Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Dolné Považie, Mestá, Fotografie

Kúpele Piešťany

skala
Hits: 7372

Liečivé účinky termálnej minerálnej a sírneho bahna boli prvýkrát opísané lekármi v 14. storočí (danubiushotels.sk). Vraví sa dokonca, že liečivé účinky prameňov objavili rímski vojaci. Oddychovali po dlhej a namáhavej ceste na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste (piestany-spa.info). mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632. Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajan v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642. V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi.

The healing effects of thermal mineral water and sulfur mud were first described by physicians in the 14th century (danubiushotels.sk). It is even said that the healing effects of the springs were discovered by Roman soldiers. They rested on a muddy meadow near the River after a long and exhausting journey. After this rest, they reportedly continued their journey remarkably refreshed (piestany-spa.info). The history of the town of Piešťany is closely tied to the development of balneology in the 16th century. The first detailed description of the springs comes from the prefect of Castle and royal councilor Juraj Werhner in 1545. Later descriptions are from the physician of the Austrian emperors Johann Crato de Crafheim in 1571, the personal physician of Pope Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa in 1588, and the German traveler Zeiller in 1632. The most famous description of the baths comes from Adam Trajan in the poem „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ from 1642. In 1772, the significant balneologist, Professor Heinrich J. von Cranz, appeared in Piešťany. Only after his visit did they construct the first permanent bathhouse; until then, they used pits dug in the ground.

Die heilenden Wirkungen von Thermal-Mineralwasser und Schwefelschlamm wurden erstmals von Ärzten im 14. Jahrhundert beschrieben (danubiushotels.sk). Es wird sogar gesagt, dass römische Soldaten die heilenden Wirkungen der Quellen entdeckten. Sie ruhten sich nach einer langen und anstrengenden Reise auf einer schlammigen Wiese am Fluss Waag aus. Nach dieser Ruhepause setzten sie angeblich ihre Reise außergewöhnlich erfrischt fort (piestany-spa.info). Die Geschichte der Stadt Piešťany ist eng mit der Entwicklung der Balneologie im 16. Jahrhundert verbunden. Die erste detaillierte Beschreibung der Quellen stammt von dem Präfekten des Schlosses Šariš und königlichen Rat Juraj Werhner aus dem Jahr 1545. Spätere Beschreibungen stammen von dem Arzt der österreichischen Kaiser Johann Crato de Crafheim im Jahr 1571, vom persönlichen Arzt von Papst Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa im Jahr 1588 und vom deutschen Reisenden Martin Zeiller im Jahr 1632. Die berühmteste Beschreibung der Bäder stammt von Adam Trajan in dem Gedicht „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ aus dem Jahr 1642. Im Jahr 1772 erschien der bedeutende Balneologe, Professor Heinrich J. von Cranz, in Piešťany. Erst nach seinem Besuch wurde das erste dauerhafte Badehaus errichtet; bis dahin verwendete man Gruben, die im Boden gegraben waren.

Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdödy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné , ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. (Wikipédia). Pred Winterovcami mali v prenájme viedenský podnikateľ Schmidt a hlohovský inžinier Skarnitzel. O kúpele sa nestarali, ich stav bol vtedy katastrofálny. V rokoch 1889 – 1940 boli Alexander, Imrich a Ľudovít Winter vedúci pracovníci firmy „Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov“. Tesne pred koncom , 18.9.1918 podpísal Winter s grófom Viliamom Erdödym zmluvu na predĺženie prenájmu kúpeľov o 90 rokov (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Alexandra Wintera na podnikateľský rozmach inšpirovala aj vláda Uhorska, ktoré si v roku 1867 vybojovalo istú nezávislosť od Habsburgovcov. Vláda vyzvala občanov, aby „každá podnikal samostatne z vlastnej sily a z vlastných prostriedkov“. Alexander Winter sa výzvou nadchol a rozhodol sa prenajať si Piešťanské kúpele. Do Piešťan vtedy chodievalo v lete len asi 1 000 pacientov, ktorí ale zväčša nebývali v Kurhoteli, kde bolo 30 izieb. Vybudoval kúpeľnú Robotnícku nemocnicu, v ktorej sa mohli liečiť aj nemajetní ak náklady bol ochotný znášať zamestnávateľ, alebo obec. Nasledoval veľký stavebný rozmach. Budovali sa ochranné hrádze proti povodniam, nové kúpeľné priestory, promenády, , kaviarne, hotely, kúpalisko, golfové ihrisko, múzeum, dláždili sa , budovala kanalizácia, vodovod …Napr. aj secesný hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

Beginning of the 19th century, Jozef Erdödy had the first brick bathhouses built in the neoclassical style, which were expanded and renovated throughout the entire 19th century (Wikipedia). Before the Winters, Vienna entrepreneur Schmidt and Hlohovec engineer Skarnitzel leased the baths. They neglected the baths, and their condition was catastrophic. From 1889 to 1940, Alexander, Imrich, and Ľudovít Winter were the leading figures in the company „Alexander Winter and Sons, a business for the general lease of baths.“ Shortly before the end of the war, on September 18, 1918, Winter signed an agreement with Count Viliam Erdödy to extend the lease of the baths for 90 years (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The inspiration for Alexander Winter’s entrepreneurial success also came from the government of Hungary, which, in 1867, had won a certain independence from the Habsburgs. The government called on citizens to „undertake independently from their own strength and resources.“ Alexander Winter was enthusiastic about this call and decided to lease the Piešťany baths. At that time, only about 1,000 patients visited Piešťany in the summer, and most of them did not stay at the Kurhotel, which had 30 rooms. He built the Workers‘ Hospital, where even the less fortunate could receive treatment if the employer or the municipality was willing to bear the costs. This was followed by a major construction boom. Protective embankments were built against floods, new spa areas, promenades, parks, cafes, hotels, a swimming pool, a golf course, a museum, roads were paved, and sewage and water supply systems were built. For example, the Art Nouveau-style Thermia Palace hotel (Eva Čobejová).

