Akvaristika, Technika, Údržba

Údržba akvária

Hits: 34844

Keď sme si zaob­sta­ra­li akvá­ri­um, je tre­ba sa oňho sta­rať. Nie je to kom­plet, kto­rý sa raz pri­pra­ví a potom exis­tu­je sám. Kaž­dé akvá­ri­um potre­bu­je od člo­ve­ka urči­té vstu­py – ener­giu, kto­rú je nut­né vyna­lo­žiť na zacho­va­nie živo­ta v ňom. Nie­kto­ré zása­hy sú nut­né z hľa­dis­ka fun­kcie, nie­kto­ré sú viac-​menej este­tic­ké. Medzi vyba­ve­nie na údrž­bu by som zara­dil: sieť­ky, hadi­ce, hadič­ky, drô­ten­ku, odka­ľo­va­cí zvon, ved­rá, nož­ni­ce. Vodu je tre­ba z času načas vyme­niť. Akvá­ri­um totiž nedo­ká­že zabez­pe­čiť celý kolo­beh látok, nie­kto­ré musia byť z neho odo­be­ra­né, iné pri­dá­va­né. Nie je tomu ako v prí­ro­de, kde je vo vod­ných tokoch, jaze­rách a moriach neus­tá­ly prie­tok, kto­rý pri­ná­ša nové živi­ny, a spra­co­va­né odná­ša. Exis­tu­jú síce aj prie­to­ko­vé kom­ple­xy, ale nie sú bež­né a nedo­sa­hu­jú samoz­rej­me pri­ro­dze­né roz­me­ry. V takom prí­pa­de môže­me hovo­riť o eli­mi­ná­cii pra­vi­del­ných výmen vody. Dá sa to nazvať kon­ti­nu­ál­nou výme­nou vody. Vráť­me sa však do bež­né­ho sta­vu. Ako čas­to tre­ba vymie­ňať a aké množ­stvo závi­sí od veľ­mi veľa fak­to­rov. Ak mám na mys­li bež­né akvá­ri­um rado­vé akva­ris­tu, bež­ná výme­na by nema­la pre­siah­nuť tre­ti­nu obje­mu nádr­že. Voda sa vymie­ňa za vodu čis­tú, prí­pad­ne upra­ve­nú – napr. osmó­zou. V prí­pa­de ak vám voda pení, voda je špi­na­vá ale­bo orga­nic­ky sil­ne zne­čis­te­ná. Čis­tá voda nepe­ní. Pene­nie sa môže až pri fil­trá­cii.

Far­ba vody v akvá­riu by mala byť hne­do­žl­tá až zele­ná. Aj číra priez­rač­ná čis­tá voda je nie­ke­dy zna­kom vyso­ké­ho obsa­hu škod­li­vých dusi­ta­nov. Sklo sa vply­vom osvet­le­nia a den­né­ho svet­la zaria­si. Je mož­né, že vám ho prí­sav­ní­ky, sli­má­ky “čis­tia”, napriek tomu je sklá nut­né očis­tiť. Napr. drs­nej­šou hub­kou na riad, ban­ko­ma­to­vou kar­tou ale­bo mäk­kou drô­ten­kou. Vždy daj­me dozor nato, aby sa nám do tých­to nástro­jov nedos­tal sub­strát z dna. Pre­to­že aj malé zrn­ko štr­ku doká­že účin­ne doškra­bať sklo. Mag­ne­tic­kú škrab­ka a žilet­ka majú nevý­ho­dou v tom, že sklo ľah­ko doš­kria­bu. Vod­ný kameň sa ľah­ko odstrá­ni mäk­ká drô­ten­ka. Ak chce­me a môže­me pou­žiť ché­miu, tak sa hodí kyse­li­na fos­fo­reč­ná prí­pad­ne ocot. Sil­nej­šie kyse­li­ny sú prí­liš sil­né pre naše ruky. Napr. pomo­cou han­drič­ky. Aj vte­dy pomô­že abra­zív­na drô­ten­ka. Kry­cie sklo sa rov­na­ko ľah­ko čis­tí drô­ten­kou. Čel­né sklo spre­du odpo­rú­čam čis­tiť čis­tou vodou dvo­ma han­dra­mi – jed­nou na mok­ré a dru­ho­vu na suché čis­te­nie – leštenie.

