2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Zamagurie

Podolínec

Hits: 2793

Mes­to Podo­lí­nec (latin­sky Podo­li­num, nemec­ky Pud­le­in, maďar­sky Podo­lin, poľ­sky Podo­lincz) má boha­tú his­tó­riu. Rád pia­ris­tov ho dokon­ca nazval Até­ny nad Pop­ra­dom (podo​li​nec​.eu). Leží v údo­lí rie­ky Pop­rad, na roz­hra­ní Spiš­skej Magu­ry, Pod­ta­trans­kej kot­li­ny a Levočs­kých vrchov (podo​li​nec​.eu). Prvá písom­ná zbier­ka je z roku 1235 (podo​li​nec​.eu). Náz­vy obce: Podo­lin, Podo­li­necz, Podo­li­ny­ecz. Kapl­n­ka svä­tej Anny na cin­to­rí­ne je z pre­lo­mu 13. a 14. sto­ro­čia. V roku 1295 bol posta­ve­ný kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie neďa­le­ko trho­vis­ka. V 15. sto­ro­čí v mes­te rozk­vi­ta­li remes­lá a obchod. Naj­viac pre­slá­ve­ná bola výro­ba nožov. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia bol posta­ve­ný ran­no­ba­ro­ko­vý pia­ris­tic­ký kláš­tor s dvoj­ve­žo­vým kos­to­lom (podo​li​nec​.eu). Pia­ris­tic­ké gym­ná­zi­um bolo otvo­re­né v roku 1643. Slú­ži­lo do roku 1919. V mes­te pôso­bi­lo aj divad­lo, prvá zacho­va­ná sprá­va hovo­rí o pred­sta­ve­ní z roku 1688 (kniz​ni​casl​.sk). Už v roku 1828 tu žilo 2 140 oby­va­te­ľov. V roku 19912908 (podo​li​nec​.eu). 7.4.1412 uhor­ský kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský pový­šil Podo­lí­nec na slo­bod­né krá­ľov­ské mes­to (podo​li​nec​.eu). Za pat­rón­ku a zakla­da­teľ­ku mes­ta sa pokla­dá kra­kov­ská a san­do­mier­ská voj­vod­ky­ňa Kuni­gun­da (12341292) – dcé­ra uhor­ské­ho krá­ľa Belu IV.. Ako prví vôbec na Slo­ven­sku sa v Podo­lín­ci orga­ni­zu­jú čiž­má­ri, 2.1.1415 zís­ka­va­jú cecho­vé arti­ku­ly a zakla­da­jú samos­tat­ný cech. V 16. sto­ro­čí tu vznik­li ďal­šie cechy hrn­čia­rov, tká­čov, kožuš­ní­kov, ková­čov, nožia­rov a mečia­rov. Nesmier­ne tra­gic­kým pre mes­to bol mor v roku 1710, pri kto­rom o 8.8 do kon­ca novem­bra zomre­lo 974 ľudí (kniz​ni​casl​.sk). Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (18071891) bol štu­den­tom podo­lín­ske­ho gym­ná­zia, ako prvý vypo­čí­tal kon­štruk­ciu foto­gra­fic­ké­ho por­trét­ne­ho a kra­ji­nár­ske­ho objek­tí­vu, vypo­čí­tal korek­cie optic­kých sústav (podo​li​nec​.eu). V roku 1990 bol Podo­lí­nec vyhlá­se­ný za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu (podo​li​nec​.eu).


