2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Šariš, Slovenská krajina

Veľký Šariš

Hits: 1529

Veľ­ký Šariš leží na juho­vý­cho­de Spišsko-​Šarišského medzi­ho­ria, v Šariš­skom podo­lí, na plo­che 35.34 km2 (vel​ky​sa​ris​.sk). Žije tu viac ako 6 000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1217His­to­ric­kou pamiat­kou mes­ta Veľ­ký Šariš je aj par­ný rušeň, kto­rý Šari­ša­nia fami­liár­ne nazý­va­jú Mlin­ská džur­ka” (vel​ky​sa​ris​.sk). Význam­nou pamiat­kou je Šariš­ský hrad - jeden z naj­väč­ších hra­dov u nás, avšak dnes je je to ruina (Wiki­pe­dia).

Veľ­ký Šariš sa nachá­dza 10 km od Pre­šo­va. Kos­tol svä­té­ho Micha­la je domi­nan­tou obce.


Veľ­ký Šariš is loca­ted in the sout­he­ast of the Spišsko-​Šarišské Medzi­ho­rie, in the Šariš Basin, cove­ring an area of 35.34 km² (vel​ky​sa​ris​.sk). The town is home to more than 6,000 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on dates back to the year 1217. A his­to­ri­cal land­mark in Veľ­ký Šariš is the ste­am loco­mo­ti­ve affec­ti­ona­te­ly kno­wn as Mlin­ská džur­ka” by the locals (vel​ky​sa​ris​.sk). Anot­her sig­ni­fi­cant monu­ment is Šariš Cast­le, one of the lar­gest cast­les in the coun­try, alt­hough it cur­ren­tly stands in ruins (Wiki­pe­dia).

Veľ­ký Šariš is loca­ted 10 km from Pre­šov. The Church of Saint Micha­el is the domi­nant fea­tu­re of the village.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Štvrtok

Hits: 2946

Spiš­ský Štvr­tok som nav­ští­vil pri svo­jom puto­va­ní oko­lo Levo­če.

Maďar­ský názov obce je Csütör­tök­he­ly, nemec­ký Don­ners­mar­kt. Na nie­čo cez 14 km2 žije asi 2 500 oby­va­te­ľov. Leží na kri­žo­vat­ke dáv­nych súčas­ných medzi Pop­ra­dom a Spiš­skou Novou Vsou. Na Levo­ču, Hra­bu­ši­ce a na Gemer.(wiki​pe​dia​.sk). Leží v Hor­nád­skej kot­li­ne v okre­se Levo­ča. Je brá­nou do Slo­ven­ské­ho rajaMyšia hôr­ka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazý­va­jú ju aj Spiš­ský­mi Mykén­mi. Obec bola už od 10. sto­ro­čia trho­vou osa­dou a stre­dis­kom spiš­ských kopij­ní­kov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). Oko­lie obce bolo osíd­le­né už v pra­ve­ku. Našli sa tu sto­py po člo­ve­ko­vi z mlad­šej doby bron­zo­vej i želez­nej – halš­tat­skej. Naj­väč­ší význam však má objav pra­ve­ké­ho orga­ni­zo­va­né­ho mes­teč­ka v Myšej Hôr­ke, kto­ré bolo opev­ne­né naj­star­ším muri­vom v stred­nej Euró­pe a život v ňom pul­zo­val pred 3500 rok­mi. V blíz­kos­ti boli aj cen­trá slo­van­ské­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho osíd­le­nia. Akis­te na mies­te dneš­nej obce bola sta­rá trho­vá osa­da. V 11. sto­ro­čí sa obce zmoc­ni­li Maďa­ri, obec pome­no­va­li pod­ľa uhor­ské­ho krá­ľa na Vil­la sanc­ti Ladis­lai – Obec svä­té­ho Ladi­sla­va. Svä­tý Ladi­slav sa stal pat­ró­nom obce. Ďal­šie náz­vy obce: Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. V obci je kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va s kapl­n­kou Zápoľ­ských. Spo­čiat­ku, ešte pred nájaz­da­mi Tatá­rov bol dre­ve­ný, pri rekon­štruk­cii bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. V roku 1402 bol posta­ve­ný nový gotic­ký kos­tol, kto­rý bol v 18. sto­ro­čí baro­ki­zo­va­ný klen­bou (wiki​pe​dia​.sk).


I visi­ted Spiš­ský Štvr­tok during my jour­ney around Levoča.

