2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Trnava – slovenský Rím

Hits: 3166

Trnava – slovenský Rím je mesto s bohatou históriou, ležiace v Podunajskej nížine. Trnave je krajské mesto, a je a vždy bolo, jedným z významných miest Slovenska. Leží v centre Trnavskej pahorkatiny. V meste sa zachovalo historické jadro, dokonca aj hradby. Rozloha mesta je 72 km2 (trnava.sk). Ku 31.12.2011 tu žilo 66 219 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1211. V dobe vzniku patrila medzi najväčšie mestá Európy. Peter Pázmaň založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu. Do roku 1777 bola najväčšou a najvýznamnejšou inštitúciou v bývalom Uhorsku. V Trnave bola koncom 18. storočia Antonom Bernolákom kodifikovaná slovenčina (trnava.sk). Dnes je v Trnave aj Univerzita Cyrila a Metoda a Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity – MTF STU. V Trnave sa narodil hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský, básnik Miroslav Válek. Pôsobili tu aj spisovatelia Jozef Ignác Bajza a Svetozár Hurban-Vajanský, historik Matúš Kučera, fotograf Tibor Huszár (Wikipedia). V meste sa konáva Dobrofest, Tradičný trnavský jarmok, Trnavské kultúrne leto, Trnavské organové dni, Festival Lumen. Nachádza sa tu divadlo Jána Palárika, knižnica Juraja Fándlyho, Západoslovenské múzeum, amfiteáter. Niektoré pamätihodnosti: mestská veža, baroková Trnavská univerzita, kostol sv. Heleny z roku 1238, klariský kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie z 13. storočia, bazilika svätého Mikuláša z roku 1380, univerzitná katedrála svätého Jána Krstiteľa, františkánsky kostol svätého Jakuba, apoštola, pavlínsky kostol svätého Jozefa, jezuitský kostol Najsvätejšej trojice, uršulínsky kostol svätej Anny (Wikipedia). Pomerne známe sú sídliská Družba. Neďaleko od mesta sa nachádza pekná lokalita – rybníky Kamenný mlyn.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2009, 2012, Bratislavské reportáže, Časová línia, Oslavné reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže

Festival historického šermu, hudby, tanca a remesiel na Devíne

Hits: 3383

Rok 2009

Veľmi sa mi páčili najmä divadelné ukážky, ktoré si jednotlivé rytierske skupiny pripravili. Zo začiatku bol stredoveký jarmok, dnes by sme povedali ukážka ľudových remesiel, ale skôr historických. Vzadu sa nachádzala stredoveko-praveká dedina, čo bolo veľmi zaujímavé, pretože niektorí účinkujúci na festivale to brali naozaj veľmi vážne – viď fotografie. Varili stredoveko, oblečení boli stredoveko, snáď niektorí aj staršie … Vyššie na nádvorí bolo pódium, kde vystupovali rôzni zabávači a prebiehali tam napr. ukážky streľby apod. Na svoje si mohli prísť dospelí aj deti. Kedy? 22.-23.8.2009. Ocenil som aj cenovo veľmi dobrú ponuku Slovak Pub-u. Okrem iného si myslím, že ponuka bola akurátna a obsluha bola taká, ako si predstavujem – sympatická a ochotná a bez rečí. Dokonca nemali problémy ani z mincami.

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina

Častá

Hits: 1918

Obec Častá leží na rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny (casta.sk), v nadmorskej výške 248 metrov nad morom (casta.sk). Nad obcou je hrad Červený Kameň (casta.sk). Rozloha obce je 35.23 km2. Žije tu 2 235 obyvateľov (Wikipedia). Od roku 2004 tu Divadlo na kolene organizuje každoročne divadelný festival Festeátro. 1. septembra sa konáva vytrvalostný beh Mraznické chodníčky. 8. mája turistický pochod Častovská päťdesiatka. Od roku 2004 sa pravidelne organizuje Vianočný volejbalový turnaj (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka je z roku 1240 (Wikipedia). Vznikla ako podhradie hradu Červený Kameň (casta.sk). Historické názvy: Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste, Chuzthu, Vereskeo, Cheztey, Chastuc, Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste (casta.sk). Maďarský názov je Cseszte, nemecký Schattmannsdorf (Wikipedia). V roku 1560 získala Častá privilégia mestečka. V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, pôsobili tu viaceré cechy: debnárov, krajčírov, čížmárov, hrnčiarov, súkenníkov. V 16. storočí tu bol vybudovaný pivovar. Na konci 17. storočia tu bola papiereň. Zo 17. storočia sú zmienky o baniach na zlato a striebro, v 19. storočí na síru a meď. V roku 1738 bola v Častej morová epidémia, na zaľudnenie boli pozvaní nemeckí kolonisti (casta.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Hudba

