2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Rakúske, Rakúsko, Zahraničie, Zahraničné

Poddersdorf am See

skala
Hits: 2489

Pod­ders­dorf am See je malé mes­teč­ko pri Nezi­der­skom jaze­re v Rakús­ku. Poders­dorf am See je obľú­be­nou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou, naj­mä počas let­ných mesia­cov. Nezi­der­ské jaze­ro je jed­ným z naj­väč­ších rakús­kych jazier. Mes­to je tiež zná­me svo­ji­mi vini­ca­mi a vinármi.

V mes­te na plo­che 41.7 km2 žije 2051 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Nachá­dza sa tu 1.4 km dlhá pláž z jem­ných kamien­kov na kúpa­nie. Mólo ma 200 met­rov a jeho kon­ci a nachá­dza 12 met­rov vyso­ký maják. Na svo­je si tu prí­du aj náv­štev­ní­ci ak si chcú zašpor­to­vať, dá sa tu sur­fo­vať, plach­tiť, vyko­ná­vať kite­sur­fing (moje​ra​kus​ko​.sk) padd­le­bo­ar­ding (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com), hrať plá­žo­vý volej­bal, mini­golf, stol­ný tenis, inli­ne kor­ču­ľo­vať (moje​ra​kus​ko​.sk). V oko­lí sú cyk­lis­tic­ké tra­sy (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com). Pre deti sú tu jas­lič­ky, vod­né ihris­ko, tram­po­lí­ny a iné atrak­cie (moje​ra​kus​ko​.sk).

Poders­dorf am See is a small town near Lake Neusiedl in Aus­tria. It is a popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­on, espe­cial­ly during the sum­mer months. Lake Neusiedl is one of the lar­gest lakes in Aus­tria. The town is also kno­wn for its vine­y­ards and winemakers.

The town, cove­ring an area of 41.7 km², is home to 2,051 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The­re is a 1.4 km long beach with fine pebb­les for swim­ming. The pier is 200 meters long, and at its end stands a 12-​meter-​high light­hou­se. Visi­tors can enga­ge in vari­ous water sports acti­vi­ties such as sur­fing, sai­ling, kite­sur­fing (moje​ra​kus​ko​.sk), padd­le­bo­ar­ding (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com), as well as play beach vol­le­y­ball, mini­golf, tab­le ten­nis, and inli­ne ska­ting (moje​ra​kus​ko​.sk). The­re are cyc­ling rou­tes in the vici­ni­ty (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com). For chil­dren, the­re are nur­se­ries, a water pla­yg­round, tram­po­li­nes, and other att­rac­ti­ons (moje​ra​kus​ko​.sk).

Poders­dorf am See ist eine kle­i­ne Stadt am Neusied­ler See in Öster­re­ich. Es ist ein belieb­tes Tou­ris­ten­ziel, beson­ders wäh­rend der Som­mer­mo­na­te. Der Neusied­ler See ist einer der größten Seen in Öster­re­ich. Die Stadt ist auch für ihre Wein­ber­ge und Win­zer bekannt.

Die Stadt ers­trec­kt sich über eine Flä­che von 41,7 km² und beher­bergt 2.051 Ein­woh­ner (Wiki­pe­dia). Es gibt einen 1,4 km lan­gen Strand mit fei­nen Kie­sels­te­i­nen zum Sch­wim­men. Der Pier ist 200 Meter lang, und an sei­nem Ende steht ein 12 Meter hoher Leucht­turm. Besu­cher kön­nen sich in vers­chie­de­nen Was­ser­spor­tak­ti­vi­tä­ten wie Sur­fen, Segeln, Kite­sur­fen (moje​ra​kus​ko​.sk), Stand-​Up Padd­ling (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com) enga­gie­ren sowie Beach­vol­le­y­ball, Mini­golf, Tisch­ten­nis und Inli­nes­ka­ten spie­len (moje​ra​kus​ko​.sk). In der Umge­bung gibt es Radwe­ge (wet​ra​ve​lwit​hlo​ve​.com). Für Kin­der gibt es Kin­der­gär­ten, einen Was­ser­spiel­platz, Tram­po­li­ne und ande­re Att­rak­ti­onen (moje​ra​kus​ko​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie

Jesolo – prímorská dovolenková oblasť severného Talianska

skala
Hits: 3559

Jeso­lo je prí­mor­ským leto­vis­kom na pobre­ží Jad­ran­ské­ho mora v Sever­nom Talian­sku. Pláž v Jeso­le je 15 km dlhá. Sta­ré cen­trum Vec­chia, s úzky­mi ulič­ka­mi a trh­mi dýcha typic­kou auten­tic­kou talian­skou atmo­sfé­rou. Blíz­ko sa nachá­dzajp ostro­vy Bura­no s fareb­ný­mi doma­mi a his­to­ric­ký Tor­cel­lo, kde sa nachá­dza bazi­li­ka San­ta Maria Assun­ta, kos­tol San­ta Fos­ca. V Jeso­le je aktív­ny noč­ný život, klu­by a bary ponú­ka­jú zába­vu až do sko­rých ran­ných hodín. Počas let­ných mesia­cov mes­to hos­tí náv­štev­ní­kov z celé­ho sveta.

