2006-2010, 2009, 2011-2015, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Hont

Hits: 2873

Hont je jed­ným z regi­ó­nov Slo­ven­ska, jeho síd­lom boli Šahy. V nie­kto­rých turis­tic­kých pub­li­ká­ciách sa regi­ón nazý­va aj Poip­lie (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný od šľach­tic­ké­ho rodu Hunt – Poznan (slo​vak​re​gi​on​.sk). Do regi­ó­nu Hont pat­rí napr. Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Hra­ni­ce tvo­ri­li Štiav­nic­ké vrchy na seve­re, Hron na zápa­de, rie­ka Krtíš na výcho­de, Dunaj a Ipeľ na juhu (slo​vak​re​gi​on​.sk). Hon­tian­ska župa za Uhor­ska mala 2 633 km2 a sia­hal do dneš­né­ho Maďar­ska. Jej vznik sa datu­je do 11. sto­ro­čia odčle­ne­ním Hon­tian­ske­ho komi­tá­tu od Novoh­rad­ské­ho komi­tá­tu. Kon­com 13. sto­ro­čia sa komi­tát zme­nil na zemian­sku sto­li­cu. V rokoch 15521682 väč­ši­nu úze­mia Hon­tu obsa­di­li turec­ké voj­ská a pri­po­ji­li ku Novoh­rad­ské­mu san­dža­ku. Ban­ská Štiav­ni­ca bola v roku 1787 dru­hým naj­väč­ším slo­ven­ským mes­tom, mala 18 926 oby­va­te­ľov. Malo­hont bol v roku 1802 pri­po­je­ný ku Geme­ru. V roku 1877 bola ku Hon­tian­skej župe pri­po­je­ná Kru­pi­na. V stre­do­ve­ku sa Hon­tian­ska sto­li­ca deli­la na šty­ri slúž­nov­ské okre­sy: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký a Malo­hont­ský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvo­ril Ipeľ­ský okres (Wiki­pe­dia). Cha­rak­te­ris­tic­ký prv­kom Hon­tu je laz­níc­ke osíd­le­nie a pre­tr­vá­va­nie tra­dič­ných ľudo­vých zvyk­los­tí. V nie­kto­rých obciach sa dodnes zacho­va­li tra­dič­né remes­lá – čip­kár­stvo, hrn­čiar­stvo, kováč­stvo (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hont is one of the regi­ons of Slo­va­kia, with its capi­tal being Šahy. In some tou­rist pub­li­ca­ti­ons, the regi­on is also refer­red to as Poip­lie (Wiki­pe­dia). The name is deri­ved from the nob­le Hunt-​Poznan fami­ly (slo​vak​re​gi​on​.sk). The Hont regi­on inc­lu­des pla­ces like Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, and Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Its boun­da­ries are for­med by the Štiav­nic­ké vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danu­be and Ipeľ rivers in the south (slo​vak​re​gi​on​.sk).

During the time of the King­dom of Hun­ga­ry, Hont Coun­ty had an area of 2,633 km², exten­ding into present-​day Hun­ga­ry. Its estab­lish­ment dates back to the 11th cen­tu­ry when it sepa­ra­ted from the Novoh­rad Coun­ty. In the late 13th cen­tu­ry, the coun­ty trans­for­med into a nob­le coun­ty. From 1552 to 1682, Tur­kish for­ces occu­pied most of the Hont ter­ri­to­ry and anne­xed it to the Novoh­rad San­jak. In 1787, Ban­ská Štiav­ni­ca was the second-​largest Slo­vak town with 18,926 inha­bi­tants. Malo­hont was anne­xed to Gemer in 1802. In 1877, Kru­pi­na was added to Hont Coun­ty. In the medie­val peri­od, Hont Coun­ty was divi­ded into four ser­vi­le dis­tricts: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký, and Malo­hont­ský. After 1802, the Ipeľ Dis­trict was cre­a­ted south of the Ipeľ River (Wiki­pe­dia).

A cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of Hont is its spa sett­le­ments and the pre­ser­va­ti­on of tra­di­ti­onal folk cus­toms. In some vil­la­ges, tra­di­ti­onal crafts such as lace making, potte­ry, and blacks­mit­hing are still prac­ti­ced today (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hont Szlo­vá­kia egy­ik régi­ó­ja, köz­pont­ja Šahy. Néhá­ny turisz­ti­kai kiad­vá­ny­ban a régi­ót Poiplie-​nek is neve­zik (Wiki­pe­dia). A név a Hunt-​Poznan nemes csa­lád­tól szár­ma­zik (slo​vak​re​gi​on​.sk). A Hont régió töb­bek között Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce és Bŕh­lov­ce terüle­tét fog­lal­ja magá­ban (Wiki­pe­dia). A hatá­ro­kat észa­kon a Štiav­nic­ké vrchy, nyuga­ton a Hron folyó, kele­ten a Krtíš folyó, délen pedig a Dunaj és az Ipeľ foly­ók alkot­ják (slo​vak​re​gi​on​.sk).

A Magy­ar Kirá­ly­ság ide­jén a Hont megye terüle­te 2 633 km² volt, kiter­jed­ve a mai Magy­arors­zág terüle­té­re is. A megye kia­la­ku­lá­sa egés­zen a 11. szá­za­dig nyú­lik viss­za, ami­kor elkülönült a Novoh­rad megy­é­től. A 13. szá­zad végén a megye neme­si megy­é­vé ala­kult át. 1552-​től 1682-​ig a török erők megs­záll­ták a Hont terüle­té­nek nagy rés­zét, és hoz­zá­tol­dot­ták a Novoh­rad szandz­sák­hoz. 1787-​ben Ban­ská Štiav­ni­ca a máso­dik leg­na­gy­obb szlo­vák város volt 18 926 lakos­sal. Malo­hon­tot 1802-​ben csa­tol­ták Gemer­hez. 1877-​ben Kru­pi­na is hoz­zác­sa­tla­ko­zott a Hont megy­é­hez. A közép­kor­ban a Hont megye négy szol­ga­sá­gi kör­zet­re volt oszt­va: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký és Malo­hont­ský. 1802 után az Ipeľ folyó déli rés­zén Ipeľ kör­ze­tet hoz­tak lét­re (Wiki­pe­dia).

A Hont jel­leg­ze­tes voná­sa a gyógy­für­dő tele­pülé­se­i­nek és a hagy­o­má­ny­os néps­zo­ká­sok megőr­zé­se. Néhá­ny falu­ban ma is gyako­rol­ják a hagy­o­má­ny­os kéz­műves mes­ter­sé­ge­ket, mint a csip­ke­kés­zí­tés, faze­kas­ság és kovács­mes­ter­ség (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Nie­kto­ré lokality

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Najlepšie fotografie vtákov

Hits: 1767

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Jar v Piešťanoch

Hits: 1499

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Rakúske, Zahraničné

Carnuntum v Petronelli

Hits: 2712

V Pet­ro­nel­li, neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy sa v Rakús­ku nachá­dza rím­sky tábor, kto­rý je pozos­tat­kom a rekon­štruk­ci­ou sku­toč­né­ho rím­ske tábo­ra Car­nun­tum. Sú tu okrem iné­ho aj ukáž­ky vte­daj­šie­ho spo­lo­čen­ské­ho živo­ta, tech­nic­ké­ho rie­še­nia nor­mál­ne­ho živo­ta v obyd­liach, kúpe­ľoch a mno­hé iné zau­jí­ma­vé veci. 

Rím­ska met­ro­po­la Car­nun­tum leža­la na Jan­tá­ro­vej ces­te, na rím­skej hra­ni­ci – Limes Roma­nus medzi Vied­ňou a Bra­ti­sla­vou. Na kri­žo­vat­ke obchod­ných diaľ­ko­vých ciest, Jan­tá­ro­vej ces­ty a Dunaj­skej ces­ty. Je naj­väč­ším arche­olo­gic­kým nále­zis­kom v Rakús­ku (vino​kar​pat​.sk). Sys­te­ma­tic­ké vyko­páv­ky tu pre­bie­ha­jú od roku 1885. Slo­vo Car­nun­tum je prav­de­po­dob­ne odvo­de­né od Kar, prí­pad­ne Karn – kameň, hro­ma­da skál (Wikipedia.cs).

