divadlo - Skala

2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, TOP, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

22/01/202007/03/2024 skala

Autor: Kornel Duffek

Keď sa Piešťanca opýtate, ktoré hory považuje za svoje, najčastejšie vám odpovie, že Považský Inovec. Malé Karpaty síce tiež majú svoj pôvab, ale predsa sú len ďalej. V prípade Považského Inovca však stačí prejsť Krajinský most a už môžete stúpať priamo do hôr. A nie sú to hocijaké hory – sú prešpikované históriou. Nájdete v nich skoro všetky kultúrne vrstvy – od pravekých lovcov až po starých Slovanov. Nachádza sa tu veľká koncentrácia románskych rotúnd, snáď najväčšia na území Slovenska, a zvyšky stredovekých hradov. A to sme ešte nehovorili o krásnych prírodných scenériách a krasových jaskyniach ako je Čertova pec.

Považský Inovec býva príťažlivý a zaujímavý nielen v plnom kvete, ale v každom ročnom období, zimu nevynímajúc. V čase, keď padnú na krajinu hmly a mrazy, a šoféri začínajú šomrať na rizikové počasie, vzniká v horách čosi rozprávkové – každý strom, konár, steblo, suchý list či ihlička sa obaľuje do bielych kryštálikov. Je to dych zimy, ktorý spravidla netrvá dlho. Preto musíte to divadlo prírody sledovať veľmi intenzívne, aby vám neunikol žiadny detail. Najkrajší pohľad na jemný srieň sa naskytne vtedy, keď zasvieti slnko. Často sa však stáva, že slnko svieti príliš intenzívne a vtedy biele kryštáliky začínajú opadávať a strácať – zrazu je po predstavení. Ešte šťastie, že máte pri sebe fotoaparát, s ktorým aspoň zlomok toho, čo ste videli, zachytili. Doma na displeji počítača zistíte, že to všetko nebol iba prelud, ale skutočnosť. A potom sa možno zamyslíte nad hravosťou a premenlivosťou prírody.

Je veľká vymoženosť pre každé mesto, keď má svoju rieku či svoje hory. Piešťany majú oboje. Váh a Považský Inovec. A ešte aj čosi navyše – termálne liečivé pramene.

When you ask someone from Piešťany which mountains they consider their own, most often they will tell you Považský Inovec. While the Small Carpathians also have their charm, they are a bit farther away. In the case of Považský Inovec, however, you just need to cross the Krajinský bridge, and you can start ascending right into the mountains. And these are not just any mountains — they are infused with history. You can find almost all cultural layers here, from prehistoric hunters to the ancient Slavs. There is a large concentration of Romanesque rotundas, perhaps the largest in Slovakia, and the remnants of medieval castles. And that’s not to mention the beautiful natural scenery and karst caves like Čertova pec.

Považský Inovec is attractive and interesting not only in full bloom but in every season, including winter. At the time when mists and frosts fall on the landscape, and drivers begin to complain about risky weather, something magical happens in the mountains — every tree, branch, stem, dry leaf, or needle is covered in white crystals. It’s the breath of winter, which usually doesn’t last long. Therefore, you have to intensely watch this nature play to not miss any detail. The most beautiful view of the delicate frost occurs when the sun shines. However, it often happens that the sun shines too intensely, and then the white crystals begin to fall and disappear, suddenly ending the performance. Luckily, you have a camera with you to capture at least a fraction of what you saw. At home on the computer screen, you realize that it was not just a prelude but a reality. And then, you might reflect on the playfulness and variability of nature.

It is a great advantage for any town to have its river or mountains. Piešťany has both. The Váh River and Považský Inovec. And even a little extra — thermal healing springs.

Odkazy

Revue Piešťany – Zima 2010 – tento článok bol zverejnený s inými fotografiami v papierovej podobe

Mohutný smrek, ktorý roky obdivujem neïaleko od Jeleních jám

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hontianske, Ľudia, Oslavné, Reportáže, Slovenské, Vystúpenia

Salamandrové slávnosti v Banskej Štiavnici

06/12/201914/03/2024 skala

V Banskej Štiavnici sa každoročne konajú oslavy mesta – tzv. Salamandrové dni. V roku 2009 som bol prítomný počas posledného dňa takéhoto podujatia. Bol som svedkom okrem iného divadla pre deti, čohosi ako jarmoku a viacerých vystúpení hudobníkov. Na fotografiách je ľudová hudba z maďarského Sopronu, s ktorým ma mesto Banská Štiavnica dlhoročnú spoluprácu. Potešili ma svojou veselosťou. Na jarmoku bola aj časť, kde sa prezentovala Sopron. Neskôr ma upútala česká skupina Terne Čhave.