Jeso­lo sa nachá­dza na seve­re Talian­ska pri pobre­ží Jad­ra­nu. Veľ­mi blíz­ko Bená­tok. Sta­ro­ve­ké meno mes­ta Jeso­lo Equ­ilium pochá­dza z latin­ské­ho equ­us, ale­bo vene­ti­ca ekvo, čo zna­me­ná mes­to koní. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, Jeso­lum. V Talian­sku sa toto mes­to čas­to ozna­ču­je ako Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Jeso­lo is a sea­si­de resort on the Adria­tic coast in Nort­hern Ita­ly. The beach in Jeso­lo stret­ches for 15 km. The old town of Vec­chia, with its nar­row stre­ets and mar­kets, exu­des a typi­cal aut­hen­tic Ita­lian atmo­sp­he­re. Near­by, you can find the islands of Bura­no with color­ful hou­ses and the his­to­ric Tor­cel­lo, whe­re the Basi­li­ca of San­ta Maria Assun­ta and the church of San­ta Fos­ca are loca­ted. Jeso­lo has an acti­ve night­li­fe, with clubs and bars offe­ring enter­tain­ment until the ear­ly hours. During the sum­mer months, the city hosts visi­tors from around the world.

Jeso­lo is loca­ted in nort­hern Ita­ly on the coast of the Adria­tic Sea, very clo­se to Veni­ce. The ancient name of the town, Jeso­lo Equ­ilium, is deri­ved from the Latin equ­us, or Vene­tian ekvo, mea­ning the city of hor­ses. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, and Jeso­lum. In Ita­ly, this town is often refer­red to as Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Jeso­lo è una loca­li­tà bal­ne­a­re sul­la cos­ta adria­ti­ca nel Nord Ita­lia. La spiag­gia di Jeso­lo si esten­de per 15 km. La vec­chia cit­tà di Vec­chia, con le sue stra­de stret­te e i mer­ca­ti, res­pi­ra un’at­mos­fe­ra auten­ti­ca tipi­ca­men­te ita­lia­na. Nel­le vici­nan­ze si tro­va­no le iso­le di Bura­no con case colo­ra­te e l’is­to­ri­co Tor­cel­lo, dove si tro­va la Basi­li­ca di San­ta Maria Assun­ta e la chie­sa di San­ta Fos­ca. Jeso­lo ha una vita not­tur­na atti­va, con club e bar che off­ro­no intrat­te­ni­men­to fino alle pri­me ore del mat­ti­no. Duran­te i mesi esti­vi, la cit­tà ospi­ta visi­ta­to­ri da tut­to il mondo.

Jeso­lo si tro­va nel nord Ita­lia sul­la cos­ta del­l’Ad­ria­ti­co, mol­to vici­no a Vene­zia. Il nome anti­co del­la cit­tà, Jeso­lo Equ­ilium, deri­va dal lati­no equ­us o dal vene­to ekvo, che sig­ni­fi­ca la cit­tà dei caval­li. Altri nomi sto­ri­ci inc­lu­do­no Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo e Jeso­lum. In Ita­lia, ques­ta cit­tà è spes­so chia­ma­ta Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina

Častá

skala
Hits: 2200

Obec Čas­tá leží na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Trnav­skej pahor­ka­ti­ny (cas​ta​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 248 met­rov nad morom (cas​ta​.sk). Nad obcou je hrad Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). Roz­lo­ha obce je 35.23 km2. Žije tu 2 235 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Od roku 2004 tu Divad­lo na kole­ne orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne diva­del­ný fes­ti­val Fes­te­át­ro. 1. sep­tem­bra sa koná­va vytrva­lost­ný beh Mraz­nic­ké chod­níč­ky. 8. mája turis­tic­ký pochod Čas­tov­ská päť­de­siat­ka. Od roku 2004 sa pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je Via­noč­ný volej­ba­lo­vý tur­naj (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1240 (Wiki­pe­dia). Vznik­la ako pod­hra­die hra­du Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). Maďar­ský názov je Csesz­te, nemec­ký Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). V roku 1560 zís­ka­la Čas­tá pri­vi­lé­gia mes­teč­ka. V polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa tu usa­di­lo nie­koľ­ko zemian­skych rodín a chor­vát­ski kolo­nis­ti. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, vinoh­rad­níc­tvom, pôso­bi­li tu via­ce­ré cechy: deb­ná­rov, kraj­čí­rov, číž­má­rov, hrn­čia­rov, súken­ní­kov. V 16. sto­ro­čí tu bol vybu­do­va­ný pivo­var. Na kon­ci 17. sto­ro­čia tu bola papie­reň. Zo 17. sto­ro­čia sú zmien­ky o baniach na zla­to a strieb­ro, v 19. sto­ro­čí na síru a meď. V roku 1738 bola v Čas­tej moro­vá epi­dé­mia, na zaľud­ne­nie boli pozva­ní nemec­kí kolo­nis­ti (cas​ta​.sk).