Zu Beginn des 19. Jahrhunderts ließ Jozef Erdödy die ersten gemauerten Badehäuser im neoklassizistischen Stil errichten, die im Laufe des gesamten 19. Jahrhunderts erweitert und renoviert wurden (Wikipedia). Vor den Winters hatten der Wiener Unternehmer Schmidt und der Ingenieur Skarnitzel aus Hlohovec die Bäder gepachtet. Sie kümmerten sich nicht um die Bäder, und ihr Zustand war katastrophal. Von 1889 bis 1940 waren Alexander, Imrich und Ľudovít Winter führende Mitarbeiter des Unternehmens „Alexander Winter und Söhne, ein Unternehmen für die allgemeine Vermietung von Bädern“. Kurz vor Kriegsende, am 18. September 1918, unterzeichnete Winter mit Graf Viliam Erdödy einen Vertrag zur Verlängerung der Bäderpacht um 90 Jahre (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Inspiration für den unternehmerischen Erfolg von Alexander Winter kam auch von der ungarischen Regierung, die 1867 eine gewisse Unabhängigkeit von den Habsburgern gewonnen hatte. Die Regierung rief die Bürger dazu auf, „unabhängig von ihrer eigenen Kraft und ihren eigenen Ressourcen zu handeln“. Alexander Winter war von diesem Aufruf begeistert und beschloss, die Bäder von Piešťany zu pachten. Zu dieser Zeit besuchten im Sommer nur etwa 1.000 Patienten Piešťany, von denen die meisten nicht im Kurhotel übernachteten, das 30 Zimmer hatte. Er baute das Arbeiterkrankenhaus, in dem auch weniger begüterte Menschen behandelt werden konnten, wenn der Arbeitgeber oder die Gemeinde bereit war, die Kosten zu tragen. Dies wurde von einem großen Bauboom begleitet. Es wurden Schutzwälle gegen Überschwemmungen, neue Kurgebiete, Promenaden, Parks, Cafés, Hotels, ein Schwimmbad, ein Golfplatz, ein Museum, Straßen wurden gepflastert und Abwasser- und Wasserversorgungssysteme gebaut. Beispielsweise das Jugendstil-Hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

V novembri 1938 sa Ľudovít Winter dozvedel, že gróf Viliam Erdödy je prívržencom Hitlera a chce odpredať kúpele istému nemeckému konzorciu. V marci 1939 preto navrhol prezidentovi Tisovi, že odovzdajú kúpele účastinnej spoločnosti, len žiadajú ponechať dvom Winterovcom skromné zamestnanie. Tiso vycítil nebezpečenstvo a podal návrh vláde na prevzatie kúpeľov. Celý majetok sa na základe vládneho uznesenia dostal pod nútenú správu. 20.10.1940 boli kúpele od Erdödyovcov vyvlastnené a stali sa majetkom štátu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 5). Termálne sú v považanskom zlomovom pásme, v hĺbke 2 000 metrov. sa akumuluje v burgidalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkaté, a sírne. Ich je 67 – 69 °C, s obsahom okolo 1.5 g/l minerálnych látok a s obsahom plynov, najmä sirovodíka. Kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň (Cambel, B, 1962). Dlhodobá reakcia termálnej vody s mäkkými horninami a špecifická bakteriálna mikroflóra tvorí bahno, vďaka ktorému kúpele vďačia za svoju dobrú povesť (interspa.sk). Bahno dobre vedie teplo, chladne štyrikrát pomalšie ako voda, má vysokú viskozitu (danubiushotels.sk). Väčšina prameňov, ktoré vyvierajú na Kúpeľnom ostrove je zachytená v hĺbkach 50 – 60 metrov, čím sa vylúčila možnosť kontaminácie s povrchovou vodou, konštantnosť teploty (slovenske.info). Vďaka tomu sa v Piešťanoch úspešne rozvíja balneoterapia, vodoliečba, rehabilitácia. Lieči sa tu množstvo poúrazových stavov, choroby pohybového ústrojenstva apod..

In November 1938, Ľudovít Winter learned that Count Viliam Erdödy was a supporter of Hitler and wanted to sell the baths to a certain German consortium. In March 1939, he proposed to President Tiso that they hand over the baths to a participating company, requesting only to leave modest employment for the two Winters. Tiso sensed danger and submitted a proposal to the government to take over the baths. The entire property was placed under forced administration based on a government resolution. On October 20, 1940, the baths were expropriated from the Erdödys and became state property (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 5). Thermal springs are in the fault zone, at a depth of 2,000 meters. Water accumulates in the Burgidalian (Miocene) sediments of the Danube Basin. The springs are sulfur-hydrocarbonate, calcium-magnesium, and sulfur. Their temperature is 67-69 °C, with a content of around 1.5 g/l of mineral substances and a gas content, especially hydrogen sulfide. The capacity of captured wells is more than 3 million liters of water per day (Cambel, B, 1962). The long-term reaction of thermal water with soft rocks and specific bacterial microflora forms mud, thanks to which the baths owe their good reputation (interspa.sk). Mud conducts heat well, cools four times slower than water, and has high viscosity (danubiushotels.sk). Most of the springs that emerge on the Spa Island are captured at depths of 50-60 meters, eliminating the possibility of contamination with surface water, ensuring constant temperature (slovenske.info). Thanks to this, in Piešťany, balneotherapy, hydrotherapy, and rehabilitation are successfully developed. It treats a variety of post-traumatic conditions, diseases of the musculoskeletal system, etc.