Salamander bol pôvodne slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie. Konal sa vždy po zotmení, vo svetle baníckych kahanov a fakieľ. Po roku 1919, kedy sa odsťahovala Vysoká škola banícka a lesnícka do Šopronu, bohatý spoločenský život prestal. K obnoveniu došlo po roku 1935. Po 2. svetovej vojne sa tradícia salamandrových sprievodov obnovila 10.9.1949. Do roku 1993 sa však uskutočnil iba 8 krát. Od roku 1993 sa koná každoročne v druhý septembrový týždeň. Názov je odvodený pod pohybu salamandry škvrnitej. Napodobňujúc jej pohyb prechádza sprievod z jednej strany ulice na druhú, čo pri osvetľovaní dobovými svietidlami vytvára pôsobivé divadlo. V sprievode sa pohybuje 580 postáv, ktoré znázorňujú hlavne prácu a život obyvateľov mesta. Sprievod sa pohybuje pomaly a dôstojne, vlní sa z jednej strany ulice na druhú (banskastiavnica.sk).

In Banská Štiavnica, the annual celebration of the city, known as Salamander Days, takes place. In 2009, I was present during the last day of this event. I witnessed various activities, including a children’s theater, a fair-like event, and several musical performances. The photos feature folk music from the Hungarian town of Sopron, with which Banská Štiavnica has a longstanding partnership. They delighted me with their cheerfulness. There was also a part of the fair where Sopron was presented. Later, the Czech group Terne Čhave caught my attention.

Originally, the Salamander was a festive procession of students from the Banská Štiavnica Academy. It always took place after dusk, illuminated by miner’s lamps and torches. After 1919, when the Mining and Forestry University moved to Sopron, the rich social life ceased. It was revived after 1935. After World War II, the tradition of Salamander processions was restored on September 10, 1949. However, until 1993, it only occurred eight times. Since 1993, it has been held annually in the second week of September. The name is derived from the movement of the spotted salamander. Mimicking its movement, the procession crosses the street, creating a captivating theater with period lighting. The parade includes 580 figures, mainly depicting the work and life of the city’s inhabitants. The procession moves slowly and gracefully, undulating from one side of the street to the other (banskastiavnica.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské, Typ krajiny

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

26/01/201907/03/2024 skala

Banská Bystrica je centrum stredného Slovenska aj celého Slovenska. V minulosti boli snahy, aby práve Bystrica bola hlavným mestom Slovenska. Niektoré centrálne inštitúcie tu aj sídlia. Bola hlavným mestom stredoslovenského kraja. V Banskej Bystrici sú čiastočne zachované hradby a nachádza sa tu aj hrad. Cez mesto preteká rieka Hron. Nad mestom sa vypína vrch Urpín, podľa ktorého je pomenované aj domáce pivo. Mesto je aj dopravným uzlom: na trase Zvolen – Vrútky, smer Brezno, Červená Skala, smer Donovaly, smer Ružomberok. Letisko mesto nemá, neďaleko sa nachádza medzinárodné letisko Sliač. Banská Bystrica má jeden z najkrajších cintorínov, aké som kedy videl. Nemecky je Banská Bystrica Neusohl, maďarsky Besztercebánya, latinsky Neosolium. Iné historické názvy: Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 362 metrov (Wikipedia). Žije tu necelých 80 000 obyvateľov, je šiestym najväčším mestom na Slovensku vďaka tomu (Wikipedia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďuriančik). Mesto bolo osídlené už v 9. storočí (Wikipedia).

