2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Smolenický zámok

Hits: 3566

Smo­le­ni­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát. Smo­le­nic­ký zámok je veľ­mi zná­my, celo­roč­ne je využí­va­ný. Pri zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park. V zám­ku síd­li Kon­gre­so­vé cen­trum Slo­ven­skej aka­dé­mie vied. Zámok posta­vi­li v 14. sto­ro­čí. V roku 1390 ho kráľ Žig­mund daro­val Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc. Od roku 1777 pat­ril Pál­fy­ov­com (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na začiat­ku 18. sto­ro­čia, keď Fran­ti­šek Rákoc­zi povs­tal pro­ti cisá­ro­vi a chcel vydo­byť Uhor­sku samos­tat­nosť, stal sa Smo­le­nic­ký hrad dejis­kom bojov medzi kuruc­mi a voj­skom. Posled­ný opis nespust­nu­té­ho hra­du pochá­dza z 18. sto­ro­čia. Neskôr sa na ňom nero­bi­li už žiad­ne úpra­vy. Hrad bol oboh­na­ný múrom, v kto­rom sa nachá­dza­li šty­ri baš­ty s tro­ma dela­mi. Vstup­ná brá­na bola orien­to­va­ná na sever. Chrá­ni­li ju dve želez­né kríd­lo­vé brán­ky a vyťa­ho­va­cí most, pod kto­rým sa nachá­dza­la hlbo­ká prie­ko­pa. Na nádvo­rí bola 27 siah hlbo­ká, do ska­ly vykre­sa­ná stud­ňa (Šte­fan Jas­tra­bík).

V rokoch 19481950 bola vyčis­te­ná a pre­hĺbe­ná na 60 met­rov. Z prí­zem­né­ho nádvo­ria vied­li kamen­né scho­dy do hrad­nej záh­ra­dy. Pod východ­nou stra­nou hra­du sa nachá­dza­li dve veľ­ké piv­ni­ce s vínom. V kapl­n­ke sa nachá­dzal oltár s obraz­mi Márie Mag­da­lé­ny, Pan­ny Márie a sv. Tomá­ša. Na tre­ťom pocho­dí býva­li gró­fi, kon­te­sy a iní prí­sluš­ní­ci grófs­kej rodi­ny. Gróf­kin náby­tok bol deko­ro­va­ný žltou far­bou, gró­fov bol čier­ny a lemo­va­ný zla­tom. Za napo­le­on­ským vojen hrad vyho­rel a časom sa zme­nil na rumo­vis­ko (Šte­fan Jas­tra­bík). V roku 1855 zalo­žil gróf Móric Pál­fy pod Smo­le­nic­kým hra­dom žreb­čín. Spo­čiat­ku na chov hos­po­dár­skych koní pre vlast­nú potre­bu. V 80-​tych rokoch 19. sto­ro­čia ho Ján Pál­fy zve­ľa­dil. Zame­ral sa na chov kočia­ro­vých ťaž­ších karo­tie­rov a ťaž­ších jaz­dec­kých koní, neskôr dosti­ho­vých koní. Žreb­čín zani­kol po roz­pa­de Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia).

Dneš­ný” zámok bol vybu­do­va­ný na začiat­ku 20. sto­ro­čia na ruinách sta­ré­ho hra­du, aj keď prvé prá­ce sa zača­li už v roku 1887 úpra­vou bášt a stav­bou kapl­n­ky v juž­nej baš­te. Začal ho budo­vať maji­teľ smo­le­nic­ké­ho a dob­ro­vod­ské­ho pan­stva, gróf Jozef Pál­fy (18531920). Sku­toč­ná výstav­ba hlav­nej budo­vy sa zača­la v roku 1911. Gróf Pál­fy si z dvoch plá­nov stav­by vybral ten, kto­rý sa naj­viac podo­bal zám­ku v Kre­uzens­te­i­ne pri Vied­ni. Ten­to zámok vlast­ni­la jeho mat­ka, gróf­ka Vilc­ze­ko­vá. Prvá sve­to­vá voj­na v lete v roku 1914 bola prí­či­nou zasta­ve­nia sta­veb­ných prác. Von­kaj­šie prá­ce boli zhru­ba hoto­vé, ale vnú­tor­ná výstav­ba bola len v začiat­koch. V roku 1921 celú zbier­ku kera­mi­ky pre­su­nu­li na Čer­ve­ný Kameň. Po roku 1945 sa stal maji­te­ľom zám­ku štát. Slo­ven­ská národ­ná rada pre­vza­la zámok a zvo­li­la si ho za svo­je let­né síd­lo. Dala ho dosta­vať a vnút­ro zaria­diť. 22. júla 1952 na zám­ku vzni­kol požiar a časť baš­ty zosta­la bez stre­chy. Začiat­kom roku 1955 zača­la dru­há eta­pa dostav­by zám­ku, kto­rá skon­či­la v roku 1957. Nezvy­čaj­ná podo­ba veže pou­ka­zu­je na to, ako si šľach­tic­kí feudá­li potr­pe­li na zvlášt­nos­ti. Má tri poscho­dia. Medzi dru­hým a tre­tím poscho­dím je galé­ria. Na samom vrcho­le je roz­hľad­ňa. Súčas­ťou zám­ku je anglic­ký park (Šte­fan Jas­tra­bík).


