2011, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptov

Hits: 3691

Liptov, nemecky Liptau, poľsky Liptów, maďarsky Liptó, leží na severe Slovenska. Na Liptove zanechali svoju výraznú stopu Kelti – napr. archeoskanzen Havránok pri Liptovskej Mare (visitliptov.sk). Žije tu cca 140 000 obyvateľov. V minulosti sa venovali baníctvu, murárčine – vraví sa, že Pešť postavili liptovskí murári (liptov.sk). Medzi veľké lákadla Liptova patrí: Likavský hrad, Vysoké Tatry, Demänovská jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Važecká jaskyňa, Vlkolínec, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Thermal park Bešeňová, Aquapark Tatralandia, Demänovská dolina, lyžiarske strediská Jasná Nízke Tatry, Ski Park Ružomberok – Malinô Brdo. V obci Svätý Kríž je jedna z najväčších drevených sakrálnych stavieb v Európe – drevený artikulárny kostol. Každoročne sa vo Východnej koná folklórny festival Východná (visitliptov.sk). V Ludrovej sa nachádza unikátny kostolík.

Niektoré lokality

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Vysoké Tatry

Hits: 4172

Vysoké Tatry sú asi najväčšou pýchou Slovenska. V každom prípade sú najvyšším pohorím Slovenska. Sú to zrejme najmenšie veľhory na svete a tento unikát je vhodné využiť (Peter Kaclík). Rozloha Tatranského národného parku – TANAP-u, zriadeného na území Tatier v roku 1949, je 738 km2. Žije tu viac ako 1 300 druhov fauny a flóry. S poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym je TANAP súčasťou biosférických rezervácií UNESCO (tanap.org). Hrebeň Vysokých Tatier je dlhý len 26 km (vysoketatry.org), jeho maximálna šírka je 17 km (Wikipedia). Najvyšším vrchom Vysokých Tatier a celého Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 655 metrov nad morom (vysoketatry.org). Z 35 dolín sú najznámejšie Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, Wielki Staw Polski. Sneh sa tu udrží 200 – 250 dní v roku, na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec, ročný úhrn zrážok tu dosahuje okolo 1 600 mm (Wikipedia). Geologicky sú jadrových pohorím, jadro Tatier vznikalo v prvohorách, v karbóne pred 210 miliónmi rokov (Janák, Plašienka, Petrík). Na reliéf mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré v ľadových dobách dosahovali na severných stranách až 14 km (Wikipedia).

Pôvod a význam názvu Tatry nie je doteraz spoľahlivo vyriešený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na našom území ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova tamtra, tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova tatra v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova trtri čo znamená bralá (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Podľa vysoke-tatry.info je označenie “tamtra – tatra = hnedý, tmavý” keltské. Prvá zmienka tohto názvu je z roku 999, spomína sa Tritri montes (wikipedia.sk). V roku 1125 sa v Kosmovej kronike spomína už názov Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Poľské písomníctvo a literatúra  do prvej polovice 19. storočia Tatry označovala ako Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Maďari používali označenie Turtul, Turtur, Tortol apod., Tátra. Nemci Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen apod (vysoke-tatry.info).

Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov. V čase nejväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi 15 000 ha. Ľadovec v Bielovodskej doline bol 14 km dlhý a 330 m hrubý (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry. Ľaliové sedlo oddeľuje Západné a Východné Tatry. Východné Tatry sa členia na dve časti: Vysoké Tatry a Belianske Tatry (wikipedia.sk). Bielovodská dolina je najdlhšia dolina Tatier a je jedinou dolinou Tatier alpského rázu (Bohuš, 1996). Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo jaskýň, v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330 (Houdek, Bohuš, 1976). Jazerá ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku pleso a v Poľsku staw. Nachádza sa ich v Tatrách viac ako 200. Podnebie má prevažne horský až vysokohorský ráz, snehová pokrývka pretrváva 180, v údoliach, až 250, v najvyšších oblastiach dní v roku. Veterné počasie je až 300 dní v roku. Na južnej strane dochádza často k tzv. padavým vetrom, ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle polomy. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie (wikipedia.sk).

V Tatrách je najvyššie položená osada Štrbské Pleso vo výške 1 355 nad morom. Na Lomnický štít (2632 m) vedie visutá lanovka. Najvyššie položená chata „Chata pod Rysmi“ sa nachádza vo výške 2 250 metrov (vysoketatry.org). Okrem nej množstvo iných, napr. Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, Bilíková chata (Wikipedia).

V najvyšších polohách žijú kamzíky a svište. Kamzík vrchovský tatranský Rupicapra rupicapra tatrica je symbolom Vysokých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľké šelmy medveď, vlk, rys (vysoketatry.org). V osade Tatranská Polianka nedávno odkryli dávnoveké opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene. Podľa toho bola lokalita osídlená na prelome nášho letopočtu. Dnes sú tu liečebné ústavy, liečil sa tu aj český básnik Jiří Wolker. Turistickým a lyžiarskym známym strediskom je Hrebienok na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu (e-tatry.szm.com). Symbolom Slovenska je vrch Kriváň. Niektoré ďalšie zaujímavé lokality: Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). V Tatrách evidujeme okolo 1400 druhov rastlín (wikipedia.sk).

