V Drážďanochsa konalo už veľmi veľa výstav rýb. V roku 2011 som sa spolu s Mariánom Stierankom jednej výstavy aj zúčastnil. Jej názov bol Internationale Guppy – Molly – Xipho Ausstellung, pre verejnosť bola dostupná 21. – 22. mája. Cestovali sme do Nemecka z Banskej Bystrice, v Drážďanoch sme bývali v stredne veľkom, príjemnom ubytovaní blízko samotného priestoru výstavy. Strávil sme tam necelé tri dni, počas ktorých sme sa stretli s Krysztofom Kujawom, Boguslawom Micinskim, Denisom Barbé, Eddym Vanvoordenom, Vladimírom Feltom, Vladimírom Protivom, Karlom Krčekom ako aj s domácim Gernotom Kadenom a Matthiasom Trauzettelom. Posudzovali sa Guppy páry.
Many fish exhibitions have taken place in Dresden. In 2011, along with Marián Stieranko, I also attended one exhibition. Its name was the International Guppy – Molly – Xipho Exhibition, open to the public on May 21st – 22nd. We traveled to Germany from Banska Bystrica, and in Dresden, we stayed in a moderately sized, pleasant accommodation close to the exhibition venue itself. We spent just under three days there, during which we met Krysztof Kujaw, Boguslaw Micinski, Denis Barbé, Eddy Vanvoorden, Vladimír Felt, Vladimír Protiva, Karl Krček, as well as locals Gernot Kaden and Matthias Trauzettel. Guppy pairs were judged.
In Dresden fanden bereits viele Fischausstellungen statt. Im Jahr 2011 nahm ich zusammen mit Marián Stieranko an einer Ausstellung teil. Ihr Name war die Internationale Guppy – Molly – Xipho Ausstellung, für die Öffentlichkeit zugänglich am 21. – 22. Mai. Wir reisten aus Banska Bystrica nach Deutschland, und in Dresden wohnten wir in einer mittelgroßen, angenehmen Unterkunft in der Nähe des Ausstellungsgeländes. Wir verbrachten dort knapp drei Tage, während derer wir Krysztof Kujaw, Boguslaw Micinski, Denis Barbé, Eddy Vanvoorden, Vladimír Felt, Vladimír Protiva, Karl Krček sowie die Einheimischen Gernot Kaden und Matthias Trauzettel trafen. Guppy-Paare wurden bewertet.
Nádherný divoký druh živorodky. Synonymá: Xiphophorus montezumae. Pochádza z Mexika – Rio Tamasi, San Luis Potosi (Fish Base). Správajú sa podobne ako mečovky, samci medzi sebou súperia, ale sú o dosť pokojnejšie ako Xiphophorus helleri. Ich chov je trošku náročnejší, ide predsa o taxón neprešľachtený. Nemajú ani taký veľký apetít, čiže ani odpadu toľko netvoria. Samce majú predĺženú dolnú plutvu, pripomínajúcu meč, čo je charakteristický znak tohto druhu. Sú vhodné pre spoločenské akvárium aj pre svoju pomerne pokojnú povahu. Registrujem tieto formy: El Salto, Ocampo.
A beautiful wild livebearer species. Synonyms: Xiphophorus montezumae. Originating from Mexico – Rio Tamasi, San Luis Potosi (Fish Base). They behave similarly to swordtails; males compete among themselves but are considerably more peaceful than Xiphophorus helleri. Their breeding requires a bit more attention, as they belong to an unaltered taxon. They don’t have as big of an appetite, so they produce less waste. Males have an elongated lower fin resembling a sword, which is a characteristic feature of this species. They are suitable for a community aquarium due to their relatively calm nature. I register these forms: El Salto, Ocampo.
