2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Rakúske, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Viedeň – mesto valčíkov

Hits: 15903

Vie­deň – Wien, latin­sky Vin­do­bo­na, maďar­sky Bécs, slo­vin­sky Dunaj, chor­vát­sky Beč, anglic­ky Vien­na má 1.65 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Je síd­lom mno­hých medzi­ná­rod­ných orga­ni­zá­cií spo­je­ných náro­dov a iných inšti­tú­cií, napr. OPEC‑u. Po New Yor­ku a Žene­ve je tre­tím cen­trom v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Zau­jí­ma­vé je, že vie­den­ská elek­trič­ko­vá sieť je tre­tia naj­väč­šia na sve­te. His­to­ric­ké cen­trum bolo v roku 2001 zapí­sa­né na Zoznam sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Roz­lo­ha mes­ta je 414,89 km2 . Mes­to má 23 mest­ských čas­tí: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pé­dia). Cen­trum mes­ta – Inne­re Stadt bolo v minu­los­ti obko­le­se­né hrad­ba­mi, kto­ré boli zbú­ra­né v roku 1857 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Úze­mie dneš­nej Vied­ne bolo osíd­ľo­va­né už Kelt­mi5. sto­ro­čí pred n. l.. Pome­no­va­nie Vied­ne je odvo­de­né z kelt­ské­ho slo­va Vedu­nia“, čo zna­me­ná rie­ka v lesoch (eart​hin​pic​tu​res​.com). V prvom sto­ro­čí po Kris­to­vi tu bol tábor rím­skej légie a civil­ná osa­da Vin­do­bo­na. Počas mar­ko­man­ských vojen (166180) sa tu zdr­žia­val rím­sky cisár Mar­cus Aure­lius, kto­rý tu aj zomrel. Vlá­da Rima­nov sa kon­čí zhru­ba v 5. sto­ro­čí prí­cho­dom ger­mán­skych kme­ňov. V písom­ných zázna­moch sa mes­to spo­mí­na v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 je prvý­krát spo­me­nu­té ako Wien. Od roku 1156 je mes­to síd­lo Baben­ber­gov­cov. Po vymre­tí tej­to dynas­tie si robil náro­ky na Vie­deň Pře­mysl Ota­kar II., kto­ré­ho však pora­zil Rudolf I. Habs­bur­gs­ký v bit­ke na Morav­skom poli. Za vlá­dy Habs­bur­gov­cov sa mes­to sta­lo síd­lom cisá­ra Rím­sko­ne­mec­kej ríše Svä­tej ríše rím­skej (Wiki­pé­dia).

V 18. a 19. sto­ro­čí žili vo Vied­ni umel­ci ako Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss (Wiki­pé­dia). V roku 1754 tu žilo 175460 oby­va­te­ľov. V roku 1850 551300, v roku 19001769137 a v roku 1910 2083630. Ale do roku 1991 nastal pokles – 1539848 (wiki­pe­dia). Vie­deň je v súčas­nos­ti po New Yor­ku a Žene­ve tre­tím cen­trom, v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Vie­deň je obľú­be­ným mes­tom medzi­ná­rod­ných kon­fe­ren­cií a roko­va­ní na naj­vyš­šej dip­lo­ma­tic­kej úrov­ni. Medzi zná­me archi­tek­to­nic­ké die­la pat­rí budo­va Rad­ni­ce, Par­la­men­tu, Karl­skir­che, Bel­ve­dér – Palác Euge­na Savoj­ské­ho, Schönb­runn – rezi­den­cia Habs­bur­gov­cov, Hof­burg – cisár­sky palác, Step­hans­dom – Kated­rá­la svä­té­ho Šte­fa­na (Wiki­pé­dia), Alber­ti­na (wiki­pe­dia), Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). 137 met­rov vyso­ký Step­hans­dom bol posta­ve­ný v prie­be­hu 14. a 15. sto­ro­čia na mies­te román­skej bazi­li­ky. V Alber­ti­ne je naj­roz­siah­lej­šia zbier­ka gra­fi­ky na sve­te (info​-tour​.info). V Kunst­his­to­ris­ches Muse­um náj­de­te die­la Ruben­sa, Düre­ra, Rem­brand­ta, Rafa­e­la, Cara­vag­gia, Tizia­na (dro​me​dar​.sk). Je tu 50 diva­diel, 4 ope­ry, dve muzi­ká­lo­vé scé­ny, 100 múzeí, koná sa tu množ­stvo diva­del­ných, hudob­ných a taneč­ných fes­ti­va­lov. Zámok Schönb­runn, zahŕňa aj park z 18. sto­ro­čia a naj­star­šiu zoolo­gic­kú záh­ra­du na sve­te – z roku 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com). 