Im November 1938 erfuhr Ľudovít Winter, dass Graf Viliam Erdödy ein Anhänger Hitlers ist und die Bäder an ein bestimmtes deutsches Konsortium verkaufen möchte. Im März 1939 schlug er daher Präsident Tiso vor, die Bäder einer teilnehmenden Gesellschaft zu übergeben und bat nur darum, den beiden Winters bescheidene Arbeitsplätze zu belassen. Tiso spürte die Gefahr und reichte einen Vorschlag bei der Regierung ein, die Bäder zu übernehmen. Der gesamte Besitz wurde aufgrund eines Regierungsbeschlusses unter Zwangsverwaltung gestellt. Am 20. Oktober 1940 wurden die Bäder von den Erdödys enteignet und wurden Staatsbesitz (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 5). Die Thermalquellen liegen im Považský Inovec-Fehlerbereich in einer Tiefe von 2.000 Metern. Das Wasser sammelt sich in den burgidalských (miozänen) Sedimenten des Donaubeckens. Die Quellen sind schwefelhaltig-hydrogencarbonat-, calcium-magnesium- und schwefelhaltig. Ihre Temperatur beträgt 67-69 °C, mit einem Gehalt von etwa 1,5 g/l Mineralstoffen und einem Gasgehalt, insbesondere Schwefelwasserstoff. Die Kapazität der gefangenen Brunnen beträgt mehr als 3 Millionen Liter Wasser pro Tag (Cambel, B, 1962). Die langfristige Reaktion von Thermalwasser mit weichen Gesteinen und spezifischer bakterieller Mikroflora bildet Schlamm, dem die Bäder ihren guten Ruf verdanken (interspa.sk). Schlamm leitet Wärme gut, kühlt viermal langsamer als Wasser und hat eine hohe Viskosität (danubiushotels.sk). Die meisten Quellen, die auf der Kurinsel entspringen, werden in Tiefen von 50-60 Metern gefangen, wodurch die Möglichkeit einer Kontamination mit Oberflächenwasser ausgeschlossen ist, was eine konstante Temperatur gewährleistet (slovenske.info). Dank dessen entwickelt sich in Piešťany die Balneotherapie, Hydrotherapie und Rehabilitation erfolgreich. Es behandelt eine Vielzahl von posttraumatischen Zuständen, Krankheiten des Bewegungsapparates usw.

Pávy ku kúpeľom v Piešťanoch. Po vyše 30 ročnej prestávke nadviazali piešťanské kúpele na tradíciu chovu pávov na Kúpeľnom ostrove, s ktorou začali už Winterovci. Podľa povesti práve páv odhalil liečebné účinky termálnych vôd a bahna (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľnom ostrove, Revue Piešťany Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera v mesačníku Saluberrimae Pistinienses Thermae, No. 2-3 v roku 1948 zverejnil povesť, v ktorej si prechladnutý páv všimol, že jeho pobyt v bahne pri rieke, mu prospieva. Najprv boli za jazierkami, dnes sú na pomerne veľkej ploche, hneď za valom, za Kolonádnym mostom po ľavej strane. Inak povedané – pred kúpaliskom EVA a neďaleko od jazierok. Okrem páva korunkatého Pavo cristatus sa tu nachádzajú aj iné : bažant zlatý – Chrysolophus pictus, bažant strieborný – Gennaeus nycthemerus, bažant kráľovský – Syrmaticus reevesii, hrdlička chichotavá – Streptopelia roseogrisea (Informačná tabuľa) Thermia Palace – je dnes päťhviezdičkový hotel, mimochodom bol prvým, ktorý splnil takéto kritéria. Je to nádherná budova za Kolonádnym mostom, o ktorého postavenie sa v roku 1912 zaslúžil Ľudovít Winter (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Vo februári 1917 tu rokovali o vedení vojny traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern, rakúsky cisár Karol I. Habsburg a bulharský cár Ferdinand I. Koburg. (Wikipédia). Odporúčam si ju pozrieť z oboch strán.

Peafowls are part of the spa experience in Piešťany. After a break of over 30 years, the Piešťany spas revived the tradition of peafowl breeding on Spa Island, which was started by the Winters. According to legend, it was a peafowl that revealed the healing effects of thermal waters and mud (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Peafowls back on Spa Island, Revue Piešťany No. 1, p. 12-13). Edo Kľubica Sekera published a story in the Saluberrimae Pistinienses Thermae magazine, No. 2-3 in 1948, where a chilly peafowl noticed that its stay in the mud by the river was beneficial. Initially, they were behind the lakes, but today they are in a relatively large area just behind the dam, behind the Kolonádny Bridge on the left side. In other words, in front of the EVA swimming pool and near the lakes. In addition to the crowned peafowl Pavo cristatus, other birds are also found here: golden pheasant – Chrysolophus pictus, silver pheasant – Gennaeus nycthemerus, royal pheasant – Syrmaticus reevesii, laughing dove – Streptopelia roseogrisea (Information board) Thermia Palace – is a five-star hotel today, incidentally, it was the first to meet such criteria. It is a beautiful building behind the Kolonádny Bridge, whose construction was credited to Ľudovít Winter in 1912 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). In February 1917, three emperors, Wilhelm II Hohenzollern, Austrian Emperor Karl I, and Bulgarian Tsar Ferdinand I, negotiated the conduct of the war here (Wikipedia). I recommend looking at it from both sides.

Pfauen gehören zu den Bädern in Piešťany. Nach einer über 30-jährigen Pause knüpften die Bäder von Piešťany an die Tradition der Pflege von Pfauen auf der Kúpeľný Insel an, die bereits von den Winters begonnen wurde. Legende nach war es ein Pfau, der die heilende Wirkung von Thermalwasser und Schlamm enthüllte (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pfauen wieder auf der Kúpeľný Insel, Revue Piešťany Nr. 1, S. 12-13). Edo Kľubica Sekera veröffentlichte eine Geschichte im Saluberrimae Pistinienses Thermae Magazin, Nr. 2-3 im Jahr 1948, in der ein frierender Pfau bemerkte, dass sein Aufenthalt im Schlamm am Fluss vorteilhaft war. Anfangs waren sie hinter den Seen, heute sind sie in einem relativ großen Bereich direkt hinter dem Damm, hinter der Kolonádny-Brücke auf der linken Seite. Mit anderen Worten, vor dem Schwimmbad EVA und in der Nähe der Seen. Neben dem gekrönten Pfau Pavo cristatus finden sich hier auch andere Vögel: Goldfasan – Chrysolophus pictus, Silberfasan – Gennaeus nycthemerus, Königsfasan – Syrmaticus reevesii, Lachtaube – Streptopelia roseogrisea (Informationstafel) Thermia Palace – ist heute ein Fünf-Sterne-Hotel, übrigens war es das erste, das solche Kriterien erfüllte. Es ist ein wunderschönes Gebäude hinter der Kolonádny-Brücke, dessen Bau im Jahr 1912 Ľudovít Winter zu verdanken ist (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Im Februar 1917 verhandelten hier drei Kaiser, Wilhelm II Hohenzollern, der österreichische Kaiser Karl I. und der bulgarische Zar Ferdinand I., über die Kriegsführung (Wikipedia). Ich empfehle, es von beiden Seiten zu betrachten.

