2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Hričovské Podhradie

Hits: 2128

Na úze­mí súčas­né­ho Hri­čov­ské­ho Pod­hra­dia bolo slo­van­ské síd­lis­ko. Na hrad­nom vrchu bolo veľ­ko­mo­rav­ské síd­lis­ko a prav­de­po­dob­ne dre­ve­ný hrad. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1265 pod náz­vom Hri­chow, neskôr Hry­chov. Názov Hri­čov­ské Pod­hra­die sa obja­vu­je až v roku 1808. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li naj­mä poľ­no­hos­po­dár­stvom, roz­ší­re­né bolo vče­lár­stvo, pas­tier­stvo, ovo­ci­nár­stvo, les­níc­tvo, fur­man­stvo a neskôr aj plt­níc­tvo. Z drob­ných reme­siel mali zastú­pe­nie mly­ná­ri, peká­ri, ková­či a tesá­ri (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk).

Obec Hri­čov­ské Pod­hra­die je súčas­ťou Euro­re­gi­ó­nu Bes­ky­dy. Na plo­che 2.04 km2 v nej žije 374 oby­va­te­ľov. Nedáv­no sa tu zavied­la tra­dí­cia Hrad­ných dní”, počas kto­rých budú pre­bie­hať rôz­ne kul­túr­ne a špor­to­vé akcie (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk). Leží v doli­ne Závad­ské­ho poto­ka. Juž­nú časť cho­tá­ra v Súľov­ských ska­lách tvo­ria tre­ťo­hor­né vápe­ni­té zle­pen­ce, zvet­rá­va­ním kto­rých vznik­li zau­jí­ma­vé skal­na­té útva­ry. Napr. chrá­ne­ná pamiat­ka Hri­čov­ská skal­ná ihla (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk) a Hri­čov­ské rify (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 323 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia).


In the ter­ri­to­ry of present-​day Hri­čov­ské Pod­hra­die, the­re was a Sla­vic sett­le­ment. On the cast­le hill, the­re was a Gre­at Mora­vian sett­le­ment and pro­bab­ly a wooden cast­le. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1265 under the name Hri­chow, later Hry­chov. The name Hri­čov­ské Pod­hra­die appe­ars only in 1808. The inha­bi­tants were main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, with bee­ke­e­ping, her­ding, fru­it gro­wing, fores­try, car­ting, and later raf­ting being wides­pre­ad. Among the small crafts, the­re were mil­lers, bakers, blacks­miths, and car­pen­ters (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk).

The vil­la­ge of Hri­čov­ské Pod­hra­die is part of the Euro­re­gi­on Bes­ky­dy. In an area of 2.04 km², 374 inha­bi­tants live the­re. Recen­tly, the tra­di­ti­on of Cast­le Days” has been intro­du­ced, during which vari­ous cul­tu­ral and sports events will take pla­ce (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk). It is loca­ted in the val­ley of Závad­ský Cre­ek. The sout­hern part of the cadas­tral area in the Súľov Rocks con­sists of Ter­tia­ry cal­ca­re­ous con­glo­me­ra­tes, weat­he­ring into inte­res­ting roc­ky for­ma­ti­ons. For exam­ple, the pro­tec­ted monu­ment Hri­čov­ská Skal­ná Ihla (Hri­čov­ská Rock Need­le) (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk) and Hri­čov­ské Rify (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 323 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Plavecký hrad

Hits: 4415

Pla­vec­ký hrad sa vypí­na nad obcou Pla­vec­ké Pod­hra­die. Píše sa rok 1273. V kro­ni­ke ano­nym­né­ho notá­ra krá­ľa Bela IV. sa píše o veľ­kom vojen­skom stret­nu­tí uhor­ské­ho krá­ľa Ladi­sla­va IV. a čes­ké­ho krá­ľa Pře­mys­la Ota­ka­ra II. pod hra­dom Det­rek. Názov Pla­vec­ký” má zrej­me pôvod v súvis­los­ti s Plav­ca­mi, pres­nej­šie Kumán­mi, kto­rých úlo­hou bolo pozo­ro­vať pohra­ni­čie (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Hrad pre­šiel aj ruka­mi Matú­ša Čáka, Sti­bo­ra, Fug­ge­rov­cov, Pál­fi­ov­cov. Maji­teľ­mi v 15. sto­ro­čí sa sta­li gró­fi zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ku. Tí sa pus­ti­li do roz­siah­lej pre­stav­by, vzni­kol dru­hý gotic­ký palác s veľ­ký­mi repre­zen­tač­ný­mi sie­ňa­mi a pred­hra­die. Vznik­la taj­ná chod­ba ústia­ca do malej puk­li­no­vej jas­ky­ne pod hra­dom. V 16. sto­ro­čí Fug­ge­rov­ci posil­ni­li hrad mohut­nu delo­vou baš­tou. V roku 1706 cisár­sky gene­rál Sieg­bert Heis­ter hrad od Ráko­ci­ho povs­tal­cov dobyl a ťaž­ko poško­dil (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).