Vie­deň je aj mes­tom vzde­la­nia, pôso­bí tu veľa uni­ver­zít: Aca­de­my of Fine Arts, Dip­lo­ma­tic Aca­de­my, Medi­cal Uni­ver­si­ty, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­ty of Mana­ge­ment, Uni­ver­si­ty of App­lied Arts, Uni­ver­si­ty of Music and Per­for­ming Arts, Uni­ver­si­ty of Vete­ri­na­ry Medi­ci­ne, Uni­ver­si­ty of Vien­na, Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics and Busi­ness, Uni­ver­si­ty of Natu­ral Resour­ces and App­lied Life Scien­ces, Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy, Web­ster Uni­ver­si­ty (wiki­pe­dia). Vie­den­ský doprav­ný sys­tém pat­rí medzi naj­lep­šie v Euró­pe. Jed­not­né lís­t­ky pla­tia pre regi­onál­ne vla­ky, met­ro, elek­trič­ky a pre auto­bu­sy. Lin­ky jaz­dia čas­to, zried­ka sa čaká dlh­šie ako 10 minút. Mes­to kri­žu­je 700 km cyk­lis­tic­kých trás (dro​me​dar​.sk).


Vien­na – Wien, Latin Vin­do­bo­na, Hun­ga­rian Bécs, Slo­ve­nian Dunaj, Cro­atian Beč, English Vien­na has a popu­la­ti­on of 1.65 mil­li­on. It is the seat of many inter­na­ti­onal orga­ni­za­ti­ons, inc­lu­ding OPEC. After New York and Gene­va, it is the third cen­ter whe­re UN bodies are loca­ted. Inte­res­tin­gly, Vien­na­’s tram network is the third-​largest in the world. The his­to­ri­cal cen­ter was insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List in 2001. The city covers an area of 414.89 km². Vien­na is divi­ded into 23 dis­tricts: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pe­dia). The city cen­ter, Inne­re Stadt, was sur­roun­ded by walls, which were demo­lis­hed in 1857 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

The ter­ri­to­ry of present-​day Vien­na was sett­led by Celts in the 5th cen­tu­ry BC. The name Vien­na is deri­ved from the Cel­tic word Vedu­nia,” mea­ning river in the woods (eart​hin​pic​tu​res​.com). In the first cen­tu­ry AD, the­re was a Roman legi­on camp and a civi­lian sett­le­ment cal­led Vin­do­bo­na. During the Mar­co­man­nic Wars (166180), the Roman Empe­ror Mar­cus Aure­lius sta­y­ed here and died. The rule of the Romans ended around the 5th cen­tu­ry with the arri­val of Ger­ma­nic tri­bes. The city is men­ti­oned in writ­ten records in 881 as Wenia. In 1137, it is men­ti­oned for the first time as Wien. Sin­ce 1156, the city has been the seat of the Baben­berg fami­ly. After the extinc­ti­on of this dynas­ty, Pře­mysl Ota­kar II clai­med Vien­na, but he was defe­a­ted by Rudolf I of Habs­burg in the Batt­le on the March­feld. Under the rule of the Habs­bur­gs, the city beca­me the seat of the Holy Roman Empe­ror (Wiki­pe­dia).