Irma je budova kúpeľov, v ktorej prebiehajú mnohé procedúry. Susedí s Thermiou, z ktorou je spojená chodbou. Kúpele Irma nesú meno po grófke Erdődyovej. V Irme je bahnisko postavené priamo na termálnom prameni, čo je európsky unikát. Už od roku 1912 tu prebieha švédska gymnastika, elektroliečba, štvorvaničkové kúpele, inhalatórium. Dnes tu je aj zrkadlisko, bahnisko, trakčný bazén, rehabilitačná časť, vaňové oddelenie, suchý uhličitý kúpeľ, sauna, suchá trakcia. Prebieha tu vodoliečba, magnetoterapia, fitnes a mnohé iné (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort a luxus v Kúpeľnom dome Irma, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria – je dnes balneoterapeutické a ubytovacie zariadenie. Postavená bola v roku 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedysi bol rehabilitovaný aj ja. Fontána prezidentov pred Irmou bola pomenovaná pri príležitosti stretnutia prezidentov krajín V4-ky 12.-13. septembra 2008.

Irma is a spa building where many procedures take place. It is adjacent to Thermia and connected by a corridor. The Irma Spa bears the name of Countess Erdődy. In Irma, there is a mud pool directly built on the thermal spring, which is a European unique feature. Since 1912, Swedish gymnastics, electrotherapy, four-cell baths, and an inhalatorium have been offered here. Today, it also features a mirror room, mud pool, traction pool, rehabilitation section, tub department, dry carbon bath, sauna, dry traction, hydrotherapy, magnetotherapy, fitness, and many more (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Comfort and Luxury in the Irma Spa House, Revue Piešťany, No. 2, p. 5-6). Pro Patria is a balneotherapeutic and accommodation facility today, built in 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). I was rehabilitated there when I was little. The Presidents‘ Fountain in front of Irma was named on the occasion of the meeting of the V4 countries‘ presidents on September 12-13, 2008.

Irma ist ein Kurhaus, in dem viele Behandlungen stattfinden. Es liegt neben Thermia und ist durch einen Gang verbunden. Das Irma Spa trägt den Namen der Gräfin Erdődy. In Irma befindet sich ein Schlammbecken, das direkt über der Thermalquelle gebaut wurde, was in Europa einzigartig ist. Seit 1912 werden hier schwedische Gymnastik, Elektrotherapie, Vierzellenbäder und ein Inhalatorium angeboten. Heute gibt es auch einen Spiegelraum, ein Schlammbecken, ein Traktionsbecken, einen Rehabilitationsbereich, eine Wannenabteilung, ein trockenes Kohlensäurebad, eine Sauna, eine trockene Traktion, Hydrotherapie, Magnetotherapie, Fitness und vieles mehr (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort und Luxus im Irma Spa House, Revue Piešťany, Nr. 2, S. 5-6). Pro Patria ist heute eine balneotherapeutische und Unterkunftseinrichtung, erbaut im Jahr 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Ich wurde als Kind dort rehabilitiert. Der Brunnen der Präsidenten vor Irma wurde anlässlich des Treffens der Präsidenten der V4-Länder am 12.-13. September 2008 benannt.

  • Cambel Bohuslav, 1962: Minerálne vody. In Buday T., Cambel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – , Geofond, Bratislava, 248 pp..

TOP

Všetky

, , , , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Hont, Fotografie

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

skala
Hits: 6911

Krupina je na polceste medzi Banskou Bystricou a Šahami a medzi Zlatými Moravcami a Lučencom. Je to historické mesto ležiace na pomedzí Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Na okraji historického regiónu siedmich stredoslovenských banských miest. V listinách sa spomína už od 12. storočia. V roku 1244 získalo mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom (Rastislav Sabucha). V Krupine, nemecky Karpfen, maďarsky Korpona žilo v roku 2005 7 812 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 262 metrov nad morom (Wikipedia ENG). Okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. V stredoveku sem prišli Slováci. Krupina patrí medzi najstaršie na Slovensku (Wikipedia.sk). Plnohodnotné stredoveké mesto z Krupiny vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Neskôr mesto ohrozovali , aj preto boli vybudované strážne veže – vartovky, z ktorých sa tá na vrchu Stražavár zachovala (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Podzemné chodby sú takmer pod celým historickým centrom. Zrejme sa v nich primárne skladovali potraviny. Veľké pivnice vyvolávajú množstvo otázok, v jednej z nich, pod starou radnicou, mučili bosorky. Práve tu upálili najviac stríg na našom území. Traduje sa, že poslednú bosorku v Európe upálili v roku 1741 práve v Krupine. V meste sa nachádzajú tzv. Turecké studne – vytesané otvory do , možno studne z ktorých Turci napájali (Dagmar Teliščáková). Po roku 1989 malo mesto ako jedno z prvých miest na Slovensku káblovú televíziu a miestne televízne vysielanie. Začali vychádzať Hontianske (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Z Krupiny pochádza spisovateľ a kňaz Karol Braxatoris, básnik Andrej Sládkovič, prozaička, redaktorka a publicistka Elena Maróthy-Šoltésová, herec Viliam Polónyi. Pôsobil tu hudobný skladateľ Eugen Suchoň, spisovateľ Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), študoval tu Marián Labuda (Miroslav Lukáč).

