2006-2010, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2014, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže

Fotopark Bratislava

Hits: 5451

20.9. 2014 sa konal ďal­ší Fotopark

Foto­par­ky sú výbor­nou prí­le­ži­tos­ťou na to, aby aj šir­šia verej­nosť vide­la ume­nie. Je to aj dob­rá prí­le­ži­tosť pre vysta­vo­va­te­ľa pre­zen­to­vať svoj pohľad na svet.


On Sep­tem­ber 0.9, 2014, anot­her Pho­to­Park took place.

Pho­to­Parks are an excel­lent oppor­tu­ni­ty for the bro­ader pub­lic to expe­rien­ce art. It also pro­vi­des exhi­bi­tors with a good chan­ce to sho­wca­se the­ir per­spec­ti­ve on the world.


Odka­zy


Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďal­ší roč­ník par­ko­vej výsta­vy foto­gra­fií, kto­ré poria­da FOPA na Tyr­šo­vom náb­re­ží. Až na jed­nu krát­ko­do­bú sil­nú pre­hán­ku to bolo fajn. Počas nej mi síce foto­gra­fie zmok­li, ale neroz­to­pil som sa ani ja, ani fot­ky ;-). Ten­to­krát bol prog­ram bohat­ší napr. o hudob­né vystú­pe­nie bube­ní­kov, o gra­fi­ti die­la, kto­ré sa tvo­ri­li pria­mo na mies­te. V nepo­sled­nom rade sa orga­ni­zá­to­ri posta­ra­li o bage­ty, kto­ré boli naozaj výbor­né, napriek tomu, že boli bale­né a o piv­ko. Vysta­vu­jú­cim a asi orga­ni­zá­to­rom pad­li urči­te vhod. Výbor­ná bola aj širo­ká dis­ku­sia nad vysta­ve­ný­mi foto­gra­fia­mi na kon­ci akcie, aj keď je prav­da, že zača­la prí­liš nesko­ro na to, ako veľ­mi dlho trva­la :-). Obdr­ža­né čest­né uzna­nie za sépi­ové foto­gra­fie slo­ven­skej kra­ji­ny potešilo.


In the year 2011, on June 25, anot­her edi­ti­on of the park pho­tog­rap­hy exhi­bi­ti­on orga­ni­zed by FOPA took pla­ce on Tyr­šo­vo náb­re­žie. Except for a short but inten­se rain sho­wer, it was gre­at. Alt­hough the rain soaked my pho­tog­raphs, neit­her I nor the pic­tu­res mel­ted ;-). This time, the prog­ram was enri­ched with fea­tu­res such as a musi­cal per­for­man­ce by drum­mers and graf­fi­ti art­works cre­a­ted direct­ly on-​site. Last but not least, the orga­ni­zers took care of bagu­et­tes, which were tru­ly deli­ci­ous, des­pi­te being pac­ka­ged, and some beer. This sure­ly ple­a­sed both exhi­bi­tors and, like­ly, the orga­ni­zers them­sel­ves. The wide-​ranging dis­cus­si­on about the exhi­bi­ted pho­tog­raphs at the end of the event was excel­lent, even though it star­ted a bit too late con­si­de­ring how long it las­ted :-). Rece­i­ving an hono­rab­le men­ti­on for sepia-​toned pho­tog­raphs of the Slo­vak lands­ca­pe was a delight­ful recognition.



Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bra­ti­sla­ve Foto­park. Zúčast­nil som sa ho a vybral som naň foto­gra­fie v sépi­ovej for­me z Talian­skych miest. Kon­krét­ne z Bená­tok, Vero­nyPado­vy. A k tomu som pri­dal fot­ky muzi­kant­ské, kto­ré som nafo­til v Ban­skej Štiav­ni­ci. Šlo o čes­kú róm­sku kape­lu Ter­ne Čha­ve. Atmo­sfé­ra bola fajn. Ja sa nemal chuť sa socia­li­zo­vať, tak­že som sa veno­val hlav­ne svo­jim foto­gra­fiám. Spo­koj­ný som odchá­dzal domov o 18-​ej. O Foto­jat­ku som záu­jem nemal, vzhľa­dom na to, že som mal toho dosť a komá­re mojej chu­ti ostať nepri­da­li. Foto­jat­ka bolo pre­mie­ta­nie a dis­ku­sia nad die­la­mi maj­strov foto­gra­fie. Urči­te to bolo zau­jí­ma­vé a pod­net­né, ja som však mal iné záme­ry. Mož­no nabu­dú­ce. Foto­gra­fo­vať samot­nú akciu sa mi veľ­mi nech­ce­lo, pre­to som to troš­ku odflá­kol a pofo­til som tak­mer iba vysta­vo­va­né foto­gra­fie, kto­ré ma zaujali.