Vnú­tor­né fil­tre je potreb­né čis­tiť pomer­ne čas­to. Ako čas­to, závi­sí od mno­hých fak­to­rov. Kaž­dý akva­ris­ta sa musí naučiť odhad­núť správ­ny čas, ale dá sa pove­dať, že prie­mer­ná doba by v nor­mál­nom spo­lo­čen­skom akvá­riu, kto­ré nie je pre­ryb­ne­né moh­la, činiť 1 týž­deň. V prí­pa­de, že fil­ter nasal do seba toľ­ko čas­tíc, že je doslo­va nasa­tý na trub­ku v ňom, je ho tre­ba ihneď vyčis­tiť. Pozor, pre­to­že fil­ter doká­žu upchať aj vežov­ky malaj­ské. Raz za čas je nut­né vyčis­tiť aj lopat­ky čer­pad­la, celé zaria­de­nie fil­tra pre­myť pod vodou, vyke­fo­vať, vyraj­bať jed­not­li­vé čas­ti. Fil­trač­ný moli­tan vnú­tor­né­ho fil­tra je lep­šie neumý­vať pod tečú­cou vodou vodo­vod­nej sie­te, ale vo vode, kto­rú pred­tým zle­jem z nádr­že. Vodo­vod­ná voda by moh­la ublí­žiť bak­té­riám, kto­ré sú v moli­ta­ne. Pokiaľ umy­je­me fil­trač­nú náplň vodou z akvá­ria, prí­pad­ne vodou neob­sa­hu­jú­cou nežia­du­ce ply­ny, zacho­vá­me fil­ter funkč­ný. V inom prí­pa­de sa bak­té­rie v ňom zde­ci­mu­jú. Pokiaľ dáva­te do akvá­ria nový moli­tan, tro­chu ho zašpiň­te pomo­cou inej vlož­ky z už zabe­ha­né­ho fil­tra, ale­bo ho aspoň napus­ti­te vodou zo star­šie­ho akvá­ria. V prí­pa­de von­kaj­šie­ho fil­tra sta­čí fil­trač­ný moli­tan menej čas­to. Na začiat­ku čas­tej­šie, neskôr občas. Rov­na­ko aj fil­trač­nú vatu a ostat­né čas­ti fil­tra. Von­kaj­ší fil­ter je výhod­ný z hľa­dis­ka údrž­by, po jeho zakú­pe­ní je nut­né sa oň viac sta­rať, ale nie sú oje­di­ne­lé prí­pa­dy, kedy akva­ris­ta čis­til moli­tan po roku a všet­ko bolo v poriad­ku. Opti­mál­na veľ­kosť všet­kých fil­trov a ich zlo­žiek závi­sí od záťa­že nádr­že, jej veľ­kos­ti. O ohrie­vač sa netre­ba oso­bit­ne sta­rať, aku­rát by som ho raz začas očis­til od rias, napr. mäk­kou drôtenkou.

