Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Myjava, Umenie, Stavby, Fotografie

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

skala
Hits: 4631

Myšlienka miesta, hrobu a pomníka Milana Rastislava Štefánika je mojím vlastným prejavom lásky a úcty k veľkej a svetlej pamiatke na naše spoločné styky v detstve. Vznikla v prvej chvíli veľkej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli, keď ho, len mŕtveho, objala oslobodená zem … Spojením rozmerných hmôt spišského travertínu oštiepaných tupým hranolom ocele, prevažne bielej , ostro zarezaných do prostej ináč nedotknutej krásy prírody a miesta, či v modravom opare ranných hmiel, či na azúrovej klenbe ďalekého horizontu rozjasaného slnkom, pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho plného súzvuku, hrdinstva, harmónia a lásky (Dušan Jurkovič)

Mohyla sa začala stavať v roku 1927 (Zdroj: Pamätník). Predtým tu bol jednoduchý hrob v tvare kríža, v ktorom bol pochovaný Štefánik spolu s troma talianskymi vojakmi len niekoľko dní po svojej smrti (brezova.sk). Jedného z talianskych vojakov na žiadosť v roku 1921 previezli do Talianska (obnova.sk). Talianski vojaci: Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (prevezený) a Merlini Umberto. Mohyla je z travertínu zo Spišských Vlachov. Dovezených bolo 194 vagónov (mrstefanik.sk).

Mohyla je národnou kultúrnou pamiatkou. Pripomína Milana Rastislava Štefánika, rodáka z Košarísk, vedca, politika, diplomata, predstaviteľa zahraničného odboja za prvej svetovej , človeka ktorý sa významne podieľal na vzniku Československej republiky (Zdroj: Pamätník). Štefánik sa narodil 21.7.1880 v Košariskách, zomrel 4.5.1919 (Pinčíková) pri leteckom nešťastí v Ivánke pri Dunaji. Bol vojenský letec, astronóm, vedec, ktorý stál pri zrode novodobej štátnosti Československej republiky. Vplýval na európsku politiku, s myšlienkami, názormi aj činmi ho môžeme považovať za prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane harmónia národov v Európe – europeizácia. Žil podľa slov: Veriť, milovať, pracovať. Jeho odkaz je dedičstvom, ktorým sme prispeli k budovaniu modernej Európy (Pinčíková).

Mohyla na Bradle bola odhalená 23.9.1928, jej autorom je Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo je vrch v Myjavskej pahorkatine, týči sa do výšky 544 metrov nad morom. Telesné pozostatky Štefánika sa nachádzajú asi v hrobke v 10 metrovej hĺbke pod vrcholom mohyly, spolu s ďalšími dvomi talianmi. Dušan Jurkovič predložil po skončení druhej svetovej vojny návrh na úpravu mohyly, aby rozšírila svoj význam o pripomienku padlých československých letcov a legionárov, ale projekt sa nerealizoval. Rekonštrukcie sa mohyla dočkala až v roku 1989. Trvala do roku 1996 (sme.sk). Verejnosti opäť sprístupnená bola 4.5.1996 (brezova.sk). Vždy v máji sa konajú celonárodné stretnutia (sme.sk). Sú vďakou a spomienkou Slovákoch, Čechov a iných Európanov na skvelého Milana Rastislava Štefánika (brezova.sk). Celá stavba je postavená z travertínových blokov (wikipedia.sk).

The idea of the place, tomb, and monument of Milan Rastislav Štefánik is my own expression of love and respect for the great and bright memory of our shared childhood connections. It originated in the first moment of great pain over the tragic fate, at the moment when the liberated land embraced him, lifeless… By combining massive blocks of travertine split with a blunt steel chisel, predominantly white in color, sharply cut into the simple, otherwise untouched beauty of nature and the place, whether in the bluish haze of early hops, or on the azure vault of the distant horizon illuminated by the sun, I attempted to create a work worthy of the legendary life of Štefánik, full of resonance, heroism, harmony, and love (Dušan Jurkovič).

The mound construction began in 1927 (Source: Memorial). Before that, there was a simple cross-shaped grave where Štefánik was buried with three Italian soldiers just a few days after his death (brezova.sk). One of the Italian soldiers was transported to Italy in 1921 at the request of the family (obnova.sk). The Italian soldiers were Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (transported), and Merlini Umberto. The mound is made of travertine from Spišské Vlachy, and 194 wagons of it were imported (mrstefanik.sk).

