­ko. Sein Verb­re­i­tungs­ge­biet ers­trec­kt sich von Nord­me­xi­ko bis in die zen­tra­len und west­li­chen Tei­le von Guate­ma­la und Hon­du­ras (Axel­rod, Wischnath, 1991). Es ist einer der bekann­tes­ten Fis­che über­haupt. Die Hal­tung ist unkom­pli­ziert, aber es ist wich­tig zu beach­ten, dass Sch­wertt­rä­ger die Umge­bung stark mit ihrem Kot belas­ten. Sie sind buchs­täb­lich Ener­gie­umwand­lungs­mas­chi­nen und wer­den im aqu­aris­tis­chen Slang abwer­tend als Kom­bajn” bez­e­ich­net. Ihre Stof­fwech­sel­trans­for­ma­ti­on ist bemer­ken­swert. Sie akzep­tie­ren vers­chie­de­ne Lebens­mit­tel wie Floc­ken und Pel­lets, soll­ten aber auch mit einer abwechs­lungs­re­i­chen Ernäh­rung, ein­sch­lie­ßlich gekoch­tem Salat, Spi­nat oder ande­ren Gemüse­sor­ten, ver­sorgt wer­den. Sch­wertt­rä­ger etab­lie­ren eine Hie­rar­chie von Alpha- und Beta­männ­chen. Der Gesch­lechts­di­morp­his­mus ist offen­sicht­lich, wobei sich die Männ­chen durch ihr äuße­res Gesch­lecht­sor­gan, das Gono­po­dium, aus­ze­ich­nen. Darüber hinaus sind Männ­chen im All­ge­me­i­nen sch­lan­ker und wach­sen eine sch­wer­tar­ti­ge Ver­län­ge­rung ihrer Sch­wanzf­los­se. Männ­chen kön­nen gele­gen­tlich kämpfen.

Die Fortpf­lan­zung ist unkom­pli­ziert. Sch­wan­ge­re Weib­chen kön­nen anhand ihres vol­len Bau­ches und eines dunk­len Flecks in der Bauch­höh­le iden­ti­fi­ziert wer­den. Weib­chen sind kan­ni­ba­lis­tisch, daher ist es not­wen­dig, den direk­ten Kon­takt mit der Mut­ter zu ver­hin­dern, um die Jung­fis­che auf­zu­zie­hen. Hier­für gibt es han­del­süb­li­che Zucht­bo­xen. Die­se ermög­li­chen es der Mut­ter, zu gebä­ren, und die Jung­fis­che ent­we­der ent­kom­men in einen abgesch­los­se­nen Bere­ich durch sch­ma­le Sch­lit­ze oder gelan­gen durch die­se Sch­lit­ze ins Haupt­bec­ken. Die Wahl hängt von per­sön­li­chen Vor­lie­ben ab. Ähn­li­che hand­ge­fer­tig­te Zucht­bo­xen kön­nen auch für die Auf­zucht ande­rer Lebend­ge­bä­ren­der wie Poeci­lia reti­cu­la­ta, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus neza­hu­al­co­ytl usw. ver­wen­det wer­den. Bei der Geburt ist es wich­tig, das Weib­chen in Was­ser mit einer ähn­li­chen Tem­pe­ra­tur wie ihrer ver­trau­ten Umge­bung zu plat­zie­ren. Andern­falls kann es zu vor­ze­i­ti­gen Gebur­ten von unte­rent­wic­kel­ten oder toten Jung­fis­chen kom­men. Sch­wertt­rä­ger­jung­fis­che sind rela­tiv groß, wach­sen im ers­ten Monat jedoch lang­sam und zei­gen spä­ter ein schnel­le­res Wachs­tum. Es wird gesagt, dass Männ­chen, deren Sch­wert spä­ter wächst, in der Regel eine größe­re Potenz haben als sol­che, deren Sch­wert früher wächst.

Sch­wertt­rä­ger sind dafür bekannt, das Gesch­lecht zu wech­seln, wenn es an Männ­chen in der Popu­la­ti­on man­gelt. Weib­chen ver­wan­deln sich in Männ­chen und ent­wic­keln ein Gono­po­dium, obwohl es in der Regel kle­i­ner ist. Ihr robus­tes weib­li­ches Ers­che­i­nungs­bild ble­ibt jedoch unve­rän­dert. Lei­der führt die­se bemer­ken­swer­te Verän­de­rung oft nicht zum Erfolg – trans­for­mier­te Männ­chen sind in der Regel unfruchtbar.