Car­nun­tum sa vyví­ja­lo od 1. polo­vi­ce 1. stor. n. l. do kon­ca rím­skej prí­tom­nos­ti v roku 433. Počet oby­va­te­ľov Car­nun­ta sa odha­du­je pri­bliž­ne na 50 000. Pred Riman­mi boli v tej­to oblas­ti Kel­ti. V 2. sto­ro­čí pred n. l. to bol kmeň Bójov. V roku 6 pred n. l. rím­sky Tibe­rius zalo­žil na úze­mí kelt­ské­ho mes­ta Car­nun­ta vojen­skú základ­ňu. Úto­čí na mar­ko­man­ské­ho krá­ľa Mar­bo­da. V rokoch 89 sa Panó­nia sta­la rím­skou pro­vin­ci­ou ako Infe­ri­or Pro­vin­cia Illy­ri­cum. Po poráž­ke v Teutón­skom lese (9 n. l.) sa Augus­tus roz­ho­dol upus­tiť od ďal­ších výbo­jov sever­ne od Duna­ja a ozna­čil Dunaj ako hra­ni­cu ríše. V nasle­du­jú­com obdo­bí pri­pad­ne pre­to Car­nun­tu dôle­ži­tá obran­ná fun­kcia na Duna­ji. Za cisá­ra Clau­dia (4154) bolo zalo­že­né aj civil­né mes­to. V rokoch 172175 Mar­cus Aure­lius v Panó­nii boju­je pro­ti Mar­ko­ma­nom a Kvá­dom, v Car­nun­te sa zdr­žu­je v rokoch 171173. V roku 194 je Car­nun­tum pový­še­né na koló­niu a pone­sie názov Colo­nia Sep­ti­mia Aure­lia Anto­ni­nia­na Car­nun­tum (vino​kar​pat​.sk). 

Asi kilo­me­ter západ­ne od dneš­né­ho Bad Deutsch Alten­bur­gu malá 15. légia – Legio XV Apol­li­na­ris vojen­ský tábor. Chrá­nil ho sys­tém prie­kop a ochran­ný múr s roho­vý­mi a dvo­j­itý­mi veža­mi. Nachá­dza­lo sa tam 5 až 6 tisíc voja­kov. Asi kilo­me­ter západ­ne od vojen­ské­ho tábo­ra bol tábor pomoc­nej légie – Cas­trum auxi­lii, posta­ve­ný v 2 polo­vi­ci 1. sto­ro­čia a slú­žil 500 člen­nej jaz­dec­kej vojen­skej posád­ke. Oko­lo vojen­ské­ho tábo­ra vznik­lo osíd­le­nie s pev­ný­mi dre­ve­ný­mi stav­ba­mi (cana­bae), kto­ré sa v prie­be­hu 2. sto­ro­čia n. l. pre­sta­vo­va­li na kamen­né stav­by. Usa­di­lo sa tu civil­né oby­va­teľ­stvo, toto osíd­le­nie sa roz­kla­da­lo asi na 150 ha. Cisár Had­rián ude­lil tomu­to mest­ské­mu osíd­le­niu mest­ské prá­va. Car­nun­tum sa postup­ne pre­me­ni­lo na význam­nú obchod­nú met­ro­po­lu (vino​kar​pat​.sk).

Amfi­te­áter v Pet­ro­nel­li bol svo­jou roz­lo­hou 7244 met­rov jed­ným z naj­väč­ších v Rím­skej ríši. Do jeho hľa­dis­ka sa však vmes­ti­lo iba 8 000 divá­kov. Tri­bú­na ma vyvo­lať pred­sta­vu, aká bola pôvod­ná výš­ka stav­by. Pred­po­kla­dá sa, že súčas­ťou juž­nej tri­bú­ny bola dvoj­pod­laž­ná a vzne­še­ne zaria­de­ná lóža mies­to­dr­ži­te­ľa. Na východ­nej a západ­nej čas­ti mal po jed­nej monu­men­tál­nej brá­ne. Pri západ­nom vcho­de sa nachá­dza­lo Neme­se­um - malič­ká svä­ty­ňa na počesť bohy­ne osu­du a pomsty Dia­ny Neme­sis (Infor­mač­ná tabuľa).


In Pet­ro­nell, near Bra­ti­sla­va, the­re is a Roman camp loca­ted in Aus­tria that is a rem­nant and recons­truc­ti­on of the actu­al Roman camp Car­nun­tum. It fea­tu­res demon­stra­ti­ons of the socie­tal life of that era, tech­ni­cal solu­ti­ons for dai­ly living in dwel­lings, baths, and many other inte­res­ting aspects.