V prí­pa­de, že vodu vymie­ňa­me, odka­ľu­je­me, je vhod­nej­šie ohrie­vač odpo­jiť elek­tric­kú sieť, naj­mä ak vymie­ňa­me väč­šie množ­stvo. V takom prí­pa­de sa môže stať, že časť ohrie­va­ča (naj­mä so sil­nej­ším prí­ko­nom) je sil­ne roz­pá­le­ná a po dopl­ne­ní oby­čaj­ne stu­den­šej vody môže prask­núť. To či je odka­ľo­va­nie nut­né je indi­vi­du­ál­ne. Zále­ží od množ­stva rýb, ich cha­rak­te­ru, fil­trá­cie, vzdu­cho­va­nia a spot­re­by rast­lín. Ak sa vám det­ritroz­kla­da­jú­ce sa exkre­men­ty rýb a nespot­re­bo­va­né­ho krmi­va roz­má­ha, pri­stúp­te k odka­ľo­va­niu. Sú na to urče­né zvo­ny, kto­ré sú na zakon­če­né šir­ším hrd­lom, kto­ré vedie to užšej čas­ti, na kto­rú, ale­bo do kto­rej sa vkla­dá hadi­ca. Prí­pad­ne môže­te odka­liť akvá­ri­um aj samot­nou hadi­cou, ale oby­čaj­ne je to dosť neprak­tic­ké, pre­to­že hrub­šou hadi­cou vtiah­ne­te aj štrk a pie­sok, a men­šou hadi­cou zase ope­rá­cia trvá neúmer­ne dlho. Samot­ný det­rit je samoz­rej­me do urči­tej mie­ry žia­du­ci, za pred­po­kla­du, že pes­tu­je­me rast­li­ny. Pre­to­že rast­li­ny det­rit spot­re­bú­va­jú a menia ho na rast­lin­nú hmo­tu – je to vlast­ne ich potra­va. Ak máme v nádr­ži čier­ne stmav­nu­té plo­cha dna, je už det­rit v defi­ci­te kys­lí­ka a dáv­no sme ho mali odka­liť. Ak vám dob­re ras­tú vod­né rast­li­ny, je nut­né ich z času na čas pre­rie­diť. Prí­pad­ne očis­tiť od rias – mecha­nic­ky, pre­sa­diť, inak zora­diť. Rast­li­ny sa zastri­há­va­jú. Ak napr. chce­me vytvo­riť kobe­rec z vod­ných rast­lín, je dob­ré na začiat­ku stri­hať viac. Hni­lé, zažlt­nu­té lis­ty je tre­ba z akvá­ria odstra­ňo­vať. Men­šie rast­li­ny je dob­ré sadiť pin­ze­ta­mi. Pri zastri­há­va­ní odpo­rú­čam ostré nož­nič­ky. Pri kore­ňoch odstrih­ni­te rad­šej viac, sta­ré kore­ne aj tak naj­skôr zhni­jú a samot­ný ten­to pro­ces hni­tia nie je žiaduci.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Technika, Živočíchy

Vzduchovanie a kyslík vo vode

Hits: 35045

Kys­lík je plyn, kto­rý sa v našich mys­liach spá­ja so živo­tom. Pri­már­nym zdro­jom kys­lí­ka sú rast­li­ny. Vo vode je ho ove­ľa menej ako vo vzdu­chu. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ka vo vode je závis­lá od tep­lo­ty vody. Čím je tep­lo­ta v akvá­riu vyš­šia, tým je kon­cen­trá­cia O2 niž­šia. Pri tep­lo­te 10°C pri bež­nom tla­ku je vo vode roz­pus­te­ných asi 11.3 mg O2 v lit­ri, pri tep­lo­te 25°C – 8.3 mg/​l a pri 30°C – 7.6 mg/​l. Do vody sa kys­lík okrem pôso­be­nia vod­ných rast­lín dostá­va aj difú­zi­ou zo vzdu­chu, pre­mie­ša­va­ním, čere­ním hla­di­ny. Kys­lík sa spot­re­bú­va v akvá­riu hlav­ne roz­klad­nou čin­nos­ťou mik­ro­or­ga­niz­mov – v sub­strá­te dna. Ak je dno málo pre­vzduš­ne­né, môže dôjsť k jeho defi­ci­tu a tým k jeho vyčer­pa­niu pre ryby a rast­li­ny. Kys­lík napo­má­ha roz­kla­du hmo­ty. Čis­tý, 100 % kon­cen­tro­va­ný kys­lík je pre ľud­ský orga­niz­mus jedo­va­tý, tak­že ak hovo­rím o kys­lí­ku v súvis­los­ti so vzdu­cho­va­ním, ide samoz­rej­me o vzduch. Vzduch obsa­hu­je aj veľa dusí­ka a CO2. Rast­li­nám kys­lík až tak veľ­mi “nevo­nia”, naj­mä nie cez deň a za dosta­toč­né­ho prí­su­nu sve­tel­nej ener­gie. Aj ak spô­so­bu­je vzdu­cho­va­nie veľ­ký pohyb vody, rast­li­nám to nepro­spie­va. Naopak cez noc, kedy rast­li­ny kys­lík pri­jí­ma­jú by bol pre ne kys­lík víta­ný. Cez deň rast­li­ny pri­jí­ma­jú oxid uhli­či­tý – ide o pro­ces foto­syn­té­zy a z nej vyplý­va­jú­cich pro­ce­sov ako napr. Kreb­sov cyk­lus, cyk­lus C, N, apod. Vzdu­cho­va­nie homo­ge­ni­zu­je vodu v akvá­riu, zabez­pe­ču­je pohyb vody, mie­ša­nie jed­not­li­vých vrs­tiev, naj­mä ver­ti­kál­nym sme­rom. Množ­stvo kys­lí­ka, kto­ré doká­že vzdu­cho­va­nie odo­vzdať akvá­riu je pomer­ne níz­ke – difú­zia ply­nov vo vode je rádo­vo šty­ri krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Dar­mo bude­me vytvá­rať veľ­ké bub­lin­ky, tie síce viac rozp­rú­dia vodu, ale množ­stvo pri­ja­té­ho kys­lí­ka vodou bude niž­šie ako keby sme pro­du­ko­va­li men­šie bub­lin­ky. Množ­stvo tak­to pri­ja­té­ho kys­lí­ka závi­sí na povr­chu bub­li­niek, kto­rý je vyš­ší pri men­ších bublinkách.