Sch­wertt­rä­ger die­nen als Grund­la­ge für zahl­re­i­che Zuch­te­xpe­ri­men­te, die zu unzäh­li­gen For­men füh­ren. Bekann­te Beis­pie­le sind Wie­ner Sch­wertt­rä­ger, die als die sel­tens­ten unter den Standard-​Schwertträgern gel­ten. Sie zeich­nen sich durch eine hel­le­re, blass­ro­te Far­be mit roten Augen aus und sind emp­find­li­cher als ande­re For­men. Fast alle Männ­chen sind unfrucht­bar, viel­le­icht ist eines von 200 frucht­bar. Daher wer­den sie durch gep­lan­te Kre­uzun­gen ver­me­hrt. Ande­re bekann­te For­men sind Ber­li­ner Sch­wertt­rä­ger, Grüner Sch­wertt­rä­ger usw. Es gibt auch morp­ho­lo­gis­che Varian­ten wie lyra-​förmige, schleier-​förmige, wedeln­de, delta-​förmige usw. Sch­wertt­rä­ger­wett­be­wer­be wer­den orga­ni­siert, bei denen sie nach etab­lier­ten Stan­dards bewer­tet werden.

Ich mel­de die­se For­men: Albi­no, Beli­ze, Ber­lin, Sch­warz, Sch­warz Hi-​Fin, Sch­warz­ly­ra, Sch­warzsch­wertsch­wanz, Bx, Cali­co Hi-​Fin, Calico-​Lyra, Cd, Del­ta, Hx, Gold & Sch­warz, Gold­ly­ra, Gol­den, Gol­de­ner Komet, Gol­de­ner Wedel, Grün, Grüner Wedel, Jala­pa, Lan­ce­til­la, Zit­ro­ne, Li, Lyra, Lyra-​Schwert, Mar­mor, Mehr­far­big, Mehr­far­big Hi-​Fin, Mehr­far­big lyra, Mys­tic Blue, Neon, Neon Hi-​Fin, Neon-​Lyra, Neon-​Wedel, Gemal­tes Sch­wert, Ana­nas, Ana­nas Hi-​Fin, Ana­nas­ly­ra, Rot & Weiß, Rotal­bi­no, Rot­ca­li­co, Rot­ko­met, Rotes Auge, Roter Frack, Rotes Samt, Rotes Samt Hi-​Fin, Rote Lyra, Roter Wedel, Roter Wedel Hi-​Fin, Roter Wedel lyra, Ros­sa, Sara­bia, Sch­wertt­rä­ger, Son­ne­nun­ter­gang, Frack, Frack Hi-​Fin, Frack­ly­ra, Samtsch­wert, Samt-​Wedelschwert, Ver­de Masc, Weiß, Wien, Wedel.


Los Sword­tails per­te­ne­cen al gru­po de los viví­pa­ros. Su sinó­ni­mo eslo­va­co ante­ri­or era el sword­tail mexi­ca­no, pero hoy en día se cono­ce como el sword­tail ver­de. Como sugie­re el nom­bre de la espe­cie, es ori­gi­na­rio de Méxi­co. Su dis­tri­bu­ci­ón se extien­de des­de el nor­te de Méxi­co has­ta las par­tes cen­tra­les y occi­den­ta­les de Guate­ma­la y Hon­du­ras (Axel­rod, Wischnath, 1991). Es uno de los peces más cono­ci­dos en gene­ral. Su cuida­do es sen­cil­lo, pero es impor­tan­te tener en cuen­ta que los sword­tails impac­tan fuer­te­men­te su entor­no con sus exc­re­men­tos. Son lite­ral­men­te máqu­inas de con­ver­si­ón de ener­gía, pey­o­ra­ti­va­men­te lla­ma­das com­bi­nes” en la jer­ga de acu­aris­tas. Su trans­for­ma­ci­ón meta­bó­li­ca es admi­rab­le. Acep­tan vari­os ali­men­tos como esca­mas y pel­lets, pero tam­bi­én se les debe pro­por­ci­onar una die­ta varia­da, inc­lu­y­en­do lechu­ga, espi­na­cas u otras ver­du­ras. Los sword­tails estab­le­cen una jera­rqu­ía de macho alfa y macho beta. El dimor­fis­mo sexu­al es evi­den­te, con machos dis­tin­gu­ib­les por su órga­no geni­tal exter­no, el gono­po­dio. Ade­más, los machos sue­len ser más del­ga­dos y les cre­ce una exten­si­ón simi­lar a una espa­da de su ale­ta cau­dal. Los machos a veces pue­den pele­ar entre ellos.

La repro­duc­ci­ón es sen­cil­la. Las hem­bras pre­ña­das se pue­den iden­ti­fi­car por su abdo­men lle­no y una man­cha oscu­ra en la cavi­dad abdo­mi­nal. Las hem­bras son caní­ba­les, así que para criar a las crí­as, es nece­sa­rio evi­tar el con­tac­to direc­to con la mad­re. Para este pro­pó­si­to, exis­ten tram­pas de cría dis­po­nib­les comer­cial­men­te. En estas tram­pas, la hem­bra da a luz, y las crí­as esca­pan a un com­par­ti­men­to cer­ra­do a tra­vés de ranu­ras estre­chas o penet­ran a tra­vés de estas ranu­ras en el acu­ario prin­ci­pal. La elec­ci­ón depen­de de las pre­fe­ren­cias per­so­na­les. Tram­pas de cría simi­la­res hechas a mano tam­bi­én se pue­den uti­li­zar para criar otros viví­pa­ros como Poeci­lia reti­cu­la­ta, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus neza­hu­al­co­ytl, etc. Duran­te el par­to, es cru­cial colo­car a la hem­bra en agua con una tem­pe­ra­tu­ra simi­lar a la de su entor­no habi­tu­al. De lo con­tra­rio, pue­den ocur­rir par­tos pre­ma­tu­ros de crí­as sub­de­sar­rol­la­das o muer­tas. Las crí­as de sword­tail son rela­ti­va­men­te gran­des; cre­cen len­ta­men­te en el pri­mer mes y lue­go mue­stran un cre­ci­mien­to más rápi­do. Se dice que los machos cuy­as espa­das cre­cen más tar­de tien­den a tener una poten­cia más sig­ni­fi­ca­ti­va que aqu­el­los cuy­as espa­das se desar­rol­lan antes.