On June 19, 2010, Foto­park took pla­ce in Bra­ti­sla­va. I par­ti­ci­pa­ted in it and selec­ted sepia-​toned pho­tog­raphs of Ita­lian cities, spe­ci­fi­cal­ly Veni­ce, Vero­na, and Padua. Addi­ti­onal­ly, I inc­lu­ded pic­tu­res of musi­cians taken in Ban­ská Štiav­ni­ca, fea­tu­ring the Czech Roma band Ter­ne Čha­ve. The atmo­sp­he­re was enjo­y­ab­le. I did­n’t feel like socia­li­zing, so I focu­sed main­ly on my pho­tog­raphs. I left home satis­fied around 6 PM. I was­n’t inte­res­ted in Foto­jat­ko due to having had enough and the mosqu­ito­es not encou­ra­ging me to stay. Foto­jat­ko invol­ved scre­e­nings and dis­cus­si­ons about the works of pho­tog­rap­hy mas­ters. It was cer­tain­ly inte­res­ting and ins­pi­ring, but I had dif­fe­rent inten­ti­ons. May­be next time. I was­n’t par­ti­cu­lar­ly eager to pho­tog­raph the event itself, so I took it easy and cap­tu­red most­ly the exhi­bi­ted pho­tog­raphs that caught my interest.



Rok 2008 21.6.2008 na Tyr­šo­vom náb­re­ží, v Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke uspo­ria­dal Bra­ti­slav­ský foto­k­lub pro­fe­si­oná­lov a ama­té­rov – FOPA par­ko­vú výsta­vu foto­gra­fií – FOTOPARK Šlo o dru­hý roč­ník. Zúčast­nil som sa jej aj ja s desia­ti­mi foto­gra­fia­mi. Bolo to veľ­mi zau­jí­ma­vé stret­nu­tie pre mňa, videl som tvor­bu iných, počul rôz­ne názo­ry a nie­ke­dy s úža­som sle­do­val aj foto­gra­fie, aj rôz­ne reak­cie. Úžas bol aj pozi­tív­ny aj nega­tív­ny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bra­ti­sla­vy priš­li vysta­vo­vať aj ľudia pre mňa zná­mi z Pieš­ťan. Moje foto­gra­fie som nepo­va­žo­val za extra úžas­né ;-), aj vzhľa­dom na to, že som si vybral fot­ky mest­ské­ho až pohľad­ni­co­vé­ho typu. Pote­ši­lo ma, že devia­tim mojim foto­gra­fiám sa ušlo po neja­kom štip­ci. Kaž­dý dostal tri štip­ce, pomo­cou kto­rých mohol pre­ja­viť svoj vkus. Ja som svo­je tri štip­ce dal trom výtvar­ne lade­ných foto­gra­fiám Igo­ra Šper­ku. Veľ­mi sa mi páčia také­to fotografie.


In 2008, on June 21, the Bra­ti­sla­va Pho­toc­lub of Pro­fes­si­onals and Ama­te­urs – FOPA orga­ni­zed a park exhi­bi­ti­on of pho­tog­raphs – FOTOPARK on Tyr­šo­vo náb­re­žie in Bra­ti­sla­va­’s Petr­žal­ka. It was the second edi­ti­on. I par­ti­ci­pa­ted with ten pho­tog­raphs. It was a very inte­res­ting encoun­ter for me, as I got to see the work of others, heard vari­ous opi­ni­ons, and some­ti­mes wat­ched pho­tog­raphs and reac­ti­ons with ama­ze­ment, both posi­ti­ve and nega­ti­ve :-)). I noti­ced that peop­le I knew from Pieš­ťa­ny also came to exhi­bit at FOTOPARK in Bra­ti­sla­va. I did­n’t con­si­der my pho­tog­raphs excep­ti­onal­ly ama­zing ;-), espe­cial­ly sin­ce I cho­se citys­ca­pe and postcard-​type pho­tos. It ple­a­sed me that my nine pho­tog­raphs rece­i­ved some recog­ni­ti­on. Eve­ry­o­ne was given three tokens to express the­ir tas­te. I allo­ca­ted my three tokens to three artis­ti­cal­ly sty­led pho­tog­raphs by Igor Šper­ka. I real­ly like such photographs.


Rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Typ krajiny, Zahraničie

Brzegi

Hits: 1190

V roku 2015 som sa zasta­vil krát­ko v Brze­gi pri Tatrans­kej Javo­ri­ne.

Brze­gi ležia v náraz­ni­ko­vej zóne Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku, pri poto­ku Brzeg. V hor­nej čas­ti sa nachá­dza výhľad na Tat­ry – Glo­dó­wka. Mno­ho bás­ni­kov popí­sa­lo Brze­gi ako kni­hu otvo­re­nú na čita­nie”. Žije tu 656 oby­va­te­ľov obvyk­le v dre­ve­ni­ciach s regi­onál­nou výzdo­bou (ugbu​ko​wi​na​tatr​zan​ska​.pl). Brze­gi” v poľš­ti­ne zna­me­ná bre­hy”.


In 2015, I brief­ly stop­ped in Brze­gi near Tatrans­ká Javorina.

Brze­gi is loca­ted in the buf­fer zone of the Tat­ra Nati­onal Park, next to the Brzeg stre­am. In the upper part, the­re is a view of the Tatras – Glo­dó­wka. Many poets have desc­ri­bed Brze­gi as an open book for rea­ding.’ Around 656 peop­le live here, usu­al­ly in wooden hou­ses with regi­onal deco­ra­ti­ons (ugbu​ko​wi​na​tatr​zan​ska​.pl). Brze­gi’ in Polish means river­banks’ or sho­res.’ ”


W roku 2015 zatr­zy­ma­łem się krót­ko w Brze­gach koło Tatrans­kej Javoriny.

Brze­gi leżą w stre­fie bufo­ro­wej Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go, nad stru­mie­niem Brzeg. W gór­nej części jest widok na Tat­ry – Glo­dó­wka. Wie­lu poetów opi­sa­ło Brze­gi jako otwar­tą ksi­ążkę do czy­ta­nia.’ Żyje tu oko­ło 656 miesz­ka­ńców, zazwyc­zaj w dre­wnia­nych domach z regi­onal­ny­mi deko­rac­ja­mi (ugbu​ko​wi​na​tatr​zan​ska​.pl). Brze­gi’ po pol­sku oznac­za brze­gi rzeki’.”


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kostol Bobrovník na Liptovskej Mare

Hits: 2396

Kos­tol­ná veža v Bob­rov­ní­ku sa nachá­dza na bre­hu Lip­tov­skej Mary. Rea­li­tu, kto­rú som tam videl by som opí­sal tak­to. Pôvod­ný kos­tol slú­ži snob­sky. Tes­ne ved­ľa neho sú v lete nasta­va­né autá a vnút­ri je na prvý pohľad kli­en­te­la, kto­rá nezod­po­ve­dá môj­mu výbe­ru ani len pasív­nej spo­loč­nos­ti. Nepo­va­žu­jem za nor­mál­ne, z pries­to­rov kos­to­la vytvo­riť bar, bufet, reštau­rá­ciu, krč­mu, ale­bo čo to chce byť. Je to kul­túr­ne bar­bar­stvo. Napra­vo od kos­to­la” je čosi ako pláž, kde sa už kúpu ľudia, kto­rých môžem.


The Church Tower in Bob­rov­ník is loca­ted on the sho­re of Lip­tov­ská Mara. The rea­li­ty I wit­nes­sed the­re could be desc­ri­bed as fol­lo­ws. The ori­gi­nal church now ser­ves in a snob­bish man­ner. Right next to it, cars are hap­ha­zard­ly par­ked in the sum­mer, and insi­de, at first glan­ce, is a clien­te­le that does­n’t align with my pre­fe­ren­ces or even a casu­al gat­he­ring. I find it abnor­mal to turn the spa­ces of a church into a bar, buf­fet, res­tau­rant, pub, or wha­te­ver it claims to be. It’s a cul­tu­ral bar­ba­rism. To the right of the church,’ the­re is somet­hing resem­bling a beach whe­re peop­le are alre­a­dy swim­ming, tho­se I can tolerate.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Spišská Belá

Hits: 2989

Spiš­ská Belá leží v nad­mor­skej výš­ke 631 met­rov nad morom. Mes­to je zlo­že­né z dvoch kata­strál­nych úze­mí: Spiš­ská Belá a Stráž­ky. Stráž­ky sú dnes mest­skou čas­ťou, boli pri­čle­ne­né v roku 1972. V Spiš­skej Belej žije 6612 oby­va­te­ľov (spiss​ka​be​la​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu koná Spiš­ský zemia­kár­sky jar­mok, fur­man­ské pre­te­ky Belian­ska pod­ko­va, Kaš­tieľ­ne diva­del­né hry v kaš­tie­li Stráž­ky (spiss​ka​be​la​.sk).