In the 18th and 19th cen­tu­ries, artists such as Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss lived in Vien­na (Wiki­pe­dia). In 1754, 175,460 peop­le lived here. In 1850, it was 551,300, in 1900 alre­a­dy 1,769,137, and in 1910, 2,083,630. Howe­ver, the­re was a dec­li­ne until 19911,539,848 (wiki­pe­dia). Vien­na is cur­ren­tly the third cen­ter, after New York and Gene­va, whe­re UN bodies are loca­ted. Vien­na is a popu­lar city for inter­na­ti­onal con­fe­ren­ces and high-​level dip­lo­ma­tic nego­tia­ti­ons. Among the famous archi­tec­tu­ral works are the Town Hall, Par­lia­ment, Karl­skir­che, Bel­ve­de­re – Palais Eugen Savo­y­en, Schönb­runn – the resi­den­ce of the Habs­bur­gs, Hof­burg – the impe­rial pala­ce, Step­hans­dom – St. Step­he­n’s Cat­hed­ral (Wiki­pe­dia), Alber­ti­na (wiki­pe­dia), Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). The 137-​meter-​high Step­hans­dom was built during the 14th and 15th cen­tu­ries on the site of a Roma­ne­sque basi­li­ca. In Alber­ti­na, the­re is the most exten­si­ve col­lec­ti­on of grap­hics in the world (info​-tour​.info). In the Kunst­his­to­ris­ches Muse­um, you can find works by Rubens, Dürer, Rem­brandt, Rap­ha­el, Cara­vag­gio, Tizian (dro​me​dar​.sk). The­re are 50 the­a­ters, 4 ope­ras, two musi­cal sta­ges, 100 muse­ums, and nume­rous the­a­ter, music, and dan­ce fes­ti­vals. Schönb­runn Pala­ce inc­lu­des an 18th-​century park and the worl­d’s oldest zoo from 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Vien­na is also a city of edu­ca­ti­on, with many uni­ver­si­ties: Aca­de­my of Fine Arts, Dip­lo­ma­tic Aca­de­my, Medi­cal Uni­ver­si­ty, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­ty of Mana­ge­ment, Uni­ver­si­ty of App­lied Arts, Uni­ver­si­ty of Music and Per­for­ming Arts, Uni­ver­si­ty of Vete­ri­na­ry Medi­ci­ne, Uni­ver­si­ty of Vien­na, Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics and Busi­ness, Uni­ver­si­ty of Natu­ral Resour­ces and App­lied Life Scien­ces, Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy, Web­ster Uni­ver­si­ty (wiki­pe­dia). Vien­na­’s tran­s­por­ta­ti­on sys­tem is among the best in Euro­pe. Uni­fied tic­kets are valid for regi­onal trains, met­ro, trams, and buses. Lines run fre­qu­en­tly, with waits rare­ly exce­e­ding 10 minu­tes. The city boasts 700 km of cyc­ling rou­tes (dro​me​dar​.sk).


Wien – Wien, Late­in Vin­do­bo­na, Unga­risch Bécs, Slo­we­nisch Dunaj, Kro­atisch Beč, Englisch Vien­na, hat eine Bevöl­ke­rung von 1,65 Mil­li­onen. Es ist der Sitz vie­ler inter­na­ti­ona­ler Orga­ni­sa­ti­onen, darun­ter die OPEC. Nach New York und Genf ist es das drit­te Zen­trum, in dem UNO-​Organe ansäs­sig sind. Inte­res­san­ter­we­i­se ist das Stra­ßen­bahn­netz Wiens das drittg­rößte der Welt. Das his­to­ris­che Zen­trum wur­de 2001 in die Lis­te des UNESCO-​Weltkulturerbes auf­ge­nom­men. Die Stadt ers­trec­kt sich über eine Flä­che von 414,89 km². Wien ist in 23 Bez­ir­ke unter­te­ilt: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pe­dia). Das Stadt­zen­trum, Inne­re Stadt, war in der Ver­gan­gen­he­it von Mau­ern umge­ben, die 1857 abge­ris­sen wur­den (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Das Gebiet des heuti­gen Wien war bere­its im 5. Jahr­hun­dert v. Chr. von Kel­ten besie­delt. Der Name Wien lei­tet sich vom kel­tis­chen Wort Vedu­nia” ab, was Fluss im Wald bede­utet (eart​hin​pic​tu​res​.com). Im ers­ten Jahr­hun­dert nach Chris­tus gab es hier ein Lager der römis­chen Legi­on und eine zivi­le Sied­lung namens Vin­do­bo­na. Wäh­rend der Mar­ko­man­nen­krie­ge (166180) ver­we­il­te der römis­che Kai­ser Mar­cus Aure­lius hier und starb sogar hier. Die Herrs­chaft der Römer ende­te gegen das 5. Jahr­hun­dert mit der Ankunft der ger­ma­nis­chen Stäm­me. Die Stadt wird ers­tmals 881 als Wenia in sch­rift­li­chen Auf­ze­ich­nun­gen erwähnt. Im Jahr 1137 wird sie ers­tmals als Wien genannt. Seit 1156 ist die Stadt der Sitz der Baben­ber­ger. Nach dem Auss­ter­ben die­ser Dynas­tie erhob Pře­mysl Ota­kar II. Ans­pruch auf Wien, wur­de jedoch von Rudolf I. von Habs­burg in der Sch­lacht auf dem March­feld besiegt. Unter der Herrs­chaft der Habs­bur­ger wur­de die Stadt der Sitz des römisch-​deutschen Kai­sers im Hei­li­gen Römis­chen Reich (Wiki­pe­dia).