The mound is a national cultural monument, commemorating Milan Rastislav Štefánik, a native of Košariská, a scientist, politician, diplomat, representative of foreign resistance during World War I, a man who significantly contributed to the creation of the Czechoslovak Republic (Source: Memorial). Štefánik was born on July 21, 1880, in Košariská, and passed away on May 4, 1919 (Pinčíková) in an airplane accident in Ivanka pri Dunaji. He was a military aviator, astronomer, and scientist who played a crucial role in the establishment of the modern Czechoslovak state. His influence on European politics and his thoughts and actions make him the first „European.“ He anticipated the harmony of nations in Europe – Europeanization. He lived by the words: Believe, love, work. His legacy is a contribution to building modern Europe (Pinčíková).

The Bradlo Mound was unveiled on September 23, 1928, and its author is Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo is a hill in the Hills, rising to a height of 544 meters above sea level. Štefánik’s remains are located approximately in a tomb 10 meters below the summit of the mound, along with two other Italians. After the end of World War II, Dušan Jurkovič proposed modifying the mound to expand its significance to commemorate fallen Czechoslovak aviators and legionaries, but the project was not realized. The reconstruction of the mound took place in 1989 and lasted until 1996 (sme.sk). It was reopened to the public on May 4, 1996 (brezova.sk). National meetings take place every May (sme.sk). It stands as a gratitude and memory of Slovaks, Czechs, and other Europeans for the remarkable Milan Rastislav Štefánik (brezova.sk). The entire structure is built from travertine blocks (wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Dolné Považie, Umenie, Stavby, Fotografie

Smolenický zámok

skala
Hits: 4092

Smolenice ležia na úpätí Malých Karpát. Smolenický zámok je veľmi známy, celoročne je využívaný. Pri zámku sa nachádza veľmi pekný park. V zámku sídli Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Zámok postavili v 14. storočí. V roku 1390 ho kráľ Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc. Od roku 1777 patril Pálfyovcom (Informačná tabuľa). Na začiatku 18. storočia, keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a vojskom. Posledný opis nespustnutého hradu pochádza z 18. storočia. Neskôr sa na ňom nerobili už žiadne úpravy. Hrad bol obohnaný múrom, v ktorom sa nachádzali štyri bašty s troma delami. Vstupná brána bola orientovaná na sever. Chránili ju dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým sa nachádzala hlboká priekopa. Na nádvorí bola 27 siah hlboká, do vykresaná studňa (Štefan Jastrabík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčistená a prehĺbená na 60 metrov. Z prízemného nádvoria viedli kamenné do hradnej . Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice s vínom. V kaplnke sa nachádzal oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na treťom pochodí bývali grófi, kontesy a iní príslušníci grófskej . Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou, grófov bol čierny a lemovaný zlatom. Za napoleonským vojen hrad vyhorel a časom sa zmenil na rumovisko (Štefan Jastrabík). V roku 1855 založil gróf Móric Pálfy pod Smolenickým hradom žrebčín. Spočiatku na hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia ho Ján Pálfy zveľadil. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr dostihových koní. Žrebčín zanikol po rozpade -Uhorska (Wikipedia).

„Dnešný“ zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu, aj keď prvé práce sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou v južnej bašte. Začal ho budovať majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálfy (1853 – 1920). Skutočná výstavba hlavnej sa začala v roku 1911. Gróf Pálfy si z dvoch plánov vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka, grófka Vilczeková. Prvá svetová vojna v lete v roku 1914 bola príčinou zastavenia stavebných prác. Vonkajšie práce boli zhruba hotové, ale vnútorná výstavba bola len v začiatkoch. V roku 1921 celú zbierku keramiky presunuli na Červený Kameň. Po roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. Slovenská národná rada prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a vnútro zariadiť. 22. júla 1952 na zámku vznikol požiar a časť bašty zostala bez strechy. Začiatkom roku 1955 začala druhá etapa dostavby zámku, ktorá skončila v roku 1957. Nezvyčajná podoba veže poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti. Má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole je rozhľadňa. Súčasťou zámku je anglický park (Štefan Jastrabík).

