2009, 2010, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie

Beckovský hrad

Hits: 3388

Beckov postavili v polovici 13. storočia na mieste neskorogotického sídliska a veľkomoravského hradiska z 9. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Je postavený na 70 metrov vysokom brale (pamiatky.net). Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12, a 13. storočia (pramen.info), pod označením Blundus (bathory.sk). Patril ku obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy (Wikipedia). Koncom 13. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho aj dal prestavať. V roku 1388 sa dostal do rúk Ctiborovcom, ktorí okrem iného postavili gotickú kaplnku a cisternu, čím sa zo strážneho hradu stalo reprezentatívne šľachtické sídlo. Opevnený hrad bol útočiskom proti Turkom. Požiar v roku 1729 zapríčinil spustnutie hradu. Beckovské hradné vápencové tvrdošové bralo vzniklo selektívnou eróziou a denudáciou vážskej nivy na styku s obalovou sériou Považského Inovca. Vzhľadom na okolitý mierne modelovaný reliéf pôsobí monumentálne. Na úpätí hradného svahu je židovský cintorín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Informačná tabuľa). Beckovský hrad je jedným z najkrajších hradov, ktoré som kedy videl. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

Archeologickým výskumom bolo doložené osídlenie areálu hradu a jeho okolia už v laténskej a rímskej dobe (1. storočie pred n.l). Za čias Veľkej Moravy tu stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatkom 13. storočia hrad s podhradím a s kostolom zasväteným sv. Štefanovi. Najstaršie listinné pramene z rokov 1208 a 1226 spomínajú osadu Blundix, ležiacu zrejme pod kráľovským hradom. Hrad – castrum Bolonduch sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Obecný úrad Beckov). Iné historické názvy Beckova sú Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). V histórii sa dôležitosť beckovského hradu a podhradskej osady výraznejšie prejavila už pri dobýjaní území Slovenska starými Maďarmi, keď sa ukázalo, že pevnosť patrila iba k niekoľko málo pevnostiam, o ktoré novoprichádzajúce kmene museli urputne bojovať (Kodoňová, 1997).

Stibor dal postaviť na hrade kaplnku, na ktorej vstupnom portáli bol tympanón s erbom Stiborovcov. Je to historicky prvé použitie svetského motívu na sakrálnej stavbe. Na jej oltári bola 180 cm vysoká gotická plastika Madony, ktorá sa svojím vypracovaním vyrovnala najkrajším v Európe. Dnes je v Koryčanoch pri Morave, kde je známa ako zázračná a uzdravujúca Čierna Madona (obroda.sk).

Povesť o Beckovi vraví, že Becko bol dvorný blázon vojvodcu Ctibora za vlády kráľa Žigmunda. Znamenite zabával svojho pána a jeho hostí až mu Ctibor sľúbil, že mu splní všetko o čo požiada. Becko zo žartu ukázal na neďaleké strmé skalisko, aby mu na ňom do roka a do dňa postavil hrad. Prekrásny hrad postavil a pomenoval ho podľa svojho dvorného blázna – Beckovom. Ctibor ho od Becka vraj odkúpil za toľko zlata, koľko Becko sám vážil (blogspot.sk).

Iná legenda hovorí o tom, že Stibor, ako hradný pán, zhodil zo skaly sluhu za to, že mu sluha chrániac svoje dieťa, zabil jeho obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly ešte zakričal, že sa stretnú do roka a do dňa. Presne v tom čase hradného pána uštipla do oka vretenica a on slepý spadol do priepasti (valka.cz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2010, Čachtické Karpaty, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Čachtický hrad

Hits: 3514

Hradný vrch bol obývaný už v prehistorickej dobe, o čom svedčia archeologické nálezy. Je veľmi pravdepodobné, že tu bolo hradisko (Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave). Zrejme v 8-9 storočí (Hanuš). Historicky hrad niesol aj tieto pomenovania: Chekche, Chehte, Csejte. Leží medzi obcami Čachtice a Višňové v Čachtickom krase v nadmorskej výške 375 metrov (hrady-zamky.org).