Eine wunderschöne wilde lebendgebärende Art. Synonyme: Xiphophorus montezumae. Stammt aus Mexiko – Rio Tamasi, San Luis Potosi (Fish Base). Ihr Verhalten ähnelt dem der Schwertträger; Männchen konkurrieren untereinander, sind aber deutlich friedlicher als Xiphophorus helleri. Ihre Zucht erfordert etwas mehr Aufmerksamkeit, da sie zu einem unveränderten Taxon gehören. Sie haben nicht so großen Appetit, produzieren also weniger Abfall. Männchen haben eine verlängerte untere Flosse, die an ein Schwert erinnert, was ein charakteristisches Merkmal dieser Art ist. Sie eignen sich aufgrund ihrer relativ ruhigen Natur gut für ein Gesellschaftsaquarium. Ich registriere diese Formen: El Salto, Ocampo.
Una hermosa especie salvaje de peces vivíparos. Sinónimos: Xiphophorus montezumae. Originaria de México – Rio Tamasi, San Luis Potosí (Fish Base). Se comportan de manera similar a las espadas; los machos compiten entre sí, pero son considerablemente más pacíficos que Xiphophorus helleri. Su cría requiere un poco más de atención, ya que pertenecen a un taxón no alterado. No tienen tanto apetito, por lo que producen menos desechos. Los machos tienen una aleta inferior alargada que se asemeja a una espada, que es una característica distintiva de esta especie. Son adecuados para un acuario comunitario debido a su naturaleza relativamente tranquila. Registro estas formas: El Salto, Ocampo.
Mečovky patria medzi živorodky. Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Dnes je to mečovka zelená. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu (Axelrod, Wischnath, 1991). Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho chov je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom – gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík. Samce sa niekedy medzi sebou bijú.
Rozmnožovanie je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Podobné vlastnoručne vyrobené pôrodničky využijeme aj pri odchove iných živorodiek ako napr. Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl atď. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce, ktorým začne rásť neskôr.
U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie – takto vyvinutý samci sú obyčajne neplodní.
Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné množstvo foriem. Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný. Preto sa množia – pripravujú krížením. Ďalšie známe formy: berlínska, zelená mečovka, atď. Existujú aj tvarové varianty: lýrové, závojové, wagtail, delta atď. V mečovkách sa usporadúvajú aj súťaže, kde sa posudzujú podľa štandardu.
Registrujem tieto formy: albino, belize, berlín, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, gold & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red tuxedo, red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, wien, wagtail.
Swordtails belong to the livebearer category. Their previous Slovak synonym was Mexican swordtail, but today it is known as the green swordtail. As the species name suggests, it originates from Mexico. Its distribution extends from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). It is one of the most well-known fishes overall. Keeping them is straightforward, but it’s essential to consider that swordtails heavily impact their environment with their excrement. They are literally energy conversion machines, pejoratively referred to as “combines” in aquarium slang. Their metabolic transformation is remarkable. They accept various foods like flakes and pellets but should also be provided with a varied diet, including blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident, with males distinguished by their external genital organ, the gonopodium. Additionally, males are generally slimmer, and they grow a sword-like extension from their caudal fin. Males may engage in occasional fights.
Reproduction is straightforward. Pregnant females can be identified by their full abdomen and a dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibalistic, so to raise the fry, preventing direct contact with the mother is necessary. Commercially available breeding traps can serve this purpose. These traps allow the female to give birth, and the fry either escape to a closed compartment through narrow slots or penetrate through these slots into the main tank. The choice depends on personal preference. Similar handcrafted breeding traps can be used for raising other livebearers like Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl, etc. During birth, it’s crucial to place the female in water with a temperature similar to her accustomed environment. Otherwise, premature births of underdeveloped or dead fry may occur. Swordtail fry are relatively large; they grow slowly in the first month and later exhibit faster growth. It is said that males whose swords grow later tend to have more significant potency than those whose swords develop earlier.
Swordtails are known for their ability to change gender when there is a lack of males in the population. Females transform into males, growing a gonopodium, although it is usually smaller. However, their robust female appearance remains unchanged. Unfortunately, this remarkable change often does not lead to success – transformed males are typically infertile.