Vzdu­cho­va­cí kameň môže mať rôz­ny tvar. Môže to byť valec, gulič­ka, môže byť podl­ho­vas­tý, až 105 cm dlhý. Exis­tu­jú kame­ne tva­ru obvo­du kru­hu. Podob­ne ako vzdu­cho­va­cí kameň je mož­né pou­žiť lipo­vé driev­ko, kto­ré tvo­rí malé bub­lin­ky. Jeho nevý­ho­da je vtom, že sa póry v ňom rých­lo uzav­rú. Pou­ží­va sa skôr pri difú­zii CO2 – pri hno­je­ní rast­lín. Navy­še sa lipo­vé driev­ko roz­kla­dá a obras­tá ria­sa­mi. Urči­te neopo­me­nu­teľ­ným spô­so­bom tran­s­por­tu kys­lí­ka do vody je čere­nie hla­di­ny, kto­ré spô­so­bu­je buď vzdu­cho­va­nie cez kameň, ale­bo fil­ter. Väč­ši­na návo­dov na pou­ží­va­nie fil­tra odpo­rú­ča umiest­niť fil­ter tak, aby vývod vody bol na hla­di­nou ale­bo tes­ne pod ňou. Aj tak­to sa dostá­va kys­lík do vody. Na vzdu­cho­va­nie sa v akva­ris­ti­ke pou­ží­va­jú dmy­chad­lá, z kto­rých je vzduch pohá­ňa­ný vzduch do hadi­čiek buď do vzdu­cho­va­cích kame­ňov, ale­bo do fil­trov. Ja pou­ží­vam nie­koľ­ko typov motor­če­kov o rôz­nej sile. Dmy­chad­lo by malo byť umiest­ne­né nad všet­ký­mi hla­di­na­mi, do kto­rých vhá­ňa vzduch, aby sa pre­d­iš­lo pri výpad­ku prú­du samos­pá­do­vé­mu vnik­nu­tiu vody do kom­pre­so­ra. V prí­pa­de, že nie je mož­né kom­pre­sor tak­to umiest­niť, hadič­ku na jej ces­te od kom­pre­so­ra ku akvá­riám najprv vedie­me meter nad úro­veň naj­vyš­šej hla­di­ny, ale­bo zabez­pe­čí­me iné tech­nic­ké rie­še­nie, kto­ré zabrá­ni nasá­va­niu vody, napr. pou­ži­jem spät­ný ven­til. Ak sa nie­ke­dy stret­ne­te s poj­mom koryt­nač­ka, tak vedz­te že mož­no pôj­de o väč­šie dmy­chad­lo, kto­ré je pre väč­ší prie­mer trub­ky, resp. hadi­ce (napr. záh­rad­nej). Čas­to sa pou­ží­va tam, kde je via­cej nádr­ží. Dru­há mož­nosť je vzdu­cho­vať cez fil­ter. Nie­kto­ré fil­tre doká­žu otvo­rom vo vrch­nej čas­ti fil­tra nasá­vať cez pri­po­je­nú hadič­ku vzduch. Ja to využí­vam, a pova­žu­jem ten­to spô­sob sa lep­ší, funkč­nej­ší. Hadič­ka sa dá pri­škr­tiť pod­ľa potre­by, aby posky­to­va­la vzduch ako vám vyho­vu­je. Tak­to pris­pô­so­be­né vzdu­cho­va­nie má lep­ší efekt, pre­to­že bub­lin­ky sú vhá­ňa­né do vody vodo­rov­ne a sú men­šie ak to potre­bu­je­me. Zrej­me aj tým, že majú istú zotr­vač­nosť a malý objem, ich pre­sun na hla­di­nu a teda vypa­re­nie trvá ove­ľa dlh­šie než pri vzdu­cho­va­ní kame­ňom. Difú­zia ply­nov do vody je účin­nej­šia, pre­to­že trvá dlh­šie a pre­bie­ha na väč­šom povrchu.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Chemické procesy v akváriu