Krupina is situated halfway between and Šahy and between Zlaté Moravce and Lučenec. It is a historical town located on the border of the Štiavnické Vrchy and Krupinská Planina regions, on the edge of the historic region of the seven Central Slovak mining towns. It is mentioned in documents from the 12th century. In 1244, it gained town privileges and became a free royal town (Rastislav Sabucha). In Krupina, known as Karpfen in German and Korpona in Hungarian, there were 7,812 inhabitants in 2005. It is situated at an elevation of 262 meters above sea level (Wikipedia ENG). The surroundings of Krupina were inhabited in the younger Stone Age, and Slovaks settled here in the medieval period. Krupina is among the oldest towns in Slovakia (Wikipedia.sk). German colonists who arrived in the late 12th and early 13th centuries shaped Krupina into a fully-fledged medieval town. In 1241, the town was devastated by the Tatars. Later, it faced threats from the Turks, leading to the construction of guard towers, one of which, on Stražavár Hill, still stands today (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Underground tunnels extend beneath almost the entire historical center, likely used primarily for storing food. Large cellars raise many questions; in one of them, beneath the old town hall, alleged witches were tortured. It is said that the last witch in Europe was burned at the stake in Krupina in 1741. The city is home to the so-called Turkish Wells—carved openings into the rock, possibly wells from which the Turks watered their horses (Dagmar Teliščáková). After 1989, the city was among the first in Slovakia to have cable television and local television broadcasting. The Hontian Newspapers began to be published (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Notable individuals from Krupina include writer and priest Karol Braxatoris, poet Andrej Sládkovič, prose writer, editor, and publicist Elena Maróthy-Šoltésová, actor Viliam Polónyi. The music composer Eugen Suchoň, writer Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), and actor Marián Labuda studied in Krupina (Miroslav Lukáč).

Krajina, Zahraničie, Fotografie, Turecko

Turecko – zaujímavá hornatá krajina

skala
Hits: 5258

Turecko leží pod Čiernym morom. Z dvoch strán ho obklopuje Stredozemné more. Susedí so Sýriou, s Irakom, s Iránom, s Arménskom, s Gruzínskom. Malá časť územia leží v Európe na Balkánskom poloostrove (Východná Trácia / Rumélia), väčšina územia leží v juhozápadnej Ázii – na poloostrove Malá Ázia (Anatólia). Obe časti oddeľuje úžina Bospor, Marmarské more a Dardanely (Wikipedia.sk). Turecko je hornatá , najviac jeho východná časť.

Územie Turecka (Anatólia) patrí k najstarším trvalo osídleným regiónom na svete – ešte v neolite (Wikipedia.sk). Približne medzi 18. – 13. storočím pred Kristom bola na území dnešného Turecka staroveká Chetitská ríša. Neskôr tu existovala Frýgia. Od 7. storočia pred Kristom Lýdia, Caria a Lýcia. Od 12. storočia pred Kristom je západné pobrežie kolonizované aiolskými, dórskymi a iónskymi Grékmi. Neskôr aj kolonizovali aj severné a južné pobrežie. V 6. – 5 storočí bola Anatólia dobytá Peržanmi, neskôr Alexandrom Macedónskym, po ktorého smrti sa rozpadla na helenistické štáty: Bitýnia, Kapadócia, Pergamon a Pontos (Wikipedia.sk). V Turecku je veľké množstvo antických pamiatok, najmä v Efeze, Thermessose, Hierapolise a aj v Istanbule (orbion.cz). Koncom 1. storočia pred Kristom grékov vystriedala Rímska ríša. Po jej rozpade v roku 395 Turecko pripadlo Byzantskej ríši. Od 11. storočia dochádzalo ku tureckému osídľovaniu. V roku 1299 sa Osman I. stal prvým sultánom Osmanskej ríše. Vytrvala do roku 1923, kedy Mustafa Kemal Atatürk založil republiku. 2 milióny grékov opustilo Turecko a do Turecka odišlo asi 500 000 moslimov rozprávajúcich grécky, albánsky a bulharsky z Grécka (Wikipedia.sk). V Turecku žije početná kurdská menšina.  

Turecko je pomerne veľká krajina, jeho rozloha je 780 580 km2 (wikitravel.org), kde žilo v roku 2003 viac ako 68 miliónov obyvateľov (Wikipedia.cz). Turecká zahraničná politika je už v 20. storočí nasmerovaná do Európy. Turecko patrí ku zakladajúcim členom OECD, v roku 1952 vstupuje do NATO. Od roku 1959, kedy si podalo žiadosť o členstvo v EHS, sa intenzívne snaží vstúpiť do európskych hospodárskych štruktúr. Dnes do Európskej únie (Wikipedia.sk). Zaujímavé sú skalné mesta v Kappadócii, národný park Pamukkale (orbion.cz). Vo východnom (najhornatejšom) Turecku pramenia Eufrat, Tigris a Aras (Wikipedia.cz). Najvyšším bodom je Ararat, ktorý sa týči do výšky 5137 metrov nad morom (Wikipedia.cz). Je hraničným vrchom s Arménskom.

Hlavným mestom Turecka je Ankara. Inými známymi mestami je Antalya, najväčšie mesto Istanbul, napr. Izmir, Trabzon (wikitravel.org), Bursa, Adana, Gaziantep (Wikipedia.cz). Istanbul je mesto rozdelené na európsku a ázijskú časť. Spojenie týchto dvoch kontinentov zabezpečuje Bosporský most (wikitravel.org). Turecko je podľa HDP na 15. mieste na svete (Wikipedia.cz). Najpopulárnejším športom je futbal. Kluby ako Besiktas Istanbul, Fenerbahce Istanbul, Galatasaray Istanbul, (Wikipedia.cz) Trabzonspor futbalový fanúšik pozná, neraz sa výraznejšie presadili v tradičných európskych pohároch. Národný tím v roku 2002 dosiahol na Majstrovstvách sveta 3. miesto.