Neďa­le­ko od Čas­tej pre­chá­dza aj Malo­kar­pat­ská vín­na ces­ta, kto­rá pozý­va milov­ní­kov vína k obja­vo­va­niu kva­lit­ných slo­ven­ských vín. Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na, kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Je to gotic­ký kos­tol so zacho­va­ný­mi rene­sanč­ný­mi a baro­ko­vý­mi prvkami.

The vil­la­ge of Čas­tá is loca­ted on the bor­der of the Small Car­pat­hians and the Trna­va Hills (cas​ta​.sk), at an ele­va­ti­on of 248 meters abo­ve sea level (cas​ta​.sk). Abo­ve the vil­la­ge stands Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). The area of the vil­la­ge is 35.23 km², and it is home to 2,235 resi­dents (Wiki­pe­dia). Sin­ce 2004, the The­a­ter on the Knee has been orga­ni­zing the annu­al the­a­ter fes­ti­val Fes­te­át­ro here. On Sep­tem­ber 1st, the endu­ran­ce race Mraz­nic­ké chod­níč­ky takes pla­ce. On May 8th, the tou­rist march Čas­tov­ská päť­de­siat­ka is orga­ni­zed. Sin­ce 2004, the Chris­tmas vol­le­y­ball tour­na­ment has been regu­lar­ly orga­ni­zed (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on is from the year 1240 (Wiki­pe­dia). It ori­gi­na­ted as a sub-​castle sett­le­ment of Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). The Hun­ga­rian name is Csesz­te, and the Ger­man name is Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). In 1560, Čas­tá was gran­ted town pri­vi­le­ges. In the mid-​16th cen­tu­ry, seve­ral nob­le fami­lies and Cro­atian colo­nists sett­led here. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and vari­ous guilds ope­ra­ted here: coopers, tai­lors, cobb­lers, potters, and clot­hiers. A bre­we­ry was built in the 16th cen­tu­ry. At the end of the 17th cen­tu­ry, the­re was a paper mill. From the 17th cen­tu­ry, the­re are men­ti­ons of mines for gold and sil­ver, and in the 19th cen­tu­ry, for sul­fur and cop­per. In 1738, the­re was a pla­gue epi­de­mic in Čas­tá, and Ger­man colo­nists were invi­ted to repo­pu­la­te the area (cas​ta​.sk).

Near Čas­tá, the Small Car­pat­hians Wine Rou­te pas­ses by, invi­ting wine ent­hu­siasts to dis­co­ver high-​quality Slo­vak wines. Among the most sig­ni­fi­cant land­marks is the Church of Saint Step­hen, recog­ni­zed as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It is a Got­hic church with pre­ser­ved Renais­san­ce and Baro­que elements.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Poľské obce, Zahraničné

Cyrhla – rekreačná oblasť neďaleko od Vysokých Tatier

skala
Hits: 1752

Cyrh­la sa nachá­dza blíz­ko od slo­ven­ských hra­níc, za Vyso­ký­mi Tat­ra­mi. Neďa­le­ko od Zako­pa­ne. Je mož­né, že Cyrh­la je nie­čo ako miest­na časť Zakopane.

Cyrh­la is loca­ted near the Slo­vak bor­ders, bey­ond the High Tatras, not far from Zako­pa­ne. It is possib­le that Cyrh­la is somet­hing like a local part of Zakopane.

Cyrrh­la znaj­du­je się blis­ko gra­ni­cy sło­wac­kiej, za Wyso­ki­mi Tat­ra­mi. Nie­opo­dal Zako­pa­ne­go. Możli­we, że Cyrrh­la to coś w rodza­ju lokal­nej dziel­ni­cy Zakopanego.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Cífer