Pla­vec­ký Hrad (Pla­vec­ký Cast­le) towers abo­ve the vil­la­ge of Pla­vec­ké Pod­hra­die. The year is 1273. In the chro­nic­le of an ano­ny­mous scri­be of King Béla IV, the­re is an account of a major mili­ta­ry encoun­ter bet­we­en the Hun­ga­rian King Ladis­laus IV and the Czech King Pře­mysl Ota­kar II bene­ath Det­rek Cast­le. The name Pla­vec­ký” like­ly has its ori­gin in con­nec­ti­on with the Plav­ci, more pre­ci­se­ly the Cumans, who­se task was to obser­ve the bor­der­lands (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). The cast­le chan­ged hands over time, pas­sing through the owners­hip of Matúš Čák, Sti­bor, the Fug­gers, and the Pálf­fys. In the 15th cen­tu­ry, the counts of Svä­tý Jur and Pezi­nok beca­me the owners. They embar­ked on an exten­si­ve recons­truc­ti­on, giving rise to a second Got­hic pala­ce with grand repre­sen­ta­ti­ve halls and a fore­court. A sec­ret pas­sa­ge lea­ding to a small cre­vi­ce cave bene­ath the cast­le was cre­a­ted. In the 16th cen­tu­ry, the Fug­gers strengt­he­ned the cast­le with a migh­ty artil­le­ry bas­ti­on. In 1706, Impe­rial Gene­ral Sieg­bert Heis­ter cap­tu­red and hea­vi­ly dama­ged the cast­le during the Rákóc­zi upri­sing (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Oravský Podzámok

Hits: 2781

Obec, nad kto­rou sa čnie Orav­ský hrad (Peter Kac­lík). Orav­ský Podzá­mok leží v Orav­skej vrcho­vi­ne, na pra­vom bre­hu rie­ky Ora­va, asi 11 kilo­met­rov od Dol­né­ho Kubí­na. V nad­mor­skej výš­ke 511 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Arche­olo­gic­ké nále­zy datu­jú počiat­ky osíd­le­nia loka­li­ty do obdo­bia pre­lo­mu leto­poč­tov. Prvá písom­ná zmien­ka o osíd­le­ní je z roku 1267. Samos­tat­nou sa obec sta­la až v dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia (orav​sky​po​dza​mok​.sk). V roku 1619 tu bolo mýto, mlyn, píla, pivo­var, val­cha na súk­no a mlyn na puš­ný prach. V roku 1785 tu žilo 139 oby­va­te­ľov, v roku 1910 355 oby­va­te­ľov (ora​va​-lip​tov​.sk). Dnes tu na roz­lo­he 35.25 km2 žije 1372 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).


The vil­la­ge domi­na­ted by Ora­va Cast­le (Peter Kac­lík), Orav­ský Podzá­mok, is loca­ted in the Ora­va High­lands, on the right bank of the Ora­va River, about 11 kilo­me­ters from Dol­ný Kubín. It is situ­ated at an alti­tu­de of 511 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Archa­e­olo­gi­cal fin­dings date the begin­nings of sett­le­ment in the area to the turn of the mil­len­nia. The first writ­ten men­ti­on of the sett­le­ment is from the year 1267. It beca­me an inde­pen­dent vil­la­ge only in the second half of the 19th cen­tu­ry (orav​sky​po​dza​mok​.sk). In 1619, the­re was a toll, mill, sawmill, bre­we­ry, ful­ling mill, and gun­po­wder mill. In 1785, 139 inha­bi­tants lived here, and in 1910, the­re were 355 inha­bi­tants (ora​va​-lip​tov​.sk). Today, 1372 inha­bi­tants live on an area of 35.25 km² (Wiki­pe­dia).