Turkey is located beneath the Black Sea and is surrounded by the Mediterranean Sea on two sides. It shares borders with Syria, Iraq, Iran, Armenia, and Georgia. A small part of its territory lies in Europe on the Balkan Peninsula (Eastern Thrace / Rumelia), while the majority is situated in southwestern Asia on the Anatolian Peninsula. The Bosporus Strait, the Sea of Marmara, and the Dardanelles separate these two parts (Wikipedia.sk). Turkey is a mountainous country, with its eastern part being the most mountainous.

The territory of Turkey (Anatolia) is one of the oldest continuously inhabited regions globally, dating back to the Neolithic period (Wikipedia.sk). Approximately between the 18th and 13th centuries BCE, the ancient Hittite Empire existed in the present-day territory of Turkey. Later, Phrygia was established here. From the 7th century BCE, Lydia, Caria, and Lycia were present. From the 12th century BCE, the western coast was colonized by Aeolian, Dorian, and Ionian Greeks. Later, they also colonized the northern and southern coasts. In the 6th to 5th centuries BCE, Anatolia was conquered by the Persians, later by Alexander the Great, after whose death, it disintegrated into Hellenistic states: Bithynia, Cappadocia, Pergamon, and Pontus (Wikipedia.sk). Turkey boasts numerous ancient monuments, especially in Ephesus, Termessos, Hierapolis, and Istanbul (orbion.cz). By the end of the 1st century BCE, the Greeks were succeeded by the Roman Empire. After its collapse in 395, Turkey became part of the Byzantine Empire. From the 11th century, Turkish settlement occurred. In 1299, Osman I became the first sultan of the Ottoman Empire, which lasted until 1923 when Mustafa Kemal Atatürk established the republic. Two million Greeks left Turkey, and about 500,000 Muslims speaking Greek, Albanian, and Bulgarian moved to Turkey from Greece (Wikipedia.sk). A significant Kurdish minority resides in Turkey.

Turkey is a relatively large country with an area of 780,580 km2 (wikitravel.org), and it had over 68 million inhabitants in 2003 (Wikipedia.cz). Turkey’s foreign policy has been directed towards Europe since the 20th century. Turkey is a founding member of the OECD and joined NATO in 1952. Since 1959, when it applied for EEC membership, it has been actively seeking to join European economic structures. Today, it aspires to join the European Union (Wikipedia.sk). Rock cities in Cappadocia and Pamukkale National Park are among the interesting sites (orbion.cz). The Euphrates, Tigris, and Aras rivers originate in eastern (most mountainous) Turkey (Wikipedia.cz). The highest point is Mount Ararat, reaching 5,137 meters above sea level (Wikipedia.cz). It is a border peak with Armenia.

The capital of Turkey is Ankara. Other well-known cities include Antalya, the largest city Istanbul, Izmir, Trabzon (wikitravel.org), Bursa, Adana, Gaziantep (Wikipedia.cz). Istanbul is a city divided into European and Asian parts, connected by the Bosphorus Bridge (wikitravel.org). According to GDP, Turkey ranks 15th in the world (Wikipedia.cz). The most popular sport is football, with clubs like Besiktas Istanbul, Fenerbahce Istanbul, Galatasaray Istanbul, (Wikipedia.cz), and Trabzonspor, a football club known to fans, often making a significant impact in traditional European competitions. The national team achieved 3rd place in the 2002 FIFA World Cup.

Türkiye, Karadeniz’in altında yer almaktadır. İki tarafından Akdeniz çevrelemektedir. Suriye, Irak, İran, Ermenistan ve Gürcistan ile komşudur. Toprağının küçük bir kısmı Balkan Yarımadası’nda Avrupa’da bulunurken, çoğunluğu Anadolu Yarımadası’nda Güneybatı Asya’da yer almaktadır. Bu iki bölgeyi Boğaziçi Boğazı, Marmara Denizi ve Çanakkale Boğazı ayırmaktadır (Wikipedia.sk). Türkiye dağlık bir ülkedir, özellikle doğu kısmı en dağlık olanıdır.

Türkiye’nin toprakları (Anadolu), dünyanın en eski sürekli yerleşim bölgelerinden birine aittir ve bu yerleşim neolitik döneme kadar uzanmaktadır (Wikipedia.sk). Yaklaşık M.Ö. 18. – 13. yüzyıl arasında bugünkü Türkiye topraklarında antik Hitit İmparatorluğu bulunmaktaydı. Daha sonra Frigya burada var olmuştur. M.Ö. 7. yüzyıldan itibaren Lidya, Karialı ve Likya var olmuştur. M.Ö. 12. yüzyıldan itibaren batı kıyısı, Ege, Dor ve İyon Grekleri tarafından kolonize edilmiştir. Daha sonra kuzey ve güney kıyısını da kolonilemişlerdir. M.Ö. 6. – 5. yüzyıl arasında Anadolu, Persler tarafından fethedilmiş, ardından Büyük İskender tarafından fethedilmiş ve onun ölümünden sonra Helenistik devletlere (Bitinya, Kapadokya, Pergamon ve Pontus) ayrılmıştır (Wikipedia.sk). Türkiye’de Efeze, Termessos, Hierapolis ve İstanbul’da olmak üzere birçok antik kalıntı bulunmaktadır (orbion.cz). Milattan önce 1. yüzyılın sonuna doğru Yunanlar, Roma İmparatorluğu tarafından değiştirildi. 395’teki çöküşünden sonra Türkiye, Bizans İmparatorluğu’nun bir parçası haline geldi. 11. yüzyıldan itibaren Türk yerleşimi gerçekleşti. 1299’da Osmanlı İmparatorluğu’nun ilk padişahı Osman Gazi oldu. 1923’te Mustafa Kemal Atatürk Türkiye Cumhuriyeti’ni kurdu. 2 milyon Yunan Türkiye’yi terk etti ve Yunanca, Arnav utça ve Bulgarca konuşan yaklaşık 500.000 Müslüman Yunanistan’a göç etti (Wikipedia.sk). Türkiye’de önemli bir Kürt azınlığı yaşamaktadır.

