2006, 2006-2010, Botanické záhrady, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe

Hits: 5833

Bota­nic­ká záh­ra­da Uni­ver­zi­ty Kar­lo­vej v Pra­he bola zalo­že­ná v roku 1775 Jose­fom Bohu­mí­rom Mika­nom, pôvod­ne na Smí­cho­ve, na mies­te býva­lej jezu­it­skej záh­ra­dy (Wiki­pe­dia). Kore­ne Bota­nic­kej záh­ra­dy sia­ha­jú až do prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. Pri kláš­to­re kar­tu­ziá­nov bola vybu­do­va­ná obrov­ská kláš­tor­ná záh­ra­da, jej súčas­ťou bol sad a vini­ce. Kláš­tor v dobe husit­ských vojen zani­kol, ale záh­ra­da vytrva­la (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Dneš­né Dien­zen­ho­fe­ro­ve sady sú pozos­tat­kom pôvod­nej bota­nic­kej záh­ra­dy. Mala 9 skle­ní­kov, pes­to­va­lo sa tu asi 13 tisíc dru­hov a foriem rast­lín. Po povod­ni v roku 1890 bola pre­miest­ne­ná na Nové Mes­to. Tam bola odkú­pe­ná Slup­ská záh­ra­da budo­va­ná od Čes­kej spo­loč­nos­ti pre zve­ľa­ďo­va­nie zahrad­níc­tva v Pra­he (Wiki­pe­dia). Bom­bar­do­va­nie Pra­hy 14. 2. 1945 zni­či­lo nemec­ké skle­ní­ky a čes­ké poško­di­lo. Čes­ké skle­ní­ky bol v rokoch 19461949 pre­sta­va­né (Kami­la Špi­na­ro­vá). Roz­lo­ha bota­nic­kej záh­ra­dy je 3.5 hek­tá­ra, roč­ne ju nav­ští­vi asi 100 tisíc náv­štev­ní­kov (Wiki­pe­dia). V exte­ri­é­roch je asi 3 000 dru­hov rast­lín (bz​-uk​.cz). Expo­zič­ná plo­cha skle­ní­kov je 1600 m2 (uk​.cz). Vlh­ké subt­ró­py sa v lete sťa­hu­je do exte­ri­é­rov, je roz­de­le­ná pod­ľa kon­ti­nen­tov. Skle­ní­ky aj exte­ri­é­ry sú otvo­re­né celo­roč­ne, vstup do exte­ri­é­rov je zdar­ma (Jola­na Nová­ko­vá).

V tro­pic­kých skle­ní­koch domi­nu­jú vo vstup­nej čas­ti cyka­sy a pal­my. V ďal­šej čas­ti sa nachá­dza­jú pap­ra­de a rast­li­ny tro­pic­ké­ho lesa, v bylin­nom poscho­dí boha­to zastú­pe­né naj­mä čeľa­ďou Ara­ce­ae. V inej čas­ti sa nachá­dza jazier­ko s lek­na­mi. Na zadnej ste­ne sú orchi­de­je. Subt­ro­pic­ké skle­ní­ky sú roz­de­le­né na vlh­kej­ší a such­ší. Vlh­ký slú­ži na pre­zi­mo­va­nie rast­lín z exte­ri­é­rov. Suchý subt­ro­pic­ký skle­ník je veno­va­ný suku­len­tom (Tomáš Pro­cház­ka). Von­kaj­šie expo­zí­cie obsa­hu­jú cca 3 000 dru­hov rast­lín. Stre­do­európ­ska fló­ra je zastú­pe­ná skal­ko­vou čas­ťou z Čes­ké­ho kra­su, rast­li­na­mi z tep­lo­mil­ných skal­ných ste­pí, hor­ských vápen­co­vých skál, dubo­hra­bo­vých hájov, luž­ných lesov a sto­ja­tých a poma­ly tečú­cich vôd. V inej čas­ti sú zastú­pe­né vod­né, bahen­né, úžit­ko­vé rast­li­ny, rast­li­ny pie­soč­na­tých bio­to­pov, raše­li­nísk a sla­tín. Nachá­dza sa tu napr. zatie­ne­ná skal­ka, stre­do­európ­ska skal­ka (uk​.cz).


The Bota­ni­cal Gar­den of Char­les Uni­ver­si­ty in Pra­gue was foun­ded in 1775 by Josef Bohu­mír Mikan, ori­gi­nal­ly in Smí­chov, on the site of the for­mer Jesu­it gar­den (Wiki­pe­dia). The roots of the Bota­ni­cal Gar­den date back to the first half of the 14th cen­tu­ry. A mas­si­ve monas­te­ry gar­den, inc­lu­ding an orchard and vine­y­ards, was estab­lis­hed at the Cart­hu­sian monas­te­ry. The monas­te­ry disap­pe­a­red during the Hus­si­te wars, but the gar­den endu­red (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Toda­y­’s Dien­zen­ho­fer Gar­dens are rem­nants of the ori­gi­nal bota­ni­cal gar­den. It had nine gre­en­hou­ses, cul­ti­va­ting around 13 thou­sand spe­cies and forms of plants. After the flo­od in 1890, it was relo­ca­ted to Nové Mes­to, whe­re it acqu­ired the Slup­ská Gar­den built by the Czech Socie­ty for Gar­den Enhan­ce­ment in Pra­gue (Wiki­pe­dia). The bom­bing of Pra­gue on Feb­ru­ary 14, 1945, des­tro­y­ed the Ger­man gre­en­hou­ses and dama­ged the Czech ones. The Czech gre­en­hou­ses were rebu­ilt bet­we­en 1946 and 1949 (Kami­la Špi­na­ro­vá). The area of the bota­ni­cal gar­den is 3.5 hec­ta­res, with app­ro­xi­ma­te­ly 100 thou­sand visi­tors annu­al­ly (Wiki­pe­dia). The­re are about 3,000 plant spe­cies in the out­do­or are­as (bz​-uk​.cz). The exhi­bi­ti­on area of the gre­en­hou­ses is 1600 m² (uk​.cz). In the sum­mer, the humid subt­ro­pics move to the out­do­ors and are divi­ded accor­ding to con­ti­nents. Both the gre­en­hou­ses and out­do­or are­as are open year-​round, and entry to the out­do­or are­as is free (Jola­na Nováková).