Miejs­co­wo­ść domi­no­wa­na przez Zamek Ora­ws­ki (Peter Kac­lík), Orav­ský Podzá­mok, znaj­du­je się w Kot­li­nie Ora­ws­kiej, na pra­wym brze­gu rze­ki Ora­wy, oko­ło 11 kilo­met­rów od Dol­né­ho Kubí­na. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 511 met­rów nad pozi­omem mor­za (Wiki­pe­dia). Zna­le­zis­ka arche­olo­gicz­ne datu­ją poc­ząt­ki osad­nict­wa w tej oko­li­cy na prze­łom tysi­ąc­le­ci. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o osa­dzie pocho­dzi z roku 1267. Sta­ła się samo­dziel­ną wsią dopie­ro w dru­giej poło­wie XIX wie­ku (orav​sky​po​dza​mok​.sk). W 1619 roku ist­nia­ło tu pobór, młyn, tar­tak, bro­war, młyn suk­wiar­ski i młyn na proch str­zel­nic­zy. W 1785 roku miesz­ka­ło tu 139 miesz­ka­ńców, a w 1910 roku było ich już 355 (ora​va​-lip​tov​.sk). Obe­cnie na obszar­ze 35,25 km² miesz­ka 1372 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Ľubovniansky skanzen

Hits: 1964

Skan­zen sa nachá­dza tes­ne pod Ľubov­nian­ským hra­dom, z hra­du vid­no skan­zen a keď ste v skan­ze­ne, tak vidí­te hrad.

Ľubov­nian­sky skan­zen je ozna­če­ný ako múze­um ľudo­vej archi­tek­tú­ry, nachá­dza sa v ňom 25 objek­tov. Verej­nos­ti je prí­stup­ný od roku 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou v prí­ro­de, kto­rá pred­sta­vu­je etnic­ky zmie­ša­ný regi­ón seve­ro­vý­chod­né­ho Spi­ša a seve­ro­zá­pad­né­ho Šari­ša, kde stá­ro­čia žili spo­lu Slo­vá­ci, Nemci, Rusí­ni, Gora­li a Židia (Wiki­pe­dia). V are­áli domi­nu­je zru­bo­vý gréc­ko­ka­to­líc­ky kos­to­lík svä­té­ho Micha­la archan­je­la z Maty­so­vej z roku 1833. Nachá­dza sa tu barokovo-​klasicistický iko­nos­tas, domy z Veľ­ké­ho Lip­ní­ka, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­le, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ky, Jara­bi­ny. Hos­po­dár­ske a tech­nic­ké objek­ty a sezón­ne poľ­né obyd­lia (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


The open-​air muse­um is loca­ted just below Ľubov­nian­sky hrad (Ľubov­ňa Cast­le), and the cast­le can be seen from the open-​air muse­um. When you are in the open-​air muse­um, you also have a view of the castle.

The Ľubov­nian­sky skan­zen is desig­na­ted as a muse­um of folk archi­tec­tu­re and com­pri­ses 25 struc­tu­res. It has been open to the pub­lic sin­ce 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). It ser­ves as an eth­nog­rap­hic exhi­bi­ti­on in natu­re, pre­sen­ting the eth­ni­cal­ly mixed regi­on of nort­he­as­tern Spiš and nort­hwes­tern Šariš, whe­re Slo­vaks, Ger­mans, Rusyns, Gorals, and Jews lived toget­her for cen­tu­ries (Wiki­pe­dia). The domi­nant fea­tu­re in the area is the log Gre­ek Cat­ho­lic church of St. Micha­el the Archan­gel from Maty­so­vá, built in 1833. The site also inc­lu­des a Baroque-​Classicist ico­nos­ta­sis, hou­ses from Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vá, Veľ­ká Les­ná, Údo­lie, Jaku­bian, Krem­ná, Kamien­ka, and Jara­bi­na, as well as eco­no­mic and tech­ni­cal buil­dings and sea­so­nal field dwel­lings (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Skan­sen znaj­du­je się tuż poni­żej zamku Ľubov­ňa, z któ­re­go widać skan­sen, a będąc w skan­se­nie, widzisz zamek.