Naj­star­šie osíd­le­nie na tom­to úze­mí je z mlad­šie­ho pale­oli­tu spred 40 000 rokov, na loka­li­te Dlhá medza” pri Stráž­kach. Stre­do­ve­ké osíd­le­nie je spo­je­né s Nemca­mi a maďar­skou pohra­nič­nou pev­nos­ťou v Stráž­kach z 12. sto­ro­čia a slo­van­skou osa­dou Stra­gar (Bušov­ce). Slo­van­skí oby­va­te­lia Stra­ga­ru spo­lu s maďar­skou vojen­skou posád­kou strá­ži­li Uhor­skú brá­nu, kto­rá bola rieč­kou Bie­la (Bela). Ten­to názov pre­vza­li do náz­vu osa­dy aj nemec­kí kolo­nis­ti. V 13. sto­ro­čí vybu­do­va­li pre nedos­ta­tok vody 11 km dlhý prí­vod­ný kanál – dnes Belian­sky potok, s oblas­ti Tatrans­kej Kot­li­ny. V 16. sto­ro­čí bol dopl­ne­ný o ďal­šie prí­vod­né kaná­ly (Andrej Novák). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1263. Už v roku 1271 pat­ri­la medzi spiš­ské nemec­ké mes­tá z mest­ský­mi prá­va­mi a výsa­da­mi. V minu­los­ti bola zná­ma výro­bou spiš­skej boro­vič­ky, dnes je význam­ným cen­trom pes­to­va­nia zemia­kov (spiss​ka​be​la​.sk). V minu­los­ti sa tu rozp­res­tie­ra­li roz­siah­le pasien­ky, kde sa cho­va­li ovcedoby­tok. Reme­sel­ní­ci mali cechy, medzi naj­star­šie pat­ri­li mäsiar­sky, obuv­níc­ky, kraj­čír­sky, kožuš­níc­ky a kováčs­ky. Inten­zív­ne sa pes­to­val ľan, na to nad­vä­zo­va­lo tkáč­stvo, mod­ro­tlač plát­na. Ľano­vé plát­no pozna­li v celom Uhor­sku, vyvá­ža­lo sa aj na Bal­kán a do Turec­ka. Spiš­ská Belá bola od 13. sto­ro­čia tak­mer čis­to nemec­kým mes­tom, slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo sa obja­vo­va­lo viac až v 19. sto­ro­čí. V roku 1853 tvo­ri­li Slo­vá­ci len 3.3 %. V roku 193861 %. V roku 1869 vznik­la tká­čov­ňa ľano­vé­ho plát­na, v roku 1878 škro­bá­reň, v roku 18701872 dva pivo­va­ry, v roku 1875 tehel­ňa, píly a likér­ka Kle­in­ber­ger. V rokoch 19451946 boli belian­skí Nemci donú­te­ní odísť. Nehnu­teľ­nos­ti pre­vza­lo oby­va­te­lia z Len­da­ku, Ždia­ru a zama­gur­ských obcí (Andrej Novák).

His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je mest­skou pamiat­ko­vou zónou. Nachá­dza sa tu kos­tol svä­té­ho Anto­na Pus­tov­ní­ka z 13. sto­ro­čia, mest­ská rad­ni­ca a rene­sanč­ná zvo­ni­ca zo 16. sto­ro­čia, marián­sky stĺp z roku 1729, sta­ré nemec­ké meš­tian­ske domy. Belian­sky ryb­ník ponú­ka pohľad na pano­rá­mu Vyso­kých Tatier. V Stráž­kach sa nachá­dza rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom a gotic­ký kos­tol svä­tej Anny so zvo­ni­cou. V kaš­tie­li je expo­zí­cia Slo­ven­skej národ­nej galé­rie veno­va­ná malia­ro­vi Ladi­sla­vo­vi Med­ny­ánsz­ke­mu. V Spiš­skej Belej sa naro­dil mate­ma­tik, fyzik, optik Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (spiss​ka​be​la​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