Osada Bystrica ležiaca vo Zvolenskej kotline, v údolí Hronu medzi Kremnickými, Starohorskými vrchmi a Poľanou sa vďaka saským kolonistom, ktorí na území dnešného mesta vytvorili základňu banskej výroby, stala významnou (banskabytrica.sk). Od roku 1255 bola Banská Bystrica kráľovským mestom Uhorska (Wikipedia). V minulosti sa tu ťažila najmä meď, železo a striebro (Wikipedia). V roku 1380 došlo ku založeniu Zväzu stredoslovenských banských miest (banskabystrica.sk). V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod, alebo aj Neusohler Kupferhandel), ktorá bola v 16. storočí jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby (Wikipedia). V roku 1495 došlo k založeniu Turzovsko – Fuggerovskej spoločnosti s meďou (banskabystrica.sk). Vďaka tureckej expanzii sa v roku 1589 nechalo mesto opevniť kamennými hradbami (Wikipedia). V roku 1605 došlo k obsadeniu a vyplieneniu mesta hajdúchmi Štefana Bočkaja. V roku 1620 zvolili Gabriela Bethlena za uhorského kráľa (v dnešnom Bethlenovom dome na Dolnej ulici). Tradičné radvanské jarmoky sa konajú od roku 1655. Od roku 1841 začína fungovať mestské divadlo (banskabystrica.sk).

Počas 2. svetovej vojny, po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským aj administratívnym centrom Slovenska. Sídlila tu aj Slovenská národná rada, prišla sem aj delegácia československej emigrantskej vlády v Londýne aj predstavitelia moskovského vedenia Komunistickej strany Československa. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia (Wikipedia). V roku 1981 bola odovzdaná Rooseveltova nemocnica. V roku 1992 bola zriadená Univerzita Mateja Bela a rokom 1997 sa začína písať história Akadémie umení (banskabystrica.sk). Vďaka historickému centru a blízkym horám je mesto populárnou zimnou aj letnou turistickou destináciou (Wikipedia). Stredoveké centrum mesta je od roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál mestského hradu (Barbakan) je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia).

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Funkciou hradu bolo chrániť výnosy s ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Areál tvorí kostol Panny Márie, Matejov dom, tzv. slovenský kostol, radnica, budova fary, kamenné opevnenie s baštami a vstupná brána s barbakanom. V roku 2005 prebehla kompletná rekonštrukcia mestského hradu. Od roku 2009 je v priestoroch hradu kaviareň a reštaurácia (wikipedia.sk).

Samotné centrum tvorí dohora sa tiahnuce námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom, fontánou a šikmou mestskou vežou. V meste sa nachádza sa tu kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ, kostol Nanebovzatia Panny Márie, Thurzov dom, Benického dom, galéria Dominika Skuteckého, katedrálny chrám svätého Františka Xaverského, Ebnerovský dom, biskupský palác na nám. SNP, naklonená Hodinová veža, Kamenná vila, Národný dom (Wikipedia), kostol svätej Alžbety, Bethlenov dom (banskabystrica.sk) pamätník SNP.

Kaplnka svätej Barbory, patrónka baníkov obsahuje oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka. V areáli je aj stará radnica – Pretórium (Wikipedia). V meste pôsobí Štátna opera, tanečné divadlo “Štúdio tanca”, Bábkové divadlo na Rázcestí a Divadlo z Pasáže, ktoré ako jediné na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Konajú sa tu bienále bábkarskej tvorby “Bábkarská Bystrica” (Wikipedia). Stredoslovenské múzeum sídli v Thurzovom dome. V Mestskom hrad je Štátna Galéria. Múzeum Slovenského národného povstania zahŕňa viac ako 200 000 exponátov. Mesto poskytuje priestor aj Literárnemu a hudobnému múzeu a Poštovému múzeu Slovenskej pošty (Wikipedia). Pôsobí tu hokejový klub HC ‘05, futbalový klub FK Dukla, známy je Armádny športový klub Dukla Banská Bystrica (AŠK) (Wikipedia). V roku 1959 sa v Banskej Bystrici konal prvý filmový festival československého filmu, na ktorom sa prezentoval napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, Ján Roháč (Ivan Klimeš). Banská Bystrica sa skladá s týchto mestských častí: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. Známe je sídlisko Fončorda, časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). V Banskej Bystrici sa narodili napr. (Wikipedia): hudobní skladatelia Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý, spisovateľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literárny vedec, scenárista), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (dramatik a divadelný teoretik), maliar Dominik Skutecký, operný spevák Martin Babjak, operný režisér Marián Chudovský, fotograf Karol Benický, herci Pavol Bielik (režisér aj scenárista), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (dnes aj filmová producentka), Ján Koleník, hokejisti Richard Zedník, Michal Handzuš, Vladimír Országh (dnes tréner bystrických hokejistov), Tomáš Surový, bežkyňa na lyžiach Alena Procházková

V Banskej Bystrici pôsobili napr.: spisovatelia Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, básnik Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), biskup Rudolf Baláž, spisovateľ a historik Matej Bel, básnik Andrej Sládkovič, generál Ján Golian, vynálezca Jozef Murgaš, spisovateľka Hana Ponická, futbalista Marek Hamšík, hokejisti Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Partnerskými mestami Banskej Bystrice sú napr.: britský Durham, české Hradec Králové, srbský Vršac, grécka Larissa, ruská Tula, chorvátsky Zadar, francúzsky Saint-Étienne, americký Charleston(Wikipedia), maďarský Salgótarján (Wikipedia).

