2006, Biológia, Časová línia, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Pôrodnička pre živorodky

Hits: 15524

Autor príspevku: Ivan Vyslúžil

Dospelé ryby živorodiek čerstvo narodené rybky väčšinou požierajú. Pôrodničky slúžia na zachovanie čo najväčšieho počtu mladých po pôrode. Na výrobu pôrodničky potrebujeme: PET fľašu, najlepšie 2-litrovú, sieťku napr. z košíčkov na ovocie, minimálne 3 gumičky, 10 cm drôtu, nožnice a nôž. Stačí, odrezať PET fľašu, nasadiť sieťku, zagumičkovať a pomocou drôtu zavesiť na stenu akvária. Vrch pôrodničky je vhodné zakryť. Na fotografiách je vidno, že je to jednoduché. Prečo práve tento druh pôrodničky? Pretože nás finančne nič nestojí, zhotovíme si ju aj bez veľkej námahy a v krátkom časovom úseku. Manipulácia s ňou v akváriu je nenáročná. Gravidná samička má v nej to čo je pri pôrode živorodiek veľmi dôležité – súkromie. My máme prehľad kedy a koľko samičiek porodilo, koľko majú mladých. Jednoducho sa dá zistiť koľko samičiek rodilo.

Use Facebook to Comment on this Post

2008, Akvaristické akcie, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Školenia posudzovateľov akváriových rýb

Hits: 4611

Rok 2008 – Autori textu: Peter Kaclík, Marián Stieranka

Cez druhý marcový víkend (8. 3. – 9. 3. 2008) usporiadal Slovenský zväz chovateľov školenie posudzovateľov akváriových rýb. Organizačne školenie pripravil Klub chovateľov živorodých rýb. Školenie malo aj medzinárodné zastúpenie. Okrem slovenských posudzovateľov sa ho zúčastnili aj posudzovatelia z Poľska a Čiech. O program sa staral predovšetkým Marián Stieranka a Milan Vetrák – domáci Banskobystričania. Celkový počet účastníkov bol 21. Prítomní boli aj dvaja noví adepti z Bratislavy – Miloslav Pešek a Pavol Sedlák. Český klub Guppy zastupoval Jiří Hřivňák a Jaroslav Baleja. Za poľskú organizáciu KPR prišli Boguslaw Micinski a za PTAT Janusz Oziomek, Jozef Kania, Artur Zawadowski a Alfred Górny. Na začiatku sme sa oboznámili s niektorými novinkami v  IKGH. Ocenili sme jednotlivých chovateľov, ktorí sa umiestnili v minuloročných súťažiach. Môžem sa pochváliť, že najúspešnejší chovateľ cestoval v rovnakom aute na školenie ako ja ;-). Čo znalejší, nemusíte dlho váhať, stal sa ním aj v roku 2007 Ivan Vyslúžil . Vari chvalabohu, že nechová aj Xiphophorus variatus, potom by pobral asi aj ceny pre variatusky ;-).