Hits: 20747

Ché­mie sa netre­ba báť, má svo­je pev­né záko­ni­tos­ti, ale bez jej aspoň malých vedo­mos­tí sa dá len veľ­mi ťaž­ko zaobísť pri úspeš­nom cho­ve, ale­bo pes­to­va­ní rast­lín. Bio­lo­gic­ké pro­ce­sy úzko súvi­sia aj s fyzi­kál­ny­mi zákon­mi. V prí­ro­de sa len veľ­mi málo látok v kva­pal­nom ale­bo plyn­nom sta­ve nachá­dza v stá­lom, neut­rál­nom sta­ve. Drvi­vá väč­ši­na látok je diso­ci­ova­ná na ióny. Schop­nosť via­zať sa na lát­ky, prv­ky je špe­ci­fic­ká, závi­sí od množ­stva che­mic­kých, ale aj fyzi­kál­nych fak­to­rov. Aj samot­ná voda sa vyzna­ču­je ioni­zá­ci­ou – veď kaž­dý z nás vie, že je vodi­čom elek­tric­ké­ho prú­du. O pH počul asi kaž­dý akva­ris­ta. Čo popi­su­je pH? Roz­diel­nu kon­cen­trá­ciu che­mic­ky čis­tých zlo­žiek vody – jed­not­li­vých “zlo­žiek” tvo­ria­cich vodu. Voda posky­tu­je mož­nos­ti pre množ­stvo che­mic­kých reak­cií. Pre tie­to reak­cie je mož­né opí­sať rov­no­váž­ne kon­štan­ty. Nie je to nič nenor­mál­ne, nič ťaž­ko pocho­pi­teľ­né. Keď pou­ži­jem ana­ló­giu, je to pres­ne ako medzi ľuď­mi, aj tam exis­tu­je medzi nami urči­tá rov­no­vá­ha, urči­té napä­tie (tlak), kto­ré sa raz pri­klo­ní na jed­nu stra­nu, ino­ke­dy na opač­nú. A k pod­mien­kam, kto­ré urču­jú ten­to stav rov­na­ko pat­rí aj taká malič­kosť, ako “odkiaľ fúka vie­tor”. Spo­meň­me si na osmó­zu, ale aj na to, čo sa sta­ne, keď uvoľ­ní­me ven­til na pneuma­ti­ke – časom sa vyrov­ná tlak. Che­mic­ká väz­ba je kreh­ká vec, podob­ne ako vzťa­hy medzi ľuď­mi. Aj medzi nami exis­tu­jú kata­ly­zá­to­ry, enzý­my podob­ne ako sa popi­su­jú v ché­mii a bio­ló­gii, kto­ré dovo­ľu­jú usku­toč­niť neja­ký pro­ces, neja­kú reak­ciu. Samoz­rej­me aj spo­ma­ľo­va­če – inhi­bí­to­ry.