Swordtails serve as the basis for numerous breeding experiments, resulting in countless forms. Notable examples include Vienna swordtails, considered among the rarest of standard swordtails. They are characterized by a lighter, pale red color with red eyes and are more delicate than other forms. Almost all males are infertile, with perhaps one in 200 being fertile. Therefore, they are propagated through planned crossbreeding. Other well-known forms include Berlin swordtail, green swordtail, etc. There are also morphological variants like lyre-shaped, veil-shaped, wagtail, delta, etc. Swordtail competitions are organized where they are judged based on established standards.
I register these forms: albino, Belize, Berlin, black, black Hi-fin, black lyretail, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, calico lyretail, cd, delta, hx, gold & black, gold lyretail, golden, golden comet, golden Hi-fin, golden wagtail, green, green wagtail, jalapa, lancetilla, lemon, li, lyra, lyretail, lyretail sword, marble, mixed color, mixed color Hi-fin, mixed color lyretail, mystic blue, neon, neon Hi-fin, neon lyretail, neon wagtail, painted sword, pineapple, pineapple Hi-fin, pineapple lyretail, red & white, red albino, red calico, red comet, red eye, red tuxedo, red velvet, red velvet Hi-fin, red velvet lyretail, red wag, red wag Hi-fin, red wag lyretail, rossa, sarabia, Schwerttraeger, sunset, tuxedo, tuxedo Hi-fin, tuxedo lyretail, velvet sword, velvet wag sword, verde masc, white, Wien, wagtail.
Schwertträger gehören zur Gruppe der Lebendgebärenden. Ihr früheres slowakisches Synonym war der mexikanische Schwertträger, heute ist er jedoch als der grüne Schwertträger bekannt. Wie der Artenname vermuten lässt, stammt er aus Mexiko. Sein Verbreitungsgebiet erstreckt sich von Nordmexiko bis in die zentralen und westlichen Teile von Guatemala und Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). Es ist einer der bekanntesten Fische überhaupt. Die Haltung ist unkompliziert, aber es ist wichtig zu beachten, dass Schwertträger die Umgebung stark mit ihrem Kot belasten. Sie sind buchstäblich Energieumwandlungsmaschinen und werden im aquaristischen Slang abwertend als “Kombajn” bezeichnet. Ihre Stoffwechseltransformation ist bemerkenswert. Sie akzeptieren verschiedene Lebensmittel wie Flocken und Pellets, sollten aber auch mit einer abwechslungsreichen Ernährung, einschließlich gekochtem Salat, Spinat oder anderen Gemüsesorten, versorgt werden. Schwertträger etablieren eine Hierarchie von Alpha- und Betamännchen. Der Geschlechtsdimorphismus ist offensichtlich, wobei sich die Männchen durch ihr äußeres Geschlechtsorgan, das Gonopodium, auszeichnen. Darüber hinaus sind Männchen im Allgemeinen schlanker und wachsen eine schwertartige Verlängerung ihrer Schwanzflosse. Männchen können gelegentlich kämpfen.
Die Fortpflanzung ist unkompliziert. Schwangere Weibchen können anhand ihres vollen Bauches und eines dunklen Flecks in der Bauchhöhle identifiziert werden. Weibchen sind kannibalistisch, daher ist es notwendig, den direkten Kontakt mit der Mutter zu verhindern, um die Jungfische aufzuziehen. Hierfür gibt es handelsübliche Zuchtboxen. Diese ermöglichen es der Mutter, zu gebären, und die Jungfische entweder entkommen in einen abgeschlossenen Bereich durch schmale Schlitze oder gelangen durch diese Schlitze ins Hauptbecken. Die Wahl hängt von persönlichen Vorlieben ab. Ähnliche handgefertigte Zuchtboxen können auch für die Aufzucht anderer Lebendgebärender wie Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl usw. verwendet werden. Bei der Geburt ist es wichtig, das Weibchen in Wasser mit einer ähnlichen Temperatur wie ihrer vertrauten Umgebung zu platzieren. Andernfalls kann es zu vorzeitigen Geburten von unterentwickelten oder toten Jungfischen kommen. Schwertträgerjungfische sind relativ groß, wachsen im ersten Monat jedoch langsam und zeigen später ein schnelleres Wachstum. Es wird gesagt, dass Männchen, deren Schwert später wächst, in der Regel eine größere Potenz haben als solche, deren Schwert früher wächst.