Prvá prednáška, resp. skôr cvičenie bolo venované bodovým hodnoteniam v kategórii Guppy. Tendencia, ku ktorej nás na školení viedol Marián bola taká, aby sme si dávali väčší pozor pri bodovaní veľkostných parametrov kolekcií (dĺžka tela, chrbtovej a chvostovej plutvy), ktoré sa nemerajú, ale odhadujú. Uviedol, že oko chovateľa je veľmi špecifické. Mali sme k dispozícii prehľad individuálnych hodnotení jednotlivých posudzovateľov z dvoch výstav zorganizovaných v minulých rokoch. V druhej prezentácii sme sa venovali možným problémom pri posudzovaní kategórie Guppy párov z pohľadu farebnej jednotnosti kolekcie. Na jednotlivých slajdoch sme videli najprv samičku a snažili sme sa uhádnuť sfarbenie samca. Občas to viedlo k polemike, či samec vôbec patrí ku samičke. V poobedňajších hodinách sme po skupinách posudzovali dve kolekcie Xiphophorus helleri, dva páry Poecilia reticulata a jednu  kolekciu Guppy triá. Posudzovanie bolo skúšobné a v konečnom dôsledku malo viesť k porovnaniu individuálnych posúdení jednotlivých posudzovateľov. Miestami bolo veľmi rušné, viedli sa dlhé, niekedy aj hlučnejšie rozpravy, ktoré som zachytil fotoaparátom. V nedeľu sme mohli vďaka Martinovi Fodorovi jednotlivé hodnotenia porovnať. Martin jednotlivé bodovacie lístky zapísal do počítača. Možnosť takéhoto veľkého porovnania je možná iba na podobnom stretnutí posudzovateľov. Poznamenávam, že pre mňa je samotný akt posudzovania veľmi zaujímavý. Posudzovali sme anonymne, ale za seba môžem povedať, že som zo sebou celkom spokojný :-). Odovzdal som šesť bodovacích lístkov a uletel som do krajných hodnotení iba raz. Jednému páru mečoviek som nadelil 96 bodov zo 100 možných. Určite prospešná bola v závere školenia aj široká diskusia k problematike posudzovania bojovníc a k prípadnej možnosti  vytvorenia jednotného štandardu pre ich posudzovanie v Európe. Najmä poľská strana prejavila veľký záujem o stretnutie širšieho počtu účastníkov na jednom mieste v tejto otázke. Organizátori sa o nás dobre postarali, dostali sme najesť, napiť, mali sme kde spať. Vzájomne sme sa obohatili, nálada na školení bola výborná. Keďže spomedzi nás sú dvaja posudzovatelia majitelia miestnych akvaristík, tak sme ich viackrát navštívili. V sobotu večer sme sa spolu vybrali trochu zabaviť. V nedeľu na obed školenie skončilo a my sme sa pobrali domov. Ryby sa nám nezunovali, tak sme sa cestou späť zastavili u dvoch chovateľov.

Rok 2007

Od 31.marca do 1.4.2007 sa konalo v Sielnici školenie posudzovateľov rýb pod hlavičkou SZCH a Klubu živorodých rýb. Klub živorodých rýb združuje chovateľov z rôznych klubov Slovenského zväzu chovateľov (SZCH) a okrem iného pre nich pripravuje školenia. V praxi sa posudzuje u nás kategória Guppy a Xipho-Molly, čiže druhy Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops, P. velifera a P. latipinna. V týchto kategóriách sa aj konajú školenia. Školeniami v kategórii Betta splendens sa klub len začína zaoberať. Každopádne sa ale členovia klubu ako vystavovatelia zúčastňujú aj súťaží bojovníc. Súťaže sa konajú na národnej aj medzinárodnej úrovni, nič však nebráni ani tomu, aby sa niekde konala lokálna súťaž, resp. výstava, na ktorej by Klub živorodých rýb participoval. Súťaží sa predsa kvôli radosti. Na školenie som sa vybral spolu s Ivanom Vyslúžilom a Braňom Barčinom. Do Sielnice sme dorazili na miesto činu šťastne a už hodinu pred začiatkom školenia. Tak sme jemne zburcovali telefonátmi ostatných účastníkov a organizátorov. Úvodom sme si povedali novinky z IKGH – čo je medzinárodná organizácia pre chovateľov gupiek, a ktorá zastrešuje napr. aj ME. V priebehu víkendu sme sa aj čiastočne oboznámili s novými iniciatívami v štandarde Betta splendens. Keďže väčšina z nás ryby nielen posudzuje, ale aj vystavuje, v rámci školenia sme si pochválili výsledky jednotlivcov aj celého klubu. Úspechy zbierali viacerí, ale zdalo sa mi trochu, že Ivan Vyslúžil zbiera iba zlato ;-). Nie, samozrejme nie je to celkom tak, ale treba povedať, že v rámci Slovenska ide o najúspešnejšieho chovateľa v kategóriách Xipho-Molly aj Guppy. Tento rok sme sa traja členovia stali posudzovateľmi, a tým sme rozšírili rady starších posudzovateľov. Tri roky sme čakali na túto chvíľu. Okrem mňa ešte Braňo Barčin a Martin Fodor. Tento rok sme sa venovali predovšetkým gupkám. Hlavná duša Marián Stieranka si pripravil viacero, povedal by som, seminárnych vstupov a niektoré z nich sme si „odcvičili„. Hovorili sme o tvare plutiev, o farbe tela, plutiev, o hodnotení apod. Zaujímavá bola úvaha o tom, prečo v kategórii Guppy špičkové kolekcie dostávajú len 80 bodov, pričom kolekcie Xipho-Molly nad 90 bodov. Predstavili sme si tohtoročné výstavy a dohadovali sme sa, kto kam pôjde posudzovať. Tohto roku nás čaká viacero výstav aj na Slovensku, takže sme sa živo zaujímali o výstavy v Martine, v Hrabušiciach aj v Bratislave.