Prí­ro­da má jed­not­ný základ, Aris­to­te­les ju chá­pe ako vznik, pod­sta­tu a vývoj vecí, a ja to vidím rov­na­ko. Ak sa k tomu posta­ví­me spo­loč­ne, máme väč­šiu šan­cu poro­zu­mieť aj akva­ris­ti­ke. Pocho­pe­nie súvis­los­tí rôz­nych ved­ných odbo­rov popi­su­je ter­mín kon­zi­lien­cia. Základ­ným sta­veb­ným prv­kov živých sústav je uhlík. Uhlík pat­rí spo­lu s vodí­kom, kys­lí­kom, dusí­kom, fos­fo­rom, sírou ku bio­gén­nym prv­kom. Ché­mia uhlí­ka tvo­rí samos­tat­ne sto­ja­cu dis­cip­lí­nu – orga­nic­kú ché­miu (neza­obe­rá sa len oxid­mi uhlí­ka). Uhlík tvo­rí naj­väč­šiu časť suši­ny rýb, rast­lín, aj mik­ro­or­ga­niz­mov. Asi kaž­dý z vás sa v živo­te stre­tol s poj­mom foto­syn­té­za. Aj táto reak­cia, kto­rá aj nám, ľuďom dovo­ľu­je exis­to­vať, sa točí oko­lo uhlí­ka. V akvá­riu sa uhlík vysky­tu­je naj­mä vo for­me oxi­du uhli­či­té­ho, uhli­či­ta­nov, hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov a kyse­li­ny uhli­či­tej. V akom pome­re závi­sí naj­mä od pH. Uhlík sa nachá­dza aj vo for­me biel­ko­vín v potra­ve, v dre­ve kde postup­ným roz­kla­dom dochá­dza ku štie­pe­niu biel­ko­vín na ami­no­ky­se­li­ny a násled­ne ku nit­ri­fi­ká­cii a denit­ri­fi­ká­cii, čo posú­va pH sme­rom dole – pro­stre­die sa okys­ľu­je. V denit­ri­fi­ká­cii nit­ri­fi­ká­cii hrá naj­dô­le­ži­tej­šiu úlo­hu dusík. V akvá­riu dochá­dza najprv ku nit­ri­fi­ká­cii. Najprv oxi­du­je amo­niak na dusi­ta­ny a dusič­na­ny pôso­be­ním nit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií Nit­ro­so­mo­nas. Ako nám už naho­vá­ra pred­chá­dza­jú­ca veta, ten­to pro­ces je aerób­ny (za prí­stu­pu vzdu­chu). V ana­e­rób­nych pod­mien­kach dochá­dza k opač­né­mu pro­ce­su (redukč­né­mu) – ku denit­ri­fi­ká­cii. Dochá­dza ku reduk­cii zlú­če­nín dusí­ka na oxi­dy dusí­ka – N2O, NO, prí­pad­ne na až N2 pri pH vyš­šom ako 6 pôso­be­ním bak­té­rií Nit­ro­bac­ter. Keď­že ide o ply­ny, denit­ri­fi­ká­cia doká­že odstrá­niť z vody (akvá­ria) zlú­če­ni­ny dusí­ka. Tie­to pro­ce­sy sú pre akva­ris­ti­ku veľ­mi dôle­ži­té a v zása­de pozi­tív­ne naklo­ne­né. Toxi­ci­ta pro­duk­tov látok cyk­lu dusí­ka kle­sá v tom­to rade: NH3 – NO2 – NO3. Vyš­ší obsah dusič­na­nov nezná­ša­jú nie­kto­ré cit­li­vej­šie dru­hy – napr. ame­ric­ké Apis­to­gram­my. Toxi­ci­ta amo­nia­ku je vyš­šia pri vyš­šom pH. Viac amo­nia­ku sa nachá­dza vo vode s vyš­ším pH a vyš­šou tep­lo­tou.