Los sword­tails son cono­ci­dos por su capa­ci­dad para cam­biar de géne­ro cuan­do hay esca­sez de machos en la pobla­ci­ón. Las hem­bras se trans­for­man en machos, desar­rol­lan­do un gono­po­dio, aunque gene­ral­men­te es más pequ­e­ño. Sin embar­go, su robus­ta apa­rien­cia feme­ni­na per­ma­ne­ce inal­te­ra­da. Lamen­tab­le­men­te, este cam­bio notab­le a menu­do no con­du­ce al éxi­to; los machos trans­for­ma­dos sue­len ser estériles.

Los sword­tails sir­ven como base para nume­ro­sos expe­ri­men­tos de cría, lo que resul­ta en incon­tab­les for­mas. Ejem­plos notab­les inc­lu­y­en los sword­tails de Vie­na, con­si­de­ra­dos entre los más raros de los sword­tails están­dar. Se carac­te­ri­zan por un color rojo más cla­ro con ojos rojos y son más deli­ca­dos que otras for­mas. Casi todos los machos son esté­ri­les, con quizás uno de cada 200 sien­do fér­til. Por lo tan­to, se pro­pa­gan a tra­vés de cru­za­mien­tos pla­ni­fi­ca­dos. Otras for­mas cono­ci­das inc­lu­y­en sword­tail de Ber­lín, sword­tail ver­de, etc. Tam­bi­én exis­ten varian­tes mor­fo­ló­gi­cas como las de for­ma de lira, for­ma de velo, for­ma de cola de golon­dri­na, del­ta, etc. Se orga­ni­zan com­pe­ti­ci­ones de sword­tail en las que se juz­gan según están­da­res establecidos.

Regis­tro estas for­mas: albi­no, Beli­ze, Ber­lín, neg­ro, neg­ro Hi-​fin, cola de lira neg­ra, blac­ktail vel­vet sword, bx, cali­co Hi-​fin, cola de lira cali­co, cd, del­ta, hx, dora­do y neg­ro, cola de lira dora­da, dora­do, come­ta dora­da, dora­do Hi-​fin, cola de golon­dri­na dora­da, ver­de, cola de golon­dri­na ver­de, jala­pa, lan­ce­til­la, limón, li, lira, cola de lira, cola de lira sword, már­mol, color mix­to, cola de lira de color mix­to, mys­tic blue, neón, neón Hi-​fin, cola de lira neón, cola de golon­dri­na neón, sword­tail pin­ta­do, piña, piña Hi-​fin, cola de lira piña, rojo y blan­co, albi­no rojo, cali­co rojo, come­ta rojo, ojo rojo, esmo­qu­in rojo, ter­ci­ope­lo rojo, ter­ci­ope­lo rojo Hi-​fin, cola de lira ter­ci­ope­lo rojo, cola de golon­dri­na roja, cola de golon­dri­na roja Hi-​fin, cola de golon­dri­na roja lira, ros­sa, sara­bia, sch­wertt­ra­e­ger, atar­de­cer, esmo­qu­in, esmo­qu­in Hi-​fin, cola de lira esmo­qu­in, espa­da de ter­ci­ope­lo, cola de lira espa­da de ter­ci­ope­lo, ver­de masc, blan­co, Wien, cola de golondrina.


Lite­ra­tú­ra

  • Axel­rod H.R., Wischnath L., 1991: Sword­tails and pla­ties. T.H.F. Pub­li­ca­ti­ons, Inc., Neptu­ne City, NJUSA

Odka­zy



Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2013, Akvaristika, Časová línia, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Poecilia velifera