Školenie sa nieslo v priateľskom duchu. Viacerí z nás využili príležitosť a vymenili sme si skúsenosti, dojmy. Spoločne sme sa dvakrát naobedovali, raz navečerali. Cez deň sme boli pozrieť dve akvaristiky dvoch aktérov školenia. Ľutujem, ale ja som sa jednej nezúčastnil, ale po večeri som si to vynahradil u Riša Tokuševa svojou druhou návštevou. Zopár fotografií z toho sa nachádza vo fotoreportáži. Po spoločnej večeri nám niektorým bolo málo a tak sme ešte posedeli aj v podniku. O všetko bolo výborne postarané, takže sme sa na ubytovni vyspali a ráno sme sa pobrali opäť na školenie. Na druhý deň – v nedeľu sme sa venovali praktickému posúdeniu rýb. K dispozícii sme mali ryby molinézie, xipho, guppy a dokonca aj betty. Bojovnice, ktoré sme mali, sme sa pokúsili spoločne podrobne zhodnotiť. Na obed sme sa rozlúčili a pobrali sme sa domov.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Osvetlenie akvária

Hits: 26319

Svetlo je podstatnou abiotickou zložkou, ktorou sa musí akvarista v byte zapodievať. Za jeho výdatnej pomoci prebiehajú v akváriu biologické biochemické aj fyzikálne procesy. Keďže v miernom pásme, v ktorom sa nachádzam ja, a asi aj väčšina z vás, kde je dĺžka slnečného svitu od jesene do jari nedostatočná, zabezpečenie umelého osvetlenia je nevyhnutné. Samotné slnečné lúče sú síce primárnym zdrojom energie, avšak nie sú príliš žiaduce v akvaristike. Dôvodom je to, že lúče v prírode nedopadajú mimo hladiny. V umelých nádržiach však dopadajú na bočné steny, čo je často dôvodom rias na čelnom skle aj vo vode. Navyše vodné toky tečú v dolinách, a tie sú neraz zarezané v krajine, v skalách. Z geomorfologického hľadiska sa dá predpokladať, že vodný tok tečie v zvlnenom profile. To znamená, že slnečné lúče ťažšie prenikajú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prírode je okrem toho často znečistená, alebo jednoducho zafarbená.. Aj preto odporúčam mať akvárium v tmavšej časti miestnosti, a svietiť počas dná radšej umelým svetlo. Je len samozrejmé, že slnečného svetla sa celému kompletu pravdepodobne aj tak dostane dosť. Ani rybám by sa asi nepáčilo neustále plávať v tme. Svoju úlohu má aj estetické a funkčné hľadisko, najmä pri pozorovaní života v akváriu. Ryby nedokážu príliš svetlo prijímať očami. Nie do takej miery ako cicavce, alebo hmyz. Je to možno zvláštne, ale evolučne nedosiahli taký stupňa vývoja, ako by sme si asi na prvý pohľad mysleli. Ryby prijímajú svetlo hlavne kožou, celým povrchom tela.

Pri nadbytku svetla v akváriu, vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla, hnedé riasy. Kedysi sa používali v chovateľstve vôbec žiarovky. Už dávnejšie sa od toho upustilo. Je to vhodné napr. pre plazy do terária, kde tento skvelý vynález slúži skôr ako zdroj tepla, ako svetla. Nájdu prípadne uplatnenie pre rastlinné akvária ak akvarista nemá iný zdroj teplého svetla. Pretože rastliny preferujú skôr teplú zložku farebného spektra, ktorú poskytuje bežná žiarovka. Je to podobné ako u suchozemských rastlín. Chlorofyl je obsiahnutý aj vo vodných rastlinách, len riasy obsahujú iný typ chlorofylu. Suchozemské rastliny majú fotosyntetickú účinnosť iba 1 %, takže je to z ľudského pohľadu, mrhanie energie. Je to zapríčinené špecializáciou enzýmov, chlorofylu a širokopásmovosťou spektra prirodzeného svetla. Žiarovky odovzdávajú akvaristovi energiu tak, že 20 % sa transformuje na svetlo a 80 % na teplo. Tento stav nie je veľmi žiaduci. Akvarista potrebuje z osvetlenia získať svetlo, teplo je nadbytočné. Navyše zabezpečiť dostatočné žiarovkové osvetlenie pre napr. väčšiu nádrž môže byť problém. Problémom je aj to, že žiarovkové svetlo je bodové. Tieto nedostatky však nemajú žiarivky. Ich svetlo sa šíri rovnomernejšie a energiu odovzdáva zhruba v opačnom pomere ako žiarovka – 85% svetlo, 15% teplo. Existujú rôzne odporúčania, pre žiarovky odporúčam 1 – 2 W na 1 l objemu.

