2003, 2006-2010, 2009, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

skala
Hits: 7321

Skan­zen v Mar­ti­ne je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou (muze​um​.sk). Nachá­dza sa v Jahod­níc­kych hájoch, na východ od mes­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Podá­va obraz ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, býva­nia a spô­so­bu živo­ta našich pred­kov z obdo­bia dru­hej polo­vi­ce 19. a prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia z oblas­tí seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska – Ora­vy, Lip­to­va a Kysúc. A neskôr aj Tur­ca (muze​um​.sk). Prvý zámer výstav­by vzni­kol v roku 1930. Základ­ný kameň expo­zí­cie bol polo­že­ný v roku 1967. Sprí­stup­ne­ný bol v roku 1972 (muze​um​.sk). Od roku 2004 je v celo­roč­nej pre­vádz­ke (Wiki­pe­dia). V are­áli sa nachá­dza 143 objek­tov na plo­che 15.5 hek­tá­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od roku 1991 múze­um pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je podu­ja­tia s ukáž­ka­mi tra­dič­nej ľudo­vej výro­by, reme­siel, zvy­kos­lo­via a folk­ló­ru, napr. Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne a Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

K naj­po­zo­ru­hod­nej­ším stav­bám pat­rí zemian­ska usad­losť z Vyšné­ho Kubí­na z roku 1748. Je tu napr. kováčs­ka diel­ňa zo Suchej Hory, ole­já­reň z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, horá­reň a krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, sýp­ky a zemia­ko­vé jamy zo Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­ca a Dlhej nad Ora­vou, kapl­n­ka zo Bzín a Kru­šet­ni­ce, krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z roku 1811 (wordp​ress​.com), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol z Rud­na z roku 1792, fila­gó­ria zo Slo­ven­ské­ho Prav­na, vozia­reň z Moš­kov­ca. Objekt z Tur­če­ka pred­sta­vu­je kar­pat­ských Nemcov z krem­nic­kej oblas­ti z kon­ca 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Súčas­ťou je Roma­no drom – Ces­ta Rómov, kto­rá je expo­zí­ci­ou Múzea kul­tú­ry Rómov na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk).

Odka­zy

“The Open-​Air Muse­um in Mar­tin is a folk exhi­bi­ti­on loca­ted in Jahod­níc­ke háje, east of the town of Mar­tin (Wiki­pe­dia). It pre­sents a por­tra­y­al of folk archi­tec­tu­re, hou­sing, and the way of life of our ances­tors from the second half of the 19th and the first half of the 20th cen­tu­ry in the nort­hwes­tern regi­ons of Slo­va­kia – Ora­va, Lip­tov, and Kysu­ce, and later also Turiec (muze​um​.sk). The ini­tial con­cept for its cons­truc­ti­on emer­ged in 1930, and the foun­da­ti­on sto­ne was laid in 1967. It was ope­ned to the pub­lic in 1972 (muze​um​.sk). Sin­ce 2004, it has been in year-​round ope­ra­ti­on (Wiki­pe­dia). The area encom­pas­ses 143 struc­tu­res on 15.5 hec­ta­res (skan​zen​mar​tin​.sk). Sin­ce 1991, the muse­um regu­lar­ly orga­ni­zes events fea­tu­ring demon­stra­ti­ons of tra­di­ti­onal folk pro­duc­ti­on, crafts, cus­toms, and folk­lo­re, such as Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne, and Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

Among the most notab­le buil­dings is the manor sett­le­ment from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other struc­tu­res inc­lu­de a blacks­mith works­hop from Suchá Hora, an oil mill from Orav­ský Vese­lý, a moun­tain hut and inn from Orav­ská Pol­ho­ra, gra­na­ries, and pota­to pits from Sed­liac­ka Dubo­vá, Zuber­ca, and Dlhá nad Ora­vou, a cha­pel from Bzín and Kru­šet­ni­ca, and an inn from Orav­ská Pol­ho­ra built in 1811 (wordp​ress​.com). The Roman Cat­ho­lic church from Rud­no, cons­truc­ted in 1792, the fila­go­ria from Slo­ven­ské Prav­no, a car­ria­ge hou­se from Moš­ko­vec, and a buil­ding from Tur­ček repre­sen­ting Car­pat­hian Ger­mans from the Krem­ni­ca area in the late 1930s are also part of this impres­si­ve col­lec­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the­re is Roma­no drom – The Road of the Roma, an expo­si­ti­on repre­sen­ting the Muse­um of Roma­ni Cul­tu­re in Slo­va­kia (skon​li​ne​.sk).”