Čachtický hrad je spomínaný v roku 1276. Postavený bol pravdepodobne po roku 1260 a pripisuje sa Kazimírovi z rodu Hunt-Poznanovcov (Informačná tabuľa). Vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska (odklinaniehradov.sk). Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali túto hranicu (Wikipedia.sk). Vo svojej histórii. ako jeden z mála odolal vojskám Přemysla Otakara II (Informačná tabuľa), ktorý ho však v rok 1273 silne poškodil (Hanuš). Ubránili ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác (Wikipedia.sk). Hrad je známy najmä vďaka Alžbete Báthoriovej. V roku 1392 získal hrad Stibor zo Stiboríc od kráľa Žigmunda. Po roku 1434 kráľ daroval hrad Orságovcom, ktorí ho vlastnili do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Od nej panstvo získal František Nádašdy, manžel Alžbety Bátoriovej. V roku 1708 bol dobytý a vypálený vojskami Františka Rákocziho II. Neskôr v 18. storočí slúžil ako väznica. Odvtedy hrad pustne. Hrad je súčasťou chránenej prírodnej rezervácie Čachtický hradný vrch (Informačná tabuľa). Nikdy neslúžil ako reprezentačné sídlo svojich majiteľov, bol vždy budovaný a udržiavaný ako vojenská pevnosť. Majitelia hradu si svoje sídla stavali v obci (Hanuš).

Z najstarších častí hradu je zachované okrem iného torzo päťbokej veže s dominantnou juhozápadnou stenou, dosahujúcou výšku cca 15 metrov. V roku 1992 bolo vykonané statické zabezpečenie najohrozenejších častí. Začiatkom 21. storočia bol vymurovaný oblúk brány druhého predhradia. Neskôr aktivity pokračovali odstraňovaním náletových drevín, zabezpečovacími a konzervačnými prácami, minimálne do roku 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický hradný vrch je významnou lokalitou teplomilnej vápencovej flóry. Rastie tu jarabina slovenská Sorbus slovenica, jarabina Kmeťova Sorbus kmetiana, klinček Lumnitzerov Dianthus lumnitzeri, senovka tesálska Trigonella monspeliaca, kavyle (Stipa spp.). Viaceré orchideje ako hmyzovník Holubyho Ophrys holoserica ssp. Holubyana, hmyzovník včelovitý Ophrys apifera, kruštík Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine (piestany.sk). Hradný vrch so svojim najbližším okolím je od roku 1964 prírodnou rezerváciou (Hanuš).

Odkazy: 

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Plavecký hrad

Hits: 3384
Plavecký hrad sa vypína nad obcou Plavecké Podhradie. Píše sa rok 1273. V kronike anonymného notára kráľa Bela IV. sa píše o veľkom vojenskom stretnutí uhorského kráľa Ladislava IV. a českého kráľa Přemysla Otakara II. pod hradom Detrek. Názov „Plavecký“ má zrejme pôvod v súvislosti s Plavcami, presnejšie Kumánmi, ktorých úlohou bolo pozorovať pohraničie (odklinaniehradov.sk). Hrad prešiel aj rukami Matúša Čáka, Stibora, Fuggerovcov, Pálfiovcov. Majiteľmi v 15. storočí sa stali grófi zo Svätého Jura a Pezinku. Tí sa pustili do rozsiahlej prestavby, vznikol druhý gotický palác s veľkými reprezentačnými sieňami a predhradie. Vznikla tajná chodba ústiaca do malej puklinovej jaskyne pod hradom. V 16. storočí Fuggerovci posilnili hrad mohutnu delovou baštou. V roku 1706 cisársky generál Siegbert Heister hrad od Rákociho povstalcov dobyl a ťažko poškodil (odklinaniehradov.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Smolenice

Hits: 2679

Smolenice sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo Stiboríc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári obce sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je Molpír – haltštatské hradisko. Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami ( Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný kameň, spevnený násyp a drevené konštrukcie. Na mieste sa našli aj základy veží a okrúhla bašta, obytné drevené zruby. Vyrábali sa tu nástroje, nože, zbrane, odlieval sa bronz, vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa). 

Neďaleko od hradiska  je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. sekeromlaty, kamenné sekery, kamene na drvenie obilia, keramika. Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický kras, ktorého súčasťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia jaskyňa Driny, ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, Dolina Hlboče. Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m), okrem neho napr. vrch Veterlín (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne povesti bol na mieste dnešnej obce les, cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel smoliar a na voze viezol smolu. V lese poľovali páni. Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „Smole nic!“. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne Neštich). Gróf Jozef Pálfy postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Začala sa stavať lesná konská železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať história iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka Štefan Banič, regionálny historik Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post