Pre žiarivkové trubice – na 1 dm2 plochy dna minimálne 1W, optimálne  1.5 – 2 W pri nádržiach do výšky 50 cm. Tí čo chcú pestovať rastliny môžu použiť ešte vyššie výkony, avšak potom hrozí vysoká koncentrácia rias. Samozrejme, že to nie je len o wattoch. Záleží na svetelnom toku, na tom akej kvality je dané svetlo, či poskytuje teplú bielu, studenú bielu, modré, červené svetlo, atď. Parametre by mali byť uvedené na trubiciach, odporúčam si to riadne pred kúpou preštudovať. Bežne sa používajú trubice, ktorých teplota farby je od 3500 – do 25000 Kelvinov. Pre rastlinné akvárium odporúčam teplejšie farby – pod 5000K. Pre bežného akvaristu 6500 K, pre morského akvaristu nad 9300 K. Použiteľnosť trubíc je často u špeciálnych akvaristických trubíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľmi krátka doba. Po nej je dobré trubice vymeniť, ich účinnosť klesá až na 50%. Obyčajnejšie trubice, vydržia účinne oveľa dlhšie. Pri všetkých trubiciach, s ktorými som sa doteraz stretol, bola uvedená životnosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špeciálne trubice nedosiahnu za 0.5 roka 10 000 svetelných hodín a ich výkonnosť pritom rapídne klesá. Iné trubice pri konci životnosti ešte stále majú 80 – 90 % účinnosť. Preferujem trubice Philips, Osram. V každom prípade je dobré mať poruke nejaké náhradné trubice.

Pre vyššiu životnosť trubíc je ideálne mať medzi vypínačom a štartérom predradník. Svetlo sa bude spínať naraz, a výrazne sa predĺži životnosť trubice. Ako alternatíva ku lineárnym žiarivkám – trubiciam je možné použiť aj kompaktné žiarivky. Tie sú napokon dnes už bežne dostupné v hypermarketoch. Ich účinnosť je samozrejme nižšia. Pre akvária vyššie ako 50 cm sa odporúčam tzv. HQI výbojky. Tie sú schopné účinnejšie presvietiť vyšší vodný stĺpec ako žiarivky. Pre to, aby naša nádrž prosperovala je ideálne mať pravidelné, resp. objektívne kontrolovateľné spínanie svetla. Je to lepšie riešenie ako sa spoliehať na ľudský faktor. Komplety s rastlinami by mali mať dostatok svetla počas dňa 12-14 hodín,. Predstava, že stačí poskytovať prosperujúcemu akváriu svetlo iba večer je mylná. Vodné rastliny sú skôr schopné prispôsobiť sa slabému zdroju osvetlenia ako jeho nedostatočnej dĺžke. Pre optimálne zabezpečenie pravidelnému svetelného režimu sú ideálne spínacie hodiny. Pravidelnosť režimu vplýva výrazne aj na aktivitu a celkové správanie rýb. Niektoré ryby dokonca začnú inak plávať. Je to známe napr. o neónkach. Ak im poskytneme bočné svetlo, ktoré nedopadá zvrchu, tak sa stane, že neónky začnú úplne mimovoľne plávať šikmo. Ako by sa im naklonila zem – snažia ja plávať kolmo na smer dopadajúcich lúčov. Napr. živorodky veľmi rýchlo „ožívajú“ po zasvietení po predchádzajúcej „tme“, cichlidám sa narúša biorytmus a oveľa dlhšie im trvá, než ich „presvedčím“ aby sa aspoň trochu rozplávali. Druhá strana mince je zase fakt, že pri tme nie sú také „slepé“. Napokon sami dobre vieme, že tma a svetlo vplýva výrazne aj na človeka. Problémom je, že spínacie hodiny trpia na vysokú indukčnú záťaž. Najpoužívanejšie žiarivkové trubice majú vysokú indukčnú záťaž, napriek relatívne nízkemu odberu prúdu. Preto odporúčam mechanické spínacie hodiny, alebo preverené digitálne. Mám skúsenosť, že digitálne spínacie hodiny sa často resetovali.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Fyziológia rýb a rastlín