Banská Bystrica is the center of central Slovakia and the entire country. In the past, efforts were made for Banská Bystrica to be the capital of Slovakia, and some central institutions are headquartered here. It used to be the capital of the Central Slovak region. Partially preserved fortifications and a castle are found in Banská Bystrica. The Hron River flows through the city. Above the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city serves as a transportation hub on the routes Zvolen – Vrútky to Brezno and Červená Skala, to Donovaly, and to Ružomberok. The city doesn’t have its own airport, but the international Sliač Airport is located nearby. Banská Bystrica is home to one of the most beautiful cemeteries I have ever seen. In German, Banská Bystrica is called Neusohl, in Hungarian Besztercebánya, and in Latin Neosolium. Other historical names include Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). It is situated at an altitude of 362 meters (Wikipedia). Nearly 80,000 people live here, making it the sixth-largest city in Slovakia (Wikipedia). In 1720, 2,646 people lived here, and in 1918 there were 10,776 residents (Jozef Ďuriančik). The city was inhabited as early as the 9^th century (Wikipedia).

The settlement of Bystrica, located in the Zvolen Basin, in the Hron Valley between the Kremnica, Starohorské vrchy, and Poľana, became significant thanks to Saxon colonists who laid the foundation for mining production in today’s city (banskabytrica.sk). Since 1255, Banská Bystrica has been a royal town of Hungary (Wikipedia). In the past, mining focused mainly on copper, iron, and silver (Wikipedia). In 1380, the Union of Central Slovak Mining Towns was founded here (banskabystrica.sk). In 1494, the company Ungarischer Handel (Hungarian Trade, or Neusohler Kupferhandel) was established, becoming one of the largest and most modern mining companies of the 16^th century (Wikipedia). In 1495, the Turzovsko-Fugger Company with copper was founded (banskabystrica.sk). Due to the Turkish expansion, the city was fortified with stone walls in 1589 (Wikipedia). In 1605, the town was occupied and plundered by the hajduks of Stephen Bocskay. In 1620, Gabriel Bethlen was elected Hungarian king (in today’s Bethlen House on Dolná Street). Traditional Radvan fairs have been held since 1655. The city theater started operating in 1841 (banskabystrica.sk).

During World War II, after the outbreak of the Slovak National Uprising, Banská Bystrica became the political, military, and administrative center of Slovakia. The Slovak National Council was located here, and delegations from the Czechoslovak emigrant government in London and representatives of the Moscow leadership of the Communist Party of Czechoslovakia came here. The Anglo-American and Soviet military missions were also based here (Wikipedia). In 1981, Roosevelt Hospital was handed over. In 1992, Matej Bel University was established, and in 1997, the history of the Academy of Arts began (banskabystrica.sk). Thanks to its historical center and proximity to the mountains, the city is a popular winter and summer tourist destination (Wikipedia). The medieval city center has been declared a municipal monument reserve since 1955. The area of the city castle (Barbakan) is a national cultural monument (Wikipedia).

The City Castle originated alongside the original mining settlement that preceded the founding of the city. The castle’s function was to protect the yields from the extraction of precious metals and the royal treasury. A representative of the king and the church resided here, and the city council met here. The complex includes the Church of the Virgin Mary, Matej’s House, the so-called Slovak Church, the town hall, the rectory building, stone fortifications with bastions, and the entrance gate with the Barbakan. In 2005, a complete reconstruction of the City Castle took place. Since 2009, a café and restaurant have been operating in the castle area (wikipedia.sk).

