Dunaj aj v zime je majestátnou riekou pretekajúcou cez strednú Európu. V zime mení čiastočne svoj charakter. Nízke teploty spôsobujú zamŕzanie. Snehové zrážky budia dojem čistoty a ticha v scenérii, kde inak dominuje ruch. Zima formuje aj faunu a samozrejme aj flóru. Ľad dokáže obmedziť pohyb niektorých druhov rýb a iných vodných organizmov. Niektoré ryby sú aktívne aj v zime. Zamrznuté brehy sú priestorom realizácie pre vtáky, labute, kormorány, ktoré sú nachádzajú pokojné miesta na zimovanie. Brehy sú v zime aj domovom mnohých druhov vtákov. Nachádzajú tu aj potravu. Zima prináša príležitosť pre skúmanie adaptácií, zmien v ekosystéme.
2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny
Lomnické sedlo
Lomnické sedlo sa nachádza západne od Lomnického štítu. Je z neho veľmi dobrý výhľad najmä na Podtatranskú kotlinu, ale samozrejme aj na Skalnaté pleso (Peter Kaclík). Jeho vrchol sa nachádza v nadmorskej výške 2190 metrov nad morom. Je dostupné lanovkou z Tatranskej Lomnice. Kedysi viedol zo Skalnatého plesa na Lomnické sedlo turistický chodník, ktoré je 440 výškových metrov nižšie (Martin Kiňo, Václav Sulek). Lomnické sedlo je lavinóznou lokalitou (Wikipeda).
Lomnické sedlo sa nachádza medzi Lomnickým a Kežmarským štítom. Prístupné je aj lanovkou z Tatranskej Lomnice. Značnú časť tvorí rozsiahle kamenné pole. Sedlo je aj východiskovým bodom pre turistov. Ponúka aj príležitosti aj na skialpinizmus a zimné športy.
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže
Tajch Vindšachtské jazero
Vindšachtské jazero je v obci Štiavnické Bane. Je jedným z 24 tajchov v okolí Banskej Štiavnice, v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva “Banská Štiavnica”. Z informačnej tabule som sa dozvedel, že tajch dal návrh pozastaviť Matej Kornel Hell v roku 1710. Hrádza bola postavená v rokoch 1712 až 1715. Cieľom bola ochrana štôlne Horná Bieberová pred podzemnou vodou. V roku 1729 a 1747 bola opravená Samuelom Mikovínym. Opráv si Vindšachta vyžiadala v 18. storočí, okrem spomínaných, viacero. Tajch mal dva samostatné zberné jarky: Hlavný piargsky jarok a Široký jarok. Náhonný jarok bol vybudovaný v roku 1715. Voda z neho sa najskôr využívala na vodný pohon s brzdiacim zariadením na dopravu rudy a hlušiny v banských šachtách. Neskôr voda slúžila pre potreby stúp pod šachtou Leopold. Prepadová voda s vyčerpanou banskou vodou sa využívala aj na pohon úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. Neskôr sa voda s náhonného jarku používala na pohon vodnostĺpcových čerpacích zariadení. Dnešné pomery hovoria o tom, že objem nádrže pri maximálnej hladine je 305 800 m3, plocha 44 000 m2, maximálna hĺbka je 14.2 m, dĺžka hrádze 237.1 m (Informačná tabuľa). Leží v nadmorskej výške 688 metrov nad morom (uvzsr.sk). Tajch je priamo napojený na Horný Dekýšsky jarok, dal sa však napúšťať aj z Počúvadelského tajchu cez známu „výhybku“ jarkového systému na Krížnej, prostredníctvom Richňavských tajchov a cez tajch Bakomi. Tajch Veľká Vindšachta je spolu s nižším tajchom Evička už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu, rekreácie a vodných športov (bajkomktajchom.sk).
Tajch slúžil na zásobovanie vody pre potreby banského priemyslu, najmä pre poháňanie vodných kolies na ťažbu a spracovanie rudy. Základným princípom fungovania tajchov bolo hromadenie vody z prítokov pomocou priehrady. Následne sa táto voda využívala na poháňanie vodných zariadení prostredníctvom špeciálnych vodných náhonov. Tajch Vindšachtské jazero bol súčasťou rozsiahlej siete tajchov, ktorá zabezpečovala stabilný zdroj vody pre potreby banského priemyslu. Bol aj symbolom technickej vyspelosti stredovekých banských inžinierov. Ich stavba vyžadovala precízne meranie a plánovanie, a ich údržba si vyžadovala neustálu starostlivosť.
