2010, 2012, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty v čase, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské dokumenty, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské mestá, TOP, Typ

Jar v Piešťanoch

Hits: 1028

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, Časová línia, Dokumenty, Rakúske dokumenty, Zahraničné dokumenty

Carnuntum v Petronelli

Hits: 2008

V Petronelli, neďaleko od Bratislavy sa v Rakúsku nachádza rímsky tábor, ktorý je pozostatkom a rekonštrukciou skutočného rímske tábora Carnuntum. Sú tu okrem iného aj ukážky vtedajšieho spoločenského života, technického riešenia normálneho života v obydliach, kúpeľoch a mnohé iné zaujímavé veci. 

Rímska metropola Carnuntum ležala na Jantárovej ceste, na rímskej hranici – Limes Romanus medzi Viedňou a Bratislavou. Na križovatke obchodných diaľkových ciest, Jantárovej cesty a Dunajskej cesty. Je najväčším archeologickým náleziskom v Rakúsku (vinokarpat.sk). Systematické vykopávky tu prebiehajú od roku 1885. Slovo Carnuntum je pravdepodobne odvodené od Kar, prípadne Karn – kameň, hromada skál (Wikipedia.cs).

Carnuntum sa vyvíjalo od 1. polovice 1. stor. n. l. do konca rímskej prítomnosti v roku 433. Počet obyvateľov Carnunta sa odhaduje približne na 50 000. Pred Rimanmi boli v tejto oblasti Kelti. V 2. storočí pred n. l. to bol kmeň Bójov. V roku 6 pred n. l. rímsky Tiberius založil na území keltského mesta Carnunta vojenskú základňu. Útočí na markomanského kráľa Marboda. V rokoch 8 – 9 sa Panónia stala rímskou provinciou ako Inferior Provincia Illyricum. Po porážke v Teutónskom lese (9 n. l.) sa Augustus rozhodol upustiť od ďalších výbojov severne od Dunaja a označil  Dunaj ako hranicu ríše. V nasledujúcom období pripadne preto Carnuntu dôležitá obranná funkcia na Dunaji. Za cisára Claudia (41 – 54) bolo založené aj civilné mesto. V rokoch 172 – 175 Marcus Aurelius v Panónii bojuje proti Markomanom a Kvádom, v Carnunte sa zdržuje v rokoch 171 – 173. V roku 194 je Carnuntum povýšené na kolóniu a ponesie názov Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum (vinokarpat.sk). 

Asi kilometer západne od dnešného Bad Deutsch Altenburgu malá 15. légia – Legio XV Apollinaris vojenský tábor. Chránil ho systém priekop a ochranný múr s rohovými a dvojitými vežami. Nachádzalo sa tam 5 až 6 tisíc vojakov. Asi kilometer západne od vojenského tábora bol tábor pomocnej légie – Castrum auxilii, postavený v 2 polovici 1. storočia a slúžil 500 člennej jazdeckej vojenskej posádke. Okolo vojenského tábora vzniklo osídlenie s pevnými drevenými stavbami (canabae), ktoré sa v priebehu 2. storočia n. l. prestavovali na kamenné stavby. Usadilo sa tu civilné obyvateľstvo, toto osídlenie sa rozkladalo asi na 150 ha. Cisár Hadrián udelil tomuto mestskému osídleniu mestské práva. Carnuntum sa postupne premenilo na významnú obchodnú metropolu (vinokarpat.sk).

Amfiteáter v Petronelli bol svojou rozlohou 72 x 44 metrov jedným z najväčších v Rímskej ríši. Do jeho hľadiska sa však vmestilo iba 8 000 divákov. Tribúna ma vyvolať predstavu, aká bola pôvodná výška stavby. Predpokladá sa, že súčasťou južnej tribúny bola dvojpodlažná a vznešene zariadená lóža miestodržiteľa. Na východnej a západnej časti mal po jednej monumentálnej bráne. Pri západnom vchode sa nachádzalo Nemeseum – maličká svätyňa na počesť bohyne osudu a pomsty Diany Nemesis (Informačná tabuľa).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Bojnický zámok