In the tro­pi­cal gre­en­hou­ses, cycads and palms domi­na­te the entran­ce area. The next sec­ti­on fea­tu­res ferns and plants from tro­pi­cal forests, with a rich repre­sen­ta­ti­on of the Ara­ce­ae fami­ly in the her­ba­ce­ous lay­er. Anot­her sec­ti­on inc­lu­des a pond with water lilies, whi­le orchids are found on the back wall. The subt­ro­pi­cal gre­en­hou­ses are divi­ded into wet­ter and drier sec­ti­ons. The wet one is used for over­win­te­ring plants from out­do­or are­as, whi­le the dry subt­ro­pi­cal gre­en­hou­se is dedi­ca­ted to suc­cu­lents (Tomáš Pro­cház­ka). The out­do­or exhi­bits inc­lu­de app­ro­xi­ma­te­ly 3,000 plant spe­cies. Cen­tral Euro­pe­an flo­ra is repre­sen­ted by a roc­ky part from the Czech Karst, plants from ther­mop­hi­lic roc­ky step­pes, moun­tain limes­to­ne rocks, oak-​hornbeam forests, allu­vial forests, and stag­nant and slo­wly flo­wing waters. Anot­her part fea­tu­res aqu­atic, marsh, uti­li­ty plants, plants from san­dy habi­tats, peat bogs, and mars­hes. Exam­ples inc­lu­de a sha­ded rock gar­den, Cen­tral Euro­pe­an rock gar­den (uk​.cz).


Der Bota­nis­che Gar­ten der Karls-​Universität in Prag wur­de 1775 von Josef Bohu­mír Mikan geg­rün­det, urs­prün­glich in Smí­chov, auf dem Gelän­de des ehe­ma­li­gen Jesu­iten­gar­tens (Wiki­pe­dia). Die Wur­zeln des Bota­nis­chen Gar­tens rei­chen bis in die ers­te Hälf­te des 14. Jahr­hun­derts zurück. Im Kar­tä­u­serk­los­ter wur­de ein rie­si­ger Klos­ter­gar­ten ange­legt, der einen Obst­gar­ten und Wein­ber­ge ein­sch­loss. Das Klos­ter versch­wand wäh­rend der Hus­si­ten­krie­ge, aber der Gar­ten über­dau­er­te (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Die heuti­gen Dien­zen­ho­fer Gär­ten sind Über­res­te des urs­prün­gli­chen Bota­nis­chen Gar­tens. Es hat­te neun Gewächs­hä­u­ser und kul­ti­vier­te rund 13.000 Arten und For­men von Pflan­zen. Nach der Flut im Jahr 1890 wur­de er nach Nové Mes­to ver­legt, wo er den Slup­ská Gar­den erwarb, der von der Tsche­chis­chen Gesells­chaft für Gar­ten­bau in Prag ange­legt wur­de (Wiki­pe­dia). Die Bom­bar­die­rung von Prag am 14. Feb­ru­ar 1945 zers­tör­te die deuts­chen Gewächs­hä­u­ser und bes­chä­dig­te die tsche­chis­chen. Die tsche­chis­chen Gewächs­hä­u­ser wur­den zwis­chen 1946 und 1949 wie­der auf­ge­baut (Kami­la Špi­na­ro­vá). Die Flä­che des Bota­nis­chen Gar­tens bet­rägt 3,5 Hek­tar, und ihn besu­chen jähr­lich etwa 100.000 Men­schen (Wiki­pe­dia). Im Fre­ien gibt es etwa 3.000 Pflan­ze­nar­ten (bz​-uk​.cz). Die Auss­tel­lungsf­lä­che der Gewächs­hä­u­ser bet­rägt 1600 m² (uk​.cz). Im Som­mer zie­hen die feuch­ten Subt­ro­pen ins Fre­ie und sind nach Kon­ti­nen­ten unter­te­ilt. Sowohl die Gewächs­hä­u­ser als auch die Fre­if­lä­chen sind das gan­ze Jahr über geöff­net, und der Ein­tritt zu den Fre­if­lä­chen ist kos­ten­los (Jola­na Nováková).

In den tro­pis­chen Gewächs­hä­u­sern domi­nie­ren am Ein­gang Cyca­de­en und Pal­men. Im nächs­ten Abschnitt fin­den sich Far­ne und Pflan­zen tro­pis­cher Wäl­der, im krau­ti­gen Bere­ich vor allem Ver­tre­ter der Fami­lie Ara­ce­ae. Ein ande­rer Abschnitt ent­hält einen Teich mit See­ro­sen, Orchi­de­en sind an der Rück­wand zu fin­den. Die subt­ro­pis­chen Gewächs­hä­u­ser sind in feuch­te und troc­ke­ne unter­te­ilt. Das feuch­te Gewächs­haus dient der Über­win­te­rung von Pflan­zen aus Fre­if­lä­chen, wäh­rend das troc­ke­ne subt­ro­pis­che Gewächs­haus Suk­ku­len­ten gewid­met ist (Tomáš Pro­cház­ka). Die Fre­i­lan­dauss­tel­lun­gen umfas­sen etwa 3.000 Pflan­ze­nar­ten. Die mit­te­le­uro­pä­is­che Flo­ra wird durch einen Fel­sen­te­il aus dem Böh­mis­chen Karst, Pflan­zen aus ther­mop­hi­len Fel­sens­tep­pen, kalk­hal­ti­gen Gebir­gs­fel­sen, Eichen-​Hainbuchenwäldern, Auen­wäl­dern sowie ste­hen­den und lang­sam flie­ßen­den Gewäs­sern ver­tre­ten. Ein ande­rer Teil zeigt Was­serpf­lan­zen, Moore, Nutzpf­lan­zen, Pflan­zen aus san­di­gen Lebens­rä­u­men, Torf­mo­ore und Moore. Hier fin­det sich beis­piel­swe­i­se ein schat­ti­ger Ste­in­gar­ten, der mit­te­le­uro­pä­is­che Ste­in­gar­ten (uk​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Drsnokožce, Organizmy, Plazy, Príroda, Vtáky, Živočíchy, Zoologické záhrady