The town of Podo­lí­nec (Latin: Podo­li­num, Ger­man: Pud­le­in, Hun­ga­rian: Podo­lin, Polish: Podo­lincz) has a rich his­to­ry. It was even refer­red to as the Athens abo­ve the Pop­rad River by the Pia­rists (podo​li​nec​.eu). It is situ­ated in the val­ley of the Pop­rad River, at the cross­ro­ads of the Spiš­ská Magu­ra, Pod­ta­trans­ká Basin, and Levočs­ké Vrchy (podo​li​nec​.eu). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1235 (podo​li​nec​.eu). The town has been kno­wn by vari­ous names: Podo­lin, Podo­li­necz, Podo­li­ny­ecz. The Cha­pel of St. Anne in the ceme­te­ry dates from the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries. In 1295, the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary was built near the mar­ket. In the 15th cen­tu­ry, crafts and tra­de flou­ris­hed in the town, with kni­fe pro­duc­ti­on gai­ning par­ti­cu­lar reno­wn. In the mid-​17th cen­tu­ry, an ear­ly Baro­que Pia­rist monas­te­ry with a twin-​tower church was built (podo​li​nec​.eu). The Pia­rist Gym­na­sium was ope­ned in 1643 and ser­ved until 1919. The town also had a the­a­ter, with the first recor­ded per­for­man­ce dating back to 1688 (kniz​ni​casl​.sk). In 1828, the­re were alre­a­dy 2,140 inha­bi­tants, and in 1991, the popu­la­ti­on had gro­wn to 2,908 (podo​li​nec​.eu). On April 7, 1412, Hun­ga­rian King Sigis­mund of Luxem­bourg ele­va­ted Podo­lí­nec to a free roy­al town (podo​li​nec​.eu). The pat­ron and foun­der of the town is con­si­de­red to be Kuni­gun­da, Duchess of Kra­kow and San­do­mierz (12341292) – the daugh­ter of Hun­ga­rian King Bela IV. In Podo­lí­nec, the first guild of sho­ema­kers in Slo­va­kia was estab­lis­hed on Janu­ary 2, 1415. They acqu­ired guild artic­les and foun­ded an inde­pen­dent guild. In the 16th cen­tu­ry, other guilds were estab­lis­hed, inc­lu­ding potters, wea­vers, fur­riers, blacks­miths, kni­fe makers, and swords­miths. The town faced a tra­gic event in 1710 when a pla­gue struck, lea­ding to the death of 974 peop­le from August 8 to the end of Novem­ber (kniz​ni​casl​.sk). Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (18071891), a stu­dent of the Podo­lí­nec Gym­na­sium, was the first to cal­cu­la­te the cons­truc­ti­on of a pho­tog­rap­hic por­trait and lands­ca­pe lens, deter­mi­ning cor­rec­ti­ons for opti­cal sys­tems (podo​li​nec​.eu). In 1990, Podo­lí­nec was dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve (podo​li​nec​.eu).