Belianske Tatry sú východnou časťou Vysokých Tatier. Tento 14 km dlhý vápencový hrebeň leží takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Považujú sa za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť, rastie tu napr. plesnivec alpínsky – Leontopodium alpinum (e-tatry.szm.com). K vyhľadávaným lokalitám patrí Belianska jaskyňa.

Niektoré príspevky

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Lomnický štít

Hits: 2769

Lomnický štít je vyhľadávanou lokalitou turistov. Je druhým najvyšším vrcholom na Slovensku s výškou 2634 metrov nad morom. Chodí sa sem najmä z Tatranskej Lomnice lanovkou, resp. priamy výhľad naň je zo Starej Lesnej. Pod samotným vrcholom je asi najznámejšie tatranské pleso – Skalnaté pleso.

V minulosti bol Lomnický štít nazývaný aj Dedo (wikipedia.sk). Poliaci ho nazývali Kráľ Tatier. Nie je jasné, kto zdolal Lomnický štít ako prvý. Podľa niektorých zdrojov to bol kežmarský učiteľ Dávid Fröhlich v roku 1615 – avšak je možné, že zdolal vtedy Kežmarský štít (hiking.sk). Prvý, jasne doložený výstup sa viaže ku Jakubovi Fábrymu, ktorý tu hľadal zlato, z Medených lávok medzi rokmi 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). Nadmorskú výšku určil a na Lomnický štít vystúpil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson s obdivuhodnou presnosťou na 2644 metrov nad morom (Smatana, 1973). Prvý zimný výstup zaznamenali Theodor Wundt a Jakub Horvay v roku 1891 (wikipedia.sk). Na vrchole vybudovaná štyri metre dlhá a meter široká vysunutá vyhliadková terasa pre turistov. Jej konštrukcia je pripevnená o skalu chemickými kotviacimi lepidlami (navrchol.sk). Vo vrcholovej budove je pracovisko Tatranskej lanovej dráhy, kde v nepretržitej službe sú vždy dvaja pracovníci. Nachádza sa tu pozorovacia stanica SHMÚ, v službe je vždy jeden meteorológ. Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice tu má neutrónový monitor, ktorého úlohou je detekovať a zaznamenávať neutróny vznikajúce interakciou kozmického žiarenia s časticami v horných vrstvách atmosféry. Okrem nich sa tu ešte nachádza pracovisko Astronomického ústavu SAV Stará Lesná, oddelenia fyziky slnka, ktoré tu má koronograf. Treba myslieť na to, že hore je nízky tlak vzduchu, menej kyslíka a v budove je často veľmi nízka relatívna vlhkosť vzduchu, bežne aj menej ako 10 %. Objavujú sa aj nie celkom bežné prejavy búrok – sršanie, Eliášove ohne, silný statický náboj vo vzduchu. Signál slovenských mobilných operátorov je slabý (hiking.sk). Najvyššia zaznamenaná teplota na vrchole je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrážok tu spadne približne 1900 mm, maximálna snehová pokrývka tu dosiahla 25.3.2009 410 cm (wikipedia.sk). Až do roku 1955 bola visutá lanovka na Lomnický štít svojimi technickými parametrami svetovým rekordérom. Medzi osobnými lanovkami bola rekordná aj dĺžkou 5428 metrov. Pôvodne malo byť lano zavesené medzi Skalnatým plesom a Lomnickým štítom bez akejkoľvek podpery. Na jednom mieste šúchalo o skalu, preto jednu podperu bolo nutné postaviť. Aj to sa zmenilo, po rekonštrukcii v roku 1989 sa lanovka zaobíde bez nej (Ján Lacika).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Stará Lesná

Hits: 2735

Stará Lesná je obec na Liptove. Nad ňou je Tatranská Lomnica a Lomnický štít so Skalnatým plesom. Nad Starou Lesnou sa čnie Lomnický štít. Je tu veľmi čulý turistický ruch (Peter Kaclík). Obec bola založená rodinou Berzeviczy v druhej polovici 13. storočia, pôvodom z Tirolska (staralesna.info). Prvá zmienka sa viaže na rok 1294. Historické názvy: Erdewfalva, Alsoerdewfalwa, Óleszna, Felsöedöfalva, Altwaldorf. V roku 1787 tu žilo v 72 domoch 508 obyvateľov, ktorí chovali dobytok, vyrábali plátno, pracovali v lese v horách (staralesna.sk). Dnes tu žije asi 750 obyvateľov. Svoje pracovisko tu má Astronomický ústav SAV. V budúcnosti zrejme poznačí dianie v oblasti fakt, že sa našli geotermálnym vrtom výdatné termálne vody (vysoke-tatry.info).

Use Facebook to Comment on this Post