ZOO Olomouc

Hits: 6042

ZOO Olo­mouc je otvo­re­ná pre verej­nosť od roku 1956 (zoo​-olo​mouc​.cz). Zalo­že­ná bola 31.03.1952 (Wiki­pe­dia CS). Na plo­che 42.5 hek­tá­ra sa nachá­dza asi 400 dru­hov zvie­rat. Z vyhliad­ko­vej veže 32 met­rov vyso­kej mož­no pozo­ro­vať oko­lie Olo­mou­cu, okrem iné­ho aj neďa­le­kú bazi­li­ku na Sva­tém Kopeč­ku. ZOO Olo­mouc spo­lu­pra­cu­je so ZOO Opo­le od roku 1985 (zoo​-olo​mouc​.cz).


ZOO Olo­mouc has been open to the pub­lic sin­ce 1956 (zoo​-olo​mouc​.cz). Estab­lis­hed on March 31, 1952 (Wiki­pe­dia CS), it spans 42.5 hec­ta­res and is home to app­ro­xi­ma­te­ly 400 ani­mal spe­cies. From the 32-​meter-​high lookout tower, visi­tors can enjoy vie­ws of Olo­mouc, inc­lu­ding the near­by basi­li­ca on Sva­tý Kope­ček. ZOO Olo­mouc has col­la­bo­ra­ted with ZOO Opo­le sin­ce 1985 (zoo​-olo​mouc​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Cicavce, Organizmy, Plazy, Príroda, Vtáky, Živočíchy, Zoologické záhrady

ZOO Bojnice

Hits: 2693

Zoolo­gic­ká záh­ra­da sa nachá­dza v zámoc­kom par­ku Boj­níc (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk). V Zoolo­gic­kej záh­ra­de v Boj­ni­ciach sa nachá­dza na roz­lo­he 41 hek­tá­rov (Michal Slo­viak) viac ako 4500 zvie­rat, 430 dru­hov (zooboj​ni​ce​.sk). Expo­zí­cia sov a drav­cov, kopyt­ní­kov, vod­né­ho vtác­tva, opíc, slo­nov, šeliem, vtá­kov, vivá­rium, náuč­ný chod­ník kar­pat­skej fau­ny, det­ská ZOO (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk). ZOO má pome­no­va­nie Národ­ná zoolo­gic­ká záh­ra­da Boj­ni­ce (Michal Slo­viak). Prí­vlas­tok národ­ná nesie od 1. 7. 2017 (zooboj​ni​ce​.sk). Je naj­star­šou zoolo­gic­kou záh­ra­dou na Slo­ven­sku. Pre verej­nosť svo­je brá­ny otvo­ri­la 1. 4. 1955 (Michal Slo­viak). Už v prvom roku ju nav­ští­vi­lo 45 000 náv­štev­ní­kov. Naj­vyš­šiu náv­štev­nosť dosiah­la v roku 1986520 729 (zooboj​ni​ce​.sk). Okrem iné­ho ZOO spra­vu­je národ­né záchyt­né cen­trum pre zha­ba­né a zais­te­né živo­čí­chy (Michal Slo­viak). Spo­lu­pra­cu­je s uni­ver­zit­ný­mi pra­co­vis­ka­mi, prí­ro­do­ve­dec­ký­mi fakul­ta­mi, ústav­mi a múze­a­mi (Peter Lup­ták).


The Zoolo­gi­cal Gar­den is loca­ted in the Cast­le Park in Boj­ni­ce (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk). The Boj­ni­ce Zoo covers an area of 41 hec­ta­res (Michal Slo­viak) and is home to over 4,500 ani­mals repre­sen­ting 430 spe­cies (zooboj​ni​ce​.sk). The exhi­bits inc­lu­de owls and birds of prey, hoofed ani­mals, water­fo­wl, pri­ma­tes, elep­hants, big cats, birds, viva­rium, an edu­ca­ti­onal trail of Car­pat­hian fau­na, and a chil­dre­n’s zoo (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk). The zoo is offi­cial­ly named the Nati­onal Zoolo­gi­cal Gar­den Boj­ni­ce (Michal Slo­viak) and has held the nati­onal” desig­na­ti­on sin­ce July 1, 2017 (zooboj​ni​ce​.sk). It is the oldest zoo in Slo­va­kia, ope­ning its doors to the pub­lic on April 1, 1955 (Michal Slo­viak). In its first year, it wel­co­med 45,000 visi­tors, and its hig­hest atten­dan­ce was in 1986, with 520,729 visi­tors (zooboj​ni​ce​.sk). Addi­ti­onal­ly, the zoo mana­ges a nati­onal res­cue cen­ter for con­fis­ca­ted and sei­zed ani­mals (Michal Slo­viak) and col­la­bo­ra­tes with uni­ver­si­ty depart­ments, natu­ral scien­ce facul­ties, ins­ti­tu­tes, and muse­ums (Peter Lupták).