V súčasnosti je Tajch Vindšachtské jazero nielen technickým pamätníkom minulosti, ale aj prírodným a rekreačným územím. Okolie jazera je obľúbeným miestom pre turistiku a oddych, kde návštevníci môžu objavovať históriu a krásy prírody. Tajch Vindšachtské jazero ostáva dôležitým spojencom medzi minulosťou a súčasnosťou, pripomínajúc nám význam a vývoj banského priemyslu, ktorý ovplyvnil formovanie krajiny a spoločnosti na Slovensku.
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry
Podbanské
Podbanské je krásny kraj. Z Podbanského je dostupná Tichá dolina a Kôprová dolina. Je tu aj krásny výhľad na Kriváň (Peter Kaclík). Je to najzápadnejšia tatranská osada. Nachádza sa v ústí Tichej doliny na brehu Belej. V 17. storočí tu pastieri z neďalekej Pribyliny pasú. V roku 1871 v časti Nadbanské už existuje horáreň. V roku 1896 bola časť horárne zriadená ako turistická noclaháreň. V roku 1969 tu bol postavený hotel Kriváň a v roku 1981 Permon. Oblasť patrila k najdôležitejším operačným pásmam partizánskeho oddielu “Vysoké Tatry” počas SNP (vysoke-tatry.info). Podbanské je skvelá lokalita pre turistov, ktorý smerujú na Kriváň, Baranec, Tichú dolinu, Kôprovský štít. V zime sú k dispozícii udržiavané zjazdovky, bežecké trate.
Podbanské is a beautiful region. Tichá Dolina and Kôprová Dolina are easily accessible from Podbanské. There is also a beautiful view of Kriváň from Podbanské. It is the westernmost settlement in the Tatras, located at the mouth of Tichá Dolina on the banks of Belá. In the 17th century, shepherds from the nearby Pribylina grazed their flocks here. In 1871, a mountain hut already existed in the Nadbanské part. In 1896, part of the mountain hut was established as a tourist hostel. In 1969, the Kriváň Hotel was built here, followed by Permon in 1981. The area was one of the most important operational zones of the partisan unit ‘High Tatras’ during the Slovak National Uprising (vysoke-tatry.info). Podbanské is great destination for tourists headed to Kriváň, Baranec, Tichá dolina, Kôprovský štít. In winter, maintained ski slopes and cross-country trails are available.
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny
Nová Lesná
Z Novej Lesnej je krásny výhľad na celý hlavný masív Vysokých Tatier. Nová Lesná ponúka skvelý priestor pre milovníkov turistiky, lyžovania (Peter Kaclík). Obec leží na styku Popradskej kotliny a juhovýchodného úpätia Vysokých Tatier. Žije tu 1250 obyvateľov. Prvá písomná zmienku je už z roku 1315, založili ju Berzeviczyovci. Obyvateľstvo bolo v hojnom počte nemecké. V obci pôsobil ako učiteľ Ján Stiel (1805 – 1890), ktorému sa pripisuje prvenstvo vo výstupe na Gerlachovský štít. Po vysťahovaní Nemcov obec chátrala. Dnes sa obyvatelia zaoberajú aj rôznymi službami v cestovnom ruchu, početné sú penzióny. Každoročne v lete sa koná medzinárodné atletické podujatie – beh do vrchu z obce na Hrebienok (vysoke-tatry.info).
From Nová Lesná, there is a beautiful view of the entire main massif of the High Tatras. Nová Lesná offers a great space for hiking and skiing enthusiasts, as mentioned by Peter Kaclík. The village is located at the junction of the Poprad Basin and the southeast foothills of the High Tatras. It is home to 1,250 residents. The first written mention dates back to 1315, and it was founded by the Berzeviczy family. The population was predominantly German. In the village, the teacher Ján Stiel (1805 – 1890) worked, credited with the first ascent of Gerlachovský štít. After the departure of Germans, the village fell into decline. Today, residents are also involved in various services related to tourism, and there are numerous guesthouses. Every summer, an international athletic event takes place – a hill run from the village to Hrebienok (vysoke-tatry.info).