Hits: 4243

Poeci­lia veli­fe­ra (Regan, 1914) je krás­ny druh živo­rod­ky rodu Poeci­lia. Je preň vypra­co­va­ný aj štan­dard a poria­da­jú sa pre ne súťa­že v rám­ci kate­gó­rie Mol­ly. Ostat­né moli­né­zie pre túto kate­gó­riu sú: Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia lati­pin­na. Prá­ve lati­pi­ny sú veľ­mi podob­né veli­fe­rám. Druh má množ­stvo foriem: assor­ted, cali­co, gold­le­opard, gre­en, red gold, sil­ver. Dosa­hu­je 15 cm, žije v pH 8, dH 1319, pri tep­lo­te 2528°C, žije v Stred­nej Ame­ri­ke – v Mexi­ku (Fish Base), doží­va sa 35 rokov (rybic​ky​.net). Poeci­lia veli­fe­ra je zná­ma aj ako Mari­gold sword­tail” ale­bo Vel­vet sword­tail”. Samec Poeci­lia veli­fe­ra má veľ­mi dlhý a zakri­ve­ný chvost, kto­rý mu dodá­va šab­ľo­vi­tý vzhľad. Je vhod­ná do spo­lo­čen­ských nádr­ží, chov je pomer­ne nená­roč­ný, a pre­to je vhod­ná pre menej skú­se­ných akvaristov.


Poeci­lia veli­fe­ra (Regan, 1914) is a beau­ti­ful spe­cies of live­be­a­rer from the genus Poeci­lia. The­re are even stan­dards deve­lo­ped for them, and com­pe­ti­ti­ons are held wit­hin the Mol­ly cate­go­ry. Other mol­lies in this cate­go­ry inc­lu­de Poeci­lia sphe­nops and Poeci­lia lati­pin­na. Lati­pins, in par­ti­cu­lar, bear a strong resem­blan­ce to veli­fe­ras. The spe­cies has vari­ous forms: assor­ted, cali­co, gold leopard, gre­en, red gold, and sil­ver. It rea­ches a size of 15 cm, thri­ves in pH 8, dH 13 – 19, at tem­pe­ra­tu­res of 25 – 28°C, and is nati­ve to Cen­tral Ame­ri­ca – spe­ci­fi­cal­ly Mexi­co (Fish Base). Its lifes­pan ran­ges from 3 to 5 years (rybic​ky​.net). Poeci­lia veli­fe­ra is also kno­wn as the Mari­gold sword­tail” or Vel­vet sword­tail.” The male Poeci­lia veli­fe­ra fea­tu­res a very long and cur­ved tail, giving it a sword-​like appe­a­ran­ce. Suitab­le for com­mu­ni­ty tanks, its care is rela­ti­ve­ly unde­man­ding, making it suitab­le for less expe­rien­ced aquarists.


Poeci­lia veli­fe­ra (Regan, 1914) ist eine wun­ders­chöne Art von lebend­ge­bä­ren­den Zahn­karp­fen aus der Gat­tung Poeci­lia. Es gibt sogar Stan­dards für sie, und Wett­be­wer­be wer­den in der Molly-​Kategorie abge­hal­ten. Ande­re Molly-​Arten in die­ser Kate­go­rie sind Poeci­lia sphe­nops und Poeci­lia lati­pin­na. Ins­be­son­de­re Lati­pins ähneln Veli­fe­ras stark. Die Art hat vers­chie­de­ne For­men: assor­tiert, cali­co, gold­le­opard, grün, rot­gold und sil­ber. Sie erre­icht eine Größe von 15 cm, gede­iht bei einem pH-​Wert von 8, dH 13 – 19 und Tem­pe­ra­tu­ren von 25 – 28°C. Sie ist in Zen­tra­la­me­ri­ka hei­misch, ins­be­son­de­re in Mexi­ko (Fish Base). Die Lebens­dau­er bet­rägt 3 – 5 Jah­re (rybic​ky​.net). Poeci­lia veli­fe­ra ist auch als Mari­gold sword­tail” oder Vel­vet sword­tail” bekannt. Das Männ­chen von Poeci­lia veli­fe­ra hat einen sehr lan­gen und gebo­ge­nen Sch­wanz, was ihm ein sch­wer­tähn­li­ches Aus­se­hen ver­le­iht. Gee­ig­net für Gesells­chafts­bec­ken, ist ihre Pfle­ge rela­tiv ans­pruchs­los und daher für weni­ger erfah­re­ne Aqu­aria­ner geeignet.


Poeci­lia veli­fe­ra (Regan, 1914) es una her­mo­sa espe­cie de viví­pa­ro del géne­ro Poeci­lia. Inc­lu­so hay están­da­res desar­rol­la­dos para ellos, y se lle­van a cabo com­pe­ti­ci­ones den­tro de la cate­go­ría Mol­ly. Otros mol­lys en esta cate­go­ría inc­lu­y­en Poeci­lia sphe­nops y Poeci­lia lati­pin­na. Los lati­pi­nes, en par­ti­cu­lar, se ase­me­jan mucho a los velí­fe­ros. La espe­cie tie­ne varias for­mas: assor­ted, cali­co, gold leopard, gre­en, red gold y sil­ver. Alcan­za un tama­ño de 15 cm, pros­pe­ra en un pH de 8, dH 13 – 19, a tem­pe­ra­tu­ras de 25 – 28°C, y es ori­gi­na­ria de Amé­ri­ca Cen­tral, espe­cí­fi­ca­men­te Méxi­co (Fish Base). Su espe­ran­za de vida varía de 3 a 5 años (rybic​ky​.net). Poeci­lia veli­fe­ra tam­bi­én se cono­ce como Mari­gold sword­tail” o Vel­vet sword­tail”. El macho de Poeci­lia veli­fe­ra tie­ne una cola muy lar­ga y cur­va, dán­do­le un aspec­to simi­lar a una espa­da. Ade­cu­ada para acu­ari­os comu­ni­ta­ri­os, su cuida­do es rela­ti­va­men­te sen­cil­lo, lo que la hace apta para acu­aris­tas menos experimentados.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Africké cichlidy, Akvaristika, Časová línia, Cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Tanganika cichlidy, Živočíchy