The Roman met­ro­po­lis Car­nun­tum was situ­ated on the Amber Road, along the Roman bor­der – Limes Roma­nus bet­we­en Vien­na and Bra­ti­sla­va, at the inter­sec­ti­on of tra­de rou­tes, the Amber Road, and the Danu­be rou­te. It is the lar­gest archa­e­olo­gi­cal site in Aus­tria (vino​kar​pat​.sk). Sys­te­ma­tic exca­va­ti­ons have been ongo­ing sin­ce 1885. The word Car­nun­tum” is like­ly deri­ved from Kar” or Karn” – sto­ne or pile of rocks (Wikipedia.cs).

Car­nun­tum evol­ved from the 1st half of the 1st cen­tu­ry AD until the end of Roman pre­sen­ce in 433. The esti­ma­ted popu­la­ti­on of Car­nun­tum is around 50,000. Befo­re the Romans, Celts inha­bi­ted this area, fol­lo­wed by the Boii tri­be in the 2nd cen­tu­ry BC. In 6 BC, the Roman Tibe­rius foun­ded a mili­ta­ry base on the ter­ri­to­ry of the Cel­tic city Car­nun­tum, attac­king the Mar­co­man­nic king Maro­bo­du­us. In 8 – 9 AD, Pan­no­nia beca­me a Roman pro­vin­ce as Infe­ri­or Pro­vin­cia Illy­ri­cum. After the defe­at in the Teuto­burg Forest (9 AD), Augus­tus deci­ded to aban­don furt­her conqu­ests north of the Danu­be, desig­na­ting the Danu­be as the empi­re­’s boun­da­ry. In the fol­lo­wing peri­od, Car­nun­tum had a cru­cial defen­si­ve func­ti­on on the Danu­be. Under Empe­ror Clau­dius (4154), a civi­lian town was also estab­lis­hed. In 172 – 175, Mar­cus Aure­lius fought against the Mar­co­man­ni and Quadi in Pan­no­nia, sta­y­ing in Car­nun­tum from 171 to 173. In 194, Car­nun­tum was ele­va­ted to a colo­ny and rece­i­ved the name Colo­nia Sep­ti­mia Aure­lia Anto­ni­nia­na Car­nun­tum (vino​kar​pat​.sk).

About a kilo­me­ter west of present-​day Bad Deutsch Alten­burg, the 15th legi­on – Legio XV Apol­li­na­ris had a mili­ta­ry camp. It was pro­tec­ted by a trench sys­tem and a defen­si­ve wall with cor­ner and doub­le towers, hou­sing 5,000 to 6,000 sol­diers. About a kilo­me­ter west of the mili­ta­ry camp was the auxi­lia­ry legi­on camp – Cas­trum auxi­lii, built in the 2nd half of the 1st cen­tu­ry and ser­ved a 500-​member caval­ry mili­ta­ry gar­ri­son. Around the mili­ta­ry camp, a sett­le­ment with solid wooden struc­tu­res (cana­bae) was estab­lis­hed, trans­for­ming into sto­ne buil­dings during the 2nd cen­tu­ry AD. Civi­lian popu­la­ti­on sett­led here, and this sett­le­ment spre­ad over app­ro­xi­ma­te­ly 150 hec­ta­res. Empe­ror Had­rian gran­ted urban rights to this urban sett­le­ment. Car­nun­tum gra­du­al­ly trans­for­med into a sig­ni­fi­cant tra­de met­ro­po­lis (vino​kar​pat​.sk).

The amp­hit­he­a­ter in Pet­ro­nell, with an area of 7244 meters, was one of the lar­gest in the Roman Empi­re. Howe­ver, only 8,000 spec­ta­tors could fit into the are­na, and the tri­bu­ne gives an idea of the ori­gi­nal height of the struc­tu­re. It is assu­med that the sout­hern tri­bu­ne had a two-​story and ele­gan­tly fur­nis­hed lod­ge for the gover­nor. The­re was one monu­men­tal gate on the east and west sides each, and at the wes­tern entran­ce, the­re was the Neme­se­um – a small sanc­tu­ary dedi­ca­ted to the god­dess of fate and reven­ge, Dia­na Neme­sis (Infor­ma­ti­on board).