Im 18. und 19. Jahr­hun­dert leb­ten Künst­ler wie Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss in Wien (Wiki­pe­dia). Im Jahr 1754 leb­ten hier 175.460 Men­schen. Im Jahr 1850 waren es 551.300, im Jahr 1900 bere­its 1.769.137 und im Jahr 1910 2.083.630. Bis 1991 gab es jedoch einen Rück­gang auf 1.539.848 (Wiki­pe­dia). Wien ist der­ze­it nach New York und Genf das drit­te Zen­trum, in dem UNO-​Organe ansäs­sig sind. Wien ist eine belieb­te Stadt für inter­na­ti­ona­le Kon­fe­ren­zen und dip­lo­ma­tis­che Ver­hand­lun­gen auf höchs­ter Ebe­ne. Zu den berühm­ten archi­tek­to­nis­chen Wer­ken gehören das Rat­haus, das Par­la­ment, die Karl­skir­che, das Bel­ve­de­re – Palais Eugen Savo­y­en, Schönb­runn – der Wohn­sitz der Habs­bur­ger, die Hof­burg – der kai­ser­li­che Palast, der Step­hans­dom – der Step­hans­dom (Wiki­pe­dia), die Alber­ti­na (Wiki­pe­dia), das Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). Der 137 Meter hohe Step­hans­dom wur­de im Lau­fe des 14. und 15. Jahr­hun­derts an der Stel­le einer roma­nis­chen Basi­li­ka erbaut. In der Alber­ti­na befin­det sich die umfan­gre­ichs­te Gra­fik­samm­lung der Welt (info​-tour​.info). Im Kunst­his­to­ris­chen Muse­um fin­den Sie Wer­ke von Rubens, Dürer, Rem­brandt, Rap­ha­el, Cara­vag­gio, Tizian (dro​me​dar​.sk). Es gibt 50 The­a­ter, 4 Opern, zwei Musical-​Bühnen, 100 Muse­en und zahl­re­i­che Theater‑, Musik- und Tanz­fes­ti­vals. Sch­loss Schönb­runn umfasst einen Park aus dem 18. Jahr­hun­dert und den ältes­ten Zoo der Welt aus dem Jahr 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Wien ist auch eine Stadt der Bil­dung, mit vie­len Uni­ver­si­tä­ten: Aka­de­mie der Bil­den­den Küns­te, Dip­lo­ma­tis­che Aka­de­mie, Medi­zi­nis­che Uni­ver­si­tät, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­tät für Mana­ge­ment, Uni­ver­si­tät für Ange­wand­te Kunst, Uni­ver­si­tät für Musik und dars­tel­len­de Kunst, Vete­ri­när­me­di­zi­nis­che Uni­ver­si­tät, Uni­ver­si­tät Wien, Wirts­chaft­su­ni­ver­si­tät, Uni­ver­si­tät für Boden­kul­tur, Tech­nis­che Uni­ver­si­tät, Web­ster Uni­ver­si­ty (Wiki­pe­dia). Das Ver­kehrs­sys­tem Wiens gehört zu den bes­ten in Euro­pa. Ein­he­it­li­che Tic­kets gel­ten für Regi­onal­züge, U‑Bahnen, Stra­ßen­bah­nen und Bus­se. Die Linien ver­keh­ren häu­fig, und die War­te­ze­i­ten übersch­re­i­ten sel­ten 10 Minu­ten. Die Stadt bie­tet 700 km Radwe­ge (dro​me​dar​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské, Stavby, Stavby, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 3818