Hits: 14731

Ryby

Krvný obeh rýb je jednoduchý, nervová sústava obdobne – tvorí ju jednoduchý mozog a miecha. Ryby dýchajú žiabrami, no niektorým druhom sa vyvinulo aj iný príjem vzduchu. Napr. pancierniky dýchajú črevnou sliznicou atmosférický kyslík. Labyrintkám na rovnaký účel slúži tzv. labyrint. Labyrint je pomerne zložitý ústroj, ktorý sa vyvíja napr. bojovniciam, guramám po 50 dni ich života. Akvarijné ryby sa dožívajú 0.5 až 20 rokov. Pre veľmi hrubé porovnanie sa dá uvažovať, že menšie druhy sa dožívajú nižšieho veku a väčšie druhy vyššieho. Napr. neónky sa dožívajú 2 – 3 roky, dánia, tetry, gupky 4 – 5 rokov, kaprozúbky 1 – 4 roky, prísavníky Ancistrus – 8 – 10 rokov, no väčšie cichlidy aj 10 až 20 rokov. Sumčeky Corydoras sa neraz dožijú 18 rokov. Akvariové ryby rastú postupne. Dá sa povedať, že rastú celý svoj život. Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú – ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme rybám časom väčšiu nádrž, vedia náhle narásť. Prípadne ryby nám rastú, ale vo väčšej nádrži rastú oveľa rýchlejšie. Niektoré ryby napr. nedostanú správnu stravu a akvaristi vravia, že sú tzv. seknuté. Môže to byť spôsobené napr. tým, že sú kŕmené inak ako boli u iného akvaristu. Dôvodov na pomalý rast, resp. jeho zastavenie je však neúrekom. Sú niektoré taxóny, ktoré rastú rýchlejšie geneticky. Ide napr. o kaprozúbky, ktoré sa musia za jedinú sezónu – polroka, narodiť, dospieť, rozmnožovať sa a čoskoro aj zomrieť.

Ryby sa vyznačujú premenlivou teplotou tela – patria medzi poikilotermné živočíchy – to znamená, že si nedokážu zabezpečiť vlastné teplo, sú v tomto smere závislé od teploty okolitého prostredia. V praxi – ryba nachádzajúca sa vo vode s teplotou 25°C má teplotu tela rovnako 25°C. Je dobre si uvedomiť, že voda ma inú tepelné vlastnosti ako napr. vzduch, prípadne kov. Na jej zahriatie je treba väčšie množstvo energie ako pri vzduchu. To znamená, že aj na ochladenie je treba vyvinúť viac úsilia. Podrobnejšie sa týmito energetickými nákladmi zaoberá iný článok.

Možno ste si všimli, že veľká vodná nádrž dokáže ovplyvniť okolitú klímu. Voda drží teplo, ktoré v lete ochladzuje a v zime otepľuje. Podobne sa správa aj more. Vo vode sa oveľa rýchlejšie stráca aj teplo nášho tela – vtedy keď vstúpime vo vody, asi 200 krát rýchlejšie pri rovnakej teplote ako na vzduchu. Tepelné vlastnosti vody je vhodné poznať. Vo vyššej teplote vody sa ryby často cítia lepšie, no táto teplota znižuje ich vek – keďže patria medzi organizmy, ktoré si nevedia udržať stálu teplotu tela, ich metabolizmus je pri vyššej teplote na akú sú geneticky adaptované, unavovaný viac. Vyššia teplota dokáže životný cyklus rýb znížiť aj na polovicu. Vyššia teplota znižuje časom kondíciu, obranyschopnosť. Krátkodobo ryby vydržia aj vysoké a veľmi nízke teploty. Teplota ktorú sú schopné zniesť je 43°C. Po prekročení tejto hranice sa ryby dusia, strácajú koordináciu a kapú. Podobne sa správajú aj po znížení teploty pod 5°C. Je samozrejmé, že niektoré druhy sú odolnejšie viac, iné menej. Samozrejme mám na mysli bežné druhy tropického a subtropického pásma.