The city center itself consists of the elongated Slovenské národné povstania square with the Marian Column, fountain, and the leaning city tower. The city also features Radvanský Castle, Bárczy Castle, Tihany Castle, the Church of the Assumption of the Virgin Mary, Thurzo House, Benický House, the Dominik Skutecký Gallery, the Cathedral of St. Francis Xavier, Ebner House, the Episcopal Palace on SNP Square, the leaning Clock Tower, Stone Villa, National House (Wikipedia), the Church of St. Elizabeth, Bethlen House (banskabystrica.sk), and the SNP Memorial.

The Chapel of St. Barbara, the patron saint of miners, contains an altar by Master Paul of Levoča. Matej’s House was the residence of a royal official. The area also includes the Old Town Hall – Pretórium (Wikipedia). The city is home to the State Opera, the dance theater “Štúdio tanca,” the Puppet Theater on Rázcestie, and the Theater from the Passage, which, as the only one in Slovakia, employs actors with mental disabilities. The biennial puppetry creation festival “Bábkarská Bystrica” takes place here (Wikipedia). The Central Slovak Museum is located in Thurzo House. The City Castle houses the State Gallery. The Museum of the Slovak National Uprising includes more than 200,000 exhibits. The city also provides space for the Literary and Music Museum and the Postal Museum of the Slovak Post (Wikipedia). The HC ’05 hockey club, the FK Dukla football club, and the well-known Army Sports Club Dukla Banská Bystrica (AŠK) operate here (Wikipedia). In 1959, the first Czechoslovak film festival took place in Banská Bystrica, where filmmakers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, and Ján Roháč (

Ivan Klimeš) presented their works. Banská Bystrica consists of these city districts: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. The Fončorda housing estate is well-known, with parts including Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). Notable individuals born in Banská Bystrica include (Wikipedia): Musical composers Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý, Writers Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literary scientist, screenwriter), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (playwright and theater theorist), Painter Dominik Skutecký, Opera singer Martin Babjak
Opera director Marián Chudovský, Photographer Karol Benický, Actors Pavol Bielik (director and screenwriter), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (now also a film producer), Ján Koleník, Hockey players Richard Zedník, Michal Handzuš, Vladimír Országh (now coach of the local hockey team), Tomáš Surový, Cross-country skier Alena Procházková.

Banská Bystrica was associated with figures such as writers Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, poet Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), Bishop Rudolf Baláž, writer and historian Matej Bel, poet Andrej Sládkovič, General Ján Golian, inventor Jozef Murgaš, writer Hana Ponická, footballer Marek Hamšík, hockey players Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Twin cities of Banská Bystrica include, among others: Durham, United Kingdom; Hradec Králové, Czech Republic; Vršac, Serbia; Larissa, Greece; Tula, Russia; Zadar, Croatia; Saint-Étienne, France; Charleston, USA (Wikipedia); Salgótarján, Hungary (Wikipedia).”

Akvaristické výstavy v Banskej Bystrici

Odkazy

Oficiálne stránky mesta Banská Bystrica
Informačné centrum
Bystrický Permon
BBonline.sk
MHD v Banskej Bystrici
Pamätníky a pamätné tabule v Banskej Bystrici
Mestský hrad v Banskej Bystrici
Ivan Klimeš, 2004: Filmári a komunistická moc v Československu. Vzrušený rok 1959. In Iluminace, No. 4, p. 129 – 137
Wikipedia.sk
Wikipedia
Život v Banskej Bystrici – Príbehy Čo bolo
Výlet do Radvane
Najväčší strach
Andrea Štulajterová, Jakub Forgács, Lucia Škultétyová, Marcel Páleš, Juraj Havlík, Lenka Kučeráková – Postrehy a nápady študentov o tom čo potrebuje Banská Bystrica

Rehabilitačná stanica v priestoroch vysokej školy.Bocian Edo sa narodil cca v roku 2003. Edo mal zložitú zlomeninu stehennej kosti.

Lazovná, Mestské divadlo, Divadlo z pasáže

Pamätník Slovenskému národnému povstaniu

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Petržalka – mestská časť Bratislavy

06/12/201603/04/2024 skala

Petržalka je mestskou časťou Bratislavy, na pravom brehu rieky Dunaj v nadmorskej výške 131 metrov nad morom. Má najvyšší počet obyvateľov zo všetkých mestských častí. Jej rozloha je necelých 29 km². Pôvodne to bola vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau - úzka niva z nemčiny. V roku 1866 tu žilo v 103 domoch 594 obyvateľov. V roku 1920 už 10 tisíc. Pred 1. svetovou vojnou aj pred rokom 1945 tu žili najmä Nemci. Prvý krát bola Petržalka spojená s Bratislavou bola v roku 1891 železničným mostom (Wikipedia).