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:501:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 1314. sto­ro­čia pat­ri­lo páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

Hits: 5507

Svä­tý Anton, pred­tým Antol, sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci pat­ria usad­los­ti Rov­ne, Baža­nia a Mac­ko. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov obce vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo Peter Kohá­ry. Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o roz­voj Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. Fer­di­nand Coburg, brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol Zachar, vlast­ným menom Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la budo­vy sym­bo­li­zu­jú šty­ri roč­né obdo­bia, 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne poľov­níc­ke sláv­nos­ti – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Chod­by kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný hrá­dok, kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako kaš­tieľ Antol, ale­bo Kohá­ry­ov­ský kaš­tieľ. Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva Sit­no, Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal bul­har­ský cár Fer­di­nand Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 19081918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li majet­ky a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná sek­vo­ja. Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé ende­mi­ty. V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus. V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né mos­tí­ky, altá­ny, kapl­n­ka Svä­té­ho Huber­ta (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke sláv­nos­ti Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from Ban­ská Štiav­ni­ca. It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se more than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last male des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Horehronie

Hits: 1981

Regi­ón je v súčas­nos­ti okres Ban­ská Bys­tri­ca a Brez­no. Nachá­dza sa v stre­de Slo­ven­ska, od pra­me­ňa Hro­na až po Hron­sek. Oby­va­te­lia Horeh­ro­nia si zacho­va­li mno­hé prv­ky ľudo­vých tra­dí­cií vo svo­jom spô­so­be živo­ta a v jeho kaž­do­den­nom pre­ja­ve. Cen­trom je Ban­ská Bys­tri­ca. V minu­los­ti sa na Horeh­ro­ní ťaži­lo strieb­ro a meď. Regi­ón posky­tu­je mož­nos­ti špor­to­vé­ho vyži­tia, turis­ti­ky, agro­tu­riz­mu. Hron je naj­vy­hľa­dá­va­nej­šou rie­kou na splav u nás, pre­to­že nemá veľa tech­nic­kých pre­ká­žok (horeh​ro​nie​.com). Súčas­ťou Horeh­ro­nia sú dva národ­né par­ky: Níz­ke Tat­ry a Murán­ska pla­ni­na (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti bol ten­to regi­ón Slo­ven­ska naj­ne­skôr osídľovaný.


The regi­on is cur­ren­tly the dis­trict of Ban­ská Bys­tri­ca and Brez­no. It is loca­ted in the cen­ter of Slo­va­kia, from the sour­ce of the Hron River to Hron­sek. The inha­bi­tants of Horeh­ro­nie have pre­ser­ved many ele­ments of folk tra­di­ti­ons in the­ir way of life and dai­ly expres­si­on. The cen­ter is Ban­ská Bys­tri­ca. In the past, sil­ver and cop­per were mined in Horeh­ro­nie. The regi­on offers oppor­tu­ni­ties for sports, tou­rism, and agro­tou­rism. The Hron River is the most sought-​after river for raf­ting in Slo­va­kia becau­se it does not have many tech­ni­cal obstac­les (horeh​ro​nie​.com). Horeh­ro­nie inc­lu­des two nati­onal parks: Low Tatras and Murán­ska Pla­ni­na (Wiki­pe­dia). In the past, this regi­on of Slo­va­kia was sett­led rela­ti­ve­ly late.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Neživé, Stavby, TOP