Dusík pochá­dza zo štie­pe­nia biel­ko­vín, kto­ré dodá­va­me potra­vou. Najprv sa tvo­ria ami­no­ky­se­li­ny, neskôr amo­niak. Dusič­na­ny je mož­né účin­ne eli­mi­no­vať rast­li­na­mi, prí­pad­ne reverz­nou osmó­zou v zdro­jo­vej vode , ale­bo selek­tív­ny­mi ion­to­me­nič­mi. Fos­fo­reč­na­ny ( PO4) a ťaž­ké kovy ako napr. olo­vo, zinok sú takis­to toxic­ké. Nie­kto­ré kovy sú v sto­po­vom množ­stve žia­du­ce, ale vo vyš­šej kon­cen­trá­cií pôso­bia ako jedy. V prí­pa­de, že pri roz­kla­de hmo­ty je kys­lí­ko­vý defi­cit, pro­duk­ty hni­tia sú metán ( CH4), amo­niak, sul­fán ( H2S), kyse­li­na mlieč­na. Dru­hy nezná­ša­jú­ce prí­liš mäk­kú vodu čas­to trpia na vod­na­teľ­nosť. To je spô­so­be­né osmo­tic­kým tla­kom – z ich tela sa soli vypla­vu­jú a viac čis­tej vody pre­ni­ká do ich tela ako je únos­né. Oxid uhli­či­tý je nevy­hnut­ná anor­ga­nic­ká lát­ka, kto­rá však pri vyso­kej kon­cen­trá­cii pôso­bí ako nar­ko­ti­kum a ryby dusí. Nie­ke­dy sa tie­to účin­ky dajú využiť. Ak chce­me napr. ryby humán­ne usmr­tiť, sta­čí na to mine­rál­ka – tá by mala obsa­ho­vať viac ako 5% roz­pus­te­né­ho CO2. Medzi uhli­či­ta­no­vou tvrdo­s­ťou, pHoxi­dom uhli­či­tým je závis­losť. Obsah CO2 je nepria­mo úmer­ný ku pH a tep­lo­te a pria­mo úmer­ný ku uhli­či­ta­no­vej tvrdosti.

Use Facebook to Comment on this Post

Labyrintky, Príroda, Ryby, Živočíchy

Colisa lalia

Hits: 12734

Druh pochá­dza­jú­ci z juho­vý­chod­nej Ázie, dosa­hu­jú­ci tro­chu men­šie roz­me­ry ako prí­buz­ná gura­ma (ňucha­vec) – Tri­chop­te­rus. Syno­ny­mus je Tri­cho­gas­ter lalius. Sam­ček je fareb­ne výraz­nej­šie sfar­be­ný, samič­ka má spod­nú plut­vu zaob­le­nej­šiu ako sam­ček. Ide o druh, kto­rý má laby­rint – čo je dýcha­cie ústro­jen­stvo, kto­ré dovo­ľu­je tým­to zvie­ra­tám dýchať atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Vyví­ja sa im po 50 dňoch od rozp­lá­va­nia. Pri tre­ní tvo­ria peno­vé hniez­do na hla­di­ne. Vyža­du­jú hus­to zaras­te­né a deko­rá­ci­ou posia­te akvá­ri­um, pH oko­lo 6.5, CT do 10 °N. Z hľa­dis­ka nároč­nos­ti by som ich zhod­no­til, že ide o nároč­nej­ší druh, urči­te aspoň v oblas­tiach s tvr­d­šou vodou. Koli­zy sú náchyl­né pod­lie­hať cho­ro­bám, stresu.

Coli­sa je zná­ma tým, že je plô­dik je mimo­riad­ne malý. Pre­to je ťaž­ké nájsť preň vhod­nú potra­vu. Na úspeš­ný odchov je nut­ný nálev­ník. Plô­dik a ikry sú aj veľ­mi náchyl­né na zme­nu tep­lo­ty, aj nad hla­di­nou. Pre­to je tre­ba mať buď rov­na­kú tep­lo­tu v oko­lí akvá­ria ako je voda v ňom, ale­bo čo je reál­nej­šie pomo­cou kry­tu, kry­cie­ho skla, prí­pad­ne neja­kých ďal­ších izo­lá­cii zabez­pe­čiť rov­na­kú tep­lo­tu pod hla­di­nou aj nad hla­di­nou. Poter je sla­bý, a robí mu ťaž­kos­ti plá­vať. Odpo­rú­ča sa pre­to pri odcho­ve zní­žiť výš­ku hla­di­ny na 10 cm od dna. Coli­sa lalia je fareb­ne atrak­tív­ny druh, kto­rý je pred­me­tom záuj­mu pre­daj­cov rýb, je vyšľach­te­ných via­ce­ro foriem. Regis­tru­jem tie­to for­my: blue neon.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post