Ľubov­nian­sky skan­zen jest oznac­zo­ny jako muze­um archi­tek­tu­ry ludo­wej i obej­mu­je 25 obiek­tów. Jest dostęp­ny dla pub­licz­no­ści od 1985 roku (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Sta­no­wi etno­gra­ficz­ną wys­ta­wę na świe­żym powietr­zu, pre­zen­tu­jąc etnicz­nie zró­żni­co­wa­ny regi­on północno-​wschodniego Spi­ša i północno-​zachodniego Šari­ša, gdzie przez wie­ki wspól­nie żyli Sło­wa­cy, Niem­cy, Rusi­ni, Góra­le i Żydzi (Wiki­pe­dia). Domi­nu­jącym obiek­tem na tere­nie jest dre­wnia­ny, grec­ko­ka­to­lic­ki kości­ół św. Micha­ła Archa­ni­oła z Maty­so­vej z 1833 roku. Na tere­nie skan­se­nu znaj­du­ją się również barokowo-​klasycystyczny iko­nos­tas, domy z Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­lia, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ki i Jara­bi­ny, a także budyn­ki gos­po­darc­ze, tech­nicz­ne i sezo­no­we domy polo­we (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

Hits: 4446

Čach­ti­ce sú obec ležia­ca medzi rie­kou VáhMalý­mi Kar­pat­mi. Nad dedi­nou sa vypí­na hrad, kto­rý je však ove­ľa lep­šie vidi­teľ­ný z obce Viš­ňo­vé. Prvá písom­ná zmčaien­ka o obci je z roku 1248. Úze­mie bolo osíd­le­né už v neoli­te, čo doka­zu­jú nále­zy, hra­dis­ko, popol­ni­co­vé poh­re­bis­ko lužic­kej kul­tú­ry z doby bron­zo­vej, haltš­tat­skej, rím­skej, slo­van­skej a z ran­né­ho stre­do­ve­ku (Infor­mač­ná tabu­ľa). Slo­van­ské síd­lis­ko je dolo­že­né z 8. až 9. sto­ro­čia (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 203 met­rov, v roku 2004 tu žilo 3630 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Našli sa tu mamu­tie kos­ti. Z mlad­šej doby kamen­nej sú nále­zy volú­to­vej kera­mi­ky. Z nesko­rej doby kamen­nej sa našla kane­lo­va­ná kera­mi­ka. Z bron­zo­vej doby je cen­ný žia­ro­vý hrob prav­de­po­dob­ne vela­tic­kej kul­tú­ry a kera­mi­ka maďa­rov­skej kul­tú­ry. Význam­né sú nále­zy z doby rím­skej, o osíd­le­ní Slo­van­mi sved­čia poľ­no­hos­po­dár­ske nástro­je a nádo­by. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bola obec spo­mí­na­ná ako Ček­če. Neskor­šie náz­vy: Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký tvr­dil, že názov pochá­dza zo sta­ro­slo­van­ské­ho čecha­ti”, čo zna­me­ná kutať, kopať. Pod­zem­ných laby­rin­tov tu bolo veľa (Wiki​pe​dia​.sk).

V 14. sto­ro­čí boli Čach­ti­ce krá­ľov­ským mes­tom, hra­li význam­nú úlo­hu pri obra­ne pred nepria­te­ľom. Kamen­ný most je vzác­na oje­di­ne­lá pamiat­ka stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry u nás (Ammer). Oby­va­te­lia sa tu pôvod­ne zaobe­ra­li roľ­níc­tvom, vinoh­rad­níc­tvom a remes­la­mi, kto­ré roz­vi­nu­li naj­mä habán­ski usad­lí­ci zo 17. sto­ro­čia (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu pôvod­ne gotic­ký kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va z roku 13731390 ( Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1680 bol pre­sta­va­ný. Roz­ší­ri­li ho a zba­ro­ki­zo­va­li (Wiki​pe​dia​.sk). Je spo­je­ný s farou uni­kát­nym kamen­ným mos­tom. Ved­ľa kos­to­la je v kamen­nej pev­nos­ti star­šia kapl­n­ka (Infor­mač­ná tabu­ľa). Gotic­ká kapl­n­ka svä­té­ho Anto­na Padu­án­ske­ho je naj­star­šia stav­ba a to z roku 1330, vid­no na nej via­ce­ré veľ­ko­mo­rav­ské prv­ky (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1599 bola obec spus­to­še­ná Tur­ca­mi (Hanuš). Ďal­šou pamiat­kou je rene­sanč­ný kaš­tieľ Draš­ko­vi­čov­cov, v kto­rom je múze­um his­tó­rie Čach­tíc a lite­rár­ne­ho spol­ku Tat­rín, kto­rý v roku 1847 uzá­ko­nil spi­sov­nú slo­ven­či­nu (Infor­mač­ná tabu­ľa). Miku­láš Draš­ko­vič si ho nechal posta­viť v roku 1668. Zo sta­vieb maji­te­ľov Čach­tic­ké­ho hra­du sa zacho­va­la kúria Dru­ge­tov­cov, kto­rá bola začiat­kom 17. sto­ro­čia posta­ve­ná ako men­šie šľach­tic­ké síd­lo ma mies­tach, kde stál kaš­tieľ rodu Orság­hov. Cisár­sky Nádaš­dy­ov­ský kaš­tieľ posta­ve­ný pred rokom 1645, a kto­rý obý­va­la Alž­be­ta Bát­ho­ry­o­vá, sa neza­cho­val (Hanuš).