Odka­zy

Med­ve­de

Slo­ny

Vtá­ky

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Ekológia v akvaristike

Hits: 22176

Spo­lo­čen­stvo rýb, teda aj rast­li­ny, mik­ro­or­ga­niz­my, všet­ko živé v nádr­ži pova­žu­je­me za bio­ce­nó­zu. Cenó­za je spo­lo­čen­stvo. Nemož­no jed­no­znač­ne odde­liť jed­not­li­vé čas­ti, fak­to­ry, kto­ré tvo­ria bio­ce­nó­zu. Bio­ce­nó­za, spo­lu z neži­vý­mi súčas­ťa­mi nádr­že tvo­ria eko­sys­tém. Avšak mož­no hovo­riť o eko­sys­té­me akvá­ria, ale aj o eko­sys­té­me fil­tra, či kvap­ky vody. V akva­ris­ti­ke sa tie­to poj­my veľ­mi nepou­ží­va­jú, iste aj pre­to lebo ide ume­lé eko­sys­té­my, kto­ré sú úzko závis­lé od ener­ge­tic­kých vstu­pov člo­ve­ka. Spo­mí­nam ich, pre­to­že sa s nimi napriek môže­me v akva­ris­ti­ke stret­núť. Napo­kon aj pri opi­se prí­rod­ných loka­lít. Naj­mä v prí­rod­ných loka­li­tách je jas­ne vidieť vplyv bio­tic­kých (živých) a abi­otic­kých (neži­vých) fak­to­rov živo­ta rýb a rast­lín. Len keď vez­mem do úva­hy geolo­gic­ké pome­ry – tie sú v akvá­riu zväč­ša abso­lút­ne popierané.

Z hľa­dis­ka pris­pô­so­be­nia na kolí­sa­nie eko­lo­gic­kých fak­to­rov roz­li­šu­je­me dru­hy ste­no­ek­né a dru­hy eury­ek­né. Ste­no­ek­né dru­hy zná­ša­jú malé kolí­sa­nie a eury­ek­né dru­hy veľ­ké kolí­sa­nie hod­nôt. Zná­me pan­cier­níč­ky Cory­do­ras sa pris­pô­so­bi­li svoj­mu pro­stre­diu natoľ­ko, že dýcha­jú atmo­sfé­ric­ký vzduch črev­nou sliz­ni­cou. Obdob­ne laby­rin­ky dýcha­jú laby­rin­tom atmo­sfé­ric­ký kys­lík atď..

Pod­ľa tro­fic­kých para­met­rov sú rast­li­ny pro­du­cen­ti hmo­ty, živo­čí­chy (teda aj ryby) sú kon­zu­ment­mi. Mik­ro­or­ga­niz­my spra­co­vá­va­jú­ce hmo­tu sú roz­kla­dač­mi – dekom­po­zi­tor­mi. Pod­ľa zdro­ja ener­gie roz­li­šu­je­me orga­niz­my na auto­t­rof­né – pri­jí­ma­jú­ce ener­giu za pomo­ci svet­la a hete­rot­rof­né – spra­cú­va­jú­ce orga­nic­kú, a neor­ga­nic­kú hmo­tu. Aj medzi ryba­mi exis­tu­jú rôz­ne vzťa­hy s ich oko­lím. Ten­to vzťah a ich uspo­ria­da­nie skú­ma prá­ve eko­ló­gia. Pre akva­ris­tu je samoz­rej­me naj­zau­jí­ma­vej­ší vzťah ryba – ryba. Prí­pad­ne ryba – sub­strát dna – voda.

Tech­ni­ka výraz­ne v akvá­riu napo­má­ha, až zabez­pe­ču­je život v akvá­riu. Tre­ba si uve­do­miť, že akvá­ri­um je ume­lý sys­tém, kto­rý je bez vstu­pov člo­ve­ka len veľ­mi ťaž­ko pred­sta­vi­teľ­ný. Medzi základ­né fak­to­ry ovplyv­ňu­jú­ce rast vod­ných rast­lín pat­rí svet­lo, dostup­nosť živín, samot­ná voda, sub­strát, v prí­ro­de aj pôda. Vzťah exis­tu­je aj medzi ryba­mi a rast­li­na­mi, vzá­jom­ne medzi na seba vplý­va­jú. Rast­li­ny doká­žu tvo­riť správ­nu mik­ro­klí­mu pre ryby, posky­tu­jú neraz mož­nosť úkry­tov, no nie­ke­dy aj potra­vy. Fak­tor svet­la roz­de­ľu­je rast­li­ny na tie­ňo­mil­né a svet­lo­mil­né. Situ­ácia je podob­ná ako v lese, kde zohrá­va svo­ju úlo­hu zápoj korún stro­mov, resp. kry v tró­poch, epi­fi­ty pre­púš­ťa­jú na spod­nú vrstvu nad hra­ban­kou neraz iba 1% svet­la. V prí­pa­de vod­ných rast­lín, zápoj“ tvo­ria rast­li­ny na hla­di­ne, kto­ré sú vyslo­ve­ne svet­lo­mil­né. Svet­lo pohl­cu­jú aj plá­va­jú­ce rast­li­ny, vyš­šie rast­li­ny a na koniec sa dosta­ne aj na níz­ke rast­li­ny dna, kto­ré sú však tiež čas­to svet­lo­mil­né. V prí­ro­de je síce pri­már­nym zdro­jom svet­la sln­ko, kto­ré­ho svet­lo je ove­ľa kva­lit­nej­šie a inten­zív­nej­šie, ale je pohl­co­va­né aj nad vodou čas­to lesom, pobrež­nou vege­tá­ci­ou. A samoz­rej­me nemož­no zabud­núť na pohl­co­va­nie svet­la ria­sa­mi, auto­t­rof­ný­mi mik­ro­or­ga­niz­ma­mi a samot­nou vodou. Medzi tie­ňo­mil­né rast­li­ny pat­ria: Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, Vesi­cu­la­ria dubayana.