The Hun­ga­rian name of the vil­la­ge is Csütör­tök­he­ly, and the Ger­man name is Don­ners­mar­kt. It is home to about 2,500 resi­dents on an area of app­ro­xi­ma­te­ly 14 km². It is situ­ated at the cross­ro­ads of for­mer tra­de rou­tes bet­we­en Pop­rad and Spiš­ská Nová Ves, lea­ding to Levo­ča, Hra­bu­ši­ce, and Gemer (wiki​pe​dia​.sk). Loca­ted in the Hor­nád Basin in the Levo­ča dis­trict, Spiš­ský Štvr­tok ser­ves as the gate­way to Slo­vak Para­di­se. The Mou­se Hill counts its age at 3,500 years and is also kno­wn as Spiš Myce­nae. The vil­la­ge has been a mar­ket sett­le­ment and a cen­ter for Spiš spe­ar makers sin­ce the 10th cen­tu­ry. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). The sur­roun­ding area was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, with tra­ces of peop­le from the youn­ger Bron­ze Age and Iron Age (Halls­tatt peri­od). The most sig­ni­fi­cant dis­co­ve­ry is the pre­his­to­ric orga­ni­zed town in Mou­se Hill, for­ti­fied with the oldest mason­ry in Cen­tral Euro­pe, pul­sa­ting with life 3,500 years ago. In the vici­ni­ty, the­re were also cen­ters of Sla­vic Gre­at Mora­vian sett­le­ments. Like­ly, in the loca­ti­on of toda­y­’s vil­la­ge, the­re was an old mar­ket sett­le­ment. In the 11th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians sei­zed the vil­la­ge, naming it after the Hun­ga­rian king as Vil­la sanc­ti Ladis­lai – the Vil­la­ge of St. Ladis­laus. St. Ladis­laus beca­me the pat­ron saint of the vil­la­ge. Other names for the vil­la­ge inc­lu­de Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. The vil­la­ge has the Church of St. Ladis­laus with the cha­pel of the Zápoľ­ský fami­ly. Ini­tial­ly, befo­re the Tatar inva­si­ons, it was a wooden church, and during recons­truc­ti­on, a new Got­hic church was built in 1402, later baro­qu­e­i­zed in the 18th cen­tu­ry with a vault (wiki​pe​dia​.sk).


Spiš­ský Štvr­tok odwie­dzi­łem podc­zas mojej pod­ró­ży wokół Levoči.

Węgier­ska nazwa miejs­co­wo­ści to Csütör­tök­he­ly, nie­miec­ka Don­ners­mar­kt. Na obszar­ze oko­ło 14 km² miesz­ka oko­ło 2 500 miesz­ka­ńców. Znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dawnych szla­ków między Pop­ra­dem a Spiš­skou Novou Vsou. Leży blis­ko Levo­či, Hra­bu­šic i Geme­ru (wiki​pe​dia​.sk). Poło­żo­na jest w kot­li­nie Hor­nád w okręgu Levo­ča. Jest bra­mą do Sło­wac­kie­go Raju. Mysia Hôr­ka ma ponad 3500 lat i jest nazy­wa­na również Spiš­ský­mi Myke­na­mi. Miejs­co­wo­ść była już od X wie­ku osa­dą tar­go­wą i cen­trum kopij­ni­ków spis­kich. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z roku 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). Oko­li­ce były już zamiesz­ka­ne w pra­dzie­jach. Zna­le­zi­ono tu śla­dy czło­wie­ka z młods­zej epo­ki brązu i żela­za – okre­su halsz­tac­kie­go. Jed­nak naj­wa­żniejs­ze jest odkry­cie pra­dzie­jo­we­go zor­ga­ni­zo­wa­ne­go mias­tecz­ka w Myšej Hôr­ke, któ­re było umoc­ni­one naj­stars­zym murem w środ­ko­wej Euro­pie, a życie w nim tęt­ni­ło 3500 lat temu. W pobli­żu znaj­do­wa­ły się również ośrod­ki sło­wia­ńs­kie­go osad­nict­wa wiel­ko­mo­ra­ws­kie­go. Pra­wdo­po­dob­nie na miejs­cu dzi­siejs­zej miejs­co­wo­ści ist­nia­ła sta­ra osa­da tar­go­wa. W XI wie­ku miejs­co­wo­ść zosta­ła opa­no­wa­na przez Węg­rów, nazwa­no ją od węgier­skie­go kró­la Vil­la sanc­ti Ladis­lai – Mias­to św. Ladi­sla­va. Świ­ęty Ladis­laus stał się pat­ro­nem miejs­co­wo­ści. Inne nazwy miejs­co­wo­ści to: Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się kości­ół św. Ladi­sla­va z kap­li­cą Zápoľ­ských. Poc­ząt­ko­wo, jeszc­ze przed najaz­da­mi Tata­rów, był dre­wnia­ny, a podc­zas rekons­trukc­ji został zbu­do­wa­ny w sty­lu roma­ńs­kim. W 1402 roku wybu­do­wa­no nowy gotyc­ki kości­ół, któ­ry w XVIII wie­ku został zba­ro­ki­zo­wa­ny kopu­łą (wiki​pe​dia​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina

Dechtice

Hits: 2531

Dech­ti­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát (dech​ti​ce​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 186 met­rov nad morom. Na plo­che 19.46 km2 žije 1853 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1258. Pat­ri­li pan­stvu Dob­rá voda. Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu, vinoh­rad­níc­tvu, dre­vo­ru­bač­stvu a hrn­čiar­stvu. Od 16. sto­ro­čia bol v obci habán­sky dvor. Do 1. sve­to­vej voj­ny sa tu vyrá­ba­li džbán­ky (dech​ti​ce​.sk). Úze­mím kata­stra pre­te­ká rie­ka Bla­va. V kata­stri obce sa nachá­dza výlet­né mies­to, zrú­ca­ni­na Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). V obci sa nachá­dza Kos­tol Všet­kých svä­tých, román­ska rotun­da z roku 1172 (dech​ti​ce​.sk), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­tej Kata­rí­ny Ale­xan­drij­skej z roku 1652 a kapl­n­ka z roku 1743 zasvä­te­ná Pan­ne Márii Kar­mel­skej. Kaž­do­roč­ne sa v Dech­ti­ciach kona­jú púte (Wiki­pe­dia).