Schwertträger sind dafür bekannt, das Geschlecht zu wechseln, wenn es an Männchen in der Population mangelt. Weibchen verwandeln sich in Männchen und entwickeln ein Gonopodium, obwohl es in der Regel kleiner ist. Ihr robustes weibliches Erscheinungsbild bleibt jedoch unverändert. Leider führt diese bemerkenswerte Veränderung oft nicht zum Erfolg – transformierte Männchen sind in der Regel unfruchtbar.
Schwertträger dienen als Grundlage für zahlreiche Zuchtexperimente, die zu unzähligen Formen führen. Bekannte Beispiele sind Wiener Schwertträger, die als die seltensten unter den Standard-Schwertträgern gelten. Sie zeichnen sich durch eine hellere, blassrote Farbe mit roten Augen aus und sind empfindlicher als andere Formen. Fast alle Männchen sind unfruchtbar, vielleicht ist eines von 200 fruchtbar. Daher werden sie durch geplante Kreuzungen vermehrt. Andere bekannte Formen sind Berliner Schwertträger, Grüner Schwertträger usw. Es gibt auch morphologische Varianten wie lyra-förmige, schleier-förmige, wedelnde, delta-förmige usw. Schwertträgerwettbewerbe werden organisiert, bei denen sie nach etablierten Standards bewertet werden.
Los Swordtails pertenecen al grupo de los vivíparos. Su sinónimo eslovaco anterior era el swordtail mexicano, pero hoy en día se conoce como el swordtail verde. Como sugiere el nombre de la especie, es originario de México. Su distribución se extiende desde el norte de México hasta las partes centrales y occidentales de Guatemala y Honduras (Axelrod, Wischnath, 1991). Es uno de los peces más conocidos en general. Su cuidado es sencillo, pero es importante tener en cuenta que los swordtails impactan fuertemente su entorno con sus excrementos. Son literalmente máquinas de conversión de energía, peyorativamente llamadas “combines” en la jerga de acuaristas. Su transformación metabólica es admirable. Aceptan varios alimentos como escamas y pellets, pero también se les debe proporcionar una dieta variada, incluyendo lechuga, espinacas u otras verduras. Los swordtails establecen una jerarquía de macho alfa y macho beta. El dimorfismo sexual es evidente, con machos distinguibles por su órgano genital externo, el gonopodio. Además, los machos suelen ser más delgados y les crece una extensión similar a una espada de su aleta caudal. Los machos a veces pueden pelear entre ellos.
La reproducción es sencilla. Las hembras preñadas se pueden identificar por su abdomen lleno y una mancha oscura en la cavidad abdominal. Las hembras son caníbales, así que para criar a las crías, es necesario evitar el contacto directo con la madre. Para este propósito, existen trampas de cría disponibles comercialmente. En estas trampas, la hembra da a luz, y las crías escapan a un compartimento cerrado a través de ranuras estrechas o penetran a través de estas ranuras en el acuario principal. La elección depende de las preferencias personales. Trampas de cría similares hechas a mano también se pueden utilizar para criar otros vivíparos como Poecilia reticulata, Xiphophorus maculatus, Xiphophorus nezahualcoytl, etc. Durante el parto, es crucial colocar a la hembra en agua con una temperatura similar a la de su entorno habitual. De lo contrario, pueden ocurrir partos prematuros de crías subdesarrolladas o muertas. Las crías de swordtail son relativamente grandes; crecen lentamente en el primer mes y luego muestran un crecimiento más rápido. Se dice que los machos cuyas espadas crecen más tarde tienden a tener una potencia más significativa que aquellos cuyas espadas se desarrollan antes.