Baro­ko­vý marián­sky stĺp na námes­tí je z roku 1742. Bol posta­ve­ný, aby sa odvrá­ti­li čas­té požia­re, kto­ré sužo­va­li obec v 18. sto­ro­čí. Baro­ko­vá gol­go­ta je z roku 1620, dala ju posta­viť Judi­ta Révai­ová, neves­ta Alž­be­ty Bát­ho­ry­o­vej ako pros­bu o odpus­te­nie svok­ri­ných hrie­chov. Sochu svä­té­ho Flo­riá­na (pat­ró­na hasi­čov) dal posta­viť Pavel For­gáč. Kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho z roku 1801, pom­ník pad­lým voja­kom v 1. a 2. sve­to­vej voj­ne od Pav­la Bána a socha pan­ny Márie Lurd­skej v jas­ky­ni, kto­rú dal vytvo­riť barón Fran­ti­šek Horec­ký sa nachá­dza­jú na Urba­nov­ské­ho uli­ci. Za nie­kto­rý­mi vinoh­rad­níc­ky­mi kamen­ný­mi lis­tov­ňa­mi a piv­ni­ca­mi sa nachá­dza­li chod­by – kata­kom­by. Vyko­pa­né boli do spra­še s hlad­ký­mi ste­na­mi, román­sky­mi a gotic­ký­mi klen­ba­mi. Dnes sú na mno­hých mies­tach zasy­pa­né, zne­hod­no­te­né (Wiki​pe​dia​.sk).

V Čach­ti­ciach som zachy­til zopár foto­gra­fia­mi život, kto­rý tu pre­bie­ha. Nepo­da­ri­lo sa mi zachy­tiť sobot­né trhy a trhy cez pra­cov­ný deň, kto­rých som ale­bo bol pár­krát sved­kom. Z pohľa­du mest­ské­ho člo­ve­ka je v Čach­ti­ciach pokoj. Novi­ny v stán­ku som mal nárok kúpiť iba do 11-​ej, potom už bolo zavre­té. Žije to azda naj­viac na ces­te z Pieš­ťan do Nové­ho Mes­ta nad Váhom.