Mias­to Podo­lí­nec (łac. Podo­li­num, niem. Pud­le­in, węg. Podo­lin, pol. Podo­lincz) ma boga­tą his­to­rię. Zakon Pija­rów nazwał je nawet Ate­na­mi nad Pop­ra­dem (podo​li​nec​.eu). Poło­żo­ne jest w doli­nie rze­ki Pop­rad, na sty­ku Gór Spis­kich, Kot­li­ny Pod­tatr­za­ńs­kiej i Gór Levočs­kich (podo​li​nec​.eu). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z 1235 roku (podo​li​nec​.eu). Mias­to zna­ne było również pod różny­mi nazwa­mi: Podo­lin, Podo­li­necz, Podo­li­ny­ecz. Kap­li­ca św. Anny na cmen­tar­zu pocho­dzi z prze­ło­mu XIIIXIV wie­ku. W 1295 roku zbu­do­wa­no kości­ół Wnie­bo­wzi­ęcia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny nie­da­le­ko tar­go­wis­ka. W XV wie­ku w mie­ście rozwi­nęły się rze­mi­osła i han­del. Naj­bar­dziej zna­ną bra­nżą było wyt­war­za­nie noży. W poło­wie XVII wie­ku zbu­do­wa­no wczes­no­ba­ro­ko­wy klasz­tor pija­rów z dwu­wie­żo­wym kości­ołem (podo​li​nec​.eu). Gim­naz­jum Pija­rów zosta­ło otwar­te w 1643 roku i dzia­ła­ło do 1919 roku. W mie­ście dzia­łał także teatr, a pier­ws­ze zacho­wa­ne przed­sta­wie­nie pocho­dzi z 1688 roku (kniz​ni​casl​.sk). W 1828 roku miesz­ka­ło tu już 2 140 osób, a w 1991 roku licz­ba ta wzro­sła do 2 908 (podo​li​nec​.eu). 7 kwiet­nia 1412 roku węgier­ski król Zyg­munt Luk­sem­bur­ski nadał Podo­lín­co­wi sta­tus wol­ne­go kró­le­ws­kie­go mias­ta (podo​li​nec​.eu). Za pat­ron­kę i zało­ży­ciel­kę mias­ta uwa­ża­na jest Kune­gun­da, ksi­ężna kra­ko­ws­ka i san­do­mier­ska (12341292) – cór­ka węgier­skie­go kró­la Beli IV. W Podo­lín­cu pows­ta­ła pier­ws­za cecho­wa gru­pa sze­wców na Sło­wac­ji, któ­ra 2 stycz­nia 1415 roku uzys­ka­ła arty­ku­ły cecho­we i zało­ży­ła samo­dziel­ny cech. W XVI wie­ku pows­ta­ły kolej­ne cechy garn­car­zy, tkac­zy, kuśnier­zy, kowa­li, kowa­li nożo­wych i miecz­ni­ków. Nie­zwyk­le tra­gicz­nym wydar­ze­niem dla mias­ta była zara­za w 1710 roku, w wyni­ku któ­rej od sierp­nia do końca lis­to­pa­da zma­rło 974 osób (kniz​ni​casl​.sk). Józef Maxi­mi­lian Petz­val (18071891), uczeń gim­naz­jum podo­lí­nec­ko, jako pier­ws­zy oblic­zył kons­trukc­ję obiek­ty­wu foto­gra­ficz­ne­go do por­tre­tów i kra­job­ra­zu, wyz­nac­za­jąc korek­ty dla ukła­dów optycz­nych (podo​li​nec​.eu). W 1990 roku Podo­lí­nec został ogłos­zo­ny rezer­wa­tem pomni­ków miej­skich (podo​li​nec​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Topoľčianske

Lipovník – obec pod Marhátom

Hits: 3142

Obec v okre­se Topoľ­ča­ny medzi obca­mi Vozo­ka­ny a Boj­ná. Nad dedi­nou sa čnie hrad­ba Považ­ské­ho Inov­ca. Prvá písom­ná zmien­ka o obci ležia­cej v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia) v seve­ro­zá­pad­nej čas­ti Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ny (lipov​nik​.eu), je z roku 1283 (Wiki­pe­dia). Prvá zmien­ka vra­ví o obci s náz­vom Lipol­nuk. Až od roku 1808 ma obec súčas­né pome­no­va­nie Lipov­ník. V roku 1715 tu žilo 23 domác­nos­tí. V súčas­nos­ti má obec 330 oby­va­te­ľov. V minu­los­ti mala obec pri poto­ku Hla­vin­ka tri mly­ny (Ladi­slav Paškr­ta). Rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Imri­cha je z roku 1771 (Wiki­pe­dia). V obci sa nachá­dza Lurd­ská jas­ky­ňa z roku 1960 (Ladi­slav Paškr­ta).