Za urči­tých okol­nos­tí môže dôjsť v akvá­riu ku otra­ve. Zvy­čaj­ne ide o otra­vu amo­nia­kom napr. spô­so­be­nú vyso­kou hla­di­nou orga­nic­ké­ho odpa­du, ale­bo o otra­vu neja­ký­mi kov­mi z deko­rá­cie. No zau­jí­ma­vým spô­so­bom môže dôjsť k otra­ve aj vply­vom iné­ho spra­co­va­nia potra­vy trá­via­cim trak­tom iný­mi druh­mi rýb. Zná­me sú v tom­to kara­sy, kto­rých exkre­men­ty sú pre iné dru­hy rýb jedovaté.

Kon­ku­ren­cia je zná­my ter­mín. Kon­ku­ren­cia je hyb­nou silou vývo­ja. Jej pre­ja­vy sú pozo­ro­va­teľ­né v nespo­čet­nom množ­stve podôb aj u rýb a rast­lín a ostat­ných orga­niz­mov v našich akvá­riách. Nemož­no hovo­riť v nie­kto­rých prí­pa­doch o cel­kom nor­mál­nych pre­ja­voch, pre­to­že akva­ris­ti zväč­ša iba napo­dob­ňu­jú prí­ro­du. Vzor­ce pla­tia­ce v prí­ro­de sú čas­to pozme­ne­né. Jeden z prí­pa­dom, kde v plnej mie­re oby­čaj­ne nemô­že­me vidieť kon­ku­ren­ciu je potrav­ná kon­ku­ren­cia. V akvá­riu si naši cho­van­ci potra­vu vyhľa­dá­va­jú len málo a na malom pries­to­re. Pre­to nevzni­ka­jú také sil­né kon­ku­renč­né javy ako vo voľ­nej prí­ro­de. Kon­ku­ren­cia u rýb v akvá­riu sa pre­ja­vu­je naj­mä pri zau­ja­tí teri­tó­ria a pri roz­mno­žo­va­cích akti­vi­tách. Kon­ku­ren­cia sa viac pre­ja­vu­je u rast­lín. Agre­si­vi­tou sa medzi sebou vyzna­ču­jú sam­ce bojov­níc, kto­ré zvá­dza­jú medzi sebou neľú­tost­né súbo­je. Naj­mä v prí­ro­de, keď­že sa táto kom­bi­ná­cia v akvá­riu neod­po­rú­ča. Na to, aby sme si to ove­ri­li, môže­me pou­žiť zrkadlo.

Vzťah koris­ti a drav­ca (pre­dá­to­ra) je pozo­ro­va­teľ­ný aj v akvá­riu, nie­ke­dy to nezna­lé­ho až šoku­je. Keď cyk­lop, malý kôro­vec doká­že vytvo­riť na ryby tak sil­ný pre­dač­ný tlak, že mu plô­dik rýb doká­že pod­ľa­hnúť. Cyk­lop doká­že poter doslo­va uští­pať. Typic­ké drav­ce sú napr. šťuč­ky lovia­ce vod­ný hmyz, men­šie ryby, nie­kto­ré cich­li­dy lovia­ce ryby ako napr. juho­ame­ric­ký Astro­no­tus ocel­la­tus, afric­ké dru­hy rodu Nim­boc­hro­mis. Tie­to rela­tív­ne väč­šie dru­hy rýb doras­ta­jú­ce viac ako 20 cm, pou­ží­va­jú zau­jí­ma­vú tech­ni­ku, kedy simu­lu­jú mŕt­vo­lu nahnu­tú na dne. No ak sa do ich blíz­kos­ti pri­blí­ži men­šia ryba, kali­go­no, ako nazý­va tie­to ryby domo­ro­dé oby­va­teľ­stvo oko­lia jaze­ra Mala­wi, zra­zu oži­jú“ a bles­ko­vo sa sna­žia zmoc­niť svo­jej koris­ti. Ak zúžim tému na fakt, že korisť aj dra­vec sú ryby, pod­ľa tech­ni­ky lovu sa dajú roz­lí­šiť rôz­ne tech­ni­ky lovu, kto­ré ryby dodr­žu­jú. Nie­kto­ré ryby napá­da­jú dru­hú odpre­du, od hla­vy, nie­kto­ré odza­du od chvos­tu, iné napá­da­jú bok. Prav­da, nie­kto­rým to je jed­no. Dra­vá ryba je schop­ná viac-​menej skon­zu­mo­vať tak vyso­kú rybu, ako veľ­ký je prie­mer jej oka. Samoz­rej­me exis­tu­jú výnimky.

Medzi sucho­zem­ský­mi rast­li­na­mi exis­tu­je jav zná­my ako ale­lo­pa­tia. Nie­kto­ré orga­niz­my, resp. rast­li­ny sa nezná­ša­jú do takej mie­ry, že sú schop­né sa lik­vi­do­vať. Zná­my je tým orech, agát. Medzi vod­ný­mi rast­li­na­mi nebol vraj ten­to jav vedec­ky popí­sa­ný, osob­ne si mys­lím, že pri­ro­dze­né vlast­nos­ti vody pria­mo nahrá­va­jú tomu, aby bol che­mic­ký boj medzi rast­li­na­mi inten­zív­nej­ší. Napr. zná­my čes­ký pes­to­va­teľ rast­lín ale­lo­pa­tiu popi­so­val a neskôr tvr­dil opak. Tak­mer v kaž­dej základ­nej akva­ris­tic­kej lite­ra­tú­re sa mož­no dočí­tať, že do jed­né­ho akvá­ria si zado­váž­te rad­šej zopár dru­hov rast­lín, ako z kaž­dé­ho dostup­né­ho dru­hu 1 – 2 jedin­ce. Samoz­rej­me to nie je len otáz­ka boja medzi rast­li­na­mi, ale aj otáz­ka vhod­né­ho sub­strá­tu pre ten kto­rý druh, vhod­né­ho zlo­že­nia vody, pou­ži­tej fil­trá­cie, atď. V kaž­dom prí­pa­de bio­lo­gic­ké pro­ce­sy jed­not­li­vých rast­lín a eko­sys­té­mu akvá­ria, prí­pad­ne vod­ných tokov, jazier či morí je stud­ňa plná otá­zok (aj nevy­po­ve­da­ných samoz­rej­me) a prek­va­pi­vých odpo­ve­dí. Nie je to vôbec také jed­no­du­ché, že by sme vza­li neja­kú rast­li­nu, zasa­di­li a čaka­li že bude rásť ako z vody“. Mož­nos­ti nádr­že akva­ris­tu sú obme­dze­né, napo­kon aj mož­nos­ti odbú­ra­va­nia látok v akvá­ria sú pries­to­ro­vo obmedzenejšie.