Fontány

Hits: 3102

Fon­tá­ny sú archi­tek­to­nic­kým prv­kom, kto­rý vytvá­ra vizu­ál­ny a zvu­ko­vý záži­tok vďa­ka vode. Fon­tá­ny pred­sta­vu­jú jedi­neč­nú kom­bi­ná­ciu inži­nier­ske­ho umu, ume­nia a vody. Sú sym­bo­lom krá­sy a ino­vá­cie. Bez ohľa­du na to, či sú his­to­ric­ké ale­bo moder­né, fon­tá­ny nám pri­po­mí­na­jú dôle­ži­tosť vody a ume­nia vo verej­nom živo­te. Od his­to­ric­kých fon­tán až po moder­né inšta­lá­cie sú fon­tá­ny súčas­ťou kul­túr­nych a verej­ných pries­to­rov po celom sve­te. Prvé fon­tá­ny boli prak­tic­ké, slú­ži­li na záso­bo­va­nie vody mes­tám a obciam. Sta­rí Rima­nia mali roz­siah­le sys­té­my vodo­vo­dov, kto­ré napá­ja­li verej­né fon­tá­ny, ako naprí­klad sláv­na Fon­tá­na di Tre­vi. V stre­do­ve­ku boli fon­tá­ny spo­je­né s kres­ťan­skou sym­bo­li­kou a boli umiest­ňo­va­né pred kos­tol­mi ale­bo v kláš­tor­ných záhradách.

Postu­pom času sa vývoj fon­tán posu­nul od jed­no­du­chých pra­me­ňov k sofis­ti­ko­va­nej­ším ume­lec­kým die­lam. Fon­tá­ny majú rôz­ne archi­tek­to­nic­ké a dizaj­no­vé štý­ly. Nie­kto­ré sú zdo­be­né socha­mi a reli­éf­mi, iné sú abs­trakt­nej­šie a moder­né. Kaž­dá fon­tá­na má svoj prí­beh a cha­rak­ter. Moder­né fon­tá­ny využí­va­jú pokro­či­lú tech­no­ló­giu, aby vytvo­ri­li zlo­ži­té vzo­ry a ani­má­cie vody. Nie­ke­dy sú súčas­ťou námes­tí ale­bo par­kov, posky­tu­júc miest­nym oby­va­te­ľom a náv­štev­ní­kom prí­jem­né pro­stre­die. Okrem este­tic­ké­ho prí­no­su môžu slú­žiť aj ako mies­to stret­nu­tí, oddy­chu a kul­túr­nych podu­ja­tí. Nie­kto­ré fon­tá­ny majú inte­rak­tív­ny cha­rak­ter, kde ľudia môžu vstú­piť do vod­né­ho prú­du ale­bo sle­do­vať sve­tel­né a zvu­ko­vé efek­ty. Súčas­né tren­dy sme­ru­jú k eko­lo­gic­kej­ším fon­tá­nam, kto­ré využí­va­jú obno­vi­teľ­né zdro­je ener­gie a sú navr­hnu­té s ohľa­dom na život­né pro­stre­die. Také­to fon­tá­ny môžu fun­go­vať na solár­nu ener­giu, recyk­lo­vať vodu a mini­ma­li­zo­vať svoj eko­lo­gic­ký odtlačok.


Over time, the evo­lu­ti­on of foun­tains has shif­ted from sim­ple springs to more sop­his­ti­ca­ted works of art. Foun­tains sho­wca­se vari­ous archi­tec­tu­ral and design sty­les. Some are ador­ned with sculp­tu­res and reliefs, whi­le others are more abs­tract and modern. Each foun­tain has its own sto­ry and cha­rac­ter. Modern foun­tains har­ness advan­ced tech­no­lo­gy to cre­a­te intri­ca­te water pat­terns and ani­ma­ti­ons. They are some­ti­mes integ­ra­ted into squ­ares or parks, pro­vi­ding a ple­a­sant envi­ron­ment for local resi­dents and visi­tors. Besi­des the­ir aest­he­tic con­tri­bu­ti­on, they can also ser­ve as mee­ting pla­ces, rela­xa­ti­on spots, and venu­es for cul­tu­ral events.

Some foun­tains boast inte­rac­ti­ve fea­tu­res, allo­wing peop­le to step into the water flow or wit­ness cap­ti­va­ting light and sound effects. Cur­rent trends emp­ha­si­ze more eco-​friendly foun­tains that leve­ra­ge rene­wab­le ener­gy sour­ces and are desig­ned with envi­ron­men­tal con­si­de­ra­ti­ons. Such foun­tains may ope­ra­te on solar ener­gy, recyc­le water, and mini­mi­ze the­ir eco­lo­gi­cal footprint.


Use Facebook to Comment on this Post