The vil­la­ge is loca­ted in the Topoľ­ča­ny dis­trict bet­we­en the vil­la­ges of Vozo­ka­ny and Boj­ná. Abo­ve the vil­la­ge rises the hill of Považ­ský Ino­vec. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge, situ­ated at an alti­tu­de of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia) in the nort­hwest part of the Nit­ra High­lands (lipov​nik​.eu), dates back to the year 1283 (Wiki­pe­dia). The ini­tial refe­ren­ce spe­aks of a vil­la­ge named Lipol­nuk. It was only sin­ce 1808 that the vil­la­ge has been kno­wn by its cur­rent name, Lipov­ník. In 1715, the­re were 23 hou­se­holds in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 330 inha­bi­tants. In the past, the vil­la­ge had three mills along the Hla­vin­ka stre­am (Ladi­slav Paškr­ta). The Roman Cat­ho­lic Church of Saint Imrich dates back to 1771 (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge also fea­tu­res a Lour­des Grot­to built in 1960 (Ladi­slav Paškrta).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Ľubovniansky skanzen

Hits: 1960

Skan­zen sa nachá­dza tes­ne pod Ľubov­nian­ským hra­dom, z hra­du vid­no skan­zen a keď ste v skan­ze­ne, tak vidí­te hrad.

Ľubov­nian­sky skan­zen je ozna­če­ný ako múze­um ľudo­vej archi­tek­tú­ry, nachá­dza sa v ňom 25 objek­tov. Verej­nos­ti je prí­stup­ný od roku 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou v prí­ro­de, kto­rá pred­sta­vu­je etnic­ky zmie­ša­ný regi­ón seve­ro­vý­chod­né­ho Spi­ša a seve­ro­zá­pad­né­ho Šari­ša, kde stá­ro­čia žili spo­lu Slo­vá­ci, Nemci, Rusí­ni, Gora­li a Židia (Wiki­pe­dia). V are­áli domi­nu­je zru­bo­vý gréc­ko­ka­to­líc­ky kos­to­lík svä­té­ho Micha­la archan­je­la z Maty­so­vej z roku 1833. Nachá­dza sa tu barokovo-​klasicistický iko­nos­tas, domy z Veľ­ké­ho Lip­ní­ka, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­le, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ky, Jara­bi­ny. Hos­po­dár­ske a tech­nic­ké objek­ty a sezón­ne poľ­né obyd­lia (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


The open-​air muse­um is loca­ted just below Ľubov­nian­sky hrad (Ľubov­ňa Cast­le), and the cast­le can be seen from the open-​air muse­um. When you are in the open-​air muse­um, you also have a view of the castle.

The Ľubov­nian­sky skan­zen is desig­na­ted as a muse­um of folk archi­tec­tu­re and com­pri­ses 25 struc­tu­res. It has been open to the pub­lic sin­ce 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). It ser­ves as an eth­nog­rap­hic exhi­bi­ti­on in natu­re, pre­sen­ting the eth­ni­cal­ly mixed regi­on of nort­he­as­tern Spiš and nort­hwes­tern Šariš, whe­re Slo­vaks, Ger­mans, Rusyns, Gorals, and Jews lived toget­her for cen­tu­ries (Wiki­pe­dia). The domi­nant fea­tu­re in the area is the log Gre­ek Cat­ho­lic church of St. Micha­el the Archan­gel from Maty­so­vá, built in 1833. The site also inc­lu­des a Baroque-​Classicist ico­nos­ta­sis, hou­ses from Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vá, Veľ­ká Les­ná, Údo­lie, Jaku­bian, Krem­ná, Kamien­ka, and Jara­bi­na, as well as eco­no­mic and tech­ni­cal buil­dings and sea­so­nal field dwel­lings (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Skan­sen znaj­du­je się tuż poni­żej zamku Ľubov­ňa, z któ­re­go widać skan­sen, a będąc w skan­se­nie, widzisz zamek.