Altolamprologus calvus

Hits: 5141

Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus (Poll, 1978). Syno­ny­má: Lam­pro­lo­gus cal­vus, Neolam­pro­lo­gus cal­vus, Lam­pro­lo­gus com­pres­si­ceps. Dosa­hu­je 13.5 cm, je ende­mi­tom jaze­ra Tan­ga­ni­ka. Medzi akva­ris­ta­mi sú naj­viac roz­ší­re­né popu­lá­cie Zambia a Moli­ro, menej Chai­ti­ka. Sam­ci dosa­hu­jú väč­šie roz­me­ry, majú aj viac pre­dĺže­né plut­vy. Trie sa v úkry­te (Elie­son), ale aj voľ­ne na sub­strát (aqu​apa​ge​.cz). Má via­ce­ro mor­fo­lo­gic­kých variet: black, whi­te, zeb­ra (Elie­son), Chi­san­se (aqu​apa​ge​.cz). Je to dra­vec, kto­rý sa živí pote­rom iných rýb, ale podob­ne veľ­ké cich­li­dy iné­ho dru­hu si viac­me­nej nevší­ma (aqu​apa​ge​.cz). Roz­mno­žu­je sa pomer­ne ľah­ko, počet ikier dosa­hu­je 200 kusov (akva​ris​ta​.cz). Názov cal­vus” je odvo­de­ný z latin­či­ny a zna­me­ná lysý” ale­bo holý”, čo odka­zu­je na jeho jedi­neč­ný tvar hla­vy. Ten­to druh je cha­rak­te­ri­zo­va­ný štíh­lym telom a pre­dĺže­nou, stla­če­nou hla­vou. Naj­vý­raz­nej­ším zna­kom toh­to dru­hu je str­mý sklon čela. Far­ba tela je obvyk­le tma­vá, pohy­bu­jú­ca sa od hne­dé­ho po čier­ne, čas­to s lesk­lý­mi mod­rý­mi ale­bo zele­ný­mi odtieň­mi. Obý­va úkry­ty, úto­čis­ko hľa­dá medzi ska­la­mi, využí­va úkry­ty na ochra­nu a roz­mno­žo­va­nie. V akvá­riu je dôle­ži­té poskyt­núť vhod­né pro­stre­die so skal­na­tý­mi for­má­cia­mi a úkryt­mi, alka­lic­kú vodu o tep­lo­te od 23 do 28 °C.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Akcie, Akvaristika, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, Vodné rastliny

Stretnutie Európskej kryptokorynárskej spoločnosti vo Viedni

Hits: 4142

17. – 19.10.2008 sa kona­lo stret­nu­tie kryp­to­ko­ry­ná­rov” – Európ­skej kryp­to­ko­ry­nár­skej spo­loč­nos­ti – ECS vo Vied­ni. Keď­že sme sa o tom dozve­de­li a Vie­deň je z Bra­ti­sla­vy na skok, roz­hod­li sme sa, že sa pôj­de­me na také­to podu­ja­tie pozrieť. Medzi akva­ris­ta­mi, resp. bota­nik­mi sú aj naši zná­mi, kto­rí boli v minu­los­ti ochot­ní vyces­to­vať tre­bárs aj do Švaj­čiar­ska na podob­né podu­ja­tie. ECS uspo­ra­dú­va totiž tie­to akcie v rôz­nych kra­ji­nách. Keď to zhr­niem, ja, Milo Pešek, Palo Sed­lák a Jož­ko Kutá­lek sme si pozre­li pred­náš­ky v pia­tok. Jož­ko Somo­gyi a Šte­fan Matuš­ka absol­vo­va­li kom­plet­ný prog­ram, Jož­ko dokon­ca aj prednášal.

Nebol mi cel­kom zná­my kom­plet­ný prog­ram, navy­še šlo aj o spo­lo­čen­skú uda­losť. Na prog­ra­me víken­du boli vždy večer od 20:00 do pol­no­ci pred­náš­ky. Cez deň sa cho­dí na takých­to akciách na neja­kú exkur­ziu. Napr. do neja­kej pes­tiar­ne rast­lín, do chov­ne rýb, neja­ké­mu akva­ris­to­vi, pes­to­va­te­ľo­vi vod­ných rast­lín apod. Prí­pad­ne je plá­no­va­ná náv­šte­va Bota­nic­kej záh­ra­dy ale­bo ZOO. Spo­loč­ne sa cho­dí na obed, na veče­ru apod. Účast­ní­ci majú zabez­pe­če­né uby­to­va­nie. Ten­to rok sa podu­ja­tia zúčast­ni­lo 35 – 40 záu­jem­cov z celej Euró­py, dokon­ca sme vide­li exo­tic­ké tvá­re snáď indic­ké­ho a fili­pín­ske­ho, mož­no thaj­ské­ho pôvodu.