Voda posky­tu­je ply­nu­lej­ší pre­chod, väč­šie rozp­tý­le­nie látok do pries­to­ru, pre­to si mys­lím, že ale­lo­pa­tic­ké pre­ja­vy sa musia pre­ja­viť čas­tej­šie ako u rast­lín na suchej zemi. Pova­žu­jem to za eko­lo­gic­kú ana­ló­giu ku obran­ným mecha­niz­mom, ku ver­bál­nym pre­ja­vom nevô­le, ku kon­ku­renč­ným pre­ja­vom živo­čí­chov. Je však mož­né, že sub­strát v nádr­ži nepos­ky­tu­je toľ­ko mož­nos­tí ako sub­strát v prí­ro­de a pre­to sa ale­lo­pa­tia ľah­šie popí­še prá­ve v ume­lej nádr­ži. Pre­to­že v akvá­riu skôr prí­de k pre­ja­vu náh­le­ho sta­vu, naj­mä pre obme­dze­ný pries­tor. Vo svo­jej pra­xi som sa stre­tol s prí­pa­dom, kedy som pes­to­val Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v počte asi osem jedin­cov a pomer­ne veľ­ký Echi­no­do­rus. Iné rast­li­ny tam nebo­li. Pomer­ne uspo­ko­ji­vo rást­li aspoň dva roky. Avšak raz, behom dvoch dní sa doslo­va všet­ky kryp­to­ko­ry­ny roz­pad­li. Nezos­ta­lo z nich tak­mer nič, ston­ka sa odde­li­la od kore­ňa. Jedi­né čo z kryp­to­ko­rýn zosta­lo, bol kore­ňo­vý sys­tém, z kto­ré­ho som násled­ne kryp­to­ko­ry­ny ďalej pes­to­val. Echi­no­do­rus rás­tol pokoj­ne ďalej. Podob­ná situ­ácia sa mi neskôr zopa­ko­va­la zno­vu, v kom­bi­ná­cii s inou rast­li­nou. Neve­rím, žeby šlo o zná­mu kryp­to­ko­ry­no­vú cho­ro­bu, pre­to­že neviem o tom, že by sa iné pod­mien­ky sa meni­li. Šlo o pre­jav che­mic­ké­ho boja, kto­rý sa vie­dol zrej­me naj­mä boha­to roz­vet­ve­ný­mi koreň­mi oboch dru­hov rastlín.

Pod­ľa prí­tom­nos­ti kys­lí­ka roz­li­šu­je­me dva základ­né pro­ce­sy – ana­e­rób­ne a aerób­neAna­e­rób­ne pro­ce­sy pre­bie­ha­jú bez prí­stu­pu kys­lí­ka, naopak aerób­ne za prí­stu­pu kys­lí­ka. S tým­to popi­som sa stre­tá­va­me naj­mä pri roz­kla­de hmo­ty. Aerób­ne pro­ce­sy aj ana­e­rób­ne na kon­ci potrav­né­ho reťaz­ca zabez­pe­ču­jú bak­té­rie. Z tro­fic­ké­ho hľa­dis­ka roz­li­šu­je­me auto­t­rof­né bak­té­rie, kto­ré menia hmo­tu – zväč­ša anor­ga­nic­ké lát­ky za prí­stu­pu svet­la a hete­rot­rof­né bak­té­rie využí­va­jú ener­giu zlo­ži­tých orga­nic­kých zlú­če­ním bez prí­stu­pu svet­la tak. Pri ana­e­rób­nom spra­co­va­ní dochá­dza aj ku štie­pe­niu na alko­hol, metán, sul­fán, na pro­duk­ty jedo­va­té a teda nežia­du­ce pre život rast­lín a rýb v akvá­riu. Pre­to je nut­né dbať o dosta­tok nevia­za­né­ho kys­lí­ka v našom akvá­riu. Bak­té­rie hmo­tu mine­ra­li­zu­jú, táto ener­gia je opäť trans­for­mo­va­ná do vody, do kore­ňo­vej sústa­vy rast­lín, kde sa opäť stá­va prí­pad­ným začiat­kom kolo­be­hu látok.


The com­mu­ni­ty of fish, inc­lu­ding plants, mic­ro­or­ga­nisms, and all living orga­nisms in the tank, is con­si­de­red a bio­ce­no­sis. A ceno­sis is a com­mu­ni­ty. It is not possib­le to cle­ar­ly sepa­ra­te indi­vi­du­al parts, fac­tors that make up the bio­ce­no­sis. The bio­ce­no­sis, toget­her with the ina­ni­ma­te com­po­nents of the tank, forms an eco­sys­tem. Howe­ver, it is possib­le to talk about the aqu­arium eco­sys­tem, as well as the fil­ter or water drop­lets. In aqu­arium hob­by, the­se terms are not wide­ly used, per­haps becau­se they repre­sent arti­fi­cial eco­sys­tems that are clo­se­ly depen­dent on human ener­gy inputs. I men­ti­on them becau­se we can encoun­ter them in the con­text of desc­ri­bing natu­ral habi­tats. Espe­cial­ly in natu­ral habi­tats, the influ­en­ce of bio­tic (living) and abi­otic (non-​living) fac­tors on the life of fish and plants is cle­ar­ly visib­le. Only when taking into account geolo­gi­cal con­di­ti­ons – which are most­ly com­ple­te­ly nega­ted in the aquarium.