Skan­zen w Mar­ti­nie to eks­po­zyc­ja etno­gra­ficz­na (muze​um​.sk). Znaj­du­je się w Jahod­níc­kich hájoch, na wschód od mias­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Przed­sta­wia obraz ludo­wej archi­tek­tu­ry, miesz­kal­nict­wa i życia naszych przod­ków z okre­su dru­giej poło­wy XIX wie­ku i pier­ws­zej poło­wy XX wie­ku z obsza­rów północno-​zachodniej Sło­wac­ji – Ora­wy, Lip­to­wa i Kysu­cy. Później również z Tur­ca (muze​um​.sk). Pier­ws­za kon­cepc­ja budo­wy pows­ta­ła w 1930 roku. Kamień węgiel­ny eks­po­zyc­ji został poło­żo­ny w 1967 roku. Udos­tęp­ni­ony został w 1972 roku (muze​um​.sk). Od 2004 roku dzia­ła przez cały rok (Wiki­pe­dia). Na tere­nie znaj­du­je się 143 obiek­ty na powierzch­ni 15,5 hek­ta­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od 1991 roku muze­um regu­lar­nie orga­ni­zu­je wydar­ze­nia z poka­za­mi tra­dy­cyj­ne­go rze­mi­osła ludo­we­go, rze­mi­osł, zwyc­za­jów i folk­lo­ru, takie jak Jar­mark Micha­ła, Dzie­ci­ęca Nie­dzie­la, Boże Naro­dze­nie na wsi i Wiel­ka­noc na wsi (skon​li​ne​.sk).

Do naj­bar­dziej nie­zwy­kłych budo­wli nale­ży zie­mia­nin usy­tu­owa­ny w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skan­se­nie znaj­du­je się warsz­tat kowal­ski z Suchej Hory, ole­jar­nia z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, huta i karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, spich­ler­ze i piwni­ce z Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­cy i Dłhej nad Ora­vou, kap­licz­ka z Bzí­na i Kru­šet­ni­ce, karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z 1811 roku (wordp​ress​.com), kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki z Rud­na z 1792 roku, fila­go­ria ze Slo­ven­ské­ho Prav­na, wozo­wnia z Moš­kov­ca. Obiekt z Tur­če­ka przed­sta­wia Kar­pac­kich Niem­ców z oko­lic Krem­ni­cy z końca lat 30. XX wie­ku. Częścią jest Roma­no drom – Dro­ga Romów, któ­ra jest eks­po­zyc­ją Muze­um Kul­tu­ry Romów na Sło­wac­ji (skon​li​ne​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006-2010, 2007, Časová línia, České, Česko, Do roku 2005, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Nízke Tatry, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Český Krumlov, Donovaly, Ratnovce a iné

skala
Hits: 10622

Chtel­ni­ca

Obec bola osíd­le­ná už v mlad­šej dobe kamen­nej. Spo­mí­na sa v roku 1208 pod náz­vom Witel­ni­ze v donač­nej lis­ti­ne uhor­ské­ho krá­ľa Ondre­ja I. V obci sa nachá­dza kos­tol Jána Krs­ti­te­ľa z prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. Od roku 1990 sa koná kaž­do­roč­ne Chtel­nic­ký jar­mok ako spo­mien­ka na časy, keď obec v roku 1423 zís­ka­la trho­vé prá­vo, a keď bola oslo­bo­de­ná od pla­te­nia mýta a trid­siat­ku (Šte­fan Gre­go­rič­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 37, p. 8).

Mod­rov­ka

V cho­tá­ri Mod­rov­ky sa pred 10 tisíc rok­mi už natrva­lo usíd­li­li ľudia. V minu­los­ti bola Mod­rov­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Kis­mod­ro (Mod​ro​va​.eu​.sk). Nad obcou sa našlo množ­stvo pazú­ri­kov. V ​“Babi­céch jár­ku” obja­vi­li v roku 1958 kos­tru skr­čen­ca sta­rú asi 3 000 rokov. Názov Mod­rov­ka nie je odvo­de­ný od slo­va ​“mod­rý”, ale od latin­ské­ho slo­víč­ka ​“mador”. Zna­me­ná vlh­ký, mok­rý. Súvi­sí to s mok­ra­ďa­mi a močiar­mi, kto­ré sa v minu­los­ti nachá­dza­li pri obci. Váh, kým nebol tak zvia­za­ný regu­lá­ci­ou, čas­to zapla­vo­val pri­ľah­lé úze­mia (Vie­ra Dusíková).

Chtel­ni­ca

The vil­la­ge was sett­led in the Neolit­hic peri­od. It is men­ti­oned in 1208 under the name Witel­ni­ze in a dona­ti­on deed of the Hun­ga­rian King Andrew I. The vil­la­ge is home to the Church of St. John the Bap­tist from the first half of the 14th cen­tu­ry. Sin­ce 1990, the Chtel­ni­ca Fair has been held annu­al­ly, com­me­mo­ra­ting the times when the vil­la­ge acqu­ired mar­ket rights in 1423 and was exemp­ted from tolls and tit­hes (Šte­fan Gre­go­rič­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 37, p. 8).

Mod­rov­ka

Peop­le sett­led per­ma­nen­tly in the ter­ri­to­ry of Mod­rov­ka around 10,000 years ago. In the past, Mod­rov­ka was men­ti­oned in his­to­ry as Kis­mod­ro (Mod​ro​va​.eu​.sk). Many arti­facts have been found abo­ve the vil­la­ge. In ​“Babi­ca­’s Val­ley,” the ske­le­ton of a per­son from about 3,000 years ago was dis­co­ve­red in 1958. The name Mod­rov­ka is not deri­ved from the word ​“blue” but from the Latin word ​“mador,” mea­ning damp or wet. This is rela­ted to the mars­hes and wet­lands that were pre­sent near the vil­la­ge in the past. The Váh River, befo­re it was so clo­se­ly tied to regu­la­ti­on, often flo­oded the adja­cent are­as (Vie­ra Dusíková).

Use Facebook to Comment on this Post