Türkiye, oldukça geniş bir ülkedir ve alanı 780.580 km2’dir (wikitravel.org) ve 2003 yılında 68 milyondan fazla nüfusa sahipti (Wikipedia.cz). Türkiye’nin dış politikası 20. yüzyıldan bu yana Avrupa’ya yöneliktir. Türkiye, OECD’nin kurucu üyelerinden biridir ve 1952’de NATO’ya katıldı. 1959’dan bu yana EEC üyeliği için başvuruda bulunduğundan beri, Avrupa ekonomik yapılarına katılmak için aktif çaba sarf etmektedir. Bugün Avrupa Birliği’ne üye olmayı amaçlamaktadır (Wikipedia.sk). Kapadokya’daki kaya şehirleri ve Pamukkale Milli Parkı gibi ilginç yerler arasında yer alır (orbion.cz). Türkiye’nin doğusundan (en dağlık) Fırat, Dicle ve Aras nehirleri kaynaklanmaktadır (Wikipedia.cz). En yüksek noktası, Ermenistan ile sınır oluşturan Ağrı Dağı’dır ve deniz seviyesinden 5.137 metre yüksekliktedir (Wikipedia.cz).

Türkiye’nin başkenti Ankara’dır. Diğer bilinen şehirler arasında Antalya, en büyük şehir İstanbul, İzmir, Trabzon (wikitravel.org), Bursa, Adana, Gaziantep (Wikipedia.cz) bulunmaktadır. İstanbul, Avrupa ve Asya olmak üzere iki bölüme ayrılmış bir şehirdir ve bu iki kıtayı birleştiren Boğaziçi Köprüsü bulunmaktadır (wikitravel.org). GDP’ye göre Türkiye dünya genelinde 15. sıradadır (Wikipedia.cz). En popüler spor futboldur ve Beşiktaş İstanbul, Fenerbahçe İstanbul, Galatasaray İstanbul gibi kulüpler (Wikipedia.cz), Trabzonspor futbol takımı gibi takımlar, genellikle geleneksel Avrupa yarışmalarında etkili olmaktadır. Milli takım 2002 FIFA Dünya Kupası’nda 3. sıraya ulaştı.

Krajina, Slovensko, Obce, Malé Karpaty, Slovenské, Fotografie, Malokarpatské obce

Smolenice

skala
Hits: 4066

Smolenice sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo Stiboríc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je Molpír – haltštatské hradisko. Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami (Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný kameň, spevnený násyp a drevené konštrukcie. Na mieste sa našli aj základy veží a okrúhla bašta, obytné drevené zruby. Vyrábali sa tu nástroje, nože, zbrane, odlieval sa bronz, vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa). 

Neďaleko od hradiska  je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. sekeromlaty, kamenné sekery, na drvenie obilia, keramika. Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický , ktorého súčasťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia jaskyňa Driny, ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, Dolina Hlboče. Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m), okrem neho napr. vrch Veterlín (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne povesti bol na mieste dnešnej obce les, cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel smoliar a na voze viezol smolu. V lese poľovali páni. Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. Smola sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „Smole nic!“. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne Neštich). Gróf Jozef Pálfy postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Začala sa stavať lesná konská železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka Štefan Banič, regionálny historik Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Smolenice is a village situated at the foothills of the Small Carpathians. The first mention of Smolenice, then called Solmus, dates back to the year 1256. At that time, it belonged to the Pezinok-Saint George Counts. By the end of the 14th century, it was owned by Stibor of Stiborice, and later again by the Pezinok-Saint George Counts. In the 16th century, it belonged to the Orság family, and after the 17th century, to the Pálfy family. Within the village’s territory lies Smolenice Castle, surrounded by a beautiful park. A significant historical site is Molpír, a Hallstatt hillfort, a princely fortification dating back to the older Iron Age (7-6th century BC), featuring massive stone fortifications with gates and towers (Information Board). The hillfort covered an area of 12-14 hectares, with three courtyards protected by ramparts. The fortifications consisted of loose stones, reinforced embankments, and wooden structures. Foundations of towers, a round bastion, and residential wooden huts were discovered on-site. The inhabitants engaged in tool-making, knife production, weapon crafting, bronze casting, and the production of stone grinders. The most important was likely the production of threads and fabrics, and at its peak, around 800 people lived here (Wikipedia.sk). Molpír is considered a former political and economic center of the wider region and disappeared in the 4th century BC (Information Board).

Near the hillfort is a Slavic burial site from the pre-Great Moravian and Great Moravian periods, which disturbed a barrow from the Middle Bronze Age. In the vicinity of Smolenice, a relatively large number of Neolithic artifacts were found, such as axe hammers, stone axes, grinding stones, and ceramics. From the period around 1700-1500 BC, remains of the Middle Danubian barrow culture with its distinctive grooved pottery were discovered. Smolenice is associated with Smolenice Karst, which includes a nature trail of the same name. The National Nature Reserve Driny Cave, the only publicly accessible cave in the Small Carpathians, is part of it. Another national nature reserve, Dolina Hlboče, is located above the village. Záruby (767 m) is the highest peak in the Small Carpathians, overlooking Smolenice, along with other peaks like Veterlín (Source: Information Board).

According to local legend, the site of the current village was once a forest with a road passing through it. Once, a resin worker (smoliar) was traveling along the road with a wagon full of resin. Nobles were hunting in the forest, chasing a deer that, startled, ran onto the road right into the resin worker! It jumped into his wagon and overturned it. The resin spilled on the ground. The terrified resin worker exclaimed, „Smole nic!“ which means „Nothing but resin!“ And so, this place began to be called Smolenice (panorama.sk).