In Pet­ro­nell, in der Nähe von Bra­ti­sla­va, befin­det sich in Öster­re­ich ein römis­cher Lager­platz, der ein Überb­le­ib­sel und eine Rekons­truk­ti­on des eigen­tli­chen römis­chen Lagers Car­nun­tum ist. Hier gibt es unter ande­rem Vor­füh­run­gen des gesells­chaft­li­chen Lebens die­ser Zeit, tech­nis­che Lösun­gen für das täg­li­che Leben in Wohn­hä­u­sern, Bädern und vie­le ande­re inte­res­san­te Aspekte.

Die römis­che Met­ro­po­le Car­nun­tum lag an der Berns­te­ins­tra­ße, entlang der römis­chen Gren­ze – Limes Roma­nus zwis­chen Wien und Bra­ti­sla­va, an der Kre­uzung von Han­dels­rou­ten, der Berns­te­ins­tra­ße und der Donau­rou­te. Es ist die größte archä­o­lo­gis­che Stät­te in Öster­re­ich (vino​kar​pat​.sk). Sys­te­ma­tis­che Ausg­ra­bun­gen lau­fen hier seit 1885. Das Wort Car­nun­tum” lei­tet sich wahrs­che­in­lich von Kar” oder Karn” – Ste­in oder Ste­in­hau­fen ab (Wikipedia.cs).

Car­nun­tum ent­wic­kel­te sich von der ers­ten Hälf­te des 1. Jahr­hun­derts n. Chr. bis zum Ende der römis­chen Prä­senz im Jahr 433. Die ges­chätz­te Bevöl­ke­rung von Car­nun­tum liegt bei etwa 50.000. Vor den Römern bewohn­ten Kel­ten die­ses Gebiet, gefolgt vom Stamm der Boier im 2. Jahr­hun­dert v. Chr. Im Jahr 6 v. Chr. grün­de­te der römis­che Tibe­rius auf dem Gebiet der kel­tis­chen Stadt Car­nun­tum eine Mili­tär­ba­sis. Er griff den mar­ko­man­nis­chen König Mar­bod an. In den Jah­ren 8 – 9 wur­de Pan­no­nien eine römis­che Pro­vinz als Infe­ri­or Pro­vin­cia Illy­ri­cum. Nach der Nie­der­la­ge im Teuto­bur­ger Wald (9 n. Chr.) ents­chied sich Augus­tus, von wei­te­ren Ero­be­run­gen nörd­lich der Donau abzu­se­hen und die Donau als die Gren­ze des Rei­ches zu bez­e­ich­nen. In der fol­gen­den Zeit hat­te Car­nun­tum eine ents­che­i­den­de Ver­te­i­di­gungs­funk­ti­on an der Donau. Unter Kai­ser Clau­dius (4154) wur­de auch eine zivi­le Stadt geg­rün­det. In den Jah­ren 172 – 175 kämpf­te Mar­cus Aure­lius gegen die Mar­ko­man­nen und Quaden in Pan­no­nien und ver­we­il­te von 171 bis 173 in Car­nun­tum. Im Jahr 194 wur­de Car­nun­tum zu einer Kolo­nie erho­ben und erhielt den Namen Colo­nia Sep­ti­mia Aure­lia Anto­ni­nia­na Car­nun­tum (vino​kar​pat​.sk).

Etwa einen Kilo­me­ter west­lich von Bad Deutsch Alten­burg befand sich das Mili­tär­la­ger der 15. Legi­on – Legio XV Apol­li­na­ris. Es wur­de durch ein Gra­ben­sys­tem und eine Schutz­mau­er mit Ecktür­men und Doppel­tür­men ges­chützt und beher­berg­te 5.000 bis 6.000 Sol­da­ten. Etwa einen Kilo­me­ter west­lich des Mili­tär­la­gers befand sich das Hilfs­la­ger der Legi­on – Cas­trum auxi­lii, das in der 2. Hälf­te des 1. Jahr­hun­derts erbaut wur­de und einer 500 Mann star­ken Kavallerie-​Militärtruppe dien­te. Um das Mili­tär­la­ger herum ents­tand eine Sied­lung mit fes­ten höl­zer­nen Struk­tu­ren (cana­bae), die sich im Lau­fe des 2. Jahrh

underts n. Chr. in Ste­in­bau­ten umwan­del­ten. Hier sie­del­te sich die Zivil­be­völ­ke­rung an, und die­se Sied­lung ers­trec­kte sich über etwa 150 Hek­tar. Kai­ser Had­rian ver­lieh die­ser städ­tis­chen Sied­lung städ­tis­che Rech­te. Car­nun­tum wan­del­te sich all­mäh­lich in eine bede­uten­de Han­dels­met­ro­po­le (vino​kar​pat​.sk).