Smo­le­ni­ce is situ­ated at the foot of the Small Car­pat­hians. The Smo­le­ni­ce Cast­le is well-​known and is used throug­hout the year. A beau­ti­ful park is loca­ted next to the cast­le. The cast­le hou­ses the Con­gress Cen­ter of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces. The cast­le dates back to the 14th cen­tu­ry. In 1390, King Sigis­mund dona­ted it to Sti­bor of Sti­bo­ric. Sin­ce 1777, it belo­n­ged to the Pálf­fys (Infor­ma­ti­on Panel). In the ear­ly 18th cen­tu­ry, during the upri­sing led by Fran­cis II Rákóc­zi against the empe­ror to achie­ve Hun­ga­ry­’s inde­pen­den­ce, Smo­le­ni­ce Cast­le beca­me the sce­ne of batt­les bet­we­en kurucs and impe­rial tro­ops. The last desc­rip­ti­on of the unin­ha­bi­ted cast­le dates back to the 18th cen­tu­ry. No furt­her modi­fi­ca­ti­ons were made later. The cast­le was sur­roun­ded by a wall with four towers equ­ip­ped with can­nons. The entran­ce gate faced north, pro­tec­ted by two iron gates and a dra­wb­rid­ge over a deep moat. In the cour­ty­ard, the­re was a well car­ved 27 fat­homs deep into the rock (Šte­fan Jastrabík).

In the years 1948 – 1950, it was cle­a­red and dee­pe­ned to 60 meters. Sto­ne stairs led from the ground cour­ty­ard to the cast­le gar­den. Two lar­ge wine cel­lars were loca­ted under the eas­tern side of the cast­le. The cha­pel hou­sed an altar with pain­tings of Mary Mag­da­le­ne, the Vir­gin Mary, and St. Tho­mas. On the third flo­or, the­re were the counts’ quar­ters. The coun­tes­s’s fur­ni­tu­re was deco­ra­ted with yel­low paint, whi­le the coun­t’s fur­ni­tu­re was black with gold trim. After the Napo­le­onic Wars, the cast­le bur­ned down and even­tu­al­ly tur­ned into ruins (Šte­fan Jas­tra­bík). In 1855, Count Móric Pálf­fy estab­lis­hed a stud farm bene­ath Smo­le­ni­ce Cast­le. Ini­tial­ly, it was for bre­e­ding wor­king hor­ses for per­so­nal use. In the 1880s, Ján Pálf­fy expan­ded it, focu­sing on the bre­e­ding of car­ria­ge draft hor­ses and hea­vier riding hor­ses, later also race­hor­ses. The stud farm disap­pe­a­red after the col­lap­se of Austria-​Hungary (Wiki­pe­dia).