From the per­spec­ti­ve of adap­ta­ti­on to the fluc­tu­ati­on of eco­lo­gi­cal fac­tors, we dis­tin­gu­ish bet­we­en ste­no­eci­ous and eury­eci­ous spe­cies. Ste­no­eci­ous spe­cies tole­ra­te small fluc­tu­ati­ons, whi­le eury­eci­ous spe­cies tole­ra­te lar­ge fluc­tu­ati­ons in valu­es. Well-​known armo­red cat­fish Cory­do­ras have adap­ted to the­ir envi­ron­ment to the extent that they bre­at­he atmo­sp­he­ric air through the­ir intes­ti­nal muco­sa. Simi­lar­ly, laby­rinth fish bre­at­he atmo­sp­he­ric oxy­gen using the­ir laby­rinth organ, etc.

Accor­ding to trop­hic para­me­ters, plants are bio­mass pro­du­cers, ani­mals (inc­lu­ding fish) are con­su­mers. Mic­ro­or­ga­nisms pro­ces­sing mat­ter are decom­po­sers. Based on the sour­ce of ener­gy, orga­nisms are clas­si­fied as auto­t­rop­hic – obtai­ning ener­gy using light, and hete­rot­rop­hic – pro­ces­sing orga­nic and inor­ga­nic mat­ter. Among fish, the­re are vari­ous rela­ti­ons­hips with the­ir envi­ron­ment. The stu­dy of the­se rela­ti­ons­hips and the­ir orga­ni­za­ti­on is the focus of eco­lo­gy. For the aqu­arium hob­by­ist, the most inte­res­ting rela­ti­ons­hip is, of cour­se, the inte­rac­ti­on bet­we­en fish or bet­we­en fish, the sub­stra­te, and water.

Tech­no­lo­gy sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to the func­ti­oning of the aqu­arium and ensu­res life wit­hin it. It’s essen­tial to rea­li­ze that an aqu­arium is an arti­fi­cial sys­tem that is chal­len­ging to con­ce­i­ve wit­hout human inputs. Among the fun­da­men­tal fac­tors influ­en­cing the gro­wth of aqu­atic plants are light, nut­rient avai­la­bi­li­ty, water itself, sub­stra­te, and, in natu­re, soil. The­re is also a rela­ti­ons­hip bet­we­en fish and plants, and they mutu­al­ly influ­en­ce each other. Plants can cre­a­te the right mic­roc­li­ma­te for fish, pro­vi­ding hiding pla­ces and some­ti­mes even food.

The fac­tor of light divi­des plants into shade-​tolerant and light-​loving. The situ­ati­on is simi­lar to a forest whe­re the cano­py of tree cro­wns pla­ys a role, or in tro­pi­cal are­as, epip­hy­tes allow only about 1% of light to reach the lower lay­er abo­ve the ground. In the case of aqu­atic plants, the cano­py” inc­lu­des plants at the water sur­fa­ce, which are expli­cit­ly light-​loving. Light is also absor­bed by flo­ating plants, tal­ler plants, and even­tu­al­ly rea­ches the lower plants on the sub­stra­te, which are often also light-​loving. Alt­hough sun­light is the pri­ma­ry sour­ce of light in natu­re, and its light is much hig­her in quali­ty and inten­si­ty, it is often absor­bed abo­ve the water by forests or coas­tal vege­ta­ti­on. And, of cour­se, light is absor­bed by algae, auto­t­rop­hic mic­ro­or­ga­nisms, and the water itself. Shade-​tolerant plants inc­lu­de Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, Vesi­cu­la­ria dubayana.

Under cer­tain cir­cum­stan­ces, aqu­ariums can expe­rien­ce poiso­ning. It typi­cal­ly invol­ves ammo­nia poiso­ning, for exam­ple, cau­sed by a high level of orga­nic was­te, or poiso­ning by cer­tain metals from deco­ra­ti­ons. Inte­res­tin­gly, poiso­ning can also occur due to the influ­en­ce of the diges­ti­ve tracts of other fish pro­ces­sing food dif­fe­ren­tly. Carps are kno­wn for the­ir exc­re­ments being toxic to other fish spe­cies in this regard.

Com­pe­ti­ti­on is a well-​known term and a dri­ving for­ce in evo­lu­ti­on. Its mani­fe­sta­ti­ons are obser­vab­le in coun­tless forms among fish, plants, and other orga­nisms in our aqu­ariums. In some cases, we can’t spe­ak of enti­re­ly nor­mal beha­vi­ors, as aqu­arium ent­hu­siasts gene­ral­ly mimic natu­re, often with alte­red pat­terns. One case whe­re we might not ful­ly obser­ve com­pe­ti­ti­on is in food com­pe­ti­ti­on. In the aqu­arium, our inha­bi­tants seek food in a limi­ted spa­ce. Con­se­qu­en­tly, strong com­pe­ti­ti­ve beha­vi­ors do not emer­ge as in the wild. Fish com­pe­ti­ti­on in the aqu­arium is main­ly evi­dent in ter­ri­to­rial dis­pu­tes and during repro­duc­ti­ve acti­vi­ties. Howe­ver, com­pe­ti­ti­on is more pro­noun­ced among plants. Males of bet­ta fish, for exam­ple, disp­lay agg­res­si­on by enga­ging in fier­ce batt­les. This is espe­cial­ly obser­ved in natu­re, as such a com­bi­na­ti­on is not recom­men­ded in aqu­ariums. To con­firm this, one can use a mirror.