Das Amp­hit­he­a­ter in Pet­ro­nell, mit einer Flä­che von 7244 Metern, war eines der größten im Römis­chen Reich. Aller­dings konn­ten nur 8.000 Zus­chau­er in die Are­na pas­sen, und die Tri­büne gibt eine Vors­tel­lung von der urs­prün­gli­chen Höhe des Gebä­u­des. Es wird ver­mu­tet, dass die süd­li­che Tri­büne eine zwe­is­töc­ki­ge und ele­gant ein­ge­rich­te­te Loge für den Statt­hal­ter hat­te. An den Ost- und West­se­i­ten gab es jewe­ils ein monu­men­ta­les Tor, und am west­li­chen Ein­gang befand sich das Neme­se­um – ein kle­i­nes Hei­lig­tum zu Ehren der Göt­tin des Schick­sals und der Rache, Dia­na Neme­sis (Infor­mač­ná tabuľa).


A Pet­ro­nel­li, vici­no a Bra­ti­sla­va, si tro­va un cam­po mili­ta­re roma­no in Aus­tria, che è un resi­duo e una ricos­tru­zi­one del vero cam­po mili­ta­re roma­no di Car­nun­tum. Qui sono pre­sen­ti, tra le altre cose, del­le rapp­re­sen­ta­zi­oni del­la vita socia­le del­l’e­po­ca, solu­zi­oni tec­ni­che per la vita quoti­dia­na nel­le abi­ta­zi­oni, bag­ni e mol­te altre cose interessanti.

La met­ro­po­li roma­na di Car­nun­tum si tro­va­va lun­go la Via del­l’am­bra, al con­fi­ne roma­no – il Limes Roma­nus – tra Vien­na e Bra­ti­sla­va. Al cro­ce­via del­le anti­che stra­de com­mer­cia­li, la Via del­l’am­bra e la stra­da del Danu­bio. È il più gran­de sito arche­olo­gi­co del­l’Aus­tria (vino​kar​pat​.sk). Sca­vi sis­te­ma­ti­ci sono in cor­so qui dal 1885. La paro­la Car­nun­tum è pro­ba­bil­men­te deri­va­ta da Kar, o Karn – piet­ra, cumu­lo di roc­cia (Wikipedia.cs).

Car­nun­tum si svi­lup­pò dal­la pri­ma metà del I seco­lo d.C. fino alla fine del­la pre­sen­za roma­na nel 433. La popo­la­zi­one di Car­nun­tum è sti­ma­ta intor­no a 50.000 abi­tan­ti. Pri­ma dei Roma­ni, c’e­ra­no i Cel­ti in ques­ta regi­one. Nel II seco­lo a.C. c’e­ra­no i Boi, un popo­lo cel­ti­co. Nel 6 a.C., l’im­pe­ra­to­re roma­no Tibe­rio fon­dò una base mili­ta­re sul sito del­la cit­tà cel­ti­ca di Car­nun­tum. Attac­cò il re mar­co­man­no Mar­bod. Neg­li anni 8 – 9, la Pan­no­nia diven­ne una pro­vin­cia roma­na come Infe­ri­or Pro­vin­cia Illy­ri­cum. Dopo la scon­fit­ta nel­la fores­ta di Teuto­bur­go (9 d.C.), Augus­to deci­se di abban­do­na­re ulte­ri­ori conqu­is­te a nord del Danu­bio e desig­nò il Danu­bio come con­fi­ne del­l’im­pe­ro. Nei peri­odi suc­ces­si­vi, Car­nun­tum ebbe un’im­por­tan­te fun­zi­one difen­si­va sul Danu­bio. Duran­te il regno del­l’im­pe­ra­to­re Clau­dio (4154), fu fon­da­ta anche una cit­tà civi­le. Neg­li anni 172 – 175, Mar­co Aure­lio com­bat­té con­tro i Mar­co­man­ni e i Quadi in Pan­no­nia, tras­cor­ren­do del tem­po a Car­nun­tum neg­li anni 171 – 173. Nel 194 Car­nun­tum fu ele­va­ta a colo­nia e pre­se il nome di Colo­nia Sep­ti­mia Aure­lia Anto­ni­nia­na Car­nun­tum (vino​kar​pat​.sk).