Smolenice consists of two parts: Smolenice and Smolenická Nová Ves (originally Neštich). Count Jozef Pálfy built a chemical plant for wood processing in the valley below Majdán near the village of Horné Orešany between 1880 and 1883. A forest horse railway began to be built, later an industrial railway from the factory to the station. The entire network was dismantled after 1960. In 1968, the history of another chemical plant producing paints, Chemolak, began. Notable personalities from Smolenice include parachute inventor Štefan Banič and regional historian Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Dolné Považie, Umenie, Zámky, Stavby, Fotografie

Smolenický zámok

skala
Hits: 4102

Smolenice ležia na úpätí Malých Karpát. Smolenický zámok je veľmi známy, celoročne je využívaný. Pri zámku sa nachádza veľmi pekný park. V zámku sídli Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Zámok postavili v 14. storočí. V roku 1390 ho kráľ Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc. Od roku 1777 patril Pálfyovcom (Informačná tabuľa). Na začiatku 18. storočia, keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a vojskom. Posledný opis nespustnutého hradu pochádza z 18. storočia. Neskôr sa na ňom nerobili už žiadne úpravy. Hrad bol obohnaný múrom, v ktorom sa nachádzali štyri bašty s troma delami. Vstupná brána bola orientovaná na sever. Chránili ju dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým sa nachádzala hlboká priekopa. Na nádvorí bola 27 siah hlboká, do vykresaná studňa (Štefan Jastrabík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčistená a prehĺbená na 60 metrov. Z prízemného nádvoria viedli kamenné do hradnej . Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice s vínom. V kaplnke sa nachádzal oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na treťom pochodí bývali grófi, kontesy a iní príslušníci grófskej . Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou, grófov bol čierny a lemovaný zlatom. Za napoleonským vojen hrad vyhorel a časom sa zmenil na rumovisko (Štefan Jastrabík). V roku 1855 založil gróf Móric Pálfy pod Smolenickým hradom žrebčín. Spočiatku na hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia ho Ján Pálfy zveľadil. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr dostihových koní. Žrebčín zanikol po rozpade -Uhorska (Wikipedia).

„Dnešný“ zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu, aj keď prvé práce sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou v južnej bašte. Začal ho budovať majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálfy (1853 – 1920). Skutočná výstavba hlavnej sa začala v roku 1911. Gróf Pálfy si z dvoch plánov vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka, grófka Vilczeková. Prvá svetová vojna v lete v roku 1914 bola príčinou zastavenia stavebných prác. Vonkajšie práce boli zhruba hotové, ale vnútorná výstavba bola len v začiatkoch. V roku 1921 celú zbierku keramiky presunuli na Červený Kameň. Po roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. Slovenská národná rada prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a vnútro zariadiť. 22. júla 1952 na zámku vznikol požiar a časť bašty zostala bez strechy. Začiatkom roku 1955 začala druhá etapa dostavby zámku, ktorá skončila v roku 1957. Nezvyčajná podoba veže poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti. Má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole je rozhľadňa. Súčasťou zámku je anglický park (Štefan Jastrabík).

Smolenice is situated at the foot of the Small Carpathians. The Smolenice Castle is well-known and is used throughout the year. A beautiful park is located next to the castle. The castle houses the Congress Center of the Slovak Academy of Sciences. The castle dates back to the 14th century. In 1390, King Sigismund donated it to Stibor of Stiboric. Since 1777, it belonged to the Pálffys (Information Panel). In the early 18th century, during the uprising led by Francis II Rákóczi against the emperor to achieve Hungary’s independence, Smolenice Castle became the scene of battles between kurucs and imperial troops. The last description of the uninhabited castle dates back to the 18th century. No further modifications were made later. The castle was surrounded by a wall with four towers equipped with cannons. The entrance gate faced north, protected by two iron gates and a drawbridge over a deep moat. In the courtyard, there was a well carved 27 fathoms deep into the rock (Štefan Jastrabík).

In the years 1948-1950, it was cleared and deepened to 60 meters. Stone stairs led from the ground courtyard to the castle garden. Two large wine cellars were located under the eastern side of the castle. The chapel housed an altar with paintings of Mary Magdalene, the Virgin Mary, and St. Thomas. On the third floor, there were the counts‘ quarters. The countess’s furniture was decorated with yellow paint, while the count’s furniture was black with gold trim. After the Napoleonic Wars, the castle burned down and eventually turned into ruins (Štefan Jastrabík). In 1855, Count Móric Pálffy established a stud farm beneath Smolenice Castle. Initially, it was for breeding working horses for personal use. In the 1880s, Ján Pálffy expanded it, focusing on the breeding of carriage draft horses and heavier riding horses, later also racehorses. The stud farm disappeared after the collapse of Austria-Hungary (Wikipedia).

The current castle was built at the beginning of the 20th century on the ruins of the old castle, although the first work began in 1887 with the renovation of the bastions and the construction of a chapel in the southern bastion. The construction of the main building began in 1911 by Count Jozef Pálffy (1853 – 1920), the owner of the Smolenice and Dobrovoľa estates. The real construction of the main building started in 1911. Count Pálffy chose a design that resembled the Kreuzenstein Castle near Vienna, owned by his mother, Countess Vilczek. The First World War in the summer of 1914 caused a halt in construction. External works were roughly finished, but the internal construction was only in its beginnings. In 1921, the entire ceramic collection was moved to Červený Kameň. After 1945, the state became the owner of the castle. The Slovak National Council took over the castle and chose it as its summer residence. It had it completed and furnished. On July 22, 1952, a fire broke out at the castle, leaving part of the bastion without a roof. In early 1955, the second phase of castle completion began, ending in 1957. The unusual shape of the tower reflects the peculiarities that aristocratic feudal lords appreciated. It has three floors, with a gallery between the second and third floors. At the very top is an observation tower. The castle is surrounded by an English park (Štefan Jastrabík).“