The rela­ti­ons­hip bet­we­en prey and pre­da­tor is obser­vab­le in the aqu­arium, some­ti­mes shoc­king to the unin­for­med. For ins­tan­ce, a small cope­pod can cre­a­te such a strong pre­da­to­ry pre­ssu­re on fish that the fry of the fish can suc­cumb. Cope­pods can lite­ral­ly nip at fish fry. Typi­cal pre­da­tors inc­lu­de pike hun­ting aqu­atic insects, smal­ler fish, and cer­tain cich­lids that prey on other fish, such as the South Ame­ri­can Astro­no­tus ocel­la­tus or Afri­can spe­cies of the genus Nim­boc­hro­mis. The­se rela­ti­ve­ly lar­ger fish, gro­wing over 20 cm, use an inte­res­ting tech­ni­que of simu­la­ting a dead fish lying on the bot­tom. Howe­ver, if a smal­ler fish, a kali­go­no” as the nati­ve popu­la­ti­on around Lake Mala­wi calls the­se fish, app­ro­aches them, they sud­den­ly come to life” and swift­ly try to sei­ze the­ir prey. Nar­ro­wing down the topic to the fact that both prey and pre­da­tor are fish, vari­ous hun­ting tech­ni­qu­es can be dis­tin­gu­is­hed based on the fis­h’s beha­vi­or. Some attack from the front, from the head, some from behind, from the tail, and others attack from the side. Of cour­se, some fish are indif­fe­rent to the­se dis­tinc­ti­ons. A pre­da­to­ry fish can con­su­me a fish who­se dia­me­ter is rough­ly the size of its eye. Natu­ral­ly, the­re are exceptions.

Among ter­res­trial plants, the­re is a phe­no­me­non kno­wn as alle­lo­pat­hy, whe­re cer­tain orga­nisms or plants exhi­bit into­le­ran­ce to each other to the extent of being capab­le of self-​destruction. Whi­le this phe­no­me­non has been scien­ti­fi­cal­ly desc­ri­bed among land plants, it is belie­ved that simi­lar che­mi­cal war­fa­re might occur more inten­si­ve­ly among aqu­atic plants due to the natu­ral pro­per­ties of water. Some aqu­arists recom­mend having a varie­ty of plant spe­cies in an aqu­arium rat­her than a few indi­vi­du­als of each spe­cies to avo­id poten­tial con­flicts. Howe­ver, this is not just a mat­ter of plant com­pe­ti­ti­on but also invol­ves con­si­de­ra­ti­ons like suitab­le sub­stra­te, water com­po­si­ti­on, fil­tra­ti­on met­hods, and more. The bio­lo­gi­cal pro­ces­ses of indi­vi­du­al plants and the aqu­arium eco­sys­tem, as well as water­cour­ses, lakes, or seas, are a wells­pring of ques­ti­ons, some of which remain unan­swe­red, and sur­pri­sing answers.

Water pro­vi­des a smo­ot­her trans­i­ti­on and gre­a­ter dis­per­si­on of sub­stan­ces into spa­ce. The­re­fo­re, alle­lo­pat­hic effects may occur more fre­qu­en­tly among aqu­atic plants than the­ir ter­res­trial coun­ter­parts. This can be vie­wed as an eco­lo­gi­cal ana­lo­gy to defen­se mecha­nisms, ver­bal expres­si­ons of dis­con­tent, or com­pe­ti­ti­ve beha­vi­ors among ani­mals. Howe­ver, it is possib­le that the aqu­arium sub­stra­te does­n’t pro­vi­de as many opti­ons as natu­ral sub­stra­tes, making alle­lo­pat­hy easier to obser­ve in arti­fi­cial tanks. In aqu­ariums, sud­den situ­ati­ons can ari­se, espe­cial­ly due to limi­ted space.

The pre­sen­ce of oxy­gen dis­tin­gu­is­hes two fun­da­men­tal pro­ces­ses — ana­e­ro­bic and aero­bic. Ana­e­ro­bic pro­ces­ses occur wit­hout oxy­gen, whi­le aero­bic pro­ces­ses occur in the pre­sen­ce of oxy­gen. The­se desc­rip­ti­ons are often encoun­te­red in the decom­po­si­ti­on of mat­ter. Both aero­bic and ana­e­ro­bic pro­ces­ses are hand­led by bac­te­ria at the end of the food chain. From a trop­hic per­spec­ti­ve, auto­t­rop­hic bac­te­ria trans­form mat­ter, usu­al­ly inor­ga­nic sub­stan­ces, in the pre­sen­ce of light, whi­le hete­rot­rop­hic bac­te­ria uti­li­ze ener­gy from com­plex orga­nic com­pounds wit­hout light. During ana­e­ro­bic pro­ces­sing, sub­stan­ces can be bro­ken down into alco­hol, met­ha­ne, sul­fi­des, and toxic byp­ro­ducts, unde­si­rab­le for the life of plants and fish in the aqu­arium. The­re­fo­re, it is essen­tial to ensu­re an ade­qu­ate supp­ly of free oxy­gen in our aqu­ariums. Bac­te­ria mine­ra­li­ze mat­ter, and this ener­gy is trans­for­med back into water and the root sys­tems of plants, beco­ming a poten­tial star­ting point for the cyc­le of sub­stan­ces once again.

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Dolné Považie

Hits: 836

Dol­né Pova­žie tvo­ria okre­sy Galan­ta, Pieš­ťa­ny, Šaľa, Hlo­ho­vec, Trna­va a z okre­su Nové Mes­to nad Váhom 4 juho­vý­chod­né obce (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Dol­né Pova­žie com­pri­ses the dis­tricts of Galan­ta, Pieš­ťa­ny, Šaľa, Hlo­ho­vec, Trna­va, and four sout­he­as­tern muni­ci­pa­li­ties from the Nové Mes­to nad Váhom dis­trict (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post