Cir­ca un chi­lo­met­ro a ovest del­l’at­tu­ale Bad Deutsch Alten­burg c’e­ra un cam­po mili­ta­re del­la 15ª legi­one – Legio XV Apol­li­na­ris. Era pro­tet­to da un sis­te­ma di fos­sa­ti e un muro difen­si­vo con tor­ri d’an­go­lo e doppie tor­ri. Vi si tro­va­va­no da 5.0006.000 sol­da­ti. Cir­ca un chi­lo­met­ro a ovest del cam­po mili­ta­re c’e­ra un cam­po di una legi­one ausi­lia­ria – Cas­trum auxi­lii, cos­tru­ito nel­la secon­da metà del I seco­lo d.C. e ser­vi­va a una guar­ni­gi­one mili­ta­re di 500 sol­da­ti di caval­le­ria. Attor­no al cam­po mili­ta­re, si svi­lup­pò un inse­dia­men­to con edi­fi­ci di leg­no fis­si (cana­bae), che duran­te il II seco­lo d.C. furo­no tras­for­ma­ti in edi­fi­ci di piet­ra. Qui si sta­bi­lì la popo­la­zi­one civi­le, e ques­to inse­dia­men­to si esten­de­va su cir­ca 150 etta­ri. L’im­pe­ra­to­re Adria­no con­fe­rì a ques­to inse­dia­men­to urba­no dirit­ti cit­ta­di­ni. Car­nun­tum diven­ne gra­du­al­men­te una impor­tan­te met­ro­po­li com­mer­cia­le (vino​kar​pat​.sk).

L’an­fi­te­at­ro a Pet­ro­nell era uno dei più gran­di nel­l’Im­pe­ro Roma­no, con dimen­si­oni di 7244 met­ri. Tut­ta­via, il suo anfi­te­at­ro pote­va con­te­ne­re solo 8.000 spet­ta­to­ri. La tri­bu­na dovreb­be far imma­gi­na­re quale fos­se l’al­tez­za ori­gi­na­le del­la strut­tu­ra. Si pre­su­me che una par­te del­la tri­bu­na meri­di­ona­le fos­se a due pia­ni, con un’e­le­gan­te log­gia per il gover­na­to­re. Sia sul lato est che ovest c’e­ra­no una por­ta monu­men­ta­le cias­cu­na. Vici­no all’in­gres­so occi­den­ta­le c’e­ra il Neme­sium – un pic­co­lo san­tu­ario in ono­re del­la dea del des­ti­no e del­la ven­det­ta Dia­na Neme­sis (Tabel­la informativa).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Bojnický zámok

Hits: 3371

Boj­nic­ký zámok je posta­ve­ný na tra­ver­tí­no­vej kope nad mes­tom Boj­ni­ce. Prvá písom­ná zmien­ka o ňom je z roku 1113. Bol dre­ve­ným hra­dom, kto­rý bol posta­ve­ný na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia bol sta­va­ný z kame­ňa ako maje­tok Pozna­nov­cov (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ric­ké náz­vy Boj­nic­ké­ho zám­ku: Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). Kon­com 13. sto­ro­čia sa Boj­níc zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. V roku 1489 bol maji­te­ľom Matej Kor­vín, do roku 1526 Boj­nic­ký zámok (hrad) obý­va­li Zápoľ­ské­ho voj­ská. Po roku 1527 Tur­zov­ci hrad pre­sta­va­li na rene­sanč­né síd­lo. Z gotic­ké­ho hra­du sa stal rene­sanč­ný zámok. Od roku 1637 pat­ri­lo pan­stvo Pál­fi­ov­com, kto­rí ho pre­sta­va­li do baro­ko­vej podo­by. Do roman­tic­kej podo­by bol pre­sta­va­ný v rokoch 18891910. 9. mája 1950 Boj­nic­ký zámok zasia­hol požiar. Od roku 1970 je zámok národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie čas­ti zám­ku pat­rí Boj­nic­ký oltár od Nar­da di Cione, veľ­ký gobe­lín Jozef a jeho bra­tia”, kto­rý bol utka­ný v Bru­se­li začiat­kom 17. sto­ro­čia (muze​um​.sk). Múze­um Boj­ni­ce tu orga­ni­zu­je pra­vi­del­ne napr. Medzi­ná­rod­ný fes­ti­val duchov a stra­ši­diel, Valen­tín­sky víkend, Veľ­ko­noč­né pre­chádz­ky zám­kom, Roz­práv­ko­vý zámok, Rytier­ske dni, Via­no­ce na zám­ku (muze​um​.sk).