Pred­ná­ša­lo sa po nemec­ky, mož­ná bola anglič­ti­na. V pia­tok a v sobo­tu sa mali pre­zen­to­vať Kai Erik Wit­te, Step­han Kar­lick, Heinz Schöp­fel, Alf­red Waser, Peter Babics, Jozef Somo­gyi, Niels Jacob­sen, Romeo Herr, Josef Bog­ner, Claus Kett­ner, Jan Bas­tme­i­jer. Témy pred­ná­šok sa veno­va­li napr. Sara­wa­ku, Thaj­ským kryp­to­ko­ry­nám, evo­lú­cii, hno­je­niu kryp­to­ko­rýn, Cryp­to­co­ry­ne retros­pi­ra­lis, C. nevi­lii, C. cru­da­sia­na, C. cris­pa­tu­la. Jozef Somo­gyi, kto­rý mal pred­náš­ku na Akva­ris­tic­kej zime 2007, pred­ná­šal o pes­to­va­ní kryp­to­ko­rýn. Na kon­ci piat­ko­vé­ho prog­ra­mu sme sa roz­lú­či­li, pre­dov­šet­kým so Step­ha­nom Kar­lic­kom a dosta­li sme pek­né dar­če­ky. Dozve­de­li sme sa, že ECS veľ­mi rada vide­la nové tvá­re. V prí­pa­de, že vás kryp­to­ko­ry­ny zau­jí­ma­jú viac, urči­te by ste svo­jim záj­mom Európ­sku kryp­to­ko­ry­nár­sku spo­loč­nosť pote­ši­li. Z Vied­ne sme odchá­dza­li nesko­ro v noci spo­koj­ní. Ja som bol veľ­mi zve­da­vý na špe­cia­lis­tov, kto­rí sú schop­ní a ochot­ní sa dať doko­py a nie­čo zmys­lu­pl­né zor­ga­ni­zo­vať. Vzhľa­dom na to, že náš klub​.akva​.sk 29. – 30.11.2008 poria­da akciu veno­va­nú vod­ným rast­li­nám, pozva­li sme čle­nov ECS na naše podujatie.


From Octo­ber 17th to 19th, 2008, a mee­ting of cryp­to­co­ry­ne ent­hu­siasts” – the Euro­pe­an Cryp­to­co­ry­ne Socie­ty (ECS) – took pla­ce in Vien­na. Sin­ce we lear­ned about it, and Vien­na is very clo­se to Bra­ti­sla­va, we deci­ded to attend such an event. Among the aqu­arium hob­by­ists, or rat­her bota­nists, the­re are acqu­ain­tan­ces of ours who were wil­ling to tra­vel to Swit­zer­land for a simi­lar event in the past. ECS orga­ni­zes the­se events in vari­ous coun­tries. In sum­ma­ry, Milo Pešek, Palo Sed­lák, Jož­ko Kutá­lek, and I atten­ded the lec­tu­res on Fri­day. Jož­ko Somo­gyi and Šte­fan Matuš­ka com­ple­ted the enti­re prog­ram, and Jož­ko even gave a lecture.

The com­ple­te prog­ram was not enti­re­ly kno­wn to me, and it was also a social event. The wee­kend prog­ram alwa­ys inc­lu­ded lec­tu­res from 8:00 PM to mid­night. During the day at such events, the­re is usu­al­ly an excur­si­on plan­ned, such as visi­ting a plant nur­se­ry, a fish farm, an aqu­arist, a water plant cul­ti­va­tor, etc. Alter­na­ti­ve­ly, a visit to the Bota­ni­cal Gar­den or the zoo is plan­ned. Par­ti­ci­pants have lunch, din­ner, etc., toget­her. Accom­mo­da­ti­on is pro­vi­ded for the par­ti­ci­pants. This year, 35 – 40 ent­hu­siasts from all over Euro­pe atten­ded the event, and we even saw some exo­tic faces, per­haps of Indian, Fili­pi­no, or Thai origin.