Los swordtails son conocidos por su capacidad para cambiar de género cuando hay escasez de machos en la población. Las hembras se transforman en machos, desarrollando un gonopodio, aunque generalmente es más pequeño. Sin embargo, su robusta apariencia femenina permanece inalterada. Lamentablemente, este cambio notable a menudo no conduce al éxito; los machos transformados suelen ser estériles.
Los swordtails sirven como base para numerosos experimentos de cría, lo que resulta en incontables formas. Ejemplos notables incluyen los swordtails de Viena, considerados entre los más raros de los swordtails estándar. Se caracterizan por un color rojo más claro con ojos rojos y son más delicados que otras formas. Casi todos los machos son estériles, con quizás uno de cada 200 siendo fértil. Por lo tanto, se propagan a través de cruzamientos planificados. Otras formas conocidas incluyen swordtail de Berlín, swordtail verde, etc. También existen variantes morfológicas como las de forma de lira, forma de velo, forma de cola de golondrina, delta, etc. Se organizan competiciones de swordtail en las que se juzgan según estándares establecidos.
Registro estas formas: albino, Belize, Berlín, negro, negro Hi-fin, cola de lira negra, blacktail velvet sword, bx, calico Hi-fin, cola de lira calico, cd, delta, hx, dorado y negro, cola de lira dorada, dorado, cometa dorada, dorado Hi-fin, cola de golondrina dorada, verde, cola de golondrina verde, jalapa, lancetilla, limón, li, lira, cola de lira, cola de lira sword, mármol, color mixto, cola de lira de color mixto, mystic blue, neón, neón Hi-fin, cola de lira neón, cola de golondrina neón, swordtail pintado, piña, piña Hi-fin, cola de lira piña, rojo y blanco, albino rojo, calico rojo, cometa rojo, ojo rojo, esmoquin rojo, terciopelo rojo, terciopelo rojo Hi-fin, cola de lira terciopelo rojo, cola de golondrina roja, cola de golondrina roja Hi-fin, cola de golondrina roja lira, rossa, sarabia, schwerttraeger, atardecer, esmoquin, esmoquin Hi-fin, cola de lira esmoquin, espada de terciopelo, cola de lira espada de terciopelo, verde masc, blanco, Wien, cola de golondrina.
Literatúra
Axelrod H.R., Wischnath L., 1991: Swordtails and platies. T.H.F. Publications, Inc., Neptune City, NJ, USA
V Banskej Bystrici na adrese Majerská cesta 98 sídlila Akvaristika firmy Akvaprodukt. Je to akvaristika, ktorá bola na Dolnej. Je založená od roku 2002 a je zameraná iba na Akvaristiku. Objem nádrží predstavuje cca 5000 litrov, v ktorých sa nachádza sa minimálne 70 druhov tropických a jazierkových rýb. Akvaristika má aj svoj internetový predaj. Akvaristika takisto zriaďuje akváriá, vždy je k dispozícii dobrá ponuka živorodiek, afrických cichlíd jazier Malawi a Tanganika. Samozrejmosťou sú akváriové aj jazierkové rastliny, krevety, krmivá, technika, liečivá, krmivá. Richard sám je posudzovateľ rýb. Akvaristika na Dolnej poskytuje širokú paletu tovaru a ja vám ju odporúčam navštíviť.
Či obchod aj v roku 2024 funguje, neviem.