Ľubov­nian­sky skan­zen jest oznac­zo­ny jako muze­um archi­tek­tu­ry ludo­wej i obej­mu­je 25 obiek­tów. Jest dostęp­ny dla pub­licz­no­ści od 1985 roku (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Sta­no­wi etno­gra­ficz­ną wys­ta­wę na świe­żym powietr­zu, pre­zen­tu­jąc etnicz­nie zró­żni­co­wa­ny regi­on północno-​wschodniego Spi­ša i północno-​zachodniego Šari­ša, gdzie przez wie­ki wspól­nie żyli Sło­wa­cy, Niem­cy, Rusi­ni, Góra­le i Żydzi (Wiki­pe­dia). Domi­nu­jącym obiek­tem na tere­nie jest dre­wnia­ny, grec­ko­ka­to­lic­ki kości­ół św. Micha­ła Archa­ni­oła z Maty­so­vej z 1833 roku. Na tere­nie skan­se­nu znaj­du­ją się również barokowo-​klasycystyczny iko­nos­tas, domy z Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­lia, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ki i Jara­bi­ny, a także budyn­ki gos­po­darc­ze, tech­nicz­ne i sezo­no­we domy polo­we (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjavské, Obce, Slovenské

Vaďovce – obec sporu ?

Hits: 2877

Vaďov­ce je obec na Myja­ve. Vaďov­ce sú spo­mí­na­né v roku 1392 v daro­va­cej lis­ti­ne krá­ľa Žig­mun­da (Infor­mač­ná tabu­ľa). V tej­to lis­ti­ne je obec pod náz­vom Wath (Var­sík). V roku 1414 sa obec v iných pra­me­ňoch udá­va ako Wado­wich. Iné neskor­šie náz­vy: Wado­wych, Wagy­ouch, Wadocz, Vagy­ocz, Wagy­o­wetz, Vagy­ovc­ze, Wagy­ócz, Vagy­ócz, Wado­wce, Vagy­óc (Milan Orlich). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Micha­la posta­vi­li v rokoch 14241427 (Infor­mač­ná tabu­ľa). Pod­ľa Var­sí­ka je názov obce odvo­de­ná o slo­van­ské­ho vad, kto­ré zna­me­ná spor. V rokoch 17841787 mala obec 114 domov, v kto­rých žilo 857 oby­va­te­ľov (Milan Orlich). Obec leží na dol­ných sva­hoch medzi Bie­ly­mi Kar­pat­mi a sever­ný­mi výbež­ka­mi Malých Kar­pát. Pat­rí do oblas­ti s mier­ny­mi zima­mi, ale údol­nej mra­zo­vej doli­ne (vadov​ce​.sk).


Vaďov­ce is a vil­la­ge loca­ted in Myja­va. The men­ti­on of Vaďov­ce dates back to the year 1392 in a dona­ti­on deed of King Sigis­mund (Infor­ma­ti­on Board). In this docu­ment, the vil­la­ge is refer­red to as Wath (Var­sík). In 1414, the vil­la­ge is docu­men­ted in other sour­ces as Wado­wich. Vari­ous later names inc­lu­de Wado­wych, Wagy­ouch, Wadocz, Vagy­ocz, Wagy­o­wetz, Vagy­ovc­ze, Wagy­ócz, Vagy­ócz, Wado­wce, and Vagy­óc (Milan Orlich). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el was built bet­we­en 1424 and 1427 (Infor­ma­ti­on Board). Accor­ding to Var­sík, the name of the vil­la­ge is deri­ved from the Sla­vic word vad,” mea­ning a dis­pu­te. In the years 1784 – 1787, the vil­la­ge had 114 hou­ses with a popu­la­ti­on of 857 resi­dents (Milan Orlich). The vil­la­ge is situ­ated on the lower slo­pes bet­we­en the Whi­te Car­pat­hians and the nort­hern foot­hills of the Small Car­pat­hians. It falls wit­hin an area cha­rac­te­ri­zed by mild win­ters but with fros­ty val­le­ys (vadov​ce​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