Dnes jej charakter určujú najmä panelové obytné domy. Avšak nachádzajú sa tu aj dve prírodné jazerá – Malý a Veľký Draždiak a kanál Chorvátske rameno a najstarší verejný park v strednej Európe – Sad Janka Kráľa. Petržalka je rozdelená na sídliská alebo miestne časti: Dvory, Lúky, Háje, Ovsište, Janíkov dvor, Kopčany, Zrkadlový háj, Starý háj, Kapitulský dvor. Nachádza sa tu viacero kultúrnych zariadení: Domy kultúry Ovsište, Zrkadlový háj, Lúky, divadlo Aréna. Významné je výstavisko Incheba Expo, Ekonomická univerzita v Bratislave a City University (Wikipedia).

Petržalka is a district of Bratislava, situated on the right bank of the Danube River at an elevation of 131 meters above sea level. It has the highest population among all city districts, covering an area of just under 29 km². Originally, it was a rural village near Bratislava called Engerau – “narrow floodplain” in German. In 1866, 594 inhabitants lived in 103 houses, and by 1920, the population had grown to 10,000. Before both World War I and in 1945, Germans predominantly inhabited Petržalka. The first connection between Petržalka and Bratislava was established in 1891 with a railway bridge (Wikipedia).

Today, its character is primarily defined by panel residential buildings. However, two natural lakes – Malý and Veľký Draždiak – and the Chorvátske rameno canal can be found here, along with the oldest public park in Central Europe – Sad Janka Kráľa. Petržalka is divided into neighborhoods or local parts: Dvory, Lúky, Háje, Ovsište, Janíkov dvor, Kopčany, Zrkadlový háj, Starý háj, and Kapitulský dvor. Various cultural facilities are located in Petržalka, including community centers in Ovsište, Zrkadlový háj, Lúky, and the Arena Theatre. Noteworthy establishments include the Incheba Expo exhibition grounds, the University of Economics in Bratislava, and City University (Wikipedia).

Petržalka ist ein Stadtteil von Bratislava, am rechten Ufer der Donau auf einer Höhe von 131 Metern über dem Meeresspiegel gelegen. Es hat die höchste Bevölkerungszahl unter allen Stadtteilen und erstreckt sich über eine Fläche von knapp 29 km². Ursprünglich war es ein ländliches Dorf in der Nähe von Bratislava mit dem Namen Engerau – “enge Aue” auf Deutsch. Im Jahr 1866 lebten hier in 103 Häusern 594 Einwohner, und bis 1920 war die Bevölkerung auf 10.000 angewachsen. Vor dem Ersten Weltkrieg und auch vor dem Jahr 1945 lebten hier hauptsächlich Deutsche. Die erste Verbindung zwischen Petržalka und Bratislava wurde 1891 mit einer Eisenbahnbrücke hergestellt (Wikipedia).

Heutzutage wird der Charakter vor allem von Plattenwohnbauten bestimmt. Es gibt jedoch auch zwei natürliche Seen – Malý und Veľký Draždiak – sowie den Kanal Chorvátske rameno und den ältesten öffentlichen Park in Mitteleuropa – den Sad Janka Kráľa. Petržalka ist in Stadtviertel oder lokale Teile unterteilt: Dvory, Lúky, Háje, Ovsište, Janíkov dvor, Kopčany, Zrkadlový háj, Starý háj und Kapitulský dvor. Verschiedene kulturelle Einrichtungen befinden sich in Petržalka, darunter Kulturhäuser in Ovsište, Zrkadlový háj, Lúky und das Arena-Theater. Bedeutende Einrichtungen sind das Ausstellungsgelände Incheba Expo, die Wirtschaftsuniversität Bratislava und die City University (Wikipedia).

Petržalka Bratislava egyik kerülete, a Duna jobb partján található, tengerszint feletti magassága 131 méter. A legnagyobb lakosságú kerület, területe alig 29 négyzetkilométer. Eredetileg egy Bratislava közelében lévő falu volt Engerau néven, aminek német jelentése “keskeny árterület”. 1866-ban 594 lakos élt 103 házban, és 1920-ra a lakosság már elérte a 10 ezret. Az első világháború előtt és 1945 előtt is főként németek lakták Petržalkát. Petržalka először 1891-ben kapcsolódott össze Bratislavával egy vasúti híddal (Wikipedia).