The cur­rent cast­le was built at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry on the ruins of the old cast­le, alt­hough the first work began in 1887 with the reno­va­ti­on of the bas­ti­ons and the cons­truc­ti­on of a cha­pel in the sout­hern bas­ti­on. The cons­truc­ti­on of the main buil­ding began in 1911 by Count Jozef Pálf­fy (18531920), the owner of the Smo­le­ni­ce and Dob­ro­vo­ľa esta­tes. The real cons­truc­ti­on of the main buil­ding star­ted in 1911. Count Pálf­fy cho­se a design that resem­bled the Kre­uzens­te­in Cast­le near Vien­na, owned by his mot­her, Coun­tess Vilc­zek. The First World War in the sum­mer of 1914 cau­sed a halt in cons­truc­ti­on. Exter­nal works were rough­ly finis­hed, but the inter­nal cons­truc­ti­on was only in its begin­nings. In 1921, the enti­re cera­mic col­lec­ti­on was moved to Čer­ve­ný Kameň. After 1945, the sta­te beca­me the owner of the cast­le. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil took over the cast­le and cho­se it as its sum­mer resi­den­ce. It had it com­ple­ted and fur­nis­hed. On July 22, 1952, a fire bro­ke out at the cast­le, lea­ving part of the bas­ti­on wit­hout a roof. In ear­ly 1955, the second pha­se of cast­le com­ple­ti­on began, ending in 1957. The unu­su­al sha­pe of the tower ref­lects the pecu­lia­ri­ties that aris­toc­ra­tic feudal lords app­re­cia­ted. It has three flo­ors, with a gal­le­ry bet­we­en the second and third flo­ors. At the very top is an obser­va­ti­on tower. The cast­le is sur­roun­ded by an English park (Šte­fan Jastrabík).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Turiec, Typ krajiny

Martin – mesto Matice Slovenskej

Hits: 5023

Na nece­lých 68 km2 žije asi 60000 oby­va­te­ľov v Tur­čian­skej kot­li­ne v Mar­ti­ne. Do roku 1950 nie­sol meno Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin. Nemec­ký názov je Turz-​Sankt Mar­tin, maďar­ský Turócs­zent­már­ton, latin­ský Sanc­tus Mar­ti­nus, prí­pad­ne Mar­ti­no­po­lis (wiki​pe​dia​.sk). Mar­tin je admi­ni­stra­tív­nym a hos­po­dár­skym stre­dis­kom Tur­ca. Prvá zmien­ka o mes­te je z roku 1284 (mar​tin​.sk). V oblas­ti síd­lis­ka Jahod­ník bolo odkry­té poh­re­bis­ko z mlad­šej doby bron­zo­vej. Táto časť Mar­ti­na bola samos­tat­nou osa­dou, kto­rej meno bolo Malá Bys­tri­ca a neskôr Jahod­ník. Písom­ná zmien­ka o nej z roku 1258 (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Osa­da Jor­dán exis­to­va­la medzi Draž­kov­ca­mi, Skla­bi­ňou, Dol­ným Jase­nom a Hor­ným Kal­ní­kom. Meno nies­la zrej­me pod­ľa maji­te­ľa – Jor­dá­na, mož­no pod­ľa zásluh na kri­žiac­kych výpra­vách (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Mod­ly – leží na mies­te súčas­nej Mest­skej špor­to­vej haly na Pod­há­ji. Názov zod­po­ve­dal mies­tu, kde sa vyko­ná­va­li obe­ty sta­rým slo­van­ským bož­stvám. Pochá­dza od sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va, na mies­to, kde sa cho­di­li ľudia mod­liť a a vyko­ná­vať obe­ty. Pri tom­to mies­te vznik­la nie­ke­dy v 11. – 12. sto­ro­čí dedi­na Mod­ly (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). O Prie­ko­pe sú zmien­ky z nále­získ pra­ve­kých poh­reb­ných miest. Na dneš­nom Ren­de­zo­ve bolo odkry­té poh­re­bis­ko. Sta­ro­slo­van­ské opev­ne­nia a vyvý­še­ni­ny boli na tom­to mies­te vybu­do­va­né už v 8. sto­ro­čí. V roku 1364 sa Pre­ko­pa spo­mí­na ako orien­tač­ný bod na ces­te do Košíc pri pre­cho­de úži­nou cez Streč­no do Tur­ca (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