Hudba

Hits: 29247

História hudby

Vznik hudby môžeme datovať na dobu, kedy sa človek snažil napodobňovať hlasy živočíchov. Išlo tak zrejme trochu o podvedomý efekt, kedy človek prišiel na melódiu. Neverili by ste, koľko rôznych tónov je v krátkej – trebárs 0.5 sekundovej sekvencii spevu nejakého vtáka. Zmysly človeka to nedokážu vnímať uvedomovane – je to ako pri sledovaní filmu, kedy si tiež neuvedomujeme, že film, ktorý sledujeme je poskladaný zo statických obrázkov, ktoré idú rýchlosťou 25 obrázkov za sekundu. Avšak mozog zrejme evidoval tieto melódie a naučil postupne človeka spievať.

Ľudová hudba

Ide zrejme o najfrekventovanejšiu formu hudby, aspoň pokiaľ ide o históriu. Bola to hudba obyčajne jednoduchých ľudí, ktorí si medzi sebou jednotlivé dielka odovzdávali počas mnoho generácii. Ľudová hudba v dnešnej podobe je už značne vyumelkovaná umeleckými nástrojmi. K ľudovej hudbe bezpochyby patrí aj špecifický odev – kroj a zvyky jednotlivých oblastí. Na Slovensku vzniklo mnoho diferencovaných folklórnych oblastí, v ktorých je bohatstvo národa.

Jedným zo zvlášť umelecky hodnotných počinov je použitie hudobných motívov v muzikálnej – inštrumentálne forme. Spomeniem napr. na celom svete známu skupinu Berkyho Mrenicu. Diabolské husle hovoria za všetko. Tento súbor sa skvele popasoval aj z dielami majstrov klasickej hudby, ako boli Johann Sebastian Bach, Edvard Hagerup Grieg, Johannes Brahms atď. Inou skupinou je známy maďarský orchester Budapešť, ktorý má úctyhodné parametre. Ďalšou skupinou je v podstate hardrocková severomoravská skupina Fleret, ktorá čiastočne využíva motívy ľudovej hudby. Ďalšou skupinou je Točkolotoč, viacmenej zoskupenie bratov Peštovcov, ktorí hrajú veľmi muzikálne.

Klasická hudba

Počiatky klasickej hudby siahajú snáď do 15. storočia. Myslím, že druhá opera v histórii bola Daphne. Najpompéznejšou formou klasickej – vážnej hudby je práve opera. Je to vlastne spevohra. V minulosti hudobní skladatelia skladali množstvo opier, ako storočia ubiehali, ich počet klesal. Dnes sa komponujú aj hybridy ako rocková opera apod. Hudobné diela sa skladali väčšinou pre duchovné účely, postupne chrámovú hudbu nahrádza svetská. Velikánmi svetovej hudby boli napr. – Johann Sebastian Bach, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Peter Iljič Čajkovskij, Hector Berlioz, Franz Schubert, Frederyk Chopin, Robert Schummann, Edvard Hagerup Grieg, Antonio Vivaldi, Giussepe Verdi, Gioacino Puccini. Medzi najslávnejšie diela patrí Verdiho Nabucco, Rigoletto, Traviatta, Mozartova Figarova svadba, Don Giovanni, Requiem, Pucciniho Barbier zo Sevilly, Tosca, Vivaldiho Štyri ročné obdobia, Griegov Peer Gynt, Berliozova Fantastická symfónia, Beethovenova 9. symfónia Óda na radosť, Bachova Fúga A moll, Čajkovského Labutie jazero, Luskáčik, Schubertove piesne …