The lec­tu­res were in Ger­man, possib­ly in English. On Fri­day and Satur­day, pre­sen­ta­ti­ons were sche­du­led by Kai Erik Wit­te, Step­han Kar­lick, Heinz Schöp­fel, Alf­red Waser, Peter Babics, Jozef Somo­gyi, Niels Jacob­sen, Romeo Herr, Josef Bog­ner, Claus Kett­ner, Jan Bas­tme­i­jer. Lec­tu­re topics cove­red Sara­wak, Thai Cryp­to­co­ry­nes, evo­lu­ti­on, fer­ti­li­za­ti­on of Cryp­to­co­ry­nes, Cryp­to­co­ry­ne retros­pi­ra­lis, C. nevi­lii, C. cru­da­sia­na, C. cris­pa­tu­la. Jozef Somo­gyi, who had a lec­tu­re at the Aqu­arium Win­ter 2007, spo­ke about cul­ti­va­ting Cryp­to­co­ry­nes. At the end of Fri­da­y­’s prog­ram, we said good­bye, espe­cial­ly to Step­han Kar­lick, and rece­i­ved nice gifts. We lear­ned that ECS was very ple­a­sed to see new faces. If you are more inte­res­ted in Cryp­to­co­ry­nes, you would cer­tain­ly ple­a­se the Euro­pe­an Cryp­to­co­ry­ne Socie­ty with your inte­rest. We left Vien­na late at night, satis­fied. I was very curi­ous about spe­cia­lists who are able and wil­ling to come toget­her and orga­ni­ze somet­hing mea­ning­ful. Con­si­de­ring that our klub​.akva​.sk is orga­ni­zing an event dedi­ca­ted to aqu­atic plants on Novem­ber 29 – 30, 2008, we invi­ted ECS mem­bers to our event.


Vom 17. bis 19. Okto­ber 2008 fand in Wien ein Tref­fen der Cryptocorynen-​Enthusiasten” – der Euro­pä­is­chen Cryptocorynen-​Gesellschaft (ECS) – statt. Da wir davon erfah­ren hat­ten und Wien von Bra­ti­sla­va aus leicht zu erre­i­chen ist, besch­los­sen wir, an einer sol­chen Verans­tal­tung teil­zu­neh­men. Unter den Aqu­aria­nern bzw. Bota­ni­kern gibt es Bekann­te von uns, die in der Ver­gan­gen­he­it bere­it waren, zu ähn­li­chen Verans­tal­tun­gen sogar in die Sch­we­iz zu rei­sen. Die ECS orga­ni­siert sol­che Verans­tal­tun­gen in vers­chie­de­nen Län­dern. Zusam­men­fas­send nahmen Milo Pešek, Palo Sed­lák, Jož­ko Kutá­lek und ich an den Vor­trä­gen am Fre­i­tag teil. Jož­ko Somo­gyi und Šte­fan Matuš­ka absol­vier­ten das gesam­te Prog­ramm, und Jož­ko hielt sogar einen Vortrag.

Mir war das volls­tän­di­ge Prog­ramm nicht volls­tän­dig bekannt, und es han­del­te sich auch um eine gesells­chaft­li­che Verans­tal­tung. Das Woche­nendp­rog­ramm umfass­te immer Vor­trä­ge von 20:00 bis Mit­ter­nacht. Tag­süber steht bei sol­chen Verans­tal­tun­gen nor­ma­ler­we­i­se eine Exkur­si­on auf dem Prog­ramm, beis­piel­swe­i­se der Besuch einer Pflanz­gär­tne­rei, einer Fisch­farm, eines Aqu­aria­ners, eines Was­serpf­lan­zen­züch­ters usw. Alter­na­tiv ist ein Besuch im Bota­nis­chen Gar­ten oder im Zoo gep­lant. Die Teil­neh­mer haben geme­in­sam Mit­ta­ges­sen, Aben­des­sen usw. Die Unter­kunft wird für die Teil­neh­mer bere­it­ges­tellt. In die­sem Jahr nahmen 35 – 40 Ent­hu­sias­ten aus ganz Euro­pa an der Verans­tal­tung teil, und wir sahen sogar eini­ge exo­tis­che Gesich­ter, mög­li­cher­we­i­se indis­cher, phi­lip­pi­nis­cher oder thai­län­dis­cher Herkunft.

Die Vor­trä­ge waren auf Deutsch, mög­li­cher­we­i­se auch auf Englisch. Am Fre­i­tag und Sam­stag waren Prä­sen­ta­ti­onen von Kai Erik Wit­te, Step­han Kar­lick, Heinz Schöp­fel, Alf­red Waser, Peter Babics, Jozef Somo­gyi, Niels Jacob­sen, Romeo Herr, Josef Bog­ner, Claus Kett­ner, Jan Bas­tme­i­jer gep­lant. Die The­men der Vor­trä­ge umfass­ten Sara­wak, thai­län­dis­che Cryp­to­co­ry­nen, Evo­lu­ti­on, Dün­gung von Cryp­to­co­ry­nen, Cryp­to­co­ry­ne retros­pi­ra­lis, C. nevi­lii, C. cru­da­sia­na, C. cris­pa­tu­la. Jozef Somo­gyi, der einen Vor­trag beim Aqu­arium Win­ter 2007 gehal­ten hat­te, sprach über die Kul­ti­vie­rung von Cryp­to­co­ry­nen. Am Ende des Fre­i­tags­prog­ramms verab­schie­de­ten wir uns, beson­ders von Step­han Kar­lick, und erhiel­ten schöne Ges­chen­ke. Wir erfuh­ren, dass die ECS sich sehr über neue Gesich­ter fre­ute. Wenn Sie sich mehr für Cryp­to­co­ry­nen inte­res­sie­ren, wür­den Sie die Euro­pä­is­che Cryptocorynen-​Gesellschaft sicher­lich mit Ihrem Inte­res­se erf­re­uen. Wir ver­lie­ßen Wien spät in der Nacht, zuf­rie­den. Ich war sehr ges­pannt auf Fach­le­ute, die in der Lage und bere­it sind, sich zusam­men­zusch­lie­ßen und etwas Sinn­vol­les zu orga­ni­sie­ren. Ange­sichts des­sen, dass unser klub​.akva​.sk am 29. bis 30. Novem­ber 2008 eine Verans­tal­tung für Was­serpf­lan­zen orga­ni­siert, haben wir Mitg­lie­der der ECS zu unse­rer Verans­tal­tung eingeladen.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Akvaristika, Časová línia, Chovne