Hits: 3069

Vod­ná nádrž je nádr­žou na rie­ke Váh pred mes­tom Púchov. Posta­ve­ná bola v roku 19491957 ako Prieh­ra­da mlá­de­že (Wiki­pe­dia). Je naj­star­šou prieh­ra­dou na rie­ke Váh. Počas jej stav­by vytrys­kol pra­meň uhli­či­tej vody z hĺb­ky 67.5 met­ra. Voda sa agre­sív­ne cho­va­la voči žele­zu a betó­nu, pre­to sa stav­ba natiah­la na dlh­ší čas (teraz​.sk). Na hor­ni­no­vý pod­klad muse­li navŕ­šiť čadi­čo­vé koc­ky, kto­ré zalia­li betó­nom (Miro Mikáč). Pra­meň bol lie­či­vý, vďa­ka čomu vznik­li lie­čeb­né kúpe­le Nim­ni­ca. Pre­hra­de­ním Váhu doš­lo k zato­pe­niu obce Okrut a čas­ti obce Nosi­ce (teraz​.sk), pre­síd­le­ní boli aj oby­va­te­lia obce Milo­chov. Pred výstav­bou muse­lo byť pre­lo­že­ných 12 km želez­níc a 35 km ciest (Maroš Trnik). 

Roz­lo­ha Nosic­kej nádr­že je 5.7 km2, objem 36 mili­ó­nov m3, maxi­mál­na hĺb­ka je 18 met­rov, prieh­rad­ný múr je 36 met­rov vyso­ký a 472 met­rov dlhý (Wiki­pe­dia). V naj­šir­šom mies­te sú od seba bre­hy vzdia­le­né 1.5 km (Maroš Trnik). Nosi­ce sú súčas­ťou Váž­skej kas­ká­dy. Od roku 1957 je súčas­ťou nádr­že je vod­ná elek­trá­reň (Wiki­pe­dia), kto­rá má fun­kciu týž­den­né­ho vyrov­ná­va­nia prie­to­kov (seas​.sk). Nádrž Nosi­ce je aj mies­tom let­nej rekre­ácie, je tu mož­nosť kúpa­nia, sur­fo­va­nia, čln­ko­va­nia, plach­te­nia a rybo­lo­vu (slo​va​kian​gu​ide​.sk). Na úpä­tí Hra­dis­ka nad prieh­rad­ným múrom je posta­ve­ná vežič­ka – roz­hľad­ňa. Mož­no tu pozo­ro­vať 160 dru­hov vtá­kov (Maroš Trnik).


The water reser­vo­ir is loca­ted on the Váh River, ups­tre­am of the town of Púchov. It was cons­truc­ted bet­we­en 1949 and 1957 and was ini­tial­ly named the Prieh­ra­da mlá­de­že” or Youth Dam” (Wiki­pe­dia). It stands as the oldest dam on the Váh River. During its cons­truc­ti­on, a car­bo­na­ted water spring erup­ted from a depth of 67.5 meters. The water exhi­bi­ted agg­res­si­ve beha­vi­or towards iron and conc­re­te, lea­ding to an exten­ded cons­truc­ti­on peri­od (teraz​.sk). Basalt blocks had to be piled onto the bed­rock, which were then cove­red with conc­re­te (Miro Mikáč). The spring was the­ra­pe­utic, con­tri­bu­ting to the estab­lish­ment of the hea­ling spa, Nim­ni­ca. The dam­ming of the Váh River resul­ted in the flo­oding of the vil­la­ge of Okrut and a sec­ti­on of the vil­la­ge of Nosi­ce, lea­ding to the relo­ca­ti­on of the inha­bi­tants of the vil­la­ge of Milo­chov. Pri­or to cons­truc­ti­on, 12 km of rai­lwa­ys and 35 km of roads had to be rerou­ted (Maroš Trnik).

The sur­fa­ce area of Nosi­ce Reser­vo­ir is 5.7 km², with a volu­me of 36 mil­li­on m3. Its maxi­mum depth is 18 meters, and the dam wall is 36 meters high and 472 meters long (Wiki­pe­dia). At its widest point, the sho­res are 1.5 km apart (Maroš Trnik). Nosi­ce is part of the Váh Cas­ca­de. Sin­ce 1957, it has hou­sed a hyd­ro­elect­ric power plant (Wiki­pe­dia), ser­ving the pur­po­se of week­ly flow regu­la­ti­on (seas​.sk). Nosi­ce Reser­vo­ir also ser­ves as a sum­mer rec­re­a­ti­on area, pro­vi­ding oppor­tu­ni­ties for swim­ming, sur­fing, boating, sai­ling, and fis­hing (slo​va​kian​gu​ide​.sk). At the foot of Hra­dis­ko, abo­ve the dam wall, a tower-​observatory has been erec­ted, offe­ring pano­ra­mic vie­ws. It’s an excel­lent spot for obser­ving 160 bird spe­cies (Maroš Trnik).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post