Čach­ti­ce is a vil­la­ge situ­ated bet­we­en the Váh River and the Small Car­pat­hians. Abo­ve the vil­la­ge rises a cast­le, more pro­mi­nen­tly visib­le from the vil­la­ge of Viš­ňo­vé. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1248. The area was inha­bi­ted as ear­ly as the Neolit­hic peri­od, as evi­den­ced by fin­dings such as a hill­fort, burial grounds from the Bron­ze Age, Halls­tatt, Roman, Sla­vic, and ear­ly medie­val peri­ods (Infor­ma­ti­on Board). A Sla­vic sett­le­ment is docu­men­ted from the 8th to the 9th cen­tu­ry (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 203 meters, and in 2004, it had a popu­la­ti­on of 3,630 (Wiki­pe­dia). Mam­moth bones have been dis­co­ve­red here. Sto­ne tools from the later Sto­ne Age and potte­ry with volu­te deco­ra­ti­on have been found. From the late Sto­ne Age, the­re is rib­bed potte­ry. A valu­ab­le gra­ve from the Bron­ze Age, like­ly of the Vĕla­tic cul­tu­re, and potte­ry from the Hun­ga­rian cul­tu­re have also been dis­co­ve­red. Sig­ni­fi­cant Roman peri­od finds inc­lu­de agri­cul­tu­ral tools and ves­sels, pro­vi­ding evi­den­ce of Sla­vic sett­le­ment. In the first half of the 13th cen­tu­ry, the vil­la­ge was men­ti­oned as Ček­če. Later names inc­lu­de Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký clai­med that the name comes from the Old Sla­vic čecha­ti,” mea­ning to for­ge or dig. The­re were many under­ground laby­rinths here (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 14th cen­tu­ry, Čach­ti­ce beca­me a roy­al town and pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in defen­se against ene­mies. The sto­ne brid­ge is a rare medie­val archi­tec­tu­ral monu­ment in the regi­on (Ammer). The ori­gi­nal inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and crafts, espe­cial­ly deve­lo­ped by the Haban sett­lers in the 17th cen­tu­ry (Wiki​pe​dia​.sk). The ori­gi­nal­ly Got­hic Church of St. Ladis­laus from 1373 – 1390 still stands here (Infor­ma­ti­on Board). It was rebu­ilt in 1680, expan­ded, and baro­qu­ized (Wiki​pe​dia​.sk). It is con­nec­ted to the rec­to­ry by a uni­que sto­ne brid­ge. Next to the church is an older cha­pel in the sto­ne for­tress. The Got­hic Cha­pel of St. Ant­ho­ny of Padua, dating back to 1330, sho­ws seve­ral ele­ments of the Gre­at Mora­vian Empi­re (Wiki​pe​dia​.sk). In 1599, the vil­la­ge was devas­ta­ted by the Turks (Hanuš). Anot­her monu­ment is the Renais­san­ce Draš­ko­vič Cast­le, hou­sing the Čach­ti­ce His­to­ry and Tat­rín Lite­ra­ry Asso­cia­ti­on Muse­um, which estab­lis­hed the stan­dard Slo­vak lan­gu­age in 1847 (Infor­ma­ti­on Board). Miku­láš Draš­ko­vič had it built in 1668. From the buil­dings of the owners of Čach­ti­ce Cast­le, the Dru­ge­tov­cov manor remains, built in the ear­ly 17th cen­tu­ry as a smal­ler nob­le resi­den­ce whe­re the Orságh Cast­le once sto­od. The Impe­rial Nádaš­dy Cast­le, built befo­re 1645 and inha­bi­ted by Eli­za­beth Bát­ho­ry, did not sur­vi­ve (Hanuš).

The baro­que Marian column in the squ­are dates back to 1742 and was built to ward off fre­qu­ent fires that pla­gu­ed the vil­la­ge in the 18th cen­tu­ry. The baro­que Cal­va­ry from 1620 was erec­ted by Judi­ta Révai­ová, the daughter-​in-​law of Eli­za­beth Bát­ho­ry, as a plea for for­gi­ve­ness for her mother-​in-​law’s sins. The sta­tue of St. Flo­rian (pat­ron saint of fire­figh­ters) was erec­ted by Pavel For­gáč. The cha­pel with the sta­tue of St. John of Nepo­muk from 1801, the monu­ment to fal­len sol­diers in World War I and II by Pavel Bán, and the sta­tue of Our Lady of Lour­des in a cave, com­mis­si­oned by Baron Fran­ti­šek Horec­ký, are loca­ted on Urba­nov­ské­ho Stre­et. Behind some vine­y­ard sto­ne lod­ges and cel­lars were tun­nels – cata­combs. Exca­va­ted into smooth-​walled ash, they had Roma­ne­sque and Got­hic vaults. Today, many of them are fil­led and degra­ded (Wiki​pe​dia​.sk).

In Čach­ti­ce, I cap­tu­red a few pho­tog­raphs of the life unfol­ding here. Unfor­tu­na­te­ly, I could­n’t cap­tu­re the Satur­day and week­day mar­kets that I wit­nes­sed a few times. From the per­spec­ti­ve of a city per­son, Čach­ti­ce exu­des tra­nqu­ili­ty. I was only allo­wed to buy news­pa­pers until 11 AM at the kiosk; after that, it was clo­sed. Life seems to be most acti­ve on the road from Pieš­ťa­ny to Nové Mes­to nad Váhom.


Odka­zy

  • Čach­ti­ce
  • Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bratislave

Use Facebook to Comment on this Post