Osa­da Mar­tin leža­la na krá­ľov­skej pôde pat­ria­cej pod prá­vo­moc krá­ľov­ské­ho kas­te­lá­na síd­lia­ce­ho na Skla­bin­skom hra­de. Pre vznik a vývoj Mar­ti­na v stre­do­ve­ku mala význam­nú úlo­hu komu­ni­kač­ná polo­ha. Sme­rom na Lip­tov, Žili­nu aj na Skla­bin­ský hrad (mar​tin​.sk). V Mar­ti­ne sa kona­li gene­rál­ne kon­gre­gá­cie tur­čian­skej a orav­skej šľach­ty. Úra­do­val tu pod­žu­pan a sto­lič­ný súd. Kaž­dý štvr­tok bol na námes­tí trh (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). V rokoch 144314451453 pos­tih­lo Mar­tin a oko­lie zeme­tra­se­nie, v roku 1452 mor (mar​tin​.sk). Od roku 1340 slo­bod­né krá­ľov­ské mes­to (mar​tin​.sk). V roku 1869 tu žilo 2235 oby­va­te­ľov (mar​tin​.sk). Od 17. sto­ro­čia do roku 1922 sa mes­to sta­lo cen­trom Tur­čian­skej župy. Kon­com 19. sto­ro­čia sahttps://www.martin.sk/historia-mesta/d‑1312 tu zača­lo Slo­ven­ské národ­né obro­de­nie, od roku 1863 tu síd­li Mati­ca slo­ven­ská. 30.10.2018 sa prá­ve Mar­tin­skou dekla­rá­ci­ou pri­po­ji­lo Slo­ven­sko k Čes­ku a vznik­la Čes­ko­slo­ven­ská repub­li­ka. 24.8.1994 bol Mar­tin záko­nom vyhlá­se­ný za národ­né kul­túr­ne cen­trum Slo­vá­kov. Mes­to má tie­to mest­ské čas­ti: Jahod­ní­ky, Košú­ty, Ľado­veň, Pod­háj, Prie­ko­pa, Sever, Stred, Tom­ča­ny, Zátur­čie (wiki​pe​dia​.sk). 

Osob­nos­ti Mar­ti­na: malia­ri Jan­ko Ale­xy, Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, Mar­tin Ben­ka, herec Ľuboš Kos­tel­ný (wikipedia.en), Oľga Boro­dá­čo­vá, Zuza­na Kro­ne­ro­vá, Hana Melič­ko­vá (wiki​pe​dia​.sk), hoke­jis­ti Róbert Šveh­la, Rado­van Somík, Zde­no Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haš­čák, Peter Bar­toš (wiki​pe​dia​.sk), spi­so­va­teľ Jan­ko Jesen­ský (wikipedia.en), Oľga Fel­de­ko­vá, rod. Luká­či­ová (wiki​pe​dia​.sk), vedec Andrej Kmeť, moto­cyk­lis­ta Jaro­slav Kat­ri­ňák, atlét­ka Jana Klo­co­vá (wikipedia.en). V Mar­ti­ne pôso­bil Jan­ko Jesen­ský, Ele­na Maróthy-​Šoltésová, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Mar­tin Kuku­čín, Fran­ti­šek Heč­ko, Šte­fan Krč­mé­ry, Emil Bole­slav Lukáč, Ľudo Mis­trík Ondre­jov, Jozef Cíger Hron­ský, Július Barč Ivan, Mária Rázu­so­vá Mar­tá­ko­vá, Mar­tin Rázus, Ľudo­vít Ful­la, Karel Plic­ka (mar​tin​.sk).


On just under 68 km², about 60,000 inha­bi­tants live in the Turiec Basin in Mar­tin. Until 1950, it was cal­led Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin. The Ger­man name is Turz-​Sankt Mar­tin, Hun­ga­rian Turócs­zent­már­ton, Latin Sanc­tus Mar­ti­nus, or Mar­ti­no­po­lis (wiki​pe​dia​.sk). Mar­tin is the admi­ni­stra­ti­ve and eco­no­mic cen­ter of Turiec. The first men­ti­on of the town is from 1284 (mar​tin​.sk). In the area of the Jahod­ník sett­le­ment, a burial site from the Youn­ger Bron­ze Age was dis­co­ve­red. This part of Mar­tin was a sepa­ra­te sett­le­ment cal­led Malá Bys­tri­ca and later Jahod­ník. A writ­ten men­ti­on of it dates back to 1258 (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). The sett­le­ment Jor­dán exis­ted bet­we­en Draž­kov­ce, Skla­bi­ňa, Dol­ný Jase­nov, and Hor­ný Kal­ník. The name was pro­bab­ly deri­ved from the owner – Jor­dán, possib­ly from achie­ve­ments in the Cru­sa­des (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Mod­ly – loca­ted at the site of the cur­rent City Sports Hall in Pod­háj. The name cor­res­ponds to the pla­ce whe­re sac­ri­fi­ces were made to ancient Sla­vic dei­ties. It comes from the Old Sla­vic word for the pla­ce whe­re peop­le went to pray and make sac­ri­fi­ces. A vil­la­ge cal­led Mod­ly was estab­lis­hed here some­ti­me in the 11th12th cen­tu­ry (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). The­re are men­ti­ons of Prie­ko­pa from the fin­dings of pre­his­to­ric burial sites. A burial site was dis­co­ve­red on toda­y­’s Ren­de­zo­ve. Old Sla­vic for­ti­fi­ca­ti­ons and ele­va­ti­ons were built at this loca­ti­on as ear­ly as the 8th cen­tu­ry. In 1364, Prie­ko­pa was men­ti­oned as a land­mark on the road to Koši­ce when cros­sing the strait through Streč­no to Turiec (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