Smolenice is situated at the foot of the Small Carpathians. The Smolenice Castle is well-known and is used throughout the year. A beautiful park is located next to the castle. The castle houses the Congress Center of the Slovak Academy of Sciences. The castle dates back to the 14th century. In 1390, King Sigismund donated it to Stibor of Stiboric. Since 1777, it belonged to the Pálffys (Information Panel). In the early 18th century, during the uprising led by Francis II Rákóczi against the emperor to achieve Hungary’s independence, Smolenice Castle became the scene of battles between kurucs and imperial troops. The last description of the uninhabited castle dates back to the 18th century. No further modifications were made later. The castle was surrounded by a wall with four towers equipped with cannons. The entrance gate faced north, protected by two iron gates and a drawbridge over a deep moat. In the courtyard, there was a well carved 27 fathoms deep into the rock (Štefan Jastrabík).

In the years 1948-1950, it was cleared and deepened to 60 meters. Stone stairs led from the ground courtyard to the castle garden. Two large wine cellars were located under the eastern side of the castle. The chapel housed an altar with paintings of Mary Magdalene, the Virgin Mary, and St. Thomas. On the third floor, there were the counts‘ quarters. The countess’s furniture was decorated with yellow paint, while the count’s furniture was black with gold trim. After the Napoleonic Wars, the castle burned down and eventually turned into ruins (Štefan Jastrabík). In 1855, Count Móric Pálffy established a stud farm beneath Smolenice Castle. Initially, it was for breeding working horses for personal use. In the 1880s, Ján Pálffy expanded it, focusing on the breeding of carriage draft horses and heavier riding horses, later also racehorses. The stud farm disappeared after the collapse of Austria-Hungary (Wikipedia).

The current castle was built at the beginning of the 20th century on the ruins of the old castle, although the first work began in 1887 with the renovation of the bastions and the construction of a chapel in the southern bastion. The construction of the main building began in 1911 by Count Jozef Pálffy (1853 – 1920), the owner of the Smolenice and Dobrovoľa estates. The real construction of the main building started in 1911. Count Pálffy chose a design that resembled the Kreuzenstein Castle near Vienna, owned by his mother, Countess Vilczek. The First World War in the summer of 1914 caused a halt in construction. External works were roughly finished, but the internal construction was only in its beginnings. In 1921, the entire ceramic collection was moved to Červený Kameň. After 1945, the state became the owner of the castle. The Slovak National Council took over the castle and chose it as its summer residence. It had it completed and furnished. On July 22, 1952, a fire broke out at the castle, leaving part of the bastion without a roof. In early 1955, the second phase of castle completion began, ending in 1957. The unusual shape of the tower reflects the peculiarities that aristocratic feudal lords appreciated. It has three floors, with a gallery between the second and third floors. At the very top is an observation tower. The castle is surrounded by an English park (Štefan Jastrabík).“

Rodina

Ondrášik – meno späté s našou rodinou

skala
Hits: 6453

Meno Ondrášik je pomerne bežné na celom Slovensku, aj v Čechách. Zrejme dochádzalo aj k zmene mena na Ondrašík apod. Toto meno je späté z históriou Hôrka, ktorá bola založená pred viac ako 750 rokmi. Konkrétnejšie poskytnem po preštudovaní monografie „Mrva Ivan, Slovák Mirko, 750 rokov obce Hôrka nad Váhom, 1998, Obec Hôrka nad Váhom, Hôrka nad Váhom,  107 pp.“ Ondrášikovci, ktorých potomkom som aj ja, pochádzali z Hôrky. Dodnes tam aj niektorí žijú. V Piešťanoch žilo v minulosti, aj žije dne veľa ďalších Ondrášikovcov, avšak ich pôvod môže byť iný. Najstarší známy Ondrášik je prapradedko , ktorý mal tri ženy a 8 detí: Štefana, Jána, Jozefa, Juraja, Pavla, ?, Ivanu a Zuzanu. Všetci synovia padli v 1. svetovej vojne.

The name „Ondrášik“ is quite common throughout Slovakia and also in the Czech Republic. Variations of the name, such as „Ondrašík,“ likely also exist. This name is connected to the history of the village of Hôrka, which was founded over 750 years ago. More specific information will be provided after studying the monograph „Mrva Ivan, Slovák Mirko, 750 rokov obce Hôrka nad Váhom, 1998, Obec Hôrka nad Váhom, Hôrka nad Váhom, 107 pp.“ Ondrášikovci, from whom I am also descended, originated from Hôrka, and some still live there today. In the past and present, many other Ondrášikovci lived in , but their origins may vary. The oldest known Ondrášik is great-great-grandfather Martin, who had three wives and 8 children: Štefan, Ján, Jozef, Juraj, Pavol, ?, Ivana, and Zuzana. All sons perished in World War I.