A mai napig főként panelépületek jellemzik. Azonban két természetes tó is megtalálható itt – a Malý és Veľký Draždiak -, valamint a Chorvátske rameno csatorna és Közép-Európa legrégebbi nyilvános parkja – a Sad Janka Kráľa. Petržalka különböző városrészekre vagy helyi részekre van osztva, mint például: Dvory, Lúky, Háje, Ovsište, Janíkov dvor, Kopčany, Zrkadlový háj, Starý háj és Kapitulský dvor. Több kulturális létesítmény is található Petržalkában, mint például az Ovsište, Zrkadlový háj, Lúky kulturális házak és az Aréna Színház. Jelentős létesítmények közé tartozik az Incheba Expo kiállítási terület, a Pozsonyi Gazdasági Egyetem és a City University (Wikipedia).

Odkazy

petrzalka.sk

Napravo sídlisko Petržalka, celkom vľavo most Apollo

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

23/11/201614/03/2024 skala

Na ploche 108 km² v nej žije ku 1.10.2010 82 661 obyvateľov (nitra.sk). Preteká ňou rovnomenná rieka Nitra. Zo severnej strany sa nad mestom týči vrch Zobor (Wikipedia). Historické názvy: Nitrawa, Nitria, Nitrahwa. V indoeurópskych jazykoch Nid znamená tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na niekoľko mestských častí: Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Horné Krškany, Dražovce, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Prameň, Staré mesto, Šúdol a Zobor. 92.0% obyvateľstva je slovenskej národnosti, 6.8 % maďarskej (Wikipedia). Nitra je najstarším mestom na Slovensku. Prvé potvrdené historické zmienky siahajú na začiatok 9. storočia (Wikipedia), konkrétne do roku 828. Zmienka je o Nitrawe (nitralive.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Roľnícke osady boli na území mesta už pred 6 000 rokmi. Bolo tu významné keltské stredisko, neskôr germánske a napokon slovanské. Sídlili tu Kvádi, od 8. storočia do roku 1108 Nitrianske kniežatstvo (Wikipedia).

O Nitre sa hovorí, že bola podobne ako Rím, založená na siedmych pahorkoch: Zobor, hradný kopec, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok a Martinský vrch. Na mieste dnešných Pároviec bola doložená prvé slovanské sídlisko na území Nitry. Druhá, zatiaľ zistená osada bola na Martinskom vrchu v blízkosti potoka Tormoš (nitralive.sk). V 9. storočí tu vládol knieža Pribina, mesto bolo jedným s centier Veľkej Moravy. Nitrianska aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a v poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto (Ruttkay). Nachádza sa tu prvý známy kresťanský kostol v strednej a východnej Európe z roku 828. Na Zobori bol za vlády Svätopluka v rokoch 880 – 881 postavený prvý známy kláštor na Slovensku. Nitriansky hrad pochádza z 11. storočia, neskôr bol v 15. storočí prestavaný (Wikipedia). Patrí medzi najstaršie kamenné hrady u nás. Jeho najvzácnejšou časťou je zakonzervovaný hradný val z 9. storočia. Od roku 1961 je Nitriansky hrad národnou kultúrnou pamiatkou. Súčasná jeho podoba pochádza zo 17. storočia. (Informačná tabuľa). Prvé nitrianske divadlo bolo postavené v roku 1883 (Wikipedia). V Nitre pôsobí Divadlo Andreja Bagara, v ktorom sa koná od roku 1992 posledný septembrový týždeň medzinárodný festival Divadelná Nitra. Okrem toho v meste je aj Staré divadlo Karola Spišáka (Wikipedia).