Chovňa Zdeňka Dočekala

Hits: 4460

Na ces­te z Tře­boňs­kej bur­zy sme sa zasta­vi­li u Zdeň­ka Doče­ka­la, veľ­mi zná­me­ho akva­ris­tu, kto­rý bol tiež v Tře­bo­ni. Boli sme šty­ria z Bra­ti­sla­vy plus jed­no auto domá­cich”. Zde­něk býva v hor­skej dedin­ke na Mora­ve, veľ­mi sym­pa­tic­kej. Bol začia­tok zimy, ale u nich bola už vte­dy kopa sne­hu. Atmo­sfé­ra bola výbor­ná, bavi­li sme sa o kade­čom, Zde­něk spo­mí­nal na svo­je zážit­ky. Pri­pra­vil sa na nás, čaka­la nás oblo­že­ná misa, pek­ne nau­kla­da­ná – mňa to výraz­ne prek­va­pi­lo. Vide­li sme aj jeho ryby a mali sme čo obdi­vo­vať. Ska­lá­re, kalis­tus­ky a celý rad iných. Boli nád­her­né. Zau­jí­ma­vé bolo, že napriek tomu, že sme boli v chov­ni, tak v nádr­žiach boli v kve­ti­ná­čoch” bež­ne rast­li­ny. Ťaž­ko sme odchá­dza­li od Zdeň­ka, aj ryby sme si pobra­li neja­ké, ale pod­stat­né bolo, že sme sa cíti­li výborne.


On the way back from the Tře­boň mar­ket, we stop­ped at Zde­něk Doče­ka­l’s pla­ce, a well-​known aqu­arist who was also in Tře­boň. The­re were four of us from Bra­ti­sla­va plus one car from the locals.” Zde­něk lives in a moun­tain vil­la­ge in Mora­via, very char­ming. It was the begin­ning of win­ter, and they alre­a­dy had a lot of snow. The atmo­sp­he­re was excel­lent; we tal­ked about vari­ous things, and Zde­něk remi­nis­ced about his expe­rien­ces. He pre­pa­red for us; a well-​laid-​out plat­ter was wai­ting for us – it sur­pri­sed me sig­ni­fi­can­tly. We also saw his fish, and we had a lot to admi­re. Angel­fish, cal­licht­hy­ids, and a who­le ran­ge of others. They were beau­ti­ful. Inte­res­tin­gly, des­pi­te being in a bre­e­ding faci­li­ty, the­re were regu­lar­ly plan­ted plants in flo­wer­pots” in the tanks. It was hard to lea­ve Zde­něk; we took some fish with us, but the essen­tial thing was that we felt great.


Na ces­tě z Tře­boňs­ké bur­zy jsme se zasta­vi­li u Zdeň­ka Doče­ka­la, vel­mi zná­mé­ho akva­ris­ty, kte­rý byl také v Tře­bo­ni. Byli jsme čty­ři z Bra­ti­sla­vy plus jed­no auto domá­cích”. Zde­něk byd­lí v hor­ské ves­nič­ce na Mora­vě, vel­mi sym­pa­tic­ké. Byl začá­tek zimy, ale u nich byla už v té době spous­ta sněhu. Atmo­sfé­ra byla skvělá, bavi­li jsme se o všem mož­ném, Zde­něk vzpo­mí­nal na své zážit­ky. Přip­ra­vil pro nás oblo­že­nou mísu, pěk­ně nalo­že­nou – mě to vel­mi přek­va­pi­lo. Viděli jsme i jeho ryby a měli jsme co obdi­vo­vat. Ska­lá­ry, kalu­žan­ky a celou řadu dal­ších. Byly nád­her­né. Zají­ma­vé bylo, že navzdo­ry tomu, že jsme byli v chov­né sta­ni­ci, tak v nádr­žích byly v kve­ti­ná­čích” běž­ně rost­li­ny. Těž­ko jsme odchá­ze­li od Zdeň­ka, i ryby jsme si odnes­li něja­ké, ale pod­stat­né bylo, že jsme se cíti­li skvěle.


Use Facebook to Comment on this Post