V Dech­ti­ciach sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Micha­la Archan­je­la a kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va. Neďa­le­ko sa nachá­dza Čer­ve­ný Kameň, mes­to Trna­va, Kata­rín­ka.


Dech­ti­ce is situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians (dech​ti​ce​.sk), at an ele­va­ti­on of 186 meters abo­ve sea level. It covers an area of 19.46 km², and as of the latest avai­lab­le infor­ma­ti­on, it is home to 1,853 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1258 when it belo­n­ged to the Dob­rá voda esta­te. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, log­ging, and potte­ry. From the 16th cen­tu­ry, the­re was a Hut­te­ri­te colo­ny in the vil­la­ge, which con­ti­nu­ed until World War I. Befo­re the war, Dech­ti­ce was kno­wn for its potte­ry pro­duc­ti­on, par­ti­cu­lar­ly the craf­ting of jugs (dech​ti​ce​.sk). The Bla­va River flo­ws through the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. Wit­hin the muni­ci­pal cadas­tre, the­re is a popu­lar excur­si­on des­ti­na­ti­on — the ruins of Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). The vil­la­ge is home to the Church of All Saints, a Roma­ne­sque rotun­da dating back to 1172 (dech​ti​ce​.sk), a Roman Cat­ho­lic church dedi­ca­ted to St. Cat­he­ri­ne of Ale­xan­dria from 1652, and a cha­pel built in 1743 dedi­ca­ted to Our Lady of Mount Car­mel. Annu­al pilg­ri­ma­ges take pla­ce in Dech­ti­ce (Wiki­pe­dia).

In Dech­ti­ce, you­’ll find the Church of St. Micha­el the Archan­gel and the Church of St. Ladis­laus. Near­by, the­re are Čer­ve­ný Kameň Cast­le, the city of Trna­va, and Katarínka.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Ľudia, Svadba

Lipovnícka svadba

Hits: 2780

Foto­gra­fie zo svad­by môj­ho kama­rá­ta. /​Foto­gra­fie zo svad­by môj­ho kamaráta.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Nitrianske, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Obyce – dedina s dávnou históriou neďaleko od Topoľčianok

Hits: 4233

Oby­ce sa nachá­dza­jú neďa­le­ko od Topoľ­čia­nok, na seve­ro­vý­chod od Zla­tých Mora­viec. Ležia na rie­ke Žita­va, ale sú tak­mer zo všet­kých strán obko­le­se­né hora­mi. Nachá­dza­jú sa tu via­ce­ré pra­me­ne pit­nej vody. Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny to bola par­ti­zán­ska obec. Žijú tu dob­ro­sr­deč­ní a pra­co­vi­tí ľudia. Prvé písom­né zmien­ky o Oby­ciach sú už z roku 1075 v lis­ti­ne Svä­to­be­ňa­dic­ké­ho opát­stva sa spo­mí­na medzi majet­kom Ebe­dec”. Iné his­to­ric­ké náz­vy Obýc: Ebe­dec, Ede­ci, Ebe­y­dyz, Ebe­dech, Ebe­dych, Ebdecz. Kon­com 18. sto­ro­čia bola v Oby­ciach papier­ňa. Zanik­la asi v roku 1840, ale dodnes sa zacho­val pre túto oblasť názov Papier­ňa”, napriek tomu, že tam dnes sto­jí horá­reň (oby​ce​.eu).


Oby­ce is situ­ated near Topoľ­čian­ky, nort­he­ast of Zla­té Morav­ce. It is loca­ted along the Žita­va River but is sur­roun­ded by moun­tains from almost all sides. Seve­ral sour­ces of drin­king water can be found in the area. During World War II, Oby­ce ser­ved as a par­ti­san vil­la­ge. The inha­bi­tants are kno­wn for being kind-​hearted and hardworking.

The first writ­ten records of Oby­ce date back to 1075, men­ti­oned in a docu­ment of the Svä­to­be­ňa­dic­ké opát­stvo abbey as part of the pro­per­ty Ebe­dec.” Oby­ce had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Ebe­dec, Ede­ci, Ebe­y­dyz, Ebe­dech, Ebe­dych, Ebdecz. In the late 18th cen­tu­ry, the­re was a paper mill in Oby­ce, which cea­sed to exist around 1840. Howe­ver, the name Papier­ňa” (Paper Mill) still per­sists in the area, des­pi­te the fact that the­re is now a moun­tain hut the­re (oby​ce​.eu).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post