Nitra je aj domovom viacerých športových klubov: futbalového FC Nitra, hokejového HC K‑CERO Nitra, basketbalového BK Casta SPU Nitra. Sídlia tu viaceré významné firmy: Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, Oil Slovakia (Aral), Plastika, Foxconn Electronics, Víno Nitra (Wikipedia). Nachádzajú sa tu dve univerzity: Univerzita Konštantína Filozofa a Slovenská poľnohospodárska univerzita. Sú domovom viacerých hudobných skupín: Gladiáror, Horkýže Slíže a Desmod (Wikipedia.en). Nitra má množstvo osobností, napr.: knieža Pribina (Wikipedia), kráľ Veľkej Moravy, nitrianske knieža Svätopluk I., Pribinov syn Koceľ (Wikipedia.en), akademický sochár Július Bártfay, politik František Mikloško, herci Jozef Dóczy, Michal Gučík, Emil Horváth, herečky Daniela Šinkorová, Eva Pavlíková, moderátor Peter Kočiš, hokejisti Ľubomír Kolník, Jozef Stümpel (Wikipedia), Branislav Mezei, Boris Valábik a Štefan Ružička (Wikipedia.en), futbalisti Ľubomír Moravčík (Wikipedia), Miroslav Stoch (Wikipedia.en), streľkyňa Zuzana Štefečeková (Wikipedia).

Covering an area of 108 km², Nitra is home to approximately 82,661 residents as of October 1, 2010. The Nitra River flows through the city, and to the north, the prominent Zobor hill rises above the town (Wikipedia). Historical names for Nitra include Nitrawa, Nitria, and Nitrahwa. In the Indo-European languages, “Nid” means river, and “ahwa” means water (Wikipedia.en). The city is divided into several districts: Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Horné Krškany, Dražovce, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Prameň, Staré Mesto, Šúdol, and Zobor. The population consists of 92.0% Slovaks and 6.8% Hungarians (Wikipedia).

Nitra holds the distinction of being the oldest city in Slovakia, with the first confirmed historical mentions dating back to the early 9^th century (Wikipedia), precisely in the year 828 when it was referred to as Nitrawe (nitralive.sk). The city’s origins trace back to prehistoric times, as evidenced by numerous archaeological findings. It was densely inhabited over 30,000 years ago, with agricultural settlements established 6,000 years ago. Nitra was a significant Celtic center and later became Germanic and finally Slavic. The Quadi tribe resided here, and from the 8^th century until 1108, it was the Nitrian Principality (Wikipedia).

Nitra is often compared to Rome, as it is said to be founded on seven hills: Zobor, Castle Hill, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok, and Martinský vrch. The first documented Slavic settlement in the Nitra area was located in the present-day Párovce. The second discovered settlement was on Martinský vrch near the Tormoš stream (nitralive.sk). In the 9^th century, Prince Pribina ruled here, and the city was one of the centers of the Great Moravian Empire. During the time of Great Moravia, the Nitra agglomeration was more extensive than the current city (Ruttkay). The first known Christian church in Central and Eastern Europe was built in 828. During the rule of Svätopluk, the first known monastery in Slovakia was erected on Zobor between 880 and 881. The Nitriansky Castle dates back to the 11^th century and was later renovated in the 15^th century (Wikipedia). It ranks among the oldest stone castles in the country, and its most valuable part is the preserved castle rampart from the 9^th century. Since 1961, Nitriansky Castle has been a national cultural monument. Its current appearance dates back to the 17^th century (Information board). The first theater in Nitra was built in 1883 (Wikipedia). Nitra is home to the Andrej Bagar Theatre, which has been hosting the international festival Divadelná Nitra every September since 1992. Additionally, there is the Old Theatre of Karol Spišák (Wikipedia).

Nitra is also the base for several sports clubs, including the football club FC Nitra, the ice hockey club HC K‑CERO Nitra, and the basketball club BK Casta SPU Nitra. The city is host to several significant companies, such as Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, Oil Slovakia (Aral), Plastika, Foxconn Electronics, and Víno Nitra (Wikipedia). Two universities, the Constantine the Philosopher University and the Slovak University of Agriculture, are located in Nitra. The city is also the hometown of various musical groups, including Gladiátor, Horkýže Slíže, and Desmod (Wikipedia.en). Nitra boasts a rich history and is associated with notable figures such as Prince Pribina (Wikipedia), King of Great Moravia Svätopluk I, Pribina’s son Koceľ (Wikipedia.en), academic sculptor Július Bártfay, politician František Mikloško, actors Jozef Dóczy, Michal Gučík, Emil Horváth, actresses Daniela Šinkorová, Eva Pavlíková, presenter Peter Kočiš, hockey players Ľubomír Kolník, Jozef Stümpel (Wikipedia), Branislav Mezei, Boris Valábik, and Štefan Ružička (Wikipedia.en), footballers Ľubomír Moravčík (Wikipedia), Miroslav Stoch (Wikipedia.en), shooter Zuzana Štefečeková (Wikipedia).

Odkazy