Hits: 4437

Čach­ti­ce sú obec ležia­ca medzi rie­kou VáhMalý­mi Kar­pat­mi. Nad dedi­nou sa vypí­na hrad, kto­rý je však ove­ľa lep­šie vidi­teľ­ný z obce Viš­ňo­vé. Prvá písom­ná zmčaien­ka o obci je z roku 1248. Úze­mie bolo osíd­le­né už v neoli­te, čo doka­zu­jú nále­zy, hra­dis­ko, popol­ni­co­vé poh­re­bis­ko lužic­kej kul­tú­ry z doby bron­zo­vej, haltš­tat­skej, rím­skej, slo­van­skej a z ran­né­ho stre­do­ve­ku (Infor­mač­ná tabu­ľa). Slo­van­ské síd­lis­ko je dolo­že­né z 8. až 9. sto­ro­čia (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 203 met­rov, v roku 2004 tu žilo 3630 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Našli sa tu mamu­tie kos­ti. Z mlad­šej doby kamen­nej sú nále­zy volú­to­vej kera­mi­ky. Z nesko­rej doby kamen­nej sa našla kane­lo­va­ná kera­mi­ka. Z bron­zo­vej doby je cen­ný žia­ro­vý hrob prav­de­po­dob­ne vela­tic­kej kul­tú­ry a kera­mi­ka maďa­rov­skej kul­tú­ry. Význam­né sú nále­zy z doby rím­skej, o osíd­le­ní Slo­van­mi sved­čia poľ­no­hos­po­dár­ske nástro­je a nádo­by. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bola obec spo­mí­na­ná ako Ček­če. Neskor­šie náz­vy: Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký tvr­dil, že názov pochá­dza zo sta­ro­slo­van­ské­ho čecha­ti”, čo zna­me­ná kutať, kopať. Pod­zem­ných laby­rin­tov tu bolo veľa (Wiki​pe​dia​.sk).

V 14. sto­ro­čí boli Čach­ti­ce krá­ľov­ským mes­tom, hra­li význam­nú úlo­hu pri obra­ne pred nepria­te­ľom. Kamen­ný most je vzác­na oje­di­ne­lá pamiat­ka stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry u nás (Ammer). Oby­va­te­lia sa tu pôvod­ne zaobe­ra­li roľ­níc­tvom, vinoh­rad­níc­tvom a remes­la­mi, kto­ré roz­vi­nu­li naj­mä habán­ski usad­lí­ci zo 17. sto­ro­čia (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu pôvod­ne gotic­ký kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va z roku 13731390 ( Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1680 bol pre­sta­va­ný. Roz­ší­ri­li ho a zba­ro­ki­zo­va­li (Wiki​pe​dia​.sk). Je spo­je­ný s farou uni­kát­nym kamen­ným mos­tom. Ved­ľa kos­to­la je v kamen­nej pev­nos­ti star­šia kapl­n­ka (Infor­mač­ná tabu­ľa). Gotic­ká kapl­n­ka svä­té­ho Anto­na Padu­án­ske­ho je naj­star­šia stav­ba a to z roku 1330, vid­no na nej via­ce­ré veľ­ko­mo­rav­ské prv­ky (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1599 bola obec spus­to­še­ná Tur­ca­mi (Hanuš). Ďal­šou pamiat­kou je rene­sanč­ný kaš­tieľ Draš­ko­vi­čov­cov, v kto­rom je múze­um his­tó­rie Čach­tíc a lite­rár­ne­ho spol­ku Tat­rín, kto­rý v roku 1847 uzá­ko­nil spi­sov­nú slo­ven­či­nu (Infor­mač­ná tabu­ľa). Miku­láš Draš­ko­vič si ho nechal posta­viť v roku 1668. Zo sta­vieb maji­te­ľov Čach­tic­ké­ho hra­du sa zacho­va­la kúria Dru­ge­tov­cov, kto­rá bola začiat­kom 17. sto­ro­čia posta­ve­ná ako men­šie šľach­tic­ké síd­lo ma mies­tach, kde stál kaš­tieľ rodu Orság­hov. Cisár­sky Nádaš­dy­ov­ský kaš­tieľ posta­ve­ný pred rokom 1645, a kto­rý obý­va­la Alž­be­ta Bát­ho­ry­o­vá, sa neza­cho­val (Hanuš).