In Banská Bystrica, at Majerská cesta 98, there used to be an aquarium store called Akvaristika operated by the company Akvaprodukt. It was an aquarium store that was located in Dolná. Established in 2002, it focused exclusively on aquariums. The total volume of the tanks was approximately 5,000 liters, housing a minimum of 70 species of tropical and pond fish. The aquarium store also had an online shop. They set up aquariums and always had a good selection of livebearers, African cichlids from the Malawi and Tanganyika lakes. They offered a variety of aquarium and pond plants, shrimp, feeds, equipment, medications, and fish food. Richard himself is a fish judge. The aquarium store in Dolná provided a broad range of products, and I recommend paying it a visit.
Whether the store still operates in 2024, I do not know.
Dospelé ryby živorodiek čerstvo narodené rybky väčšinou požierajú. Pôrodničky slúžia na zachovanie čo najväčšieho počtu mladých po pôrode. Na výrobu pôrodničky potrebujeme: PET fľašu, najlepšie 2‑litrovú, sieťku napr. z košíčkov na ovocie, minimálne 3 gumičky, 10 cm drôtu, nožnice a nôž. Stačí, odrezať PET fľašu, nasadiť sieťku, zagumičkovať a pomocou drôtu zavesiť na stenu akvária. Vrch pôrodničky je vhodné zakryť. Na fotografiách je vidno, že je to jednoduché. Prečo práve tento druh pôrodničky? Pretože nás finančne nič nestojí, zhotovíme si ju aj bez veľkej námahy a v krátkom časovom úseku. Manipulácia s ňou v akváriu je nenáročná. Gravidná samička má v nej to čo je pri pôrode živorodiek veľmi dôležité – súkromie. My máme prehľad kedy a koľko samičiek porodilo, koľko majú mladých. Jednoducho sa dá zistiť koľko samičiek rodilo.
Author of the post: Ivan Vyslúžil
Adult livebearer fish typically devour freshly born fry. Breeding traps are used to preserve as many young fish as possible after birth. To make a breeding trap, you need: a PET bottle, preferably 2 liters, a mesh (e.g., from fruit baskets), at least 3 rubber bands, 10 cm of wire, scissors, and a knife. Simply cut the PET bottle, attach the mesh, secure it with rubber bands, and hang it on the aquarium wall using wire. It’s advisable to cover the top of the breeding trap. As seen in the photos, it is a straightforward process. Why this type of breeding trap? Because it costs us nothing financially, we can make it without much effort, and in a short period. Handling it in the aquarium is undemanding. A gravid female has what is crucial during livebearer birth – privacy. We have an overview of when and how many females gave birth, and how many fry they have. It is easy to determine how many females gave birth.
Autor des Beitrags: Ivan Vyslúžil
Erwachsene Lebendgebärende Fische verschlingen in der Regel frisch geborene Jungfische. Zuchtbehälter dienen dazu, möglichst viele junge Fische nach der Geburt zu erhalten. Um einen Zuchtbehälter herzustellen, benötigen Sie: eine PET-Flasche, am besten 2 Liter, ein Netz (z. B. aus Obstkörben), mindestens 3 Gummibänder, 10 cm Draht, Scheren und ein Messer. Schneiden Sie einfach die PET-Flasche ab, setzen Sie das Netz auf, befestigen Sie es mit Gummibändern und hängen Sie es mit Draht an die Aquariumwand. Es ist ratsam, die Oberseite des Zuchtbehälters zu bedecken. Wie auf den Fotos zu sehen ist, ist dies ein unkomplizierter Vorgang. Warum diese Art von Zuchtbehälter? Weil es uns finanziell nichts kostet, wir es ohne viel Aufwand herstellen können und das Handling im Aquarium anspruchslos ist. Eine trächtige weibliche Fisch hat das, was während der Lebendgeburt wichtig ist – Privatsphäre. Wir haben einen Überblick darüber, wann und wie viele Weibchen geboren haben und wie viele Jungfische sie haben. Es ist einfach zu bestimmen, wie viele Weibchen geboren haben.