Hits: 2500

Bojnický zámok je postavený na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113. Bol dreveným hradom, ktorý bol postavený na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia bol stavaný z kameňa ako majetok Poznanovcov (bojnicecastle.sk). Historické názvy Bojnického zámku: Baimoz, Waymich, Baymuch, Baymach (hrady.sk), Boynicz, Bajmocz, Weintz, Bajmóc (hrady-zamky.sk). Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1489 bol majiteľom Matej Korvín, do roku 1526 Bojnický zámok (hrad) obývali Zápoľského vojská. Po roku 1527 Turzovci hrad prestavali na renesančné sídlo. Z gotického hradu sa stal renesančný zámok. Od roku 1637 patrilo panstvo Pálfiovcom, ktorí ho prestavali do barokovej podoby. Do romantickej podoby bol prestavaný v rokoch 1889 – 1910. 9. mája 1950 Bojnický zámok zasiahol požiar. Od roku 1970 je zámok národnou kultúrnou pamiatkou (bojnicecastle.sk). Medzi najvýznamnejšie časti zámku patrí Bojnický oltár od Narda di Cione, veľký gobelín „Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia (muzeum.sk). Múzeum Bojnice tu organizuje pravidelne napr. Medzinárodný festival duchov a strašidiel, Valentínsky víkend, Veľkonočné prechádzky zámkom, Rozprávkový zámok, Rytierske dni, Vianoce na zámku (muzeum.sk).

Okolo zámku sa nachádza veľmi pekný park (Peter Kaclík). Jeho súčasťou je lipa kráľa Mateja, ktorú podľa povesti zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpárdovcov Ondrej III., v roku 1301 (bojnicecastle.sk). Táto lipa je pravdepodobne najstarším stromom na Slovensku (Wikipedia). Súčasťou Bojnického areálu je travertínová jaskyňa s priemerom 22 metrov a výškou 6 metrov. Obyvatelia zámku vedeli o jej existencii, ktorá im slúžila ako úkryt a zásobáreň vody (bojnicecastle.sk). V tesnom susedstve zámockého parku sa nachádza zoologická záhrada.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2010, 2011, 2014, Bratislavské reportáže, Časová línia, Fotografické reportáže, Reportáže

Fotopark Bratislava

Hits: 4863

Fotoparky sú výbornou príležitosťou na to, aby aj širšia verejnosť videla umenie. Je to aj dobrá príležitosť pre vystavovateľa prezentovať svoj pohľad na svet.

Odkazy


Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďalší ročník parkovej výstavy fotografií, ktoré poriada FOPA na Tyršovom nábreží. Až na jednu krátkodobú silnú prehánku to bolo fajn. Počas nej mi síce fotografie zmokli, ale neroztopil som sa ani ja, ani fotky ;-). Tentokrát bol program bohatší napr. o hudobné vystúpenie bubeníkov, o grafiti diela, ktoré sa tvorili priamo na mieste. V neposlednom rade sa organizátori postarali o bagety, ktoré boli naozaj výborné, napriek tomu, že boli balené a o pivko. Vystavujúcim a asi organizátorom padli určite vhod. Výborná bola aj široká diskusia nad vystavenými fotografiami na konci akcie, aj keď je pravda, že začala príliš neskoro na to, ako veľmi dlho trvala :-). Obdržané čestné uznanie za sépiové fotografie slovenskej krajiny potešilo.


Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bratislave Fotopark. Zúčastnil som sa ho a vybral som naň fotografie v sépiovej forme z Talianskych miest. Konkrétne z Benátok, Verony a Padovy. A k tomu som pridal fotky muzikantské, ktoré som nafotil v Banskej Štiavnici. Šlo o českú rómsku kapelu Terne Čhave. Atmosféra bola fajn. Ja sa nemal chuť sa socializovať, takže som sa venoval hlavne svojim fotografiám. Spokojný som odchádzal domov o 18-ej. O Fotojatku som záujem nemal, vzhľadom na to, že som mal toho dosť a komáre mojej chuti ostať nepridali. Fotojatka bolo premietanie a diskusia nad dielami majstrov fotografie. Určite to bolo zaujímavé a podnetné, ja som však mal iné zámery. Možno nabudúce. Fotografovať samotnú akciu sa mi veľmi nechcelo, preto som to trošku odflákol a pofotil som takmer iba vystavované fotografie, ktoré ma zaujali.


Rok 2008 21.6.2008 na Tyršovom nábreží, v Bratislavskej Petržalke usporiadal Bratislavský fotoklub profesionálov a amatérov – FOPA parkovú výstavu fotografií – FOTOPARK Šlo o druhý ročník. Zúčastnil som sa jej aj ja s desiatimi fotografiami. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie pre mňa, videl som tvorbu iných, počul rôzne názory a niekedy s úžasom sledoval aj fotografie, aj rôzne reakcie. Úžas bol aj pozitívny aj negatívny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bratislavy prišli vystavovať aj ľudia pre mňa známi z Piešťan. Moje fotografie som nepovažoval za extra úžasné ;-), aj vzhľadom na to, že som si vybral fotky mestského až pohľadnicového typu. Potešilo ma, že deviatim mojim fotografiám sa ušlo po nejakom štipci. Každý dostal tri štipce, pomocou ktorých mohol prejaviť svoj vkus. Ja som svoje tri štipce dal trom výtvarne ladených fotografiám Igora Šperku. Veľmi sa mi páčia takéto fotografie.


Rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post