Okrem opery existujú aj iné klasické formy hudobných diel, symfónie, operety, suity, menuety, koncerty, polky, mazurky, fúgy, balet, piesne, filharmonické diela, diela pre sláčikové kvartetá atď. Aj z klasickej hudby čerpali niektorí umelci z iných oblastí, resp. opačne. Napr. vyššie spomínaný Berky Mrenica, ďalej Vanessa Mae – ktorá hrá Johanna Sebastiana Bacha – vážne aj v pop-e. Ďalšie príklady: Apocalyptica – fínske zoskupenie hrajúce repertoár metalovej formácie Metallica. Marián Varga, ktorý najmä v zoskupení Collegium Musicum na klávesoch doslova čaruje. Jeho Hommage alla Bach, alebo napr. skladba na motívy Korsakovovej Šeherezády, sú grandiózne. Londýnsky symfonický orchester zvykne z času na čas vyprodukovať v podstate klasické dielo na motívy populárnej hudby. Myslím, že je to slušné ocenenie pre hudobné telesá. Napr. z produkcie skupín ABBA, Jethro Tull, Police. Máloktorý umelec – skladateľ dokáže komponovať v rôznych žánroch, tobôž nie v celkom odlišných smeroch. Paulovi McCartneymu sa to podarilo – ide o unikátny prípad, kedy skladateľ slávnej rockovej skupiny Beatles zložil celkom úspešne klasické dielo – myslím, že šlo dokonca o chrámové symfonické dielo. Podobné motívy ako v klasickej hudbe možno nájsť najmä v jazze.

Niektoré klasické diela vyžadujú vysokú inštrumentálnu zručnosť pri hraní na hudobné nástroje. Je celkom pochopiteľné, že sami skladatelia ňou často oplývali. Za najväčšieho klavírneho virtuóza sa pokladá zrejme Artur Rubinstein, za husľových virtuózov zase Sebastiano Correlli, Antonio Vivaldi, Nicolo Paganini. Ich veľkým obdivovateľom a rovnako skvelým virtuózov bol aj relatívne nedávno zosnulý Yehudi Menuhin

V poslednej dobe sa roztrhlo vrece s muzikálmi. Ide o kombináciu hudby a divadla. Vo svete sú najznámejšie My Fair Lady, Hello Dolly, Chorus Line, v našich končinách sú to Jesus Christ Superstar, Johanka z Arku, Dracula, Rusalka, Pomáda

Už dlhší čas je populárna hudba najpreferovanejšiu formu hudby súčasnosti. Existuje mnoho štýlov, od muzikálnych až po gýčovité elektronické výplody. Ja spomeniem hlavne tie (aj klasické štýly), ktoré hodnotím ako pozitívne. Prosím o zhovievavosť s kategóriami hudby, nedá sa všetko jednoducho zaradiť.

Jazz

Počiatky jazzu siahajú do konca 19. st. a začiatku 20. storočia. Ide o hudbu afroameričanov, za kolísku sa považuje New Orleans. Podľa mňa ide o najmuzikálnejšiu formu. Za skvelých muzikantov považujem týchto (za pomlčkou nasleduje umelcov hlavný umelcov nástroj): Herbie Hanckock – piano, funky jazz, funky, fusion, Chick Corea – piano, Al Di Meola – gitara, Bobby McFerrin – vokál, Charlie Parker, Dexter Gordon – saxofón, Stephanne Grappeli – husle, Michel Petrucciani – klavír, Miles Davis – Be bop, John Scofield – gitara, Joe Henderson – saxofón, Benny Goodman – klarinet, Louis Armstrong – trúbka, Dizzy Gilespie – trúbka, Sarah Vaughan, Joni Mitchell – vokál, folk jazz, Bix Beiderbecke – trúbka, Duke Ellington, Pat Metheny – gitara, Michael Brecker, Ella Fitzgerald, Jack DeJohnette, Joe Zavinul, Jaco Pastorius – gitara, John Coltrane, Keith Jarrett, Ray Charles – old jazz, Marvin Gaye, John McLaughlin. Z našich napr. Peter Lipa – spev, Peter Bartoš – trubkársky virtuóz.