skala
Hits: 2325

Cífer je s pri­dru­že­ný­mi čas­ťa­mi Pác a Jar­ná naj­väč­šou obcou Trnav­ské­ho okre­su. Žije v ňom cca 4000 oby­va­te­ľov (cifer​.sk). Naj­star­šia zmien­ka o Cífe­ri je už čias Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia (cifer​.sk). Z doby kamen­nej upú­ta­va množ­stvo náj­de­nej kera­mi­ky. Kolek­cia nádob rekon­štru­ova­ných z náj­de­ných frag­men­tov pred­sta­vu­je naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­ší kera­mic­ký kom­plex nie­len na Slo­ven­sku. Našiel sa tu hli­ne­ný štít­ko­vý idol, naj­star­šia plas­ti­ka toh­to dru­hu v stred­nej Euró­pe (cifer​.sk). Z úze­mia Cífe­ra a jeho najb­liž­šie­ho oko­lia sa spo­mí­na­jú nále­zy azda naj­star­šie­ho ger­mán­ske­ho hro­bu na úze­mí Slo­ven­ska, kon­krét­ne zo začiat­ku 1. sto­ro­čia pred n.l. V Cífe­ri – Páci sa našli zvyš­ky rím­skej usad­los­ti zo 4. sto­ro­čia (cifer​.sk). Cez Cífer pre­te­ká potok Gid­ra. Pochá­dza­jú z tade­to: pla­vec Mar­cel Géry, spi­so­va­teľ Milan Zelin­ka, spe­vák a muzi­kant Laco Luče­nič, herec, dra­ma­turg a reži­sér Otto Vareč­ka (Wiki­pe­dia). Cífer­ské výšiv­ky, kro­je, šitie majú veľ­ký ohlas a boha­tú his­tó­riu (goog​le​.com). V roku 1892 bola zalo­že­ná výšiv­kár­ska diel­ňa, kde pod vede­ním Márie Hol­lós­sy­o­vej tvo­ri­li nároč­né výšiv­ky, zásta­vy, cir­kev­né a koru­no­vač­né rúcha (goog​le​.com).

Domi­nan­tou obce je kos­tol svä­té­ho Micha­la Archa­nie­la. Jeho gotic­ká archi­tek­tú­ra pri­ťa­hu­je pozor­nosť. Ďal­šou význam­nou pamiat­kou je kaš­tieľ, kto­rý v minu­los­ti slú­žil ako síd­lo šľach­ti­cov. Miest­ni oby­va­te­lia sa sna­žia udr­žia­vať tra­dí­cie pro­stred­níc­tvom folk­lór­nych podu­ja­tí. Mes­to je dob­re dostup­né z hlav­ných doprav­ných trás.

Cífer, along with its asso­cia­ted parts Pác and Jar­ná, is the lar­gest muni­ci­pa­li­ty in the Trna­va dis­trict. It has a popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 4,000 resi­dents (cifer​.sk). The ear­liest men­ti­on of Cífer dates back to the times of Gre­at Mora­via in the 9th cen­tu­ry (cifer​.sk). Abun­dant finds of potte­ry from the Sto­ne Age have been dis­co­ve­red, with a col­lec­ti­on of ves­sels recons­truc­ted from found frag­ments repre­sen­ting the most repre­sen­ta­ti­ve cera­mic com­plex not only in Slo­va­kia. A clay tag-​like idol was also found here, the oldest sculp­tu­re of its kind in Cen­tral Euro­pe (cifer​.sk). Dis­co­ve­ries from the ter­ri­to­ry of Cífer and its imme­dia­te sur­roun­dings inc­lu­de per­haps the oldest Ger­ma­nic gra­ve on the ter­ri­to­ry of Slo­va­kia, spe­ci­fi­cal­ly from the begin­ning of the 1st cen­tu­ry BC. Remains of a Roman sett­le­ment from the 4th cen­tu­ry were found in Cífer – Pác (cifer​.sk).

The Gid­ra stre­am flo­ws through Cífer. Notab­le indi­vi­du­als from Cífer inc­lu­de swim­mer Mar­cel Géry, wri­ter Milan Zelin­ka, sin­ger and musi­cian Laco Luče­nič, and actor, dra­ma­tur­ge, and direc­tor Otto Vareč­ka (Wiki­pe­dia). Cífe­r’s embro­ide­ries, cos­tu­mes, and sewing have a gre­at impact and a rich his­to­ry (goog​le​.com). In 1892, an embro­ide­ry works­hop was estab­lis­hed, whe­re, under the guidan­ce of Mária Hol­lós­sy, intri­ca­te embro­ide­ries, ban­ners, church items, and coro­na­ti­on robes were cre­a­ted (goog​le​.com)

The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge is the Church of St. Micha­el the Archan­gel. Its Got­hic archi­tec­tu­re att­racts atten­ti­on. Anot­her sig­ni­fi­cant monu­ment is the cast­le, which in the past ser­ved as the resi­den­ce of nobi­li­ty. Local resi­dents stri­ve to main­tain tra­di­ti­ons through folk­lo­re events. The town is easi­ly acces­sib­le from major tran­s­por­ta­ti­on routes.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post