Oko­lo zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park (Peter Kac­lík). Jeho súčas­ťou je lipa krá­ľa Mate­ja, kto­rú pod­ľa poves­ti zasa­dil Matúš Čák Tren­čian­sky v roku, keď zomrel posled­ný kráľ z rodu Arpár­dov­cov Ondrej III., v roku 1301 (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Táto lipa je prav­de­po­dob­ne naj­star­ším stro­mom na Slo­ven­sku (Wiki­pe­dia). Súčas­ťou Boj­nic­ké­ho are­álu je tra­ver­tí­no­vá jas­ky­ňa s prie­me­rom 22 met­rov a výš­kou 6 met­rov. Oby­va­te­lia zám­ku vede­li o jej exis­ten­cii, kto­rá im slú­ži­la ako úkryt a záso­bá­reň vody (boj​ni​ce​cast​le​.sk). V tes­nom sused­stve zámoc­ké­ho par­ku sa nachá­dza zoolo­gic­ká záh­ra­da.


Boj­ni­ce Cast­le is situ­ated on a tra­ver­ti­ne hill abo­ve the town of Boj­ni­ce. The first writ­ten men­ti­on of it dates back to 1113. Ori­gi­nal­ly a wooden for­tress, it was cons­truc­ted on the site of an older hill­fort. During the 13th cen­tu­ry, it was rebu­ilt using sto­ne as the pro­per­ty of the Pozna­nov­ce fami­ly (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ri­cal names of Boj­ni­ce Cast­le inc­lu­de Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). In the late 13th cen­tu­ry, Boj­ni­ce came under the con­trol of Matúš Čák of Tren­čín. In 1489, it was owned by Matt­hias Cor­vi­nus, and until 1526, the cast­le was occu­pied by the Zápoľ­ský army. After 1527, the Tur­zo fami­ly trans­for­med the cast­le into a Renais­san­ce resi­den­ce. The Got­hic for­tress evol­ved into a Renaissance-​style cast­le. From 1637, it belo­n­ged to the Pál­fy fami­ly, who reno­va­ted it into a Baro­que form. It under­went Romantic-​style reno­va­ti­ons from 1889 to 1910. A fire struck Boj­ni­ce Cast­le on May 9, 1950. Sin­ce 1970, the cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Among its most sig­ni­fi­cant parts are the Boj­ni­ce Altar by Nar­do di Cione and the lar­ge tapes­try Joseph and His Brot­hers,” woven in Brus­sels in the ear­ly 17th cen­tu­ry (muze​um​.sk). Boj­ni­ce Cast­le orga­ni­zes vari­ous events regu­lar­ly, inc­lu­ding the Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Ghosts and Mons­ters, Valen­ti­ne­’s Wee­kend, Eas­ter Walks at the Cast­le, Fai­ry­ta­le Cast­le, Knight Days, and Chris­tmas at the Cast­le (muze​um​.sk).

The cast­le is sur­roun­ded by a beau­ti­ful park (Peter Kac­lík), fea­tu­ring the Matej­ko Lin­den, which, accor­ding to legend, Matúš Čák of Tren­čín plan­ted in 1301 when the last king of the Árpád dynas­ty, King Andrew III, pas­sed away (boj​ni​ce​cast​le​.sk). This lin­den is like­ly the oldest tree in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). Part of the Boj­ni­ce com­plex is a tra­ver­ti­ne cave with a dia­me­ter of 22 meters and a height of 6 meters. The cast­le resi­dents were awa­re of its exis­ten­ce, using it as a refu­ge and water reser­vo­ir (boj​ni​ce​cast​le​.sk). In clo­se pro­xi­mi­ty to the cast­le park is the Boj­ni­ce Zoo.


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post