The sett­le­ment of Mar­tin was situ­ated on roy­al land under the juris­dic­ti­on of the roy­al cas­tel­lan resi­ding at Skla­bin­ský hrad. The stra­te­gic loca­ti­on pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the emer­gen­ce and deve­lop­ment of Mar­tin in the Midd­le Ages, exten­ding towards Lip­tov, Žili­na, and Skla­bin­ský hrad (mar​tin​.sk). Gene­ral con­gre­ga­ti­ons of the Turiec and Ora­va nobi­li­ty were held in Mar­tin. The depu­ty and coun­ty court ope­ra­ted here. A mar­ket was held on the squ­are eve­ry Thurs­day (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

In the years 1443 to 1445 and 1453, eart­hqu­akes struck Mar­tin and its sur­roun­dings, and in 1452, the­re was an outb­re­ak of pla­gue (mar​tin​.sk). Sin­ce 1340, it has been a free roy­al town (mar​tin​.sk). In 1869, the­re were 2,235 inha­bi­tants living here (mar​tin​.sk). From the 17th cen­tu­ry until 1922, the city beca­me the cen­ter of Turiec Coun­ty. In the late 19th cen­tu­ry, the Slo­vak Nati­onal Revi­val began here, and sin­ce 1863, Mati­ca slo­ven­ská has been hea­dqu­ar­te­red here. On Octo­ber 30, 2018, Slo­va­kia joined Cze­cho­slo­va­kia through the Mar­tin Dec­la­ra­ti­on, for­ming the Cze­cho­slo­vak Repub­lic. On August 24, 1994, Mar­tin was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral cen­ter of the Slo­vaks by law. The city has the fol­lo­wing dis­tricts: Jahod­ní­ky, Košú­ty, Ľado­veň, Pod­háj, Prie­ko­pa, Sever, Stred, Tom­ča­ny, Zátur­čie (wiki​pe​dia​.sk).

Pro­mi­nent per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Mar­tin inc­lu­de pain­ters Jan­ko Ale­xy, Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, Mar­tin Ben­ka, and actor Ľuboš Kos­tel­ný (wikipedia.en), as well as Oľga Boro­dá­čo­vá, Zuza­na Kro­ne­ro­vá, Hana Melič­ko­vá (wiki​pe​dia​.sk). Notab­le hoc­key pla­y­ers from Mar­tin inc­lu­de Róbert Šveh­la, Rado­van Somík, Zde­no Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haš­čák, and Peter Bar­toš (wiki​pe​dia​.sk). The city has also been con­nec­ted to wri­ter Jan­ko Jesen­ský (wikipedia.en), Oľga Fel­de­ko­vá (mai­den name Luká­či­ová) (wiki​pe​dia​.sk), scien­tist Andrej Kmeť, motor­cyc­list Jaro­slav Kat­ri­ňák, and athle­te Jana Klo­co­vá (wikipedia.en). In Mar­tin, notab­le his­to­ri­cal figu­res who have lived or wor­ked inc­lu­de Jan­ko Jesen­ský, Ele­na Maróthy-​Šoltésová, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Mar­tin Kuku­čín, Fran­ti­šek Heč­ko, Šte­fan Krč­mé­ry, Emil Bole­slav Lukáč, Ľudo Mis­trík Ondre­jov, Jozef Cíger Hron­ský, Július Barč Ivan, Mária Rázu­so­vá Mar­tá­ko­vá, Mar­tin Rázus, Ľudo­vít Ful­la, and Karel Plic­ka (mar​tin​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post