Svetlo ryby vnímajú pomerne slabo. V porovnaní trebárs z cicavcami, hmyzom, hlavonožcami je to pomerne slabé. Ich  krátkozraké oči nepatria medzi ich dobre vyvinuté zmysly. Ryby nemajú viečka, ani slzné žľazy. Ryby počujú infrazvuk. O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné zvuky nepočujú – ak sa vám to zdá – tak potom reagujú na vlnenie, ale náš rozhovor určite nepočujú. Ich sluchové ústroje sú skôr orgánom rovnováhy. Bočná čiara je orgán, ktorý dokáže veľmi veľa. Pomocou neho sa vedia napr. oslepené jedince orientovať. Dokonca veľmi bezpečne. Pravdepodobne ním veľmi presne vnímajú vlnenie, tlak, smer, prúdenie, elektromagnetické vzruchy, potravu, prekážky, ktoré dokážu najlepšie spracovať a následne sa podľa nich riadiť.

Ryby majú aj hmatové a čuchové bunky. Chuťové bunky sa nachádzajú aj v ústach ako by sme mohli predpokladať, no veľká časť sa nachádza na plutvách. Je to zaujímavé, ale ryba sa dotkne potravy plutvou a vie, či je sústo môže chutiť, alebo nie. Ryby sa vyznačujú pohlavným dimorfizmom. Zaujímavý je však fakt, že niektoré druhy živorodiek dokážu za určitých okolností zmeniť pohlavie. Tento jav sa vyskytuje najmä u mečúňa mexickéhoXiphophorus helleri. V prípade, že sa v akváriu nachádza vysoká prevaha samičiek – je teda nedostatok samcov, môžu sa niektoré samičky zmeniť na samca – narastie im mečík, gonopódium atď. Mnoho však z takýchto samcov je neplodných. Mne samému sa to v mojej praxi stalo, keď som choval dlhší čas mečúne. Zmena pohlavia sa vyskytuje aj u iných druhov živorodiek, nie však tak často ako u X. helleri. Z hľadiska plodnosti Xiphophorus helleri je zaujímavé, že čím neskôr dôjde ku začiatku rastu mečíka samcov – vlastne ku dospievaniu, tým je samček spravidla plodnejší. Ako však naznačujem v predchádzajúcom odstavci, ak k tomu dôjde zmenou pohlavia, často sú samci úplne neplodní. Takzvaný skorí samci, ktorým sa mečík a gonopódium tvorí v skorom veku majú vyššiu dispozíciu k neplodnosti.


Rastliny

Rastliny žijúce pod vodou, resp. vodné rastliny vyskytujúce sa v akvaristike sú veľmi blízke príbuzné svojim suchozemským ekvivalentom. Rovnako obsahujú cievne zväzky, ktoré sa nazývajú žilnatina. Tieto cievy a cievice sú obyčajne dobre viditeľné. Rastliny dýchajú počas celého 24 hodinového cyklu, cez deň – resp. za dostatku svetla prijímajú oxid uhličitý a vodu a tvoria z tejto neústrojnej hmoty sacharidy (stavebné látky) najmä pre konzumentov a životodarný kyslík. Na rozdiel od suchozemských rastlín sú vodnému prostrediu prispôsobené tak, že príjem živín, dýchanie prebieha celým povrchom rastliny (často aj koreňom). Vodné rastliny nemajú prieduchy – suchozemské rastliny majú prieduchy na spodnej strane listov. Rastliny produkujú prostredníctvom fotosyntézy kyslík. V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – bublinky, koncentrácia kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Avšak vzhľadom na dosť rozdielne fyzikálne a chemické podmienky a celkový charakter vodných rastlín, fotosyntéza vodných rastlín prebieha oveľa pomalšie ako u rastlín suchozemských – teda aj rastové prírastky sú preto menšie.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post