  • Jazzfunk:  Herbie Hancock – piano , Jamiroquai
  • Jazzrock: Andrej Šeban – gitara, Carlos Santana – gitara, Erich Boboš Procházka & The Frozen Dozen, Jack Bruce – gitara,
  • Orchestral Rock: Collegium Musicum,
  • Blues: Eric Clapton, Garry Moore, B.B. King, Hans Theessink – gitara (no keď spustí, znie to ako orchester), Jack Bruce – gitara
  • Blues Rock: Joe Cocker

Rock

Ťažko pre mňa definovateľný štýl, ktorý pre mňa nemá v sebe jasný komerčný vplyv: Sting – svojou hudbou oslovil aj jazzových umelcov, Bruce Springsteen, Red Hot Chilli Peppers, Joe Cocker, Queen na začiatku kariéry. Extreme, Dire Straits, Bon Jovi, Creedence Clearwater Revival, Nazareth, Pink Floyd, R.E.M., Red Hot Chilli Peppers, Rolling Stones, Sheryl Crow, Supertramp, U2, Deep Purple, Freddie Mercury, Jack Bruce, Lenny Kravitz, Andrej Šeban – gitara, Oskar Rózsa – basgitara, Fermáta, Vlasta Redl, Wanastovi Vjecy, Fero Griglák – gitara, Juraj Griglák – basgitara, Fedor Frešo, Le Payaco, Lucie, Olympic.

  • Slowrock: Elton John – piano, Chris Rea
  • Hardrock: Joe Satriani – gitara, Deff Leppard, Nirvana, Extreme, Stromboli, Aerosmith, Apocalyptica
  • Renesaince Rock: Jethro Tull, Ian Anderson, Blackmore`s Night
  • Symphonic Rock: Collegium Musicum
  • Old Rock: Roling Stones, John Lennon
  • Softrock: Smokie, Bee Gees, Elán

Iné žánre

  • Soul: Lisa Stansfield, Sade
  • Soulpop: Richard Müller
  • Punk: Sex Pistols
  • A capella – čisto vokálny štýl: Close Harmony Friends – skupina okolo Mária Fančoviča vzniknutá v Nitre, Fragile
  • Avantgarde: Jablkoň – veľmi čudesná muzika
  • Big Beat: Dežo Ursiny – gitara, Jiří Schelinger – gitara
  • Reggae: Bob Marley
  • Chanson: Tom Jones, Hana Hegerová, Gilbert Becaud
  • Folk: Paul Simon – gitara, Art Garfunkel – gitara, AG Flek, Brontosauři, Jan Nedvěd – gitara, František Nedvěd – gitara, Karel Kryl – gitara, Vlasta Redl – gitara, Lenk, Janoušek
  • Folkpop: Lenka Filipová – gitara
  • Folkrock: Bob Dylan – spev, gitara, Jana Kirschner – gitara, Lenka Filipová – gitara, Vlasta Redl – gitara
  • Folklor Folk: Vlasta Redl – gitara, AG Flek, Hradišťan
  • Folklor Rock: Vlasta Redl – gitara, Fleret
  • Funky: Kool and The Gang
  • Hip Hop: N`Sync
  • Hippies: John Lennon, Beatles, Paul McCartney, Independente, U2, Radiohead, The Cure, Buty
  • Latino Pop: Natalia Oreiro, Shakira, Gloria Estefan, Flamenco, Paco de Lucia, Martin Bies
  • Metal: Black Sabbath, Metallica
  • Oldies: Frank Sinatra, Herman`s Hermits, Temptations, Percy Sledge, Marmalade, K.C. & The Sunshine Band, Jan & Dean
  • Orchestral: Mike Oldfield, Enya, Mezzoforte
  • Pop: ABBA, Madonna, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá
  • Pop Folk: Miroslav Žbirka – gitara
  • Club: Sade – vokál
  • Vocal: Bára Basiková, Lucie Bílá
  • Modern Classic: Zbigniew Preisner
  • Muzikal: Galt MacDermot, Lucie Bílá
  • Psychedelic: Loreena McKennit, Michael Kocáb, Natálie Kocábová, Pražský výběr
  • Soundtrack: Zbigniew Preisner, Ennio Morricone

Use Facebook to Comment on this Post