Baro­ko­vý marián­sky stĺp na námes­tí je z roku 1742. Bol posta­ve­ný, aby sa odvrá­ti­li čas­té požia­re, kto­ré sužo­va­li obec v 18. sto­ro­čí. Baro­ko­vá gol­go­ta je z roku 1620, dala ju posta­viť Judi­ta Révai­ová, neves­ta Alž­be­ty Bát­ho­ry­o­vej ako pros­bu o odpus­te­nie svok­ri­ných hrie­chov. Sochu svä­té­ho Flo­riá­na (pat­ró­na hasi­čov) dal posta­viť Pavel For­gáč. Kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho z roku 1801, pom­ník pad­lým voja­kom v 1. a 2. sve­to­vej voj­ne od Pav­la Bána a socha pan­ny Márie Lurd­skej v jas­ky­ni, kto­rú dal vytvo­riť barón Fran­ti­šek Horec­ký sa nachá­dza­jú na Urba­nov­ské­ho uli­ci. Za nie­kto­rý­mi vinoh­rad­níc­ky­mi kamen­ný­mi lis­tov­ňa­mi a piv­ni­ca­mi sa nachá­dza­li chod­by – kata­kom­by. Vyko­pa­né boli do spra­še s hlad­ký­mi ste­na­mi, román­sky­mi a gotic­ký­mi klen­ba­mi. Dnes sú na mno­hých mies­tach zasy­pa­né, zne­hod­no­te­né (Wiki​pe​dia​.sk).

V Čach­ti­ciach som zachy­til zopár foto­gra­fia­mi život, kto­rý tu pre­bie­ha. Nepo­da­ri­lo sa mi zachy­tiť sobot­né trhy a trhy cez pra­cov­ný deň, kto­rých som ale­bo bol pár­krát sved­kom. Z pohľa­du mest­ské­ho člo­ve­ka je v Čach­ti­ciach pokoj. Novi­ny v stán­ku som mal nárok kúpiť iba do 11-​ej, potom už bolo zavre­té. Žije to azda naj­viac na ces­te z Pieš­ťan do Nové­ho Mes­ta nad Váhom.


Čach­ti­ce is a vil­la­ge situ­ated bet­we­en the Váh River and the Small Car­pat­hians. Abo­ve the vil­la­ge rises a cast­le, more pro­mi­nen­tly visib­le from the vil­la­ge of Viš­ňo­vé. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1248. The area was inha­bi­ted as ear­ly as the Neolit­hic peri­od, as evi­den­ced by fin­dings such as a hill­fort, burial grounds from the Bron­ze Age, Halls­tatt, Roman, Sla­vic, and ear­ly medie­val peri­ods (Infor­ma­ti­on Board). A Sla­vic sett­le­ment is docu­men­ted from the 8th to the 9th cen­tu­ry (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 203 meters, and in 2004, it had a popu­la­ti­on of 3,630 (Wiki­pe­dia). Mam­moth bones have been dis­co­ve­red here. Sto­ne tools from the later Sto­ne Age and potte­ry with volu­te deco­ra­ti­on have been found. From the late Sto­ne Age, the­re is rib­bed potte­ry. A valu­ab­le gra­ve from the Bron­ze Age, like­ly of the Vĕla­tic cul­tu­re, and potte­ry from the Hun­ga­rian cul­tu­re have also been dis­co­ve­red. Sig­ni­fi­cant Roman peri­od finds inc­lu­de agri­cul­tu­ral tools and ves­sels, pro­vi­ding evi­den­ce of Sla­vic sett­le­ment. In the first half of the 13th cen­tu­ry, the vil­la­ge was men­ti­oned as Ček­če. Later names inc­lu­de Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký clai­med that the name comes from the Old Sla­vic čecha­ti,” mea­ning to for­ge or dig. The­re were many under­ground laby­rinths here (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 14th cen­tu­ry, Čach­ti­ce beca­me a roy­al town and pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in defen­se against ene­mies. The sto­ne brid­ge is a rare medie­val archi­tec­tu­ral monu­ment in the regi­on (Ammer). The ori­gi­nal inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and crafts, espe­cial­ly deve­lo­ped by the Haban sett­lers in the 17th cen­tu­ry (Wiki​pe​dia​.sk). The ori­gi­nal­ly Got­hic Church of St. Ladis­laus from 1373 – 1390 still stands here (Infor­ma­ti­on Board). It was rebu­ilt in 1680, expan­ded, and baro­qu­ized (Wiki​pe​dia​.sk). It is con­nec­ted to the rec­to­ry by a uni­que sto­ne brid­ge. Next to the church is an older cha­pel in the sto­ne for­tress. The Got­hic Cha­pel of St. Ant­ho­ny of Padua, dating back to 1330, sho­ws seve­ral ele­ments of the Gre­at Mora­vian Empi­re (Wiki​pe​dia​.sk). In 1599, the vil­la­ge was devas­ta­ted by the Turks (Hanuš). Anot­her monu­ment is the Renais­san­ce Draš­ko­vič Cast­le, hou­sing the Čach­ti­ce His­to­ry and Tat­rín Lite­ra­ry Asso­cia­ti­on Muse­um, which estab­lis­hed the stan­dard Slo­vak lan­gu­age in 1847 (Infor­ma­ti­on Board). Miku­láš Draš­ko­vič had it built in 1668. From the buil­dings of the owners of Čach­ti­ce Cast­le, the Dru­ge­tov­cov manor remains, built in the ear­ly 17th cen­tu­ry as a smal­ler nob­le resi­den­ce whe­re the Orságh Cast­le once sto­od. The Impe­rial Nádaš­dy Cast­le, built befo­re 1645 and inha­bi­ted by Eli­za­beth Bát­ho­ry, did not sur­vi­ve (Hanuš).

The baro­que Marian column in the squ­are dates back to 1742 and was built to ward off fre­qu­ent fires that pla­gu­ed the vil­la­ge in the 18th cen­tu­ry. The baro­que Cal­va­ry from 1620 was erec­ted by Judi­ta Révai­ová, the daughter-​in-​law of Eli­za­beth Bát­ho­ry, as a plea for for­gi­ve­ness for her mother-​in-​law’s sins. The sta­tue of St. Flo­rian (pat­ron saint of fire­figh­ters) was erec­ted by Pavel For­gáč. The cha­pel with the sta­tue of St. John of Nepo­muk from 1801, the monu­ment to fal­len sol­diers in World War I and II by Pavel Bán, and the sta­tue of Our Lady of Lour­des in a cave, com­mis­si­oned by Baron Fran­ti­šek Horec­ký, are loca­ted on Urba­nov­ské­ho Stre­et. Behind some vine­y­ard sto­ne lod­ges and cel­lars were tun­nels – cata­combs. Exca­va­ted into smooth-​walled ash, they had Roma­ne­sque and Got­hic vaults. Today, many of them are fil­led and degra­ded (Wiki​pe​dia​.sk).

In Čach­ti­ce, I cap­tu­red a few pho­tog­raphs of the life unfol­ding here. Unfor­tu­na­te­ly, I could­n’t cap­tu­re the Satur­day and week­day mar­kets that I wit­nes­sed a few times. From the per­spec­ti­ve of a city per­son, Čach­ti­ce exu­des tra­nqu­ili­ty. I was only allo­wed to buy news­pa­pers until 11 AM at the kiosk; after that, it was clo­sed. Life seems to be most acti­ve on the road from Pieš­ťa­ny to Nové Mes­to nad Váhom.


Odka­zy

  • Čach­ti­ce
  • Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bratislave

Use Facebook to Comment on this Post