Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Malé Karpaty, Slovenské, Záhorie, Biotopy, Fotografie, Malokarpatské obce, Les

Borinka

skala
Hits: 5298

Z Borinky sa dá pekne vyšliapať Pajštún.  je obec veľmi blízko Bratislavy. Nad Borinkou je zrúcanina Pajštúnu (). Borinský s rozlohou 14.6 hektára je súčasťou Chráneného krajinnej  Malé . Zahrňuje neprístupné , (napr. Borinská a Pajštúnska), údolie a . bolo v roku 1995 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Nachádza sa tu ponorná fluviokrasová jaskyňa, 597 metrov, hlboká 70 metrov. Verejnosti je neprístupná (stupava.sk).

V obci Borinka žije viac ako 500 obyvateľov. Historický názov z listiny z 25. júla 1314 je . Iné: , , , , , , , , , , , . Názov obce je odvodený od niekdajšieho maďarského , čo je v preklade . Iný maďarský názov je Pozsonyborostyánkö. Nemecké názvy: , , . V 18. storočí tu pola , papiereň, teheľňa, skláreň a . V Medených Hámroch sa vyrábal medený riad (pajstun.sk).

One can climb up to Pajštún from Borinka, a village very close to . Above Borinka lies the ruins of Pajštún (Peter ). The Borinka Karst, covering an area of 14.6 hectares, is part of the Protected Landscape Area of the Little Carpathians. includes inaccessible caves, springs (.g., Borinská and Pajštúnska), the Prepadlé valley, and Medené . Big Prepadlé was declared a natural monument in 1995. There is a submerged fluviokarst cave here, 597 meters long and 70 meters deep, inaccessible to the public (.sk).

In the village of Borinka, there are more than 500 inhabitants. The historical name of the village from a document dated July 25, 1314, is Pelystan. Other names include Borynka, Perustian, Parastian, Burustian, Prostyan, Borostyan, Peylenstain, Borostyankw, Paistun, Stupavský podzámek, Pajštún, and Kvetov. The name of the village is derived from the former Hungarian Borostyánkö, which translates to amber. Another Hungarian name is Pozsonyborostyánkö. German names include Ballestein, Paulestein, and Pallenstein. In the 18th century, there was a gunpowder mill, paper mill, brickyard, glassworks, and sawmill here. Copperware was produced in Medené Hámre (pajstun.sk).

,

Krajina, Slovensko, Obce, Malé Karpaty, Slovenské, Fotografie, Malokarpatské obce

Smolenice

skala
Hits: 4034

sú obec, ktorá leží úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo Stiboríc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je – haltštatské hradisko. Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné s bránami a vežami (Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili . Opevnenie tvoril voľne sypaný kameň, spevnený násyp a . Na mieste sa našli aj veží a , obytné drevené . Vyrábali sa tu nástroje, , , odlieval sa , vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa). 

Neďaleko od hradiska  je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. , , , . Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický , ktorého súčasťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia , ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, . Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – (767 m), okrem neho napr. vrch (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne bol na mieste dnešnej obce , cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel smoliar a na voze viezol smolu. V lese poľovali . Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „Smole nic!“. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne ). Gróf postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci chemický závod na spracovanie dreva. Začala sa stavať lesná železnica, neskôr priemyselná železnica z na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka Banič, regionálny historik (Wikipedia.sk).

Smolenice is a village situated at the foothills of the Small Carpathians. The mention of Smolenice, then called Solmus, dates back to the year 1256. At that time, belonged to the -Saint George Counts. By the end of the 14th century, it was owned by of Stiborice, and later again by the Pezinok-Saint George Counts. In the 16th century, it belonged to the Orság family, and after the 17th century, to the family. Within the village’s territory lies Smolenice Castle, surrounded by a beautiful park. A significant historical site is Molpír, a Hallstatt hillfort, a princely fortification dating back to the older Iron Age (7-6th century BC), featuring massive stone fortifications with gates and towers (Information Board). The hillfort covered an area of 12-14 hectares, with three courtyards protected by ramparts. The fortifications consisted of loose stones, reinforced embankments, and wooden structures. Foundations of towers, a round bastion, and residential wooden huts were discovered on-site. The inhabitants engaged in tool-making, knife production, weapon crafting, bronze casting, and the production of stone grinders. The most important was likely the production of threads and fabrics, and at its peak, around 800 people lived here (.sk). Molpír is considered a former political and economic center of the wider region and disappeared in the 4th century BC (Information Board).

Near the hillfort is a Slavic burial site from the pre-Great Moravian and Great Moravian periods, which disturbed a barrow from the Middle Bronze Age. In the vicinity of Smolenice, a relatively large number of Neolithic artifacts were found, such as axe hammers, stone axes, grinding stones, and ceramics. From the period around 1700-1500 BC, remains of the Middle Danubian barrow culture with its distinctive grooved pottery were discovered. Smolenice is associated with Smolenice Karst, which includes a nature trail of the same name. The National Nature Reserve Driny Cave, the only publicly accessible cave in the Small Carpathians, is part of it. Another national nature reserve, Dolina Hlboče, is located above the village. Záruby (767 m) is the highest peak in the Small Carpathians, overlooking Smolenice, along with other peaks like Veterlín (Source: Information Board).

According to local legend, the site of the current village was once a forest with a road passing through it. Once, a resin worker (smoliar) was traveling along the road with a wagon full of resin. Nobles were hunting in the forest, chasing a deer that, startled, ran onto the road right into the resin worker! It jumped into his wagon and overturned it. The resin spilled on the ground. The terrified resin worker exclaimed, „Smole nic!“ which means „Nothing but resin!“ And so, this place began to be called Smolenice (panorama.sk).

Smolenice consists of two parts: Smolenice and (originally Neštich). Count Jozef Pálfy built a chemical plant for wood processing in the valley below near the village of Horné Orešany between 1880 and 1883. A forest horse railway began to be built, later an industrial railway from the factory to the station. The entire network was dismantled after 1960. In 1968, the history of another chemical plant producing paints, , began. Notable personalities from Smolenice include parachute inventor and regional historian Štefan Jastrabík (Wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Malé Karpaty, Slovenské, Fotografie, Malokarpatské obce

Píla – dedina pod Červeným Kameňom

skala
Hits: 2870

je pod hradom Červený kameň v Malých Karpatoch.

Leží v nadmorskej výške 245 metrov nad morom. Rozlohou 0.48 km2 je najmenšou obcou v okrese (obecpila.sk). Žije tu 330 obyvateľov (Wikipedia). Obec vznikla v prvej polovici 16. storočia okolo červenokamenskej . a príbytky pre piliarov sa stali jej základom. Prvá písomná zmienka je z roku 1602. Obec sa pôvodne volala pod hradom . Od 1.10.1944 bola Píla pričlenená ku Častej, avšak od roku 1954 je opäť samostatnou obcou (obecpila.sk).

Píla is a village beneath Červený Kameň Castle in the Small Carpathians.

is situated at an elevation of 245 meters above sea level. With an area of 0.48 km2, it is the smallest municipality in the Pezinok district (obecpila.sk). The population is 330 residents (). The village originated in the half of the 16th century around the Červený Kameň sawmill. Water mills and dwellings for sawyers became its foundation. The first written mention dates back to 1602. Originally, the village was called . From October 1, 1944, Píla was annexed to , but since 1954